Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 22, 2020

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 22C/24/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119210808
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Monika Dubjel

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2020:7119210808.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Mgr. Monikou Dubjel v právnom spore žalobkyne: T. E.,

G.. XX.XX.XXXX, K. C. X, C., zastúpená: JUDr. Jana Firmentová, advokátka, so sídlom Krivá 23,
Košice, proti žalovanému: B. E., G.. XX.XX.XXXX, K. M. XX, C., o zrušenie práva spoločného nájmu
družstevného bytu, takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje sa právo spoločného nájmu bytu účastníkov k družstevnému bytu, nachádzajúcemu sa v
katastrálnom území Y., U. C. - V. I., U. C. T. Q. N. G. L. Č.. XXXXX, vedenom Okresným úradom Košice,
katastrálny odbor ako K. Č.. XX na prízemí o rozlohe úžitkovej plochy 64,78 m2, ktorý sa nachádza
vo vchode č. 6, v bytovom dome súpisné číslo XXX, G. F. C. Z. C., G. O. P. C. - „. Č.. XXXX, ktorá

je evidovaná Okresným úradom Košice, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXXX, katastrálne
územie Furča, ktorý pozostáva z 3 izieb, kuchyne, predsiene, kúpeľne, WC a balkóna a súčasne sa
určuje žalobkyňa výlučným nájomcom bytu, ktorý bude naďalej ako člen družstva užívať.

II. Žalovaný nemá nárok na bytovú náhradu.

III. Žalovaný je povinný vypratať byt, nachádzajúci sa v katastrálnom území Furča, obec Košice -

Dargovských hrdinov, okres Košice III a evidovaného na L. Č.. XXXXX, vedenom Okresným úradom
Košice, katastrálny odbor ako byt Č.. XX na prízemí o rozlohe úžitkovej plochy 64,78 m2, ktorý sa
nachádza vo vchode č. 6, v bytovom dome súpisné číslo XXX, G. F. C. Z. C., G. O. P. C. - „. Č..
XXXX, ktorá je evidovaná Okresným úradom Košice, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXXX,
katastrálne územie Furča, a ktorý pozostáva z 3 izieb, kuchyne, predsiene, kúpeľne, WC a balkóna, a
to do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

IV. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude

rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 26.09.2019 domáhala, aby súd zrušil právo spoločného
nájmu bytu účastníkov k družstevnému bytu, nachádzajúcemu sa v katastrálnom území Furča, obec
Košice - Dargovských hrdinov, okres Košice III a evidovaného na L. Č.. XXXXX, vedenom Okresným
úradom Košice, katastrálny odbor ako byt Č.. XX na prízemí o rozlohe úžitkovej plochy 64,78 m2, ktorý
sa nachádza vo vchode č. 6, v bytovom dome súpisné číslo XXX, G. F. C. Z. C., na parcele registra
KN - „C“ č. XXXX, ktorá je evidovaná Okresným úradom Košice, katastrálny odbor na liste vlastníctva

č. XXXXX, a ktorý pozostáva z 3 izieb, kuchyne, predsiene, kúpeľne, WC a balkóna a súčasne určil
žalobkyňuvýlučnýmnájomcombytu,ktorýbudeďalejakočlendružstvaužívať.Zároveňžiadala,abysúd
určil, že žalovaný nemá nárok na bytovú náhradu a tiež žiadala uložiť žalovanému povinnosť vyprataťpredmetný družstevný byt do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalobkyňa
zároveň žiada priznať náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela manželstvo dňa 15.09.1990 v Košiciach. Z
manželstva pochádza jedno maloleté dieťa, dcéra E., G.. XX.XX.XXXX a dve, dnes už plnoleté deti,
dcéra A., G.. XX.XX.XXXX Q. V. W., G.. XX.XX.XXXX. Rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn.
17C/43/2011 zo dňa 15.11.2011, ktorý sa stal právoplatným dňa 10.01.2012, bolo manželstvo účastníkov
konania rozvedené, maloletá E. bola zverená na čas po rozvode do osobnej starostlivosti žalobkyne

a žalovaný bol zaviazaný na výživu maloletej E. E.. Na základe nájomnej zmluvy zo dňa 29.01.1994,
uzavretej so Stavebným bytovým družstvom III Košice, so sídlom: Furčianska 60/1013, Košice, IČO:
00 222 089, zapísanom do obchodného registra Okresného súdu Košice I, odd.: Dr, vložka číslo:
XXX/V, sa žalobkyňa a žalovaný stali spoločnými nájomcami družstevného bytu, nachádzajúceho sa v
katastrálnom území Furča, obec Košice - Dargovských hrdinov, okres Košice III a evidovaného na L.
Č.. XXXXX, vedenom Okresným úradom Košice, katastrálny odbor ako byt č. XX na prízemí o rozlohe

úžitkovej plochy 64,78 m2, ktorý sa nachádza vo vchode č. 6, v bytovom dome súpisné číslo XXX,
G. F. C. Z. C., na parcele registra C. - „. Č.. XXXX, ktorá je evidovaná Okresným úradom Košice,
katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXXX, a ktorý pozostáva z 3 izieb, kuchyne, predsiene,
kúpeľne, WC a balkóna. Žalobkyni a žalovanému podľa čl. 3 odsek 1 prvej nájomnej zmluvy, vznikol
v zmysle § 703 - 704 Občianskeho zákonníka spoločný nájom bytu manželmi a spoločné členstvo

manželov podľa § 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Výpoveďou nájmu družstevného bytu zo dňa
29.01.2010, adresovanou žalobkyni, vypovedalo Stavebné bytové družstvo podľa čl. 38 bod 1 písm.
b/ stanov družstva v nadväznosti na § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka nájom bytu z
dôvodu, že nájomca ako člen družstva porušoval svoje základné povinnosti, vyplývajúce z čl. 11 bod
1 písmeno c) stanov družstva, v dôsledku čoho vznikol nájomcovi voči SBD dlh v celkovej výške

562,77 EUR (z titulu včasného nezaplatenia nájomného a z titulu poplatku z omeškania). Žalobkyňa
dňa 30.11.2010 (počas plynutia 3 mesačnej výpovednej lehoty) celý dlh voči Stