Uznesenie – Predbežné opatrenia Judgement was issued on Friday, March 20, 2020

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 4C/20/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4420201354
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kornélia Harcsová
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2020:4420201354.1

Uznesenie

dporcaateľka 365 ods. 3 CSP/. orého nájomcom je navrhovateľkati k 10 však tento doklad do
spisu nedoložila.___________________Okresný súd Nové Zámky v spore navrhovateľky: M. I., nar.
XX.XX.XXXX bytom B., M. XX v zastúpená Advokátska kancelária Monika Gajdošová s.r.o. so sídlom
Pezinok, M. R. Štefánika 27, IČO: 46656308, proti odporcovi: R.. W. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. N.,
O. XXX/XX, o vydanie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie v tomto znení:

II. Súd u k l a d á odporcovi R.. W. I., nar. XX.XX.XXXX, aby písomne, telefonicky, elektronickou
komunikáciou alebo inými prostriedkami nekontaktoval navrhovateľku.

III. Súd n a r i a ď u j e odporcovi R.. W. I., nar. XX.XX.XXXX, aby sa na vzdialenosť menšiu ako 10

metrov nepribližoval k osobe navrhovateľky ako aj osobe ich maloletej dcéry G. I., nar. XX.X.XXXX, s
výnimkou súdnych konaní.

IV. Súd odporcovi R.. W. I., nar. XX.XX.XXXX, u k l a d á, aby dočasne nevstupoval do bytu č. XX
nachádzajúceho sa na ulici M. XX, B. v bytovom dome so súpisným číslom XXXX, postavenom na

pozemkuparc.č.XXXabytovéhodomusúpisnéhočíslomXXXXpostavenomnaparc.č.XXX,vedených
na LV číslo XXXX pre kat. úz. B..

V. Súd p o u č u j e odporcu, že je oprávnený podať v právnej veci navrhovateľa: R.. W. I., nar.
XX.XX.XXXX proti odporkyni: M. I., nar. XX.XX.XXXX návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak
odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Pokiaľ sa neodkladné opatrenie stane právoplatným a bude

vykonateľné, jeho účinky až do jeho zrušenia budú trvať.

VI. Navrhovateľka je p o v i n n á zložiť na účet správcu systému súdny poplatok za návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia v sume 33 eur do 3 dní po právoplatnosti uznesenia.

VII. Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa svojim návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa
20.3.2020 domáhala, aby odporcovi bolo uložené dočasne nevstupovať do nehnuteľnosti uvedenej vo
výrokovej časti tohto uznesenia (ďalej aj citovaná nehnuteľnosť). K návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia bolo pripojené potvrdenie OR PZ Pezinok zo dňa 10.3.2020 o oznámení navrhovateľky o
spáchaní priestupku odporcu proti majetku, ako aj upovedomenie o začatí trestného stíhania vo veci
prečinu poškodzovania cudzej veci v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody a to v mieste

trvalého bydliska navrhovateľky v Pezinku, na M. č. XX. Okrem toho navrhovateľka pripojila aj potvrdeniepolície z 21.6.2019 o vykázaní odporu zo spoločného obydlia a to z rodinného domu, ktorý účastníci
konania spoločne vlastnia.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom sú manželia na Okresný súd Nové Zámky podala návrh

na rozvod manželstva, ktorý sa vedie pod spisovou značkou 16P/196/2019, konanie nie je právoplatne
ukončené. Ďalej pripojila navrhovateľka LV číslo 4631 pre kat. úz. B., z ktorého je zrejmé, že spoločne
s odporcom sú podielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX na 4. B. vo vchode XX na M. ulici v B., aj keď
odporca je prihlásený k trvalému pobytu na adrese vo O. N..
3. Skutkovým okolnostiam prípadu navrhovateľka uviedla, že odporca vo zvýšenej miere požíva alkohol ,

