Rozsudok Judgement was issued on Monday, November 25, 2013

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 4C/223/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411211313
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Spurný
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2013:6411211313.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom sudcom JUDr. Ivanom Spurným v právnej veci navrhovateľov v 1. rade
A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom W.. D. XX, I. Š., v 2. rade U.. F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom W.. D. XX,
I. Š., v 3. rade S.C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom W.. D. XX, I. Š., proti odporcovi Z. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom I., D. XX, zastúpený JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie
Námestie Matice slovenskej 41, Zvolen o náhradu škody vo výške 1.035,47 eur a nemajetkovej ujmy vo
výške 32.879 eur pre každého z navrhovateľov takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom sumu 1.035,47 eur, do 15 dní od právoplatnosti
rozhodnutia.

Súd návrh navrhovateľov presahujúcu nemajetkovú ujmu 600 eur vo zvyšku z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia podali na Okresný súd Žiar nad Hronom dňa 16.09.2011 návrh, v ktorom navrhovali,
aby súd zaviazal odporcu zaplatiť im škodu vo výške 1.035,47 eur a nemajetkovú ujmu z toho
dôvodu, že navrhovateľka v 1. rade je nájomkyňou bytu na Q.. W.. D. číslo XX v I. Š., a to od
03.09.1982. Navrhovatelia v 2. a v 3. rade sú jej deti, ktoré s ňou od pridelenia bytu bývajú neustále
v spoločnej domácnosti. Odporca byt dňa 18.09.2009 odpojil od elektrickej energie. Predbežným
opatrením Okresného súdu v Žiari nad Hronom, zo dňa 20.10.2009 mal stanovenú povinnosť, pripojiť
ich k elektrickej energii, čo však nerešpektoval. Nerešpektoval ani právoplatný a vykonateľný rozsudok
Okresného súdu v Žiari nad Hronom XC/XXX/XXXX, kde mu bola stanovená povinnosť do 3 dní,
na vlastné trovy, zabezpečiť zapojenie elektriny. Pri výkone rozhodnutia v rámci exekúcii neustále
podával námietky, a až na základe exekučného príkazu, si sami zapojili elektrinu, dňa 18.11.2010, t.j. 14
mesiacov od jeho protiprávneho konania. Vzhľadom na to, že bývali v nevyhovujúcich podmienkach, na
zabezpečenie aspoň minimálnych podmienok, museli vynaložiť finančnú čiastku vo výške 1.035,47 eur,
ktorá pozostávala z prostriedkov na zakúpenie plynu, svietidiel, batérií, oblečenia, právne poradenstvo
a uhradiť náklady dvoch splátok ich známej, ku ktorej sa chodili sprchovať a prať. Na výzvu súdu zo
dňa 26.10.2011, doplnili návrh o výšku nemajetkovej ujmy, pre každého vo výške 32.879 eur, ktorú
odôvodňovali tým, že utrpeli šok pri odpojení elektriky. Za uvedené obdobie museli riešiť, ako prežiť tmu
a zimu, cez leto zase nemožnosť používať ventilátor a sprchu, v zime sa zobúdzali v noci na zimu, čo ich
týralo cez zimné obdobie, chodili sa sprchovať k známym a žehliť prádlo k známym, nemohli používať
elektrickú rúru a variť jedlo, a preto si museli zakúpiť plynovú bombu. Boli obmedzovaní na strave,
rovnako museli zmeniť svoje zaužívané zvyklosti, životný štýl, pretože v minulosti všetky spotrebiče,
vrátane kúrenia, boli na elektriku. Po zotmení chodili v byte s baterkou, nedalo sa čítať, nemohli si
oddýchnuť pri televízii, fénovať si vlasy, pracovať na počítači. Vôbec nevedeli dokedy bude trvať situácia

s odpojením elektriky, čo vytváralo nenormálny tlak na psychiku. Tento tlak bol o to väčší, že na prízemí
v reštaurácii sa cez sviatky zabávali vo vykúrených priestoroch, bola tam zapojená elektrika. Hoci bolo
vydané predbežné opatrenie a právoplatný rozsudok, museli sa domáhať svojho práva v exekučnom
konaní a aj v tomto konaní sa odporca snažil spraviť prieťahy s tým, aby sa čas zapojenia od elektriny
predlžoval, a tým stupňoval nátlak na nich, aby sa z bytu vysťahovali. Za celé obdobie, každý mesiac
platili Slovenskej energetike a.s., platby za elektriku. Takto prežili 427 dní, a preto kompenzáciu za prežité
útrapy, neľudské zaobchádzanie, videli v nemajetkovej ujme, vyjadrenú v peniazoch vo výške 77 eur
za každý prežitý deň.

Odporca navrhoval návrh navrhovateľov zamietnuť. Poukázal na tú skutočnosť, že navrhovatelia v 2.
a v 3. rade, nie sú aktívne legitimovaní na podanie návrhu, pretože nie je s nimi v žiadnom zmluvnom
vzťahu. Z jeho strany absentuje základný predpoklad pre vznik škody, ktorým je zavinenie, nakoľko k
odpojeniu elektrickej energie nedošlo z jeho strany svojvoľne, ale výlučne z dôvodu ochrany života a
zdravia osoby a ochrany majetku, pričom tak konal výlučne na základne vyjadrení odborne spôsobilých
osôb a vo vzťahu k navrhovateľom. Mal snahu vždy im zabezpečiť vyhovujúce náhradné ubytovanie,
čo navrhovatelia odmietali. Vo vzťahu k požadovanej výške nemajetkovej ujmy, poukazoval na to, že
zmyslom zadosťučinenia nie je zabezpečiť si zdroj obživy, ani náhradu príjmov, a nemôže viesť k
neprimeranému obohateniu.

Okresný súd v Žiari nad Hronom vo veci rozhodol dňa 29. októbra 2012, svojim rozsudkom návrh
navrhovateľov na náhradu škody zamietol, nemajetkovú ujmu priznal len vo výške 600 eur. Krajský súd
v Banskej Bystrici, svojim rozhodnutím zo dňa 26. júna 2013, zrušil rozsudok okresného súdu a vrátil
na nové dokazovanie.

V intenciách rozhodnutia krajského súdu, súd doplnil dokazovanie.

Aj z doplneného dokazovania nie je sporné, že navrhovateľka v 1. rade je nájomníčkou trojizbového
bytu, ktorý sa nachádza v dome vo vlastníctve odporcu. Navrhovatelia v 2. a v 3. rade s navrhovateľkou
spoločne uhrádzali náklady na bývanie a domácnosť a žili s ňou v spoločnej domácnosti. Navrhovatelia
žalobou uplatnili práva týkajúce sa bytu. Nebolo sporné, že odporca 18.09.2009 odpojil byt od elektrickej
energie. Okresný súd v Žiari nad Hronom, v konaní spisovej značky XC/XXX/XXXX, najskôr predbežným
opatrením, ktoré nadobudlo právoplatnosť v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici
XXCo/XXX/XXXX zo dňa 17.12.2009, uložil odporcovi zabezpečiť na svoje náklady prívod elektrickej
energie na odberné miesto navrhovateľov a následne túto povinnosť odporcovi uložil aj rozsudkom zo
dňa 09.03.2010, právoplatným 04.05.2010. Navrhovatelia dokázali, že odporca právoplatné rozhodnutie
nerešpektoval a v exekučnom konaní predlžoval tento stav, podávaním návrhov na odklad a zastavenie
exekúcie, takže k zapojeniu elektriny došlo až 18.11.2010. Za toto obdobie boli navrhovatelia odpojení
od bežných spotrebičov na elektrinu, aj od elektrického vykurovania, a popri tom za dodávku elektrickej
energie platili 116,17 eur mesačne. V trestnom konaní, ktoré bolo vedené proti odporcovi, pod číslom
Č.-F.-XXX/OVK-Y.-XXXX, pribratý znalec uviedol, že závady na elektrických rozvodoch (ktorým odporca
odôvodňoval odpojenie od elektriny) sa týkajú len spoločných priestorov, nie bytu navrhovateľov. Závady
bolo možné odstrániť vo veľmi krátkom čase a zodpovedal za ne vlastník. Aj v prípade dopojenia
elektrickej energie, bolo možné zabezpečiť jej prívod do bytu navrhovateľov. Odporca sa odpojením
od elektrickej energie snažil navrhovateľov prinútiť k rezignácii a odsťahovaniu. Tvrdenie odporcu, že
dochádzalo k ohrozeniu zdravia, že potreboval stanovisko pamiatkového úradu, považuje okresný súd
za účelové, nezodpovedajúce stavu veci. Odporca pre navrhovateľov nezabezpečil zákonnú bytovú
náhradu. Na odpojenie elektrickej energie nebol dôvod ani preto, že by navrhovatelia neplatili nájomné,
alebo iné platby. Navrhovateľov odporca úmyselne odpojil od elektrickej energie napriek tomu, že vedel,
že sú na ňu odkázaní a tento stav umelo predlžoval 14 mesiacov. Navrhovatelia dokázali, že útrapy,
ktoré prežili v byte v zime či v lete, zasiahli do ich občianskej cti a ľudskej dôstojnosti. Konaním odporcu
navrhovatelia utrpeli ujmu psychicko-sociálnej integrite. Navrhovatelia preukázali príčinnú súvislosť
medzi konaním odporcu a vzniknutou ujmou. Nie je sporné, že navrhovatelia uplatňujú aj nárok na
náhradu škody, v dôsledku neoprávneného prerušenia prívodu elektrickej energie do bytu navrhovateľov
konaním odporcu. Navrhovatelia uniesli dôkazné bremeno a dokázali, že náklady v čiastke 1.035,47
eur, vynaložili na zakúpenie plynu, svietenia, batérie, oblečenia a nákladov na sprchovanie a pranie.
Odporca tvrdenie navrhovateľov, v tomto zmysle nevyvrátil. Okresný súd v Žiari nad Hronom, vo svojom
pôvodnom rozhodnutí kompenzoval vzniknutú škodu s preplatkom na elektrickej energie vo výške
1.092,50 eur. Podľa názoru krajského súdu, je treba rozlišovať medzi škodou a uplatnenou náhradou

nákladov na odstránenie jej následkov. Škodu, ktorú navrhovatelia uplatnili proti odporcovi a vrátený
poplatok, nie je možné započítať, resp. vzájomne ho posudzovať. Vzhľadom na takýto právny názor
krajského súdu, preto súd pri náhrade uplatnenej škody, vychádzal z ustanovenia § 424 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním proti dobrým
mravom. Podmienkou zo vzniku zodpovednosti za škodu, podľa § 424 je teda úmyselné konanie proti
dobrým mravom, ktorým bola tretej osobe spôsobená škoda. Medzi úmyselným konaním proti dobrým
mravom a škodou spôsobenou týmto konaním, musí byť príčinná súvislosť. Úmyselné konanie odporcu
spočíva v odpojení od elektrickej energie a v príčinnej súvislosti s odpojením elektrickej energie sú
náklady na zakúpenie plynu, svietenia, batérií, oblečenie a náklady na sprchovanie a pranie, ktoré
navrhovatelia za dobu odpojenia od elektrickej energie vynaložili, preto súd v tejto časti návrhu
navrhovateľov vyhovel.

Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva
na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov, a aby jej bolo dané primerané
zadosťučinenie (§ 13 ods.1 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie
podľa odseku 1, najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť
v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2
Občianskeho zákonníka).

Občiansko-právna zodpovednosť (sankcia) za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti
podľa § 13, predpokladá splnenie podmienok, že musí ísť o neoprávnený zásah do chráneného
všeobecného osobnostného práva fyzickej osoby, ktorý je objektívne spôsobilý porušiť, či ohroziť
osobnosť fyzickej osoby, že ujma na osobnosti fyzickej osoby (nemajetková ujma), je spôsobená jej
fyzickej, psychologicko-morálnej a sociálnej integrite, a že je tu príčinná súvislosť medzi týmto konaním.
Zodpovednosť za neoprávnený zásah je založená na objektívnom princípe.

