Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, June 9, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/15/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115226134
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8115226134.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu BYTOVÉ DRUŽSTVO
PREŠOV, so sídlom Bajkalská 30, 080 01 Prešov, IČO: 00 173 665 zastúpeného JUDr. Danielom
Boľanovským, advokátom so sídlom Slovenská 69, 080 01 Prešov, proti žalovanej W. J., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I. XX, XXX XX G., zastúpenej ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU VAĽO &

PARTNERS s. r. o., so sídlom 080 01 Prešov, Konštantínova 3, o zaplatenie úrokov z omeškania, o
odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešove č.k. 19C/415/2015 - 334 zo dňa 12. 12.
2019, takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku II. tak, že nepriznáva náhradu trov prvoinštančného
konania žalobcovi vo vzťahu k žalovanej.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z
omeškania vo výške 242,73 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Priznal žalobcovi vo vzťahu k
žalovanej nárok na 100 % náhradu trov konania, o ktorej výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením.

2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a ustanovením § 255, § 257 a § 262 Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p.).

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že právny zástupca žalobcu uviedol, že suma , ktorá bola čo do istiny
priznaná, bola započítaná na preplatok žalovanej, ktorý jej vznikol za zúčtovacie obdobie, ktoré bolo

splatné v 30.06.2019. Zvyšok tohto preplatku vo výške 141,- Eur bol vrátený žalovanej vzhľadom na
to, že prebiehal súdny spor, a preto nebol započítaný na úroky z omeškania z tohto sporu. Prepočítal
predmetné nároky ohľadom úrokov z omeškania s tým, že ich špecifikoval tak, že žiadal, aby súd
zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania zo sumy 633,73 Eur od 17.2014 do 31.5.2015 vo
výške 47,40 Eura, 8,15 % úroky z omeškania ročne zo sumy 68,08 Eura od 01.07.2014 do 31.05.2015
vo výške 5,09 Eura, 8,15 % úroky z omeškania ročne zo sumy 68,08 Eura od 01.08.2014 do 31.05.2015

vo výške 4,62 Eur, 8,05 % úroky z omeškania ročne zo sumy 608,32 Eura od 01.06.2015 do 30.06.2018
vo výške 150,93 Eur, 8,05 % úroky z omeškania ročne zo sumy 429,62 Eur od 01.07.2018 do 30.06.2019
vo výške 34,49 Eur a 8,05 % úroky z omeškania zo sumy 0,43 Eur od 01.07.2015, 01.08.2015 a od
01.09.2015 do 30.06.2018 vo výške po 0,10 Eura, celkovo teda žiadal o zaplatenie úrokov z omeškania
vo výške 242,73 Eur. Právny zástupca žalovanej uviedol, že nenamieta voči tejto špecifikácii a s výškou
úrokov z omeškania súhlasí.4. Súd prvej inštancie aplikoval vo veci ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide
o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania

a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Keďže strany sporu sa dohodli na tomto zostávajúcom nároku a žalovaná strana voči nemu námietky
nevzniesla, súd mal tento nárok žalobcu čo do skutkového a právneho zdôvodnenia za nesporný,
preukázaný a dôvodný a preto zaviazal žalovanú na zaplatenie týchto úrokov z omeškania v zmysle

upraveného a špecifikovaného návrhu žalobcu.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie tak, že žalobca mal vo veci plný úspech, priznal
mu preto voči žalovanej 100 % nárok na náhradu trov konania. Nezistil žiadne okolnosti, pre ktoré by
sa mal odchýliť od pôvodného rozhodnutia o priznaní nároku na náhradu trov konania žalobcovi s tým,
že súd v konečnom rozhodnutí posúdi dôvodnosť uplatnených trov právneho zastúpenia s prihliadnutím

na predložené vyčíslenie. Nevidel v podstate a povahe sporu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre
ktoré by mal aplikovať ustanovenie § 257 C.s.p. a úspešnej strane sporu nárok na náhradu trov konania
nepriznať.