po strate zamestnania a dopravnej nehode, ktorú zavinil pod vplyvom alkoholu, bol hospitalizovaný
v Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela v Pezinku, kde však liečbu predčasne ukončil z vlastného
popudu. Odporca pod vplyvom alkoholu sa správa agresívne, fyzicky jej ubližuje, demoluje zariadenie
bytu, vyhráža sa jej aj ich spoločnej maloletej dcére, preto má dôvodnú obavu z jeho správania.
Maloletá G. I. bola neodkladným opatrením Okresného súdu Pezinok sp. zn. 12P/23/2020 z 17.3.2020
zverenámatkedoosobnejstarostlivosti.Spoukazomnatietoskutočnostinavrhovateľkažiadala,abysúd

neodkladným opatrením upravil pomery účastníkov tak, že odporcovi zakáže vstupovať do spoločného
bytu , ako aj približovať sa navrhovateľke a ich maloletej dcére na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov.
4. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2 písmeno e) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne

podozrivá z násilia.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne,
telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala
osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Podľa § 329 ods. 1 a 3 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní

proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie,
nezakladáprávoplatnérozhodnutie,ktorýmbolzamietnutýnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia,
prekážku rozhodnutej veci.

11.Súdprinariadeníneodkladnéhoopatreniaskúma,čisúdanépodmienkynanariadenieneodkladného
opatrenia, a to hlavne ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery strán sporu alebo ak by
bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch
prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. O

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán
a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci
samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre
krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí

potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná
podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie
uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základnéskutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná
ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pre rozhodnutie
súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak

to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s
výrokomvovecisamej.Uvedenéneodkladnéopatreniasúúčinnýmprostriedkompreventívnehoriešenia
problematiky násilia a patria medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá
smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia. Právo nebyť vystavený násiliu
alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred

akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv,
ktorými je Slovenská republika viazaná, napr. Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt
o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia
OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek
útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe
ujmu. Preto v súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s

obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Z uvedeného dôvodu boli
aj sformulované neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. g), h) Civilného sporového poriadku,
ktorých účelom je poskytnúť oprávnenej strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu
zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený. Pred nariadením
neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. g), h) Civilného sporového poriadku

preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej
alebo duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej
alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť
sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia

a možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým
listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. Násilie možno vo
všeobecnostidefinovaťakoúmyselnépoužitiefyzickejsilyalebomoci,buďlenpravdepodobneohrozené
alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok
alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu, mal development

a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu,
pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek
atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu
jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a
hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom

prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je
prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná.
Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia -
ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo 10/2012 zo dňa 15.10.2012). Pojem integrita
je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť,

pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením
násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný,
avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského
konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú
ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania

moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany,
kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je,
že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva
strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky
a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré

priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia,
napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím.
Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím je aj nezabránenie
násiliu. Navyše obsah neodkladných opatrení požadujúcich zdržať sa určitého konania v súvislosti s
ochranou integrity ohrozenej osoby vychádza zo znenia čl. 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu

a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.6.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych
veciach. Jedná sa o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody
domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo
bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy rodovo - motivačného násilia alebonásilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie,
zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej
alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia smeruje. Chránenej osobe musí byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a
efektívna súdna ochrana. Zákaz alebo obmedzenie komunikácie podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP ako
menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného sú zo zákona podmienené tým, že zakázaným
správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľky mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť
musí navrhovateľka pred nariadením neodkladného opatrenia podstatným spôsobom osvedčiť.

12. Neodkladné opatrenie v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. h) CSP slúži ochrane jednotlivých
osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná
integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme
rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie,
sexuálne násilie, prenasledovanie alebo zastrašovanie. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú

vzdialenosť ako menej závažný zásah do osobných slobôd povinného sú ex lege podmienené tým, že
zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľky mohla byť ohrozená.

