Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 4, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/86/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2616206382
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2616206382.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň:

JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci žalobcov: 1. Ing. U. L.,
narodený X.X.XXXX, bytom L. XX/X-XX, W. H., 2. Ing. A. L., narodená XX.X.XXXX, bytom L. XX/
X-XX, W. H., obaja zastúpení splnomocnencom: Lichner Legal s. r. o., IČO 47 246 804, so sídlom
Legionárska 7451/4, Trenčín, proti žalovanému: T. Y., narodený XX.X.XXXX, bytom R. V. XX, M., o
zaplatenie 11.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Senica
č. k. 3C 181/2016-101 zo dňa 6.12.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovia 1., 2. m a j ú n á r o k spoločne a nerozdielne voči žalovanému na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom 1. a 2.
spoločne a nerozdielne sumu 11.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
10.500 eur od 21.8.2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (prvý výrok) a náhradu
trov konania v plnom rozsahu s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením (druhý
výrok).

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. § 34, § 37 ods. 1, § 39, § 44 ods. 1
veta prvá, § 51, § 663, § 671 ods. 1, § 676 ods. 1, ods. 2 § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 255
ods. 1 Civilného sporového poriadku.

3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že strany sporu uzavreli dňa 31.5.2014 zmluvu o nájme
podľa § 663 Občianskeho zákonníka, zmluva mala písomnú formu, účastníci si v nej dohodli predmet

nájmu, dobu trvania nájomného vzťahu, výšku a splatnosť nájomného a podľa názoru súdu prvej
inštancie takto uzavretá zmluva neodporovala obsahu alebo účelu zákona. Žalovaný svoje tvrdenia o
podpísaní predmetnej zmluvy pod nátlakom a za nápadne nevýhodných podmienok žiadnym spôsobom
nepreukázal, nepredložil a neoznačil dôkazy, ktoré by odôvodňovali pravdivosť jeho tvrdení, a preto
súd prvej inštancie zmluvu o nájme považoval za uzavretú v súlade s ustanoveniami Občianskeho
zákonníka. Nájomná zmluva je dvojstranný právny úkon, pre ktorého platnosť zákon predpokladá
súhlasné stanovisko zmluvných strán s jeho obsahom. Výška nájomného bola výsledkom dohody

zmluvných strán a tvrdenie žalovaného o jej rozpore s dobrými mravmi súd prvej inštancie považoval z
jehostranyzaúčelové,vsnahevyhnúťsapovinnostiplatiťnájomné.Súdprvejinštanciemalpreukázané,
že nájomca síce porušil svoje zmluvné povinnosti už počas pôvodne dohodnutej doby trvania nájmu,
ale predmet nájmu naďalej užíval a prenajímatelia daný stav akceptovali a trvali na platení nájomného.Z uvedeného dôvodu preto nájom nezanikol a prenajímatelia mali nárok na nájomné za obdobie od
1.6.2014 do 30.5.2015, t. j. za 12 mesiacov x 500 eur. Nakoľko žalovaný im za uvedené obdobie zaplatil
sumu 2.000 eur, je povinný žalobcom zaplatiť ešte sumu 4.000 eur. V danom prípade žalovaný predmet

nájmu aj po uplynutí nájomnej zmluvy naďalej užíval a užíva a žalobcovia nepodali na súd žalobu na
vypratanie nehnuteľnosti. Nájomná zmluva sa preto vždy k 1.6. toho ktorého kalendárneho roka obnovila
za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Žalobcovia si v žalobe za obdobie od
1.6.2015 do 31.7.2016 uplatnili pohľadávku voči žalovanému vo výške 7.000 eur, t. j. za 14 mesiacov x
500 eur. Žalovaný im za uvedené obdobie nezaplatil žiadnu sumu, a preto mu vznikol dlh na nájomnom

za obdobie od 1.6.2014 do 31.7.2016 v celkovej výške 11.000 eur. Súd prvej inštancie preto zaviazal
žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy 11.000 eur a priznal žalobcom uplatnené úroky z omeškania,
ktoré sú v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z. z..

