Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 11, 2020

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 8C/11/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320204235
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Ocelková
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2020:1320204235.1

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v právnej veci žalobcov: 1/ L. M., M.. XX.XX.XXXX, Q. K. XXXX/XXX, U., 2/ V. B.,
M.. XX.XX.XXXX, Q. K. XXXX/XXX, U., 3/ I.. Š. T., M.. XX.XX.XXXX, Q. K. XXXX/XXXA, U., zastúpení
P&P Legal s.r.o., so sídlom Miletičova 21, Bratislava, IČO: 51 037 301, proti žalovanému: D. M., M..
XX.XX.XXXX, Q. K. XXX, U., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcov 1/, 2/, 3/ na nariadenie neodkladného opatrenia odmieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na Okresný súd Bratislava III dňa 12.02.2020 a postúpeným na tunajší súd dňa
02.03.2020 sa žalobcovia 1/, 2/ a 3/ domáhali nariadenia neodkladného opatrenia a to: a) Žalovaný je
povinný zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by obťažoval žalobcov hlukom a vibráciami, a to v čase
medzi 22 hod. večer a 6 hod. ráno, b) Žalovaný je povinný zabezpečiť, aby psy nevnikali na pozemok
žalobcov, c) Žalovaný je povinný zdržať sa voči žalobcom a ich majetku konania, ktorým

by žalobcom spôsobil ujmu.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia odôvodnili tým, že žalobcovia sú vlastníkmi
nehnuteľností, pozemkov a rodinných domov nachádzajúcich sa v okrese Pezinok, obec: Pezinok,
katastrálne územie: Pezinok (ďalej spolu len „Nehnuteľnosti“). Žalobcovia vo svojich Nehnuteľnostiam
žijú, majú na nich postavené svoje rodinné domy, na svojich dvoroch trávia spoločné chvíle s rodinou
a priateľmi. Žalovaný je takisto vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v okrese Pezinok, obec:

Pezinok, katastrálne územie: Pezinok, pričom Nehnuteľnosti žalobcov sa nachádzajú vedľa pozemkov
žalovaného. Z toho vyplýva, že žalovaný je priamym susedom žalobcov, ich pozemky sú priamo vedľa
seba tak, ako to vyplýva z priloženého nákresu. Žalovaný si približne v roku 2016 zriadil chovnú stanicu
psov bojových plemien na svojom pozemku, ktorý priamo susedí s Nehnuteľnosťami, tak ako to vyplýva
z vyššie uvedeného. Spočiatku to susedom a takisto ani žalobcom nevadilo, riadili sa heslom, že každý si
môže na svojej nehnuteľnosti robiť, čo uzná za vhodné, pokiaľ tým samozrejme neprimerane nenarúša

práva ostatných susedov. V krátkom čase po zriadení chovnej stanice žalovaným sa však začali prvé
problémy. V prvom rade poukazujú na neustály hluk, ktorý tieto psy vytvárajú, a to nielen cez deň,
kedy sú žalobcovia v práci, ale najmä v noci. Žalobcovia a ich rodiny sa od zriadenia chovnej stanice
v noci poriadne nevyspali, keďže hluk je počuť aj cez zatvorené okná, o to viac v prípade, ak by
chceli mať počas noci okná otvorené. To samozrejme neprichádza do úvahy. Nehovoriac o zápachu a
lietajúcich chumáčoch srsti. Tento hluk nevadil len žalobcom, ako priamym susedom žalovaného, ale

aj ďalším ľudom bývajúcim v blízkosti žalobcom, čoho výsledkom bolo spísanie petície. Odhliadnuc od
hluku však žalobcovia uvádzajú aj to, že táto chovná stanica je zriadená skutočne v blízkosti rodinných
domov, dokonca v roku 2017 si žalobca zriadil ďalšie voliéry pre psov priamo na hranici so susedným
pozemkom, cca 3,5 - 4 metre od obytnej miestnosti (spálne). Najdôležitejšou skutočnosťou je však to,
že žalovaný nemá tieto psy dostatočne zabezpečené tak, aby nemohlo dôjsť k ohrozeniu iných osôb
(predsa len ide o bojové psy, ktoré pri kontakte s cudzou osobou logicky útočia). Žalovaný má okolo

svojho pozemku len obyčajný plot, ktorý tieto psy dokážu ľahko zničiť. Niektorí susedia už dlhodobo
nechodia do svojich záhradiek. V minulosti sa žalobcovia pokúšali teda vec riešiť aj iným postupom,podali žiadosť na inšpekciu policajného riaditeľstva v Bratislave, avšak bezvýsledne. V priebehu
posledných dvoch rokov bola opakovane, približne 12 krát, privolaná hliadka mestskej polície, približne 3
krát bola privolaná štátna polícia, z dôvodu opakovaného rušenia nočného kľudu v okolí chovnej stanice.

