Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 27, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/159/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114226137
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6114226137.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej
veci žalobcu JUDr. Otto Markech, so sídlom kancelárie Kpt. Nálepku 336, 916 24 Horná Streda,
správca podstaty úpadcu G. T., podnikajúci pod obchodným menom G. T. - MASKO, miesto podnikania
Svätoplukova 1339, 957 04 Bánovce nad Bebravou, IČO: 34 480 773, proti žalovanému Slovenská

pošta, a.s., so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, zastúpený
I.. S. P., bytom E. X, XXX XX T., zamestnankyňou Slovenskej pošty, a.s.o zaplatenie sumy 705,-
Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k.
64Cb/123/2015-106 zo dňa 7. februára 2017 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 64Cb/123/2015-106 zo dňa 7.februára 2017
potvrdzuje.

II. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 705,-Eur s 8,05 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 5.12.2014 do zaplatenia v lehote
3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100 % a žalovaného zaviazal zaplatiť súdny poplatok zo žaloby vo výške 42,-Eur do
3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou zo dňa 10.12.2014 sa žalobca domáhal voči
žalovanému zaplatenia 705,-Eur s príslušenstvom titulom nájomného za užívanie nebytových priestorov.
Žalobca ako správca konkurznej podstaty sa domáha úhrady nájomného za november 2014 na

základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 6.8.2009, podľa ktorej prenajal žalovanému
nebytový priestor nachádzajúci sa v Stredisku obchodu a služieb v Bánovciach nad Bebravou na
Svätoplukovej ulici, súpisné číslo 1339, presne identifikovaný v žalobe, pričom výška dohodnutého
nájomného predstavovala sumu 1162,-Eur mesačne a na základe dodatku č. 1 zo dňa 16.9.2011 bola
platba sa služby spojené s nájmom vymedzeným v bode 4.1.2. zmluvy a to nájomné stanovené na
sumu 705,-Eur vrátane DPH mesačne. Žalobca žalovanému faktúrou č. 20140176 zo dňa 3.11.2014

vyfakturoval nájomné za mesiac november 2014 vo výške 705,-Eur, ktorú žalovaný neuhradil.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že podľa zmluvy o dodatku k nej žalovaný uhrádzal
vystavené faktúry až do momentu podpísania podnájomnej zmluvy so spoločnosťou JFKonsulting,
s.r.o. žalobcovi. Žalobca mal s vlastníkom nehnuteľnosti, spoločnosťou CORTE spol.s.r.o. uzatvorenú
nájomnú zmluvu, ktorá bola ukončená dňa 31.5.2011 výpoveďou a týmto dňom podľa žalovaného

skončila aj platnosť zmluvy o podnájme nebytových priestorov zo dňa 6.8.2009 v znení jej dodatku č. 1.
Žalovaný mal preto dôvodné pochybnosti o tom, na základe akého právneho titulu sa žalobca domáhavoči nemu zaplatenia platby za služby spojené s podnájmom nebytových priestorov. Poukázal tiež na to,
že v konaní sp.zn. 1R/8/2009 bolo správcovi konkurznej podstaty úpadcu CORTE spol.s.r.o. v konkurze
uložené uzatvoriť nájomnú zmluvu na prenájom nehnuteľností, v ktorej sa nachádzal predmet podnájmu,

ktorého úhrady nájomného a služieb s tým spojených sa žalobca domáha a na základe toho bola dňa
28.8.2014 so spoločnosťou JFKonsulting.s.r.o. Bánovce nad Bebravou uzatvorená podnájomná zmluva,
na základe ktorej žalovaný od 1.7.2014 uhrádzal nájomné aj úhrady za služby spojené s podnájmom v
obchodnej spoločnosti JFKonsulting s.r.o. Bánovce nad Bebravou. Mal za to, že platby za služby zaplatil
poskytovateľovi týchto služieb, preto považoval svoj záväzok za sporné obdobie splnený.

4. Súd prvej inštancie vec prejednal, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými v konaní.
Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, v konaní vedenom na Okresnom súde Bánovce
nad Bebravou pod sp.zn. 5C/80/2011 súd určil vlastnícke právo úpadcu G. T. - MASKO, k predmetným
nehnuteľnostiam a rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou bol potvrdený rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 17Co/1151/2014 zo dňa 1.7.2015. Podané dovolanie Najvyšší súd

Slovenskej republiky uznesením sp.zn. 7Cdo/1360/2015-588 zo dňa 25.5.2016 odmietol.

5. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní prihliadol aj na rozhodnutie odvolacieho súdu Banská Bystrica,
č.k. 43Cob/39/3016 zo dňa 18.8.2016, ktorým potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica,
č.k. 63Cb/180/2015-84 zo dňa 12.11.2015 v skutkovo a právne totožnej veci, na rozhodnutie Okresného

súdu Banská Bystrica, č.k. 63Cb/5/2015-59 zo dňa 12.11.2015 v skutkovo a právne totožnej veci, v ktorej
súd ako prejudiciálnu otázku posudzoval charakter zmluvy uzatvorenej medzi úpadcom a žalovaným
dňa 6.8.2009 označenej ako Zmluva o podnájme nebytových priestorov, v znení dodatku č. 1 zo dňa
30.9.2011. V tomto konaní okresný súd rozhodnutie odôvodnil okrem iného aj tým, že po odstúpení od
kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcim G. T. - MASKO so spoločnosťou CORTE, spol.s.r.o. ,

Bánovce nad Bebravou, sa obnovilo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, v ktorých sa nachádzajú
nebytové priestory. G. T. - MASKO tak, ako to vyplýva z rozsudku Okresného súdu Bánovce nad
Bebravou a Krajského súdu v Trenčíne. Aj keď sporové strany označili zmluvu uzavretú dňa 6.8.2009,
ako Zmluvu o podnájme nebytových priestorov, okresný súd zmluvu vzhľadom na jej obsah vyhodnotil
ako zmluvu o nájme nebytových priestorov, pričom vychádzal z rozhodnutia odvolacieho súdu zo dňa

18.8.2016, v ktorom odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, ktorý posudzoval zmluvu o
podnájme nebytových priestorov podľa jej obsahu a nie podľa názvu.

6. Súd prvej inštancie v tomto konaní si osvojil záver, že Zmluva o podnájme nebytových priestorov
zo dňa 6.8.2009 v znení dodatku č. 1 zo dňa 30.9.2011 podľa jej obsahu, ako aj s prihliadnutím na

skutočnosť, že v čase jej uzatvorenia úpadca ako nájomca bol vlastníkom predmetných nebytových
priestorov a zmluva spĺňa všetky zákonné náležitosti. Žalobcovi ako prenajímateľovi vznikol záväzok
prenechať žalovanému na užívanie v dome nachádzajúcom sa na Svätoplukovej ulici č. 1139 v
Bánovciach nad Bebravou nebytový priestor nachádzajúci sa na prízemí a pozostávajúci z miestností
o celkovej ploche 182m2. Žalovanému ako nájomcovi vznikla povinnosť splatiť nájomné a úhradu za

služby spojené s nájmom, v dohodnutej výške 705,-Eur mesačne podľa článku 4 bod 1.2., článku 4
bod 1.3 zmluvy v znení článku 2 bod 2.2., článku 3 dodatku č.1. Súd prvej inštancie považoval nárok
žalobcu za dôvodný aj ohľadne uplatneného nároku na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle § 365
ods. 1 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, a na základe uvedených dôvodov žalobe žalobcu v plnom
rozsahu vyhovel.

7. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal plný úspech vo veci, náhradu trov konania
voči žalovanému priznal v rozsahu 100 % podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP.

8. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej

inštancie zmenil, žalobu zamietol a priznal mu právo na náhradu trov konania, prípadne, aby rozsudok
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že zo strany súdu prvej inštancie došlo
k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Žalovaný namietol, že súd prvej inštancie konštatoval, že právny úkon medzi G. T. a spoločnosťou
CORTE, s.r.o., týkajúci sa sporných nehnuteľností, v ktorých spoločnosť CORTE, s.r.o. vystupovala

vlastník, teda nájomné zmluvy, zmluvy o prevode nehnuteľnosti sú absolútne neplatnými právnymi
úkonmi, mal odvodiť zároveň aj absolútnu neplatnosť Zmluvy o podnájme nebytových priestorov zo dňa
6. 8.2009. Pokiaľ je neplatná nájomná zmluva, na základe ktorej bola uzavretá zmluva o podnájme,musí byť neplatná aj táto zmluva od počiatku. Žalovaný nesúhlasí s postupom súdu prvej inštancie, ktorý
vyhodnotilZmluvuopodnájmenebytovýchpriestorovzodňa6.8.2009automatickyakonájomnúzmluvu.

9. Žalovaný ďalej poukazoval na to, že v súčasnosti prebieha na Okresnom súde Banská Bystrica
pod sp.zn. 26Cbi/63/2011 konanie o vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty spoločnosti
CORTE s.r.o. v konkurze, ktoré sa týka práve nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádzajú žalovaným
užívané nebytové priestory. Podľa názoru žalovaného mal súd prvej inštancie konanie prerušiť až
do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp.zn. 26Cbi/63/2011. Namietal, že okresný súd

neprihliadol na znenie § 67 ods. 1 písm. a) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii,
podľa ktorého konkurzu podlieha majetok, ktorý patril úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu ( v tom
čase to bola spoločnosť CORTE s.r.o. ) a že v zmysle § 86 ods. 3 citovaného zákona môže správca
prenechať majetok podliehajúci konkurzu patriaci úpadcovi do nájmu. Zmluva tak bola uzavretá v zmysle
uznesenia konkurzného súdu č.k. 1R/8/2009 zo dňa 29.4.2014 a na jej základe bola následne uzavretá
dňa 28.8.2014 podnájomná zmluva so spoločnosťou JFKonsulting s.r.o., pričom príjem z nájmu sa

považuje za výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu. Podľa názoru žalovaného sa mal
preto žalobca domáhať svojho nároku od spoločnosti CORTE s.r.o. v konkurze, resp. od spoločnosti
JFKonsulting s.r.o., a žalovaný sa v tomto spore necíti byť pasívne legitimovaný. Uviedol tiež, že konal
v dobrej viere, rešpektoval intencie o zákonne vydaných rozhodnutí, a napokon sa dostal do absurdnej
situácie, kedy za užívané priestory má de facto uhradené všetky platby, avšak de iure v konečnom

dôsledku pôsobí ako subjekt, ktorý si neplní svoje záväzky. Z tohto pohľadu sa javí vydané rozhodnutie
ako nespravodlivé.

10. Žalobca sa k odvolaniu vyjadril písomným podaním zo dňa 2.5.2017 a navrhol, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Uviedol, že všetky námietky žalovaného uvedené v

podanom odvolaní boli vyriešené v súdnych konaniach 5C/80/2011, 17Co/1151/2014, uznesením
Najvyššieho súdu SR 7Cdo/1360/2015, v rozsudkoch Krajského súdu Banská Bystrica 43Cob/39/2016,
43Cob/40/2016 a v konaní 26Cbi/63/2011. Konštatoval, že do absurdnej situácie sa dostal žalovaný,
pretože platnú zmluvu uzavretú so žalobcom na dobu neurčitú relevantným spôsobom neukončil a
súbežne uzatvoril ďalší zmluvný vzťah na ten istý predmet nájmu.

11. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok ( ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť
odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( § 385 ods. 1 CSP ), pričom dospel k záveru, že odvolanie

žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387
ods. 1, 2 CSP.

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

13.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. V zmysle § 387 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie,
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

15. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k
zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade

preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe
podaného odvolania žalovaným dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom
rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 191
ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi
rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.

16. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov účinnom k
6.8.2009, prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému ( ďalej len „nájomca“ )
zmluvou o nájme ( ďalej len „ zmluva“ ).17.Podľa§3ods.2citovanéhozákona,nebytovépriestorysaprenajímajúnaúčely,naktorésústavebne
určené.

18. Podľa § 3 ods. 3 citovaného zákona, zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet
a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas,
čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová
organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na 2 roky,

pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

19. Podľa § 3 ods. 4 citovaného zákona, ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa ods. 3, je neplatná.

20. Súd prvej inštancie rozhodoval v tejto veci o nároku žalobcu na zaplatenie služieb spojených
s nájmom nebytového priestoru, ktorý sa nachádzal v Stredisku obchodu a služieb Bánovce nad

Bebravou na Svätoplukovej ulici 1339. Základná prejudiciálna otázka posúdenia nároku žalobcu
na úhradu spojenú s nájmom nehnuteľnosti bola právoplatne rozhodnutá rozhodnutím Okresného
súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 5C/80/2011-333 zo dňa 11.9.2014, ktorým okresný súd určil, že
vlastníkom prenajatej nehnuteľnosti je žalobca. Rozhodnutie Okresného súdu Bánovce nad Bebravou
bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 17Co/1151/2014-480 zo dňa 1.7.2015 a

dovolanie žalovaného voči rozsudku odvolacieho súdu bolo odmietnuté uznesením Najvyššieho súdu
SR č.k. 7Cdo/1360/2015-588 zo dňa 25.5.2016. Žalobca ako vlastník prenajatej nehnuteľnosti je
oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním
spôsobom, ktorý uzná za vhodný, môže predmet svojho vlastníctva prenajať a poskytnúť ho doužívania
inému subjektu za odplatu.

21. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v čase uzavretia Zmluvy o podnájme nebytových priestorov
zo dňa 6.8.2009 sa žalobca domnieval, že nehnuteľnosť, ktorej sa zmluva o podnájme nebytových
priestorov týkala, je vo vlastníctve spoločnosti CORTE s.r.o. a žalobca má postavenie nájomcu.
Z odôvodnenia rozhodnutia Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 5C/80/2011-333 zo dňa

11.9.2014 vyplýva, že spoločnosť CORTE s.r.o. fyzicky nehnuteľnosť nikdy neprebrala, neplatila za
žiadne služby spojené s touto nehnuteľnosťou a budovu užíval stále G. T.. Predmetom sporu v tejto
veci je platba za služby spojené s užívaním nehnuteľnosti, pričom od uzavretia Zmluvy o podnájme
nebytových priestorov zo dňa 6.8.2009 žalovaný tieto platby pravidelne uhrádzal. V dodatku č. 1 k
Zmluve o podnájme nebytových priestorov zo dňa 30.9.2011 sa žalovaný tiež zaviazal uhrádzať platbu

za poskytované služby, teda za spotrebovanú vodu a teplo žalobcovi. Zmluva je uzavretá na dobu určitú,
a to do 30.9.2016, a aj keď si strany dojednali možnosť ukončenia nájmu na základe výpovede, v konaní
nebolo ukončenie zmluvného vzťahu založeného touto zmluvou preukázané.

22. Skutočnosť, že žalovaný dňa 28.8.2014 uzavrel Zmluvu o podnájme nebytových priestorov k tej istej

nehnuteľnostisospoločnosťouJFKonsultings.r.o.,nemázanásledokukončeniejehozmluvnéhovzťahu
so žalobcom. Žalovaný bol viazaný Zmluvou o podnájme nebytových priestorov uzavretou dňa 6.8.2009
so žalobcom, mal si byť preto vedomý, že nie je možné uzavrieť zmluvu o nájme alebo podnájme
toho istého nebytového priestoru s dvoma rôznymi prenajímateľmi. Pokiaľ žalovaný uzavrel paralelne
k zmluvnému vzťahu so žalobcom k tomu istému nebytovému priestoru aj ďalšiu nájomnú zmluvu, v

ktorej sa tiež zaviazal na platenie služieb spojených s využívaním nebytového priestoru, táto skutočnosť
nemôže ísť na ťarchu žalobcu.

23. Okresný súd podľa názoru odvolacieho súdu dospel k správnemu záveru, keď Zmluvu o podnájme
nebytových priestorov zo dňa 6.8.2009 uzavretú medzi žalobcom a žalovaným posudzoval podľa jej

obsahu,aniepodľajejnázvu.ZozneniaZmluvyopodnájmenebytovýchpriestorovjednoznačnevyplýva
vôľa prenajímateľa poskytnúť do užívania nebytový priestor, obsah tejto zmluvy je v súlade s § 3 zákona
č. 116/1990 Z.z., nakoľko je z nej zrejmý predmet a účel nájmu, výška a splatnosť nájomného a aj spôsob
jeho platenia. Žalobca svoj záväzok z uvedenej zmluvy splnil, žalovanému umožnil užívať nebytový
priestor od uzavretia zmluvy, pričom žalovaný využíval aj služby spojené s užívaním tohto nebytového

priestoru ( dodávka tepla a vody ). Žalovaný v konaní nepoprel, že by mu dodávka vody a tepla nebola
riadne poskytovaná, nenamietal ani množstvo spotrebovaných energií a výšku ceny za tieto energie.
Žalovaný je preto povinný tiež splniť svoj záväzok zo zmluvy a za spotrebované služby žalobcovi ako
poskytovateľovi týchto služieb riadne zaplatiť.24. K námietkam žalovaného v odvolaní, že okresný súd mal s ohľadom na konanie vedené na
Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 26Cbi/63/2011 o vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej

podstaty úpadcu CORTE s.r.o. v konkurze, toto konanie prerušiť až do právoplatného skončenia
uvedeného konania, odvolací súd uvádza, že pre rozhodnutie vo veci samej je právne relevantné
rozhodnutie Okresného súdu Bánovce nad Bebravou potvrdené rozhodnutím odvolacieho súdu, a
napokon aj výsledok dovolacieho konania na Najvyššom súde SR. Pre rozhodnutie v tejto veci
bolo podstatné zistenie, komu svedčí vlastnícke právo k prenajatej nehnuteľnosti. Výsledok konania

o vylúčenie nehnuteľnosti z konkurznej podstaty nemá podľa názoru odvolacieho súdu vplyv na
rozhodnutie v tejto veci, kde súd posudzuje, či žalovanému vznikla povinnosť uhradiť platby za služby
prijaté v súvislosti s užívaním nebytového priestoru žalobcovi, ktorý bol rozsudkami súdov právoplatne
určený za vlastníka týchto nehnuteľností. V tejto veci nebol teda dôvod na prerušenie tohto konania až
do skončenia konania vedeného pod sp.zn. 26Cbi/63/2011.

25. Pokiaľ žalovaný namieta, že žalobca sa mal svojho nároku domáhať od spoločnosti CORTE s.r.o. v
konkurze, resp. od spoločnosti JFKonsulting s.r.o., pretože žalovaný sa necíti byť pasívne legitimovaný
v tomto spore, odvolací súd poukazuje na to, že v čase vyhlásenia konkurzu prenajatá nehnuteľnosť
nepatrila úpadcovi - spoločnosti CORTE s.r.o., preto aj odkaz na § 67 ods. 1 písm. a) zákona č. 7/2005 je
vtomtoprípadeirelevantný.Žalovanýjepovinnýzaplatiťzaposkytnutéslužbypodľaplatnejzmluvy,ktorú

mal uzavretú so žalobcom, a nie so spoločnosťou CORTE, s.r.o., právny vzťah žalovaného k uvedenej
spoločnosti sa netýka právneho vzťahu žalovaného so žalobcom, založeného Zmluvou zo dňa 6.8.2009.

26. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

27. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto mu odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti uznesenia samostatným uznesením ( § 262 ods. 2, § 251 CSP ).

28. Rozsudok bol jednohlasne prijatý členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).