6. Proti tomuto rozsudku včas podala odvolanie žalovaná. A to iba čo do výroku o trovách konania.

Mala za to, že v tomto prípade nárok žalobcu spadá pod spotrebiteľské právo a súd mal aplikovať
ustanovenie § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka. Žalobca ako bytové družstvo má vo svojom
zamestnaneckom pomere viacero právnikov, ktorí by žalobcu mohli zastupovať pred súdom, čím by
došlo k eliminovaniu trov konania. Podľa žalovanej toto súdne konanie trvá už od septembra 2015, avšak
v žiadnom prípade žalovaná nerobila prieťahy. Nárast súdnych pojednávaní bol zapríčinený neochotou

žalobcu predložiť doklady, ktoré požadovala žalovaná. Podľa žalovanej na jej strane existujú dôvody na
postup podľa ustanovenia § 257 C.s.p., nakoľko jej jediným príjmom je príjem z čiastočného invalidného
dôchodku, a v tomto konaní vystupuje ako spotrebiteľ. Preto by mala požívať väčšiu právnu ochranu.
Navrhla, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku zmenil tak, že žiadny z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania Tým bude zachovaná požiadavka spravodlivého procesu, pretože je tu

potrebné prihliadať na všetky okolnosti, ktoré môže mať vplyv na určenie povinnosti a práv účastníkov.
Preto navrhla zmeniť rozsudok v napadnutej časti a žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania
nepriznať.

7. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Uviedol, že bol úspešný v celom rozsahu vo výške 100 %.

Žalobca v konaní vo veci samej avizoval, že bude vykonávať započítanie a toto bolo možné vykonať
až dňa 30.06.2018, teda deň na vyplatenie preplatku alebo nedoplatku na základe ročného vyúčtovania
nákladov. Na pojednávaní konanom dňa 21.06.2018 strany sporu konštatovali budúci zápočet dňa
30.06.2018, pričom žiadna zo strán voči uvedenému nič nenamietala. Súd prvej inštancie nemá dôvod
čakať za započítaním. Úlohou odvolacieho súdu je preskúmavať správnosť vydaného rozhodnutia

súdu 1. inštancie a to ku dňu vydania prvoinštančného meritórneho rozhodnutia zo dňa 31.6.2018.
Žalobca rešpektuje právny názor odvolacieho súdu, pričom ale toto rozhodnutie odvolacieho súdu
má skôr povahu technickej korekcie rozsudku o započítaní sumy po vydaní rozsudku (exekučného
titulu). Ani sám odvolací súd nekonštantnej meritórnu nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.
Súd druhej inštancie zmenil rozsudok iba s ohľadom na vykonanú úhradu započítaním po vydaní

rozsudku. Uvedené konštatuje v odsekoch 13 až 20 odôvodnenia. Súd druhej inštancie v celom rozsahu
prisvedčil súdu 1. inštancie. Jej jedinou skutočnou chybou súdu prvej inštancie bola chyb v písaní, kde
namiesto úroku z omeškania vo výške 8,15 % p.a. bolo 815 % p.a. Vo vzťahu k námietkam žalovaného,
že nárok uplatnený žalobcom spadá pod spotrebiteľské právo žalobca poukázal na znenie zákona
č. 182/1993 Z.z. na základe ktorej bola uzatvorená zmluva o výkone správy. Spôsob rozúčtovania

jednotlivých služieb medzi jednotlivých vlastníkov bytov v bytovom dome vykonal správca v súlade
s právnymi predpismi, čo bolo potvrdené znaleckým posudkom vo veci samej. Pri tzv. rozúčtovaní
dodaných služieb ide o právny vzťah medzi spoluvlastníkmi navzájom a teda jednoducho povedané, kto
a akou mierou sa podieľa na úhradách za služby spojené s užívaním bytu v bytovom dome. Pri plnení
činnosti správca nie je priamym poskytovateľom služby, ale poskytovateľom sú jednotlivý dodávatelia.

Právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou teda nemožno považovať za čisto spotrebiteľský. Za
spotrebiteľský ho možno považovať iba v rozsahu plnenia výkonu správy, kde správca účtuje zmluvnú
odmenu za výkon správy vo výške 8,- Eur mesačne. Toto plnenie je plnením dodávateľským. Vo vzťahu
k argumentácií, že súd má zohľadňovať ustanovenie § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníkažalobca uviedol, že uvedené ustanovenie nemá akýkoľvek vplyv na procesné ustanovenia týkajúce sa
náhrady trov konania, pričom takéto účinky nepredpokladal ani zákonodarca. Správca nemá vo svojom
zamestnaneckom pomere žiadnych právnikov, ktorí by ho mohli kvalifikovane a právne zodpovedne

zastupovať pred súdom. Od žalobcu nie je možné spravodlivo požadovať, aby nebol v konaní zastúpený,
ak sám nemá oprávnenie na poskytovanie právnych služieb. Právo na právne zastúpenie v konaní je
neoddeliteľným ústavným právom každého účastníka konania, pričom správca právnym zastúpením
advokátom zabezpečuje kvalifikované poskytovanie právnych služieb na ochranu práv a oprávnených
záujmov vlastníkov v bytovom dome. Výsledok vyúčtovania a výsledok súdneho sporu má priamy vplyv

na samotné hospodárenie bytového domu a správca za takéto zodpovedá priamo vlastníkom. Nárok
žalobcu uplatňovaný v tomto konaní je nárokom ostatných vlastníkov v bytovom dome, pričom nie
je dôvodné týchto akokoľvek poškodiť priznaním nároku na náhradu trov konania. Vlastníci bytového
domu nijakým spôsobom nezapríčinili vznik súdneho konania, pričom v konaní boli títo vlastníci úspešní
v rozsahu 100 %. Vo vzťahu k aplikácií ustanovenia § 257 C.s.p. (nesprávne uvedené ustanovenie
§ 275 C.s.p.), má žalobca za to, že nie sú dané žiadne dôvody a tieto ani vo vzťahu k právnym

úvahám žalovanej o jej spotrebiteľskom postavení. Preto navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok v
napadnutej časti a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

8. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho
napadnutej časti, t.j. vo výroku II. o trovách konania v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 379

a nasledujúcich C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 385 C.s.p. a
contrario a zistil, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

9. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

10. Podľa ust. 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

11. Ustanovenie § 257 C.s.p. predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok a od zásady

zodpovednosti za zavinenie. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu
trov konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje.
Možno ich však zhrnúť ako neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán o vzniku a priebehu sporu,
povahu a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu
medzinárodnej zmluvy, osobné pomery strán sporu, prípadne nízky príjem.

12. Podľa názoru odvolacieho súdu môže ísť aj o problém, ktorý bol riešený vo veci samej. Súd
1. inštancie vo svojom rozsudku konštatoval, že po vykonaní rozsiahleho dokazovania je potrebné
zo zisteného skutkového stavu uzavrieť len jeden právny záver, a to ten, že žalobca postupoval pri
rozúčtovaní tepla za rok 2013 v prípade žalovanej na základe platných právnych predpisov a interných

predpisov a v súlade s dohodou samotných vlastníkov bytov zo dňa 07.11.2012. Ak postupoval v
súlade s právnymi predpismi nemohol porušiť pri tom práva žalovanej ako spotrebiteľky v žiadnom
ohľade. Znalec vysvetlil dostatočne presvedčivo v čom spočíva spôsob rozúčtovania tepla podľa platnej
legislatívy s tým, že vyhláška rieši aj také byty ako vlastní žalovaná, aby prepočet tepla bol korigovaný a
je pravdou, že prisvedčil žalovanej, že v jej prípade, ak je dohoda vlastníkov bytov uzavretá spôsobom,

že je daný pomer medzi percentom odberu podľa meračov a percentom odberu podľa plochy, je v jej
prípade výhodné, ak nesprístupní merače tepla a spotreba tepla v jej byte sa rozpočíta podľa plochy.
Dohoda vlastníkov bytov zo dňa 07.11.2012 však stanovila určitý prepočet a žalobca iba podľa neho
a platnej legislatívy postupoval. Ak žalovaná sprístupnila odpočtárovi merače tepla a vedela o týchto
skutočnostiach a je zjavné, že o tom vedela a následkom toho pri vyúčtovaní oproti predchádzajúcemu

