Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trnava

Judgement was issued by JUDr. Jana Hanzlíková

Judgement form – Rozhodnutie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16Csp/151/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116224238
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2116224238.2

Rozhodnutie

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS
a.s., Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúp.: JUDr. Vratislav Šteffek, advokát, Nám.
Martina Benku 6, Bratislava, proti žalovanej H. Y., nar. X.X.XXXX, bytom L. XXX, o zaplatenie 1400,50
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

1.Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1081,50 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05

% ročne zo sumy 1081,50 eur od 2. 4. 2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

2.Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

3. Žalobcovi súd priznáva právo na náhradu trov konania v rozsahu 77,20 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia žalovanej čiastky titulom zostatku úveru. Žalobu
zdôvodnil tým, že dňa 11. 9. 2014 bola uzavretá medzi ním a žalovanými ako dlžníkmi Zmluva o
spotrebiteľskom úvere č. K220142546 na čiastku 1100 eur, za úrok z úveru vo výške 220 eur a
servisný poplatok vo výške 99 eur. Zmluvou sa žalovaný zaviazal celkovú čiastku 1419 eur uhradiť v
13 mesačných splátkach, a to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 5,50 eur a ďalej v pravidelných

10 mesačných splátkach vo výške 140,25 eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a
každáďalšiaaždoúplnéhozaplateniabolasplatná30.deňposplatnostipredchádzajúcejsplátky,pričom
po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie
celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Prevzatie finančnej hotovosti
potvrdil žalovaný podpisom zmluvy. Žalovaný ku dňu spísania žaloby uhradil 18,50 eur. Vzhľadom na to,
že žalovaný neplnil riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, žalobca mu oznámil stratu výhody

splátok v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. V predžalobnej upomienke zo dňa 28. 2. 2015
žalobca upozornil žalovaného na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o
zosplatnení záväzku zo dňa 4. 4. 2015 žalobca oznámil žalovanému, že celý dlh sa stal splatným ku
dňu 1. 4. 2015.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, pojednával v neprítomnosti
strán,keďžalobcasaospravedlnilaužalovanejbolapoužitáfikciadoručeniaazistilnasledovnýskutkový
stav:
4. Strany uzatvorili dňa 11. 9. 2014 Zmluvu o úvere č. K220142546, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli
aj obchodné podmienky. Na základe tejto zmluvy poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 1100 €

za úrok 220 eur, servisný poplatok 99 eur. Žalovaný sa zaviazal úver zaplatiť v 13-tich splátkach po
140,25 - € /prvé tri splátky po 5,50 eur/ spolu 1419,- € s uvedením priemernej RPMN 44,06 %. Prvásplátka bola splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a nasledujúce splátky boli splatné vždy 30. deň po
splatnosti predchádzajúcej splátky. Strany sa dohodli, že v prípade neuhradenia jednej splátky riadne
a včas je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi z omeškania po uplynutí

troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Žalovaný uhradil spolu 18,50 €.
5.Žalovaný bol predžalobnou upomienkou vyzvaná na vrátanie dlžnej sumy listom zo dňa 28. 2. 2015,
ktorá podľa poštového podacieho hárku bola odoslaná na adresu žalovaného. Oznámenie o zosplatnení
záväzku zo dňa 4. 4. 2015, v ktorom sa uvádza, že dlh bol ku dňu 1. 4. 2015 zosplatnený z dôvodu
omeškania so splácaním dlhu pričom celkový dlh je vo výške 1401,50 €, bol podľa poštového podacieho

hárku odoslaný na adresu žalovaného.

6.Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak
je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k

tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky,
ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.Podľa § 25 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18
sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po
nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
Ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy

o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb. o Slovenskej
obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v
ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka (odkazy pod 2/, 6/,
7/, 9/ 11/, ktoré sa týkajú náležitosti obsahu zmluvy § 43 Obč. zák., odstúpenie od zmluvy § 48 Obč.
zák., úpravu vád podľa § 499 Obč. zák. a pod..) a je určitou formou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52

