Uznesenie Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Senica

Judgement was issued by JUDr. Viera Sláviková

Judgement form – Uznesenie

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 7Er/863/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2616208567
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Sláviková
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2017:2616208567.1

Uznesenie

Okresný súd Senica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátskou kanceláriou
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: T.
E., V.. XX.X.XXXX, P. P. XXX, Č., o vymoženie 540,47 € s príslušenstvom, za účasti súdneho exekútora:
JUDr. Rudolf Krutý, PhD., so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, rozhodujúc o žiadosti exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 12.10.2016 z a
m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa XX.XX.XXXX bola Okresnému súdu Senica doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného o vymoženie 540,47 s prísl. a trov

exekúcie, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu zriadený pri Asociácii pre arbitráž, č.k. T. XXXXX/XX zo dňa XX.X.XXXX.

2. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne
aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so

spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.

3. Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie
na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem

súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie
so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi
predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý
bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie

spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je
splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.4. Súd preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul a dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemožno

vyhovieť. Podľa EP, ak súd zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením zamietne a následne konanie zastaví. Súd má teda právo preveriť
a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené rozsudkom je dovolené a
zároveň či nie je v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené skutočnosti posudzuje súd ako predbežnú otázku
pred udelením poverenia na vykonanie exekúcie.

5. Z predložených listinných dôkazov (rozhodcovský rozsudok, Úverová zmluva č. 3703233402, Dohoda
o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach, rozhodcovská zmluva) mal súd preukázané, že
právny predchodca oprávneného (Home Credit Slovakia, a.s.) s povinným uzavreli dňa 29.3.2007
Úverovú zmluvu č. 3703233402. Na základe tejto zmluvy právny predchodca oprávneného poskytol
povinnému úver vo výške 11 365,- Sk, ktorý sa povinný zaviazal uhradiť v 36 mesačných splátkach

vo výške 488,- Sk. Dňa 2.6.2014 povinný podpísal Dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky
v splátkach číslo spisu 2989292, v ktorej povinný uznal záväzok a oprávnený s povinným sa dohodli
na úhrade uznaného záväzku v splátkach. Oprávnený s povinným súčasne v ten istý deň uzavreli
rozhodcovskú zmluvu číslo spisu 2989292, v ktorej bode 3.1 si dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú
z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzatvorenej pod zhodným číslom spisu

ako je uvedené v záhlaví zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a)
pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom
súde, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde
podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany
sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu,

ktorývzniknezprávnychvzťahochuvedenýchvbode3.1.zmluvynavšeobecnomsúde,považujesatáto
skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy. Ustanovenie tejto vety sa nepoužije
v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo
veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými prepismi Stáleho rozhodcovského
súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

6. Podľa § 52 ods. 1 OZ (v znení účinnom do 31.12.2007), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,
zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55,
ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

7. Podľa § 2 zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení platnom ku dňu uzavretia
zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v
inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť

spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

8. Zmluva medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere.
Zmluvnými stranami sú dodávateľ, ktorého predmetom činnosti bolo aj poskytovanie pôžičiek a úverov,

teda koná v rámci predmetu svojho podnikania. Súd považuje za preukázané, že povinný má v danom
vzťahu postavenie spotrebiteľa, nakoľko pri uzatvorení a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd tiež poukazuje na to, že na posúdenie
okolnosti, či ide o tzv. spotrebiteľský úver nie je rozhodujúce akou právnou formou sa spotrebiteľský
úver poskytuje, dôležité je len to, že ide o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa

za odplatu.

9. Základným právnym aktom ochrany spotrebiteľa bola smernica Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5.4.1993. Smernica bola do nášho právneho poriadku
prebratá zákonom č. 15/2004 Z.z. (účinného od 1.4.2004 okrem § 60, ktorý nadobudol účinnosť dňom

nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení SR k EÚ), ktorý novelizoval Občiansky zákonník a okrem
toho má smernica aj tzv. nepriame účinky, takže je záväzná pre SR a slúži aj ako interpretačné pravidlo
pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov.10. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Pohotovosť s. r. o. C-76/10, smernica Rady 93/13/EHS
z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá vnútroštátnemu súdu,
ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozhodnutia vydaného bez

účasti spotrebiteľa, povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu sankcie obsiahnutej v zmluve o
úvereuzavretejposkytovateľomúverusospotrebiteľomauplatnenejvtomtorozhodnutí,aktentosúdmá
na tento účel k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave a podľa vnútroštátnych
procesnýchpravidielmôžeuvedenýsúdvykonaťtakétoposúdenievrámciobdobnýchkonanínazáklade
vnútroštátneho práva.

11. V bode 38 odôvodnenia rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Pohotovosť s. r. o. C-76/10, súd
uviedol, že vzhľadom na túto situáciu znevýhodneného postavenia článok 6 ods. 1 smernice 93/13
stanovuje,ženekalépodmienkyniesúprespotrebiteľazáväzné.Akovyplývazjudikatúry,ideokogentné
ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť

(rozsudky Mostaza Claro, už citovaný, bod 36, a zo 4. júna 2009, Pannon GSM, C-243/08, Zb. s. I-4713,
bod 25).

12. V bode 43 odôvodnenia rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Pohotovosť s. r. o. C-76/10, súd
uviedol, že ochrana, ktorú smernica priznáva spotrebiteľom, sa tak vzťahuje na prípady, v ktorých sa

spotrebiteľ, ktorý s predajcom alebo dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, zdrží
namietania nekalej povahy tejto podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo preto, že je
odradený od ich uplatňovania z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie (rozsudok
Cofidis, už citovaný, bod 34).

13. Podľa § 53 ods. 1 OZ (v znení účinnom do 31.12.2007), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

14. Podľa § 54 ods. 1 OZ (v znení účinnom do 31.12.2007), zmluvné podmienky upravené

spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

15. Pokiaľ je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej

strany v právnom vzťahu zo spotrebiteľskej zmluvy, tak je zrejmé, že taká zmluvná podmienka sa
prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola rozhodcovská doložka
a dodávateľ ju použije, v takom prípade ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Súd exekúciu
zastaví v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo súdu, ktorý
svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm.c/,

§ 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní). Len takýmto spôsobom môže súd naplniť účel čl. 6 ods.
1 smernice, t.j. zabrániť aby bol spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou.

16. Rozhodcovská doložka, ktorá mala v danom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, prakticky
znemožňujevoľbuspotrebiteľadosiahnuťrozhodovaniesporuštátnymsúdom,akbyvkonanívystupoval

na strane žalovaného. Už túto skutočnosť súd považuje za neprijateľnú podmienku v neprospech
spotrebiteľa. V danom prípade bola síce rozhodcovská doložka súčasťou rozhodcovskej zmluvy
uzatvorenej na samostatnom formulári, ale sú opodstatnené pochybnosti, či poskytnutie splátkového
kalendára povinnému (v ten istý deň) nebolo podmienené práve podpisom rozhodcovskej zmluvy.
Spotrebiteľ nemal na výber, mohol len rozhodcovskú zmluvu (a dohodu o úhrade pohľadávky v

splátkach) odmietnuť alebo sa podrobiť aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ.

17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že rozhodcovská doložka je neprijateľná,
pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne

vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa ústavného
práva na spravodlivý proces.18. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne
neplatnom právnom úkone, tak súd po preskúmaní exekučného titulu žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

19. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd rozhodne o zastavení a trovách exekučného konania.

Poučenie:

Proti uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uznesenie smeruje, a to v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.