roku, kedy merač nesprístupnila, sa jej zvýšila spotreba tepla, resp. rozúčtovaná spotreba znamenala
vyšší odber a tým aj vyššiu cenu oproti tomu, keby prepočet odberu tepla sa vykonal na m2, žalobca
nenesie žiadne zavinenie na tomto vzniknutom stave. Žalobca je správcom asi 13 000 bytov a spravuje
ich na základe zmlúv o výkone správy bytov, v ktorých sú zmluvne dohodnuté práva a povinnosti ako
jeho ako správcu bytov tak spoločenstiev bytov. Zákon č.182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových

priestorov v znení neskorších predpisov ukladá v tomto vzťahu práva a povinnosti ako jednej tak druhej
zmluvnej strane.13. Ďalej súd prvej inštancie v rozsudku konštatoval, že bolo povinnosťou orgánu spoločenstva
vlastníkov bytov, aby vyvodili správne a zákonné závery pre každého vlastníka bytu, aby dokázali
ochrániť jeho práva. Ukladať takéto povinnosti správcovi bytov je nad rámec jeho činnosti. V tomto

smerejepotrebnéprisvedčiťobranežalobcuvočinámietkamžalovanej.Žalovanámalavedieťospôsobe
rozpočítania tepla v jej byte, aj v ostatných bytoch a riešila problémy vyplývajúce z toho, že vlastník, ktorý
podľa jej tvrdenia vyžaduje väčší odber tepla, lebo je krajný a rohový a nedomáhala sa v spoločenstve
vlastníkov bytov prijateľného rozhodnutia, ktorým by sa voči tomuto ubránila. Nezúčastnila sa schôdze
vlastníkov bytov dňa 07.11.2012 ani nijako ináč nenamietala voči dohode vlastníkov bytov o spôsobe

rozpočítanie tepla. Nevyužila svoje právo domáhať sa ochrany svojich práv súdnou cestou v zmysle
zákona č. 182/2003 Z.z. Žalobca neporušil žiadne právne ustanovenie, ani žiadnu právnu povinnosť a
nie je, a nemôže byť zodpovedným za vzniknutý stav hoci je pravdou, že námietky žalovanej v tomto
spore prijal a pokiaľ bolo možné snažil sa o to, aby pri rozúčtovaní tepla v budúcnosti akceptoval
aj takéto výhrady vlastníkov bytov. Odvolací súd v dôvodoch svojho potvrdzujúceho rozhodnutia plne
súhlasil so záverom súdu 1. inštancie tak, ako to uviedol v bode 33 odôvodnenia rozsudku, že

bolo povinnosťou orgánov spoločenstva vlastníkov bytov, aby zo správ týkajúcich sa domu, najmä o
finančnom hospodárení domu a o stave spoločných častí domu, a spoločných zariadení domu ako aj
v iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu vo vzťahu od roku 2012 a 2013
vyvodili správne zákonné závery pre každého vlastníka bytu a dokázali ochrániť jeho práva.

14. Napriek tomu, že odvolací súd v svojom rozhodnutí konštatoval, že žalovaná vedela o spôsobe
rozpočítania tepla v jej byte a v ostatných bytoch a riešila problémy vyplývajúce z toho, že vlastní
byt, ktorý podľa jej tvrdenia vyžaduje väčší odber tepla, lebo je krajný a rohový, a nedomáhala sa v
spoločenstve vlastníkov bytov prijatia rozhodnutia, ktorým by sa voči tomu ubránila a nezúčastnila sa
schôdze dňa 07.11.2012, a nijako nenamietala voči dohode vlastníkov bytov o spôsobe rozpočítania

tepla, teda nevyužila svoje právo domáhať sa ochrany súdnou cestou v zmysle zákona č. 182/1993
Z.z. a žalobca neporušil žiadne právne ustanovenie ani žiadnu právnu povinnosť, a teda nemôže byť
zodpovedný za vzniknutý stav. Odvolací súd je toho názoru, na rozdiel od súdu prvej inštancie, že sú
tu dôvody na aplikáciu ust.§ 257 C.s.p. Z obsahu spisu v priebehu konania na súde prvej inštancie, i v
priebehu odvolacieho konania bolo preukázané, že žalovaná už v čase vydania rozhodnutia súdu prvej