Žalobcovia uvádzajú, že z každého výjazdu policajných zložiek existujú záznamy, pričom žalobcovia
majú vedomosť, že mestská polícia v Pezinku disponuje aj video nahrávkou. Žalobcovia uvádzajú,
že ďalšie záznamy a fotografie sú uložené na právnom oddelení mesta Pezinok. Tieto podklady boli
využívané na riešenie podanej petície občanov spomínanej vyššie. Ohľadne riešenia týchto situácií boli
vypočúvaníajďalšísvedkovia.Žalobcoviamajúzato,žeideskutočneoohrozovanienielenichvlastného

majetku, ale najmä verejného zdravia, keďže majú za to, že v prípade, ak je chovná stanica zriadená
v blízkosti obydlí, ide o zvýšené riziko nákazy alebo infekcie, keďže na nehnuteľnosti žalovaného sa
nachádza množstvo výkalov a moču, keďže ide skutočne o 10 - 30 psov, choré a ranené psy sa na
pozemku voľne pohybujú, v okolí lieta srsť a nečistoty. Z tohto dôvodu sú v letných mesiacoch žalobcovia
vystavovaní aj nadmernému zápachu. Dňa 29.10.2019 jeden zo psov žalovaného zvalil tehlový
múrik susede, pani Kovačičovej, vbehol do jej záhrady a behal po jej pozemku. Pani sa bála vyjsť z

komory, až keď pes odbehol ďalej vybehla z komory vošla do svojho domu odkiaľ privolala mestskú
políciu. Jednalo sa o bojové plemeno psa. Mestská polícia vyzvala žalovaného na opravu múriku, do
dnešného dňa však tak nespravil. V minulosti sa jeden zo psov prehrabal popod plot susedu, pána T.
a behal po jeho nehnuteľnosti. Tak isto sa jednalo o bojové plemeno psa. Našťastie sa v tom čase v
dome ani na pozemku nikto nenachádzal, keďže konkrétne v tomto prípade ide o domácnosť s malými

deťmi. Susedia žalovaného sa boja vyjsť na vlastný dvor, okrem toho, sú neustále atakovaní zo strany
bojových psov žalovaného, ktoré na nich neustále štekajú a v noci nemôžu kľudne spať, keďže logicky
tieto psy štekajú najviac v nočných hodinách a pri množstve psov v tejto chovnej stanici je kľudné spanie
vylúčené. Policajné zložky boli okrem iného privolané dňa 8.3.2019 v neskorých nočných hodinách
kvôli rušeniu nočného kľudu (hliadka Perlon 216). Psy na policajtov útočili aj cez plot. Ako vyplýva z

vyššie uvedeného, situácia je neúnosná a intenzita sa stupňuje. V tomto prípade uvádzame, že práva
žalobcov ako aj ich rodín sú každodenne narúšané. Žalobcovia majú strach a dôvodnú obavu, že
jedného dňa pes žalovaného ublíži jednému z nich alebo členom jeho rodiny, a práve tomuto sa chcú
vyhnúť.Vzhľadomnapopísanýskutkovýstavnaviacjednoznačnenejdeonáhodnékonaniežalovaného,
ale o dlhodobé, premyslené a intenzívne narúšanie súkromného a rodinného života žalobcov a ich

rodiny. Naliehavá potreba bezodkladnej úpravy pomerov je daná tým, že žalovaný svojím protiprávnym
konaním dlhodobo a intenzívne porušuje základné práva a slobody žalobcov, a to najmä: (i) právo na
ochranuosobnosti;nepriamoaj(ii)vlastníckeprávo(včastivlastníckehooprávneniapokojneanerušene
užívať svoj majetok). Žalobcovia hneď v úvode uvádzali, že protiprávne konanie (neoprávnené zásahy)
žalovaného nemá charakter jednorázovosti či krátkodobosti. Naopak neoprávnené zásahy žalovaného