4. Súd prvej inštancie priznal žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko mali

vo veci plný úspech.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. V odvolaní uviedol, že v lete 2009
mu vážne ochorela manželka a na jar 2011 na ťažkú chorobu zomrela, majú spolu dnes 26 ročnú
dcéru s diagnózou detská mozgová obrna a je ZŤP. Takže všetky iné starosti išli bokom, pri súčasnej

sociálnej politike štátu voči tým najslabším sa dostal do finančnej situácie. Pozemok, za ktorý má
dnes platiť 500 eur mesačne, sa nachádza v meste M. na ulici Q., kde nie je dodnes a nebude ani v
budúcnosti plynofikácia. Preto predložil VZN mesta Trenčín, kde je správna trhová cena za prenájom
pozemku a žiaľ ani súd prvej inštancie sa seriózne týmto návrhom nezaoberal. Predkupná zmluva z
roku 2013 na odkúpenie 43 m2 za sumu 1.750 eur za m2 je v tejto lokalite nehoráznosť. Žiadať nájomné

500 eur mesačne je neadekvátne, a preto sa súd prvej inštancie mal seriózne zaoberať predbežnou
otázkou platnosti nájomnej zmluvy. Namietal, že nájomnú zmluvu uzavrel pod nátlakom a za nápadne
nevýhodných podmienok. Trvá na tom, aby bola žalobkyňa 2. vypočutá. Navrhuje, aby odvolací súd
žalobu zamietol alebo aby zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové
konanie.

6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia. Vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že súd prvej
inštancie postupoval správne keď uviedol, že suma nájomného vo výške 500 eur mesačne bola
zmluvnými stranami jednoznačne dojednaná a žalovaný podpisom predmetnej nájomnej zmluvy túto
sumu akceptoval. Tvrdenia žalovaného, že je predmetná nájomná zmluva v rozpore s dobrými mravmi,

že bola uzavretá pod nátlakom a za nápadne nevýhodných podmienok, súd prvej inštancie tiež správne
vyhodnotil ako účelové, v snahe vyhnúť sa povinnosti platiť nájomné. Žalovaný neuviedol žiadne
konkrétne skutočnosti, ktoré by preukazovali neplatnosť danej nájomnej zmluvy. Súd prvej inštancie
taktiež správne vyhodnotil tú skutočnosť, že v predmetnom konaní nebolo potrebné vypočuť žalobkyňu
2., keď jej výsluch považoval za nadbytočný, nakoľko nemá po právnej stránke v prejednávanej veci

čo uviesť. Súd prvej inštancie v konaní vyhodnotil správne všetky dôkazy, pri rozhodovaní zohľadnil
všetky námietky a tvrdenia žalovaného, ktoré boli predmetom tohto konania. Žalobcovia sú jednoznačne
toho názoru, že súd prvej inštancie neznemožnil stranám, aby uskutočňovala im patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie vykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a súd prvej inštancie dospel na

základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam. Navrhujú, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), stranou, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (aktuálne § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. e), f), h) Civilného sporového poriadku),
preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného

sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom
viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť
dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§385ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuacontrario),keďmiestoačasverejnéhovyhláseniarozsudkubolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho
vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie
je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku

čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

8. Podľa § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. Ustanovením § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku je odvolaciemu súdu daná možnosť
vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia
je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi napadnutého rozhodnutia

súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne
nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce
doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore
so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu
iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd je zároveň povinný vysporiadať sa v

odôvodnení rozhodnutia s podstatnými tvrdeniami v odvolaní, pričom za podstatný argument je potrebné
považovať taký argument, ktorý má vecnú súvislosť s prejednávanou vecou a zároveň je takej povahy,
že v prípade jeho preukázania môže priniesť priaznivejšie rozhodnutie pre odvolateľa.

10. Predmetom konania je požiadavka žalobcov na zaplatenie sumy 11.000 eur s príslušenstvom z

dôvodu, že žalovaný si nesplnil svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o nájme pozemku
a nezaplatil žalobcom riadne a včas dohodnuté nájomné. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania
žalovaného je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie vykonal všetky navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a či súd prvej inštancie dospel k správnym
skutkovým a právnym záverom.

11. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcami tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel

k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci,
keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového
poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov
súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľom. Na zdôraznenie správnosti

záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

12. Žalovaný podal odvolanie z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e), f), h) Civilného
sporového poriadku.