Občianskeho zákonníka.
Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ust. § 499 Obch. zák. za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné

prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 502 ods. 1 Obch. zák. od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z
nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než

prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.
Podľa § 502 ods. 2 Obch. zák. pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka
ročného obdobia.
Podľa § 503 ods. 1 Obch. zák. záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné

prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky
splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných
prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
Podľa § 503 ods. 2 Obch. zák. ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň
splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 503 ods. 3 Obch. zák. dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou
určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných
prostriedkov.
Podľa§2písm.e/zák.č.258/2001Z.z.poplatkamiakákoľvekplatba,ktorújespotrebiteľpovinnýzaplatiť
veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov

vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného
kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky sa použije počas celého tohto polroka. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
(hlavné refinančné operácie) ku dňu 2.1.2011 bola vo výške 1,00%.
7. Zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm f) termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru a písm. k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, preto je úver podľa § 11 ods. 1 písm. b) z.č. 129/2010
Z.z. bezúročný a bez poplatkov.
O splnení náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch nemožno hovoriť ani
v prípade, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje údaje, z ktorých je možné konečnú splatnosťspotrebiteľského úveru vypočítať tak, ako v konaní tvrdil žalobca - zaplatením 13 mesačných splátok
(3 vo výške 5,50 eur a 10 vo výške 140,25 Eur). Významom ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona
o spotrebiteľských úveroch (aj podľa dôvodovej správy k zák. č. 268/2007 Z.z., ktorým bolo toto

ustanovenie vložené do § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 z.z., ktorého
znenie bolo prevzaté do § 9 ods. 2 písm. f) z. č. 129/2010 Z.z.) totiž je, aby spotrebiteľ bol už pri podpise
zmluvy informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti
(splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vyžaduje sa
teda časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe

vstupných údajov (týmito sú: dátum poskytnutia úveru spotrebiteľovi, splatnosť prvej splátky, frekvencia,
výška a počet splátok). Je potom úlohou dodávateľa, aby uvedené vstupné údaje matematicko-
logickýmioperáciamipremietoldokonkrétneho(jedného)časovéhoúdaja,ktorýbudekonečnúsplatnosť
spotrebiteľského úveru predstavovať. Pokiaľ teda samotná zmluva o úvere a ani všeobecné úverové
podmienky údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru neobsahujú nemožno mať za to, že
tento nedostatok možno nahradiť apelovaním na potencionálnu aktivitu spotrebiteľa vedúcu k určeniu

konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru matematickými operáciami z iných, v spotrebiteľskej zmluve
dostupných údajov. Naopak, je potrebné trvať na tom, že konečná splatnosť spotrebiteľského úveru
musí byť určená konkrétnym časovým okamihom zreteľne tak, aby spotrebiteľ mohol pred vstupom do
úverového vzťahu zohľadniť aj dĺžku jeho riadneho trvania, a tým uskutočniť najvhodnejšiu voľbu medzi
viacerými úverovými produktmi resp. dodávateľmi- potvrdené aj rozsudkom KS v Trnave 10Co/77/2013 :

"každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami "suma" (dnes "výška"), "počet" a "termíny splátok"
viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku
zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného
účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie čiastkových súm reprezentujúcich
jednotlivé čiastkové položky, čo je navzdory odchylnosti takejto úpravy spotrebiteľských úverov od

úpravy úverov všeobecne práve dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa (ktorý
by pri rozhodovaní sa, či zmluvu uzavrie, nemal byť zavádzaný ani problematickými údajmi, z ktorých
nemusí byť schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy reálne mu poskytnutej a teda i celková
cena, za ktorú si požičiava a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť).."
Súd preto odpočítaním sumy zaplatenej sumy 18,50 eur od poskytnutej istiny 1100,- €, zistil, že žalovaný

neuhradil istinu vo výške 1081,50,- €, zároveň súd priznal žalobcovi i úrok z omeškania vo výške 5,05
% ročne z tejto sumy, nakoľko sa žalovaná dostala do omeškania so splatením istiny po jej zosplatnení.
9.O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP, keď žalobca bol úspešný v rozsahu
77,20%, teda, žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, a teda súd v pomernej časti úspechu
žalobcovi priznal náhradu trov konania, ktorých výška bude určená osobitným rozhodnutím v zmysle

§ 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.