pretrvávajú trvajú niekoľko rokov a sú intenzívne. Právo žalobcov na ich súkromný a rodinný život je
v tomto zmysle konaním žalovaného sústavne významne narušované. Hrubé a agresívne správanie
žalovaného obmedzuje žalobcov najmä v nerušenom trávení ich voľného času vo svojej Nehnuteľnosti.
3. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými žalobcami a to fotodokumentácia č.l. 5 spisu),
čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXX (č.l. 6 spisu), výpis z listu vlastníctva č. XXX (č.l. 7 spisu), výpis

z vlastníctva č. XXX (č.l. 8 spisu), výpis z vlastníctva č. XXXX (č.l. 9 spisu), katastrálnou mapou (č.l. 10),
odpoveď Mesta Pezinok z 09.07.2018 (č.l. 12 spisu), petícia číslo hárku: 1 (č.l. 13 spisu) , zamietnutie
žiadosti Mesto Pezinok z 12.12.2019 (č.l. 14 spisu).
4. Podľa § 124 ods. 1 zákona NR SR č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), každé
podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

5. Podľa § 324 ods. 1, 2 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je
príslušný okresný súd.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
8.Podľa§326CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžalobypodľa
§ 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť

a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného
opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.9. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

10. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
11. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.
12. Žalobný petit /údaj o tom, čoho sa navrhovateľ návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia

domáha/ musí byť úplný, určitý a zrozumiteľný. Vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v
ňom obsiahnutých preto musí byť vykonateľné tak presne a jednoznačne, aby po jeho prevzatí do výroku
súdneho rozhodnutia mohla byť nariadená a vykonaná exekúcia, pretože súd nemôže stranám priznať
iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované, zároveň musí žalobný petit svojím rozhodnutím
celkom vyčerpať a nesmie ho prekročiť /nejde o vec, v ktorej by súd mohol začať konanie aj bez návrhu/.
13. Splnenie uvedenej zákonnej povinnosti nemôže strana sporu prenášať na súd, pretože súd na to

nemá žiadne zákonné oprávnenie a jeho aktivitu v tomto smere nemôže súd z vlastnej iniciatívy ako
súčinnosť ani nahrádzať, pretože by tým porušil ústavnú zásadu rovnosti občanov pred zákonom /čl. 12
ods. 1 Ústavy SR/, resp. zásadu rovnosti strán sporu /čl. 6 ods. 1 CSP/. Návrh musí byť teda dostatočne
určitý na to, aby mohol súd exaktne vymedziť predmet konania. Keďže konanie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je ovládané dispozičným princípom, musí súd uznesením vyčerpať celý návrh

a nesmie pri tom konať ultra petitum. Procesný postup súdu teda vyžaduje detailnosť a presnosť, čo je
prirodzene podmienené zrozumiteľnosťou a určitosťou samotného návrhu. Listinné dôkazné prostriedky
majú pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osobitný význam, keďže súd
nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán.
14. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania.

To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie
relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného
dokazovania. Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich
pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z
hľadiska procesného a hmotného práva legitimizuje vyhovujúci výrok, a teda nariadenie požadovaného

neodkladného opatrenia. Z normatívneho textu vyplýva, že pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania
chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je navrhovateľ povinný dosiahnuť hodnoverné
osvedčenie. Táto sprísnená požiadavka vychádza jednak z premisy, že zjavne nedôvodnému nároku
nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu, a jednak z predpokladu, že dôvodnosť nároku vo
veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie než samotnú potrebu

neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie.
15. Súd posúdil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v intenciách vyššie uvedeného výkladu
v spojení so znením vyššie citovaných zákonných ustanovení a dospel k záveru, že návrh neobsahuje
všetky formálne a materiálne náležitosti vyžadované zákonom pre takýto druh podania, nakoľko návrh
neobsahuje určitý a materiálne vykonateľný petit, a preto existuje zákonný dôvod na odmietnutie

takéhoto návrhu. Žalobcovia predložili k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia čiastočný výpis
z listu vlastníctva č. XXX, výpis z listu vlastníctva č. XXX, výpis z listu vlastníctva č. XXX, výpis z
listu vlastníctva č. 9018, spolu s katastrálnou mapou z ktorej vyplýva, že žalobcovia 1/, 2/ 3/ majú
svoje nehnuteľnosti v tesnej blízkosti so žalovaným. Z fotodokumentácie (bez uvedenia údaju kedy
bola vyhotovená, č.l 5 spisu) je preukázaný jedine aktuálny stav v čase vykonania dokumentácie,