13. V zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozsudok musí obsahovať
odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na
dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými
námietkami strán. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad
opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení

svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový
postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené
vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesto pre
dohady a domnienky. V odôvodnení rozhodnutia súd teda uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, ktoré dôkazy v konaní vykonal a ako ich vyhodnotil,
zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivýchalebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah
súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,
účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne

musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť
preskúmateľné.

14. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce
sa žalovaným v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne

zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej
inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom
opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a
právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté
právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká
aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich

účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že sa žalovaný s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej
inštancie nestotožňuje ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie
totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel.

15. Podstatou odvolacej argumentácie žalovaného bolo, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté

dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, v dôsledku čoho súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

16. V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný v odvolacom konaní neuviedol

žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení § 366 Civilného sporového
poriadku. Ak aj žalovaný (mimo iného) v odvolaní poukazuje na nesprávne skutkové zistenia, je potrebné
uviesť, že odvolací súd je podľa ustanovenia § 383 Civilného sporového poriadku viazaný skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. V tomto

prípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal všetky relevantné dôkazy navrhnuté
stranami, tieto dôkazy vyhodnotil a z hodnotenia dôkazov ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodovaní
vychádzal.

17. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil výsledky vykonaného

dokazovania, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď nevykonal výsluch
žalobkyne 2..

18. Podľa § 191 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo

počas konania najavo (ods. 1). Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak
zákon neustanovuje inak (ods. 2).

19. Hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia § 191 Civilného sporového poriadku je činnosť súdu, pri
ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri

hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska
pravdivostiten-ktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatedazásadavoľnéhohodnoteniadôkazov.Hodnotiaca
úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto
skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný
žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

20. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne
vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako už bolo
uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia
dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov jednotlivo,

aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku hodnotenia
dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku
upraveného v ustanovení § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého má súd uviesť,
čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útokupoužil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, aké prostriedky procesnej obrany použil, stručne, jasne a
výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec

právne posúdil. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce
najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu
potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis
a svoje rozhodnutie aj veľmi podrobne a presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané žalovaným v
odvolaní nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom

rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie.

21. V prejednávanej veci bola spornou a odvolaním žalovaného nastolená otázka platnosti nájomnej
zmluvy, keďže podľa tvrdenia žalovaného uzavrel nájomnú zmluvu pod nátlakom a za nápadne
nevýhodnýchpodmienok.Kodvolacejnámietkežalovaného,žesúdprvejinštanciedospelknesprávnym
skutkovým zisteniam ohľadne platnosti nájomnej zmluvy, odvolací súd uvádza, že závery súdu prvej

inštancie o tejto otázke považuje za dostatočné. Pokiaľ ide o neunesenie dôkazného bremena
žalovaným, založeného na ním navrhnutých dôkazov, tu k záverom súdu prvej inštancie ťažko niečo
dodať.Vovzťahuktejtoargumentáciižalovanéhojenutnékonštatovaťvzhodesosúdomprvejinštancie,
že žalovaným tvrdená neplatnosť nájomnej zmluvy z dôvodu, že bola uzatvorená pod nátlakom a
za nápadne nevýhodných podmienok, nebola preukázaná a odvolací súd poukazuje na podrobné

odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie v odseku 26., v ktorom sú uvedené
všetky vykonané dôkazy v tomto smere a závery z nich plynúce. Pokiaľ žalovaný namietal, že súd
prvej inštancie sa seriózne nezaoberal správnou trhovou cenou za prenájom pozemku, tu odvolací súd
opäť poukazuje na odsek 26. preskúmavaného rozsudku, kde súd prvej inštancie zdôraznil, že výška
nájomného bola výsledkom dohody zmluvných strán a tvrdenie žalovaného o jej rozpore s dobrými

mravmipovažujezaúčelové.SprávnesúdprvejinštancieneprihliadolnaVšeobecnezáväznénariadenia
Mesta Trenčín č. 6/1997 a č. 12/2011, keďže uvedené všeobecne záväzné nariadenia sa týkali určovania
cien za dočasné užívanie pozemkov, nehnuteľného majetku vo vlastníctve Mesta Trenčín, nie trhového
nájomného za pozemok využívaný na účely podnikania dohodnutého na základe dvojstrannej zmluvy
(čo je prejednávaný prípad) a týkali sa tiež iného obdobia, keďže nadobudli účinnosť od 1.10.1997 a

od 1.1.2012, pričom predmetom konania je nárok na nájomné za obdobie od 1.6.2014 do 31.7.2016.
Uvedené listinné dôkazy tak neboli spôsobilé preukázať, že dohodnuté nájomné v súdenom spore je
v rozpore s dobrými mravmi, pričom žalovaný žiadne iné dôkazy na preukázanie tohto svojho tvrdenia
nenavrhol.

22. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania.
V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. V prejednávanom
prípade to znamená, že je na žalovanom, aby tvrdil a preukazoval, že nájomná zmluva je neplatná.
Predovšetkým sa totiž žiada konštatovať, že odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s podstatou
argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (čím treba

rozumieť nutnosť stotožnenia sa s tými dôvodmi, pre ktoré bolo podľa súdu prvej inštancie treba žalobe
vyhovieť). Odôvodnenie napadnutého rozsudku v tomto smere nevykazovalo žiadne logické, skutkové
ani právne medzery, bolo preto i objektívne presvedčivým (ktorou presvedčivosťou tu samozrejme je
nutné mať na mysli schopnosť presvedčiť kohokoľvek s výnimkou toho, kto má záujem na celkom
inom výsledku konania). V prejednávanej veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonané

dokazovanie vyhodnotil v zmysle zásad upravených v citovanom ustanovení § 191 ods. 1 Civilného
sporového poriadku a vec aj správne právne posúdil. Je opäť treba zhodne so súdom prvej inštancie
konštatovať,žeobranažalovanéhovtomtosmerevyznelanepresvedčivo,akoprecízneavyčerpávajúco
vysvetlil súd prvej inštancie v odôvodnení preskúmavaného rozsudku. Odvolacia námietka žalovaného
o nesprávnom zistení skutkového stavu súdom prvej inštancie je tak nenáležitá.

23. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovaného, v ktorej namietal okolnosť, že súd prvej inštancie
nevykonal ním navrhnutý dôkaz výsluchom žalobkyne 2. za účelom preukázania ním tvrdených
skutočností, je treba ako prvoradé uviesť, že dokazovanie je možno vymedziť ako osobitnú činnosť súdu
zameranú na získavanie poznatkov o veci, ktorá je predmetom súdneho konania. Povinnosť navrhnúť

alebo označiť dôkazné prostriedky je v sporovom konaní povinnosťou strán, ktorá im je všeobecne
uložená v ustanovení § 185 Civilného sporového poriadku. Ide o povinnosť tej zo strán, ktorá tvrdí
skutočnosť, ktorá má byť v konaní preukázaná. Povinnosť strán tvrdiť určité potrebné skutočnosti v
sporovom konaní ovládanom prejednávacou zásadou sa nazýva povinnosť tvrdenia a vzťahuje sa vždyna konkrétnu skutočnosť stranou uvádzanou. V prípade, že ju strana splnila, platí, že uniesla bremeno
tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti, teda povinnosti
strany označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazným bremenom sa rozumie zodpovednosť

strany za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o
veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v
prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola pre
nečinnosť strany preukázaná (resp. objektívne nemohla byť preukázaná) a kedy výsledky zhodnotenia
dôkazovneumožňujúsúduprijaťzáveraniopravdivostitejtoskutočnosti,aniotom,žebytátoskutočnosť

bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží potom na tej strane, ktorý z
jej existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto
skutočností tiež tvrdí.

24. Ako vyplýva z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku, súd prvej inštancie návrh žalovaného na
výsluch žalobkyne 2. zamietol z dôvodu, že ho považoval za nadbytočný, keďže žalovaná nemá po

právnej stránke uviesť k veci žiadne iné právne skutočnosť, pričom vykonanie tohto výsluchu navrhol
žalovaný v jeho vyjadrení zo dňa 3.11.2017 bez bližšieho zdôvodnenia.