Navrhovatelia uniesli dôkazné bremeno a dokázali, že odporca protiprávnym, neoprávneným,
úmyselným konaním ich odpojil na dobu 14 mesiacov od prívodu elektrickej energie. Ďalej dokázali,
že týmto zásahom došlo u nich k ujme, a to psychicko-sociálnej integrite, a dokázali aj príčinnú
súvislosť medzi touto ujmou a neoprávneným zásahom odporcu. Možnosť priznania peňažnej satisfakcie
predpokladá, že sa primerané morálne zadosťučinenie, ako primárna forma zadosťučinenia, ukazuje v
konkrétnom prípade, ako nepostačujúca, ktorá stráca svoju účinnosť a funkčnosť. Táto nedostatočnosť
morálnej satisfakcie musí byť z hľadiska intenzity trvania rozsahu a ohlasu nepriaznivých dôsledkov
na postavení fyzickej osoby v rodine, v spoločnosti objektívna, bez ohľadu na subjektívny pocit takto
zasiahnutej osoby.

Možnosť priznania peňažnej satisfakcie predpokladá, že za primerané morálne zadosťučinenie,
ako primárna forma zadosťučinenia, sa ukazuje v konkrétnom prípade, ako nepostačujúca, takže
stráca svoju účinnosť a funkčnosť. Ako už bolo uvedené vyššie, navrhovatelia sa domáhali súdnym
rozhodnutím, aby odporca zapojil elektrickú energiu, aby sa odstránili následky takéhoto konania. Aj
napriek právoplatnému rozhodnutiu okresného súdu, takéto rozhodnutie odporcu neprinútilo rešpektovať
právoplatné rozhodnutie, zapojiť elektrickú energiu, bez výkonu rozhodnutia, a preto primerané
zadosťučinenie, uvedené v § 13 ods. 1, v tomto prípade nie je postačujúce, a preto navrhovatelia majú
právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, nestanovuje zákon žiadne medze. Zakotvujú
iba dve taxatívne kritériá, a to závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy (čím závažnejšie je do svojej
intenzity rozsahu zverejnenia a ohlasu, ako i svojho trvania vzniknutá nemajetková ujma, tým vyššia by
mala byť čiastka peňažného zadosťučinenia) a ďalej veľmi široko chápanou okolnosťami, za ktorých
neoprávnenú zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo. Súd doplnil dokazovanie o výsluch svedka U..
Č., ktorý v tom období zastával funkciu zástupcu primátora Mesta I. Š. a bol poslancom vo volebnom
obvode, v ktorom bývali navrhovatelia. Potvrdil, že navrhovatelia sa obrátili na neho s úmyslom vybaviť
náhradné ubytovanie. Vedel v akých podmietkach bývajú, že sú odpojení od elektrickej energie. Túto
situáciu preberali aj v komisiách a na mestskom zastupiteľstve. Ani výsluch tohto svedka však nepriniesol
nové dôkazy, pre ktoré by bolo potrebné zmeniť výšku náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Navrhovatelia nie sú všeobecne verejne známe osoby. O konaní sa dozvedel iba úzky okruh osôb v
Banskej Štiavnici. K zásahu do osobnostného práva navrhovateľov nedošlo prostredníctvom verejno-
oznamovacích prostriedkov, o ktorom by sa dozvedela veľká časť populácie. Súd pri stanovení výšky

nemajetkovej ujmy vo výške 600 eur, zobral do úvahy všetky skutočnosti uvádzané navrhovateľmi, dobu
protiprávneho konania a prihliadol aj na to, že stanovením peňažnej náhrady, je stanovená odstrašujúca
povinnosť odporcu do budúcna. Pri rozhodovaní o náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch, je treba
prihliadnuť i k zadosťučineniu, ktoré sa postiženej fyzickej osobe dostáva, tiež obsahom odôvodnenie
rozsudku, v ktorom je konštatované, že došlo k porušeniu jeho práva na ochranu osobnosti. Pretože
rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom zo dňa 29.októbra 2012, bola uložená odporcovi
povinnosť zaplatiť navrhovateľom, každému zvlášť 600 eur, ako nemajetkovú ujmu, a voči tomuto
výroku nebolo podané odvolanie, je táto suma právoplatne rozhodnutá. Navrhovatelia vo svojom návrhu
uplatňovali sumu, každý zvlášť vo výške 32.879 eur, súd považoval za dôvodnú sumu len 600 eur, a
preto vo zvyšku návrh navrhovateľov presahujúcu sumu 600 eur, u každého zvlášť, návrh zamietol.

O náhrade trov konania účastníkov, súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Každý z účastníkov mal
úspech len čiastočný, a preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho
súdu, ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici a to v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti);
ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.