13. Súd sa oboznámil s návrhom ako aj s pripojenými listinnými dôkazmi, hlavne SMS komunikáciou
účastníkov, poučením ohrozenej osoby, potvrdeniami polície ako aj obsahom spisu tunajšieho súdu sp.

zn. 16P/196/2019 a s poukazom na tieto skutočnosti sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a
právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože bolo potrebné bezodkladne
upraviť pomery medzi účastníkmi. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že navrhovateľka
odvodzuje svoju požiadavku na neodkladnú úpravu z tvrdenej okolnosti existencie nebezpečenstva
bezprostredne jej hroziacej ujmy spočívajúcej v dopúšťaní sa psychického a fyzického násilia odporcom

voči nej, že navrhovateľka sa dôvodne obáva o svoje zdravie, preukázala v konaní dôvodnú obavu,
nie len o svoje zdravie ale aj o zdravie maloletého dieťaťa účastníkov, preto súd považoval návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia za dôvodný v časti obmedzenie odporcu v komunikácii s
navrhovateľkou, v časti nároku navrhovateľky, aby sa odporca nepribližoval do vzdialenosti k 10 metrov
k jej osobe, ani k ich maloletému dieťaťu, ako aj povinnosti k odporcu, dočasne nevstupovať do bytu,

ktorého vlastníkmi sú účastníci konania. Navrhovateľka bez pochýb v konaní preukázala aj skutočnosť ,
že odporca vo zvýšenej miere požíva alkohol , pričom v dôsledku užívania alkoholu má poruchy psychiky
a správania, čo je zrejmé z predložených správ z Univerzitnej nemocnice Bratislava, ako aj preukázala ,
že odporca pod vplyvom alkoholu obťažuje navrhovateľku, a to nielen osobne ale aj prostredníctvom
volaní a SMS správ , navrhovateľku prenasleduje čím ohrozuje jej život a zdravie, ako aj život a

zdravie maloletej dcéry. Napriek tomu, že odporca má trvalý pobyt vo Veľkým N., opätovne sa vracia do
spoločného bytu v B., kde svojím správaním znepríjemňuje život svojej rodine a nie je ochotný podrobiť
sa protialkoholickému liečeniu . Toto správanie nevplýva vhodne ani na vývoj maloletého dieťaťa. Z
týchto dôvodov súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel.

14. CSP zaviedol aj tzv. neodkladné opatrenie vo veci samej, teda neodkladné opatrenie, ktorým by
súd vyriešil spor medzi stranami sporu bez potreby podávania žaloby vo veci samej. Ide o prípady, keď
neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, teda keď predmet
neodkladného opatrenia vyčerpáva a usporiada celý spor alebo situáciu, ktorú je potrebné upraviť,
čím neodkladné opatrenie konzumuje vec samu (stáva sa vecou samou). V danom prípade podľa

názoru súdu ide o takýto prípad, preto súd neodkladné opatrenie časovo neohraničoval a ani neukladal
navrhovateľke povinnosť podať žalobu vo veci samej. Zároveň súd ani nepoučil odporcu o možnosti
podať žalobu vo veci samej, pretože v danom prípade ide o zriedkavý prípad, keď neexistuje žaloba
vo veci samej, ktorou by sa zvrátili následky tohto neodkladného opatrenia, keďže na zvrátenie týchto
následkov môže povinný podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak dospeje k záveru, že

pominuli dôvody na jeho zrušenie, v ktorom konaní sa bude skúmať, či tieto stále trvajú alebo či nie
je dôvod na zrušenie neodkladného opatrenia. Súd preto poučil odporcu iba o práve podať návrh na
zrušenie neodkladného opatrenia (samozrejme za predpokladu, že neodkladné opatrenie nariadené
súdom nadobudne právoplatnosť).

15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP k § 255 ods. 1 CSP a
navrhovateľke úspešnej v konaní priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.16. Súd zaviazal navrhovateľkou na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na nariadenie predbežného
opatrenia v zmysel položky 1c) Zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v lehote troch dní po právoplatnosti uznesenia.

Poučenie:

Protitomutouzneseniumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručeniacestoutunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,

h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods. 2 CSP/.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.