25. O tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, rozhoduje vždy súd a procesný predpis strane
priznáva právo na vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie

navrhol uskutočniť výsluch žalobkyne 2.. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu správne
zhodnotil, že na preukázanie neplatnosti nájomnej zmluvy z dôvodu, že mala byť uzatvorená pod
nátlakom a za nápadne nevýhodných podmienok, nebolo vhodné vykonanie dokazovania výsluchom
žalobkyne 2.. Odvolací súd v tejto súvislosti ešte dopĺňa, že vo veci bol vypočutý žalobca 1. a nie je
predpoklad, že by žalobkyňa 2. vypovedala inak ako žalobca 1. (jej manžel) a vo svoj neprospech, a

preto správne súd prvej inštancie vyhodnotil navrhnutý výsluch žalobkyne 2. ako nadbytočný. Súd prvej
inštancie vo veci vykonal dostatočné dokazovanie a zamietnutie návrhu žalovaného na vykonanie tohto
dôkazunemalozanásledokodopretiejehoprávanaspravodlivésúdnekonanie.Odvolacísúdzhodneso
súdom prvej inštancie má za to, že na základe dôkazov, ktoré boli v rámci dokazovania pred súdom prvej
inštancie vykonané, bol dostatočne zistený skutkový stav veci a bolo možné posúdiť opodstatnenosť

uplatnenéhonároku.Súdprvejinštanciesariadnezaoberalkaždýmnávrhomnavykonaniedokazovania
a v napadnutom rozhodnutí uviedol dôvody, pre ktoré žalovaným navrhnutý dôkaz nevykonal. Odvolací
súd sa stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie, že vykonanie žalovaným navrhnutého dôkazu
by bolo nadbytočné a neúčelné. Súd prvej inštancie preto svojim postupom žalovaného nevylúčil z
realizácie procesného práva navrhovať dôkazy, ktoré mu procesný predpis priznáva a správne jeho

návrh na doplnenie dokazovania ako nadbytočný zamietol.

26. Výsledky dôkaznej verifikácie všetkých právne relevantných dôkazných prostriedkov, ktoré boli
potrebné k zisteniu skutkového stavu a vyplývajú z obsahu spisu, viedli k naplneniu podmienok
pre aplikáciu ustanovení § 663, § 671 ods. 1, § 676 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, keďže

poskytovali bezpečne zistený skutkový stav, ktorý bolo možné podriadiť pod uvedené hmotnoprávne
pravidlo. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne sumu 11.000 eur s príslušenstvom, ktorá suma predstavuje
nezaplatené dohodnuté nájomné za prenájom pozemku vo vlastníctve žalobcov za obdobie od 1.6.2014
do 31.7.2016. Polemika o nesprávnosti súdom prvej inštancie vyslovených právnych záverov pre

nezohľadnenie právnej argumentácie strany sporu, sama o sebe nie je presvedčivou bázou pre
konštatovanie vecnej nesprávnosti rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vec správne
právne posúdil.

27. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e) Civilného sporového poriadku je

pochybenie súdu, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné
skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné.

28. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku totiž
možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné

usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere
vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.29. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku
odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu
právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery.

30. Súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a náležite zistil skutkový stav, vykonané
dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z týchto dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového
stavu vyvodil aj správny právny záver.

31. V súvislosti so žalovaným prejavom nespokojnosti s preskúmavaným rozsudkom odvolací súd

poukazuje na stabilnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, podľa ktorej nemožno právo na súdnu
ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok (napr.
II. ÚS 4/97, II. ÚS 3/97). Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie
je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je,

aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo
možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti (napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS
162/05, I. ÚS 140/2017). Žalovaný v odvolaní vychádza z odlišných skutkových záverov než súd prvej
inštancie a robí z vykonaných dôkazov vlastné právne závery týkajúce sa nároku žalobcov na zaplatenie
nájomného s príslušenstvom. Odvolacie námietky žalovaného ohľadne nevykonania ním navrhnutého

dôkazu, nesprávnych skutkových a právnych záverov konštatovaných súdom prvej inštancie, vyhodnotil
odvolací súd za nenáležité.

32. Odvolací súd konštatuje, že po preskúmaní veci nezistil skutkové, ani právne vady napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie

dôvody uvádzané žalovaným nie sú naplnené.

33. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaného odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď
na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS
251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú

ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, teda odvolací súd nepovažoval
za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

34. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného
sporového poriadku napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu vecnej správnosti potvrdil

(vrátane rovnako správneho výroku o nároku na náhradu trov konania, ktorý inak odvolaním ani
spochybnený nebol a v prípade ktorého ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho
nesprávnosti).

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods.

1, § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní
úspešnýmžalobcompriznalvočižalovanémuspoločneanerozdielnenároknanáhradutrovodvolacieho
konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

36. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).