inštancie dňa 12.12.2019 zaplatila celú istinu, ktorá bola priznaná právoplatným rozhodnutím krajského
súdu. Suma, ktorá bola do istiny priznaná bola započítaná na preplatok žalovanej, ktorý jej vznikol za
zúčtovacie obdobie, ktoré bolo splatné k 30.06.2019. Zvyšok tohto preplatku vo výške 141,- Eur bol
vrátený žalovanej vzhľadom na to, že prebiehal súdny spor. Žalobca nezapočítaval preplatok vo výške
141,- Eur na úroky z omeškania z dôvodu prebiehajúceho sporu. Následne vypočítal kapitalizovanú

výšku úrokov z omeškania v sume 242,73 Eur. Teda žalobca ako správca, ako bolo konštatované
vyššie nepochybil. Za podstatné však považuje odvolací súd vyvodenie zodpovednosti voči orgánom
spoločenstva vlastníkov bytov, ktorého povinnosťou bolo, aby vyvodil správne zákonné závery pre
každého vlastníka bytu a dokázal ochrániť jeho práva i napriek tomu, že tento sa nezúčastní schôdze
vlastníkov bytov, nenamieta voči dohode vlastníkov o spôsobe rozpočítania tepla a nevie, že svojho

práva sa má domáhať súdnou cestou. To sú dôvody, pre ktoré má odvolací súd za to, že existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalobcovi aj s ohľadom
na to, že nárok žalobcu uplatňovaný na náhradu trov konania v tomto konaní je nárokom ostatných
vlastníkov v bytovom dome a na rozdiel od žalobcu, ako ho uviedol vo svojom vyjadrení má odvolací súd
za to, že ostatní vlastníci nebudú poškodení nepriznaním nároku na náhradu trov konania. I vzhľadom

na to, aká bola dohoda samotným vlastníkov bytov dňa 7.11.2012, keď stanovil určitý prepočet. Ide o
pomer medzi 1% odberu podľa meračov a 1% odberu podľa plochy. Samotné rozhodnutie žalovanej, že
sprístupnila merače tepla a spotreby tepla v jej byte, a nedošlo na prepočet podľa plochy, ktorý je pre ňu
výhodnejší,nemožnopodľaodvolaciehosúduvovzťahukpriznaniutrovkonaniapripočítaťvneprospech
žalovanej. Táto riadne zaplatila celú dlžnú sumu, bola zaviazaná aj k úhrade úroku z omeškania z tejto

dlžnej sumy a podľa názoru odvolacieho súdu, aj ostatní vlastníci bytov, ktorí bez účasti žalovanej dňa
07.11.2012 stanovili určitý prepočet, ktorý je v neprospech žalovanej nesú svoju mieru zodpovednosti
za stav, ktorý žalovanej vznikol. Preto sa odvolaciemu súdu javí spravodlivým, predovšetkým vzhľadom
na existenciu okolností súvisiacich so vznikom nedoplatku žalovanej, aj vzhľadom na okolnosť, ktorú
uvádza žalovaná vo svojom odvolaní a ktorú žalobca vo svojom vyjadrení nerozporoval, že je iba

poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku, ktorého výšku však nepreukázala.

15. Preto odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, teda vo výroku II.
tak, že nepriznal náhradu trov prvoinštančného konania žalobcovi vo vzťahu k žalovanej.16. V súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 257 C.s.p. odvolací súd ešte poukazuje na komentár k
ustanoveniu § 257 C.s.p., s ktorým sa plne stotožňuje, že toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že

tam kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života. Právo sa dotvára
sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami ustanovenými v zákone
za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul
z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu
tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody

hodné osobitného zreteľa.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s ustanovením § 257 C.s.p. Úspešná žalovaná by mala právo na náhradu trov odvolacieho
konania vo vzťahu k výroku o trovách konania. Keďže odvolací súd aplikoval ustanovenie § 257 C.s.p. vo
vzťahu k trovám prvoinštančného konania, považoval za zákonné a spravodlivé použiť toto ustanovenie

i čo do trov odvolacieho konania. Preto vyslovil, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.