z ktorej vyplýva väčší počet voľne pohybujúcich psov. Z petície hárku č. 1 (fotokópia č.l. 14 spisu,
nečitateľnými podpismi) vyplýva, že občania požiadali Mestský úrad mesta Pezinok, aby v súlade so
zákonom o priestupkoch 372/1990 §47 ods. 1 písm. b) riešilo problém pravidelného rušenia nočného
kľudu cca 15 psami, z údajnej chovateľskej stanice žalovaného. Zo zamietnutej žiadosti Mesta Pezinok
zo dňa 12.12.2019 vyplýva, že Mesto Pezinok predmetný susedský spor sa v minulosti snažilo vyriešiť,

kde aj uviedli, že zo žiadosti navrhovateľov je zrejmé, že pokojný stav medzi susedmi neexistuje
od roku 2016, kde v závere žalobcom navrhli znalecké dokazovanie. Svojej ochrany sa žalobcovia
domáhajú v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý mu ako vlastníkovi nehnuteľnosti poskytuje ochranu,
okrem iného aj pred obťažovaním hlukom, ktorý presahuje mieru primeranú pomerom. Žalobcovia
žiadali nariadiť prvým výrokom, aby súd uložil žalovanému zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým

by obťažoval žalobcov hlukom a vibráciami, a to v čase medzi 22 hod. večer a 6 hod. ráno. Súd
daný petit žalobcov považuje za neurčitý, bez bližšej špecifikácie konania, ktorého sa má žalovaný
zdržať. Zároveň je potrebné vymedziť a definovať odkiaľ ide dané konanie žalovaného. Z obsahu návrhu
vyplýva, že vychádza z nehnuteľnosti žalovaného na nehnuteľnosti žalobcov, ale v petite návrhu nanariadenie neodkladného opatrenia nie je daná nehnuteľnosť bližšie špecifikovaná, čo súd nemôže nad
rámec petitu dopĺňať. Súd sa taktiež zaoberal otázkou, či možno pre účely nariadenia neodkladného
opatrenia považovať rušenie žalobcov zo strany žalovaného šírením zvukov za rušenie v intenzite

prekračujúcej mieru primeranú pomerom. V tomto smere, vychádzajúc z tvrdení žalobcov i listín,
ktoré sú obsahom spisu, dospel súd k záveru, že žalobcovia nepredložili žiadnu listinu, z ktorej by
mal za preukázané prekročené limity stanovené vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR č. 549/2007
Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o
prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku

a vibrácií v životnom prostredí. Druhým výrokom sa žalobcovia domáhali, aby žalovaný zabezpečil, aby
psy nevnikali na pozemok žalobcov taktiež daný petit považuje súd za neurčitý a nevykonateľný, bez
bližšej špecifikácie nehnuteľnosti v súlade s listami vlastníctva žalobcov. Rovnako, ak sa žalobcovia
domáhali uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa zásahov do užívacieho a vlastníckeho práva
žalobcov, musia v petite presne uviesť, o aký konkrétny zásah ide. V dôsledku toho, že vytknuté
nedostatky návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, resp. absenciu požadovaných náležitostí nie

je možné zhojiť prostredníctvom výzvy na odstránenie vád v zmysle ust. § 128 a § 129 CSP, nakoľko
ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
nepoužijú, čo potvrdil aj Krajský súd v Bratislave v obdobnej právnej veci uznesením č. k. 3Cdo/14/2017
zo dňa 31.1.2017, súd nemal inú možnosť ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s
vyššie cit. ust. § 327 CSP odmietnuť, keďže návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je vadný pre

jeho neurčitosť a teda nespĺňa predpoklady na to, aby prípadné súdne rozhodnutie bolo z materiálneho
hľadiska vykonateľné a aby nastali právne účinky, ktoré navrhovateľ /žalobcovia/ podaným návrhom na
nariadenie neodkladného opatrenia sleduje. Vyššie uvedené právne posúdenie veci zo strany súdu a
následné odmietnutie návrhu na neodkladné opatrenie však neznamená, že by žalobcovia 1/ a 2/, 3/
nemali právo pri odstránení vyššie uvedených nedostatkov na podanie nového návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia, keďže rozhodnutie súdu v tomto smere nezakladá prekážku veci právoplatne
rozhodnutej (res iudicata).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Pezinok /§ 357 písm. d) CSP/.

Podľa § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/.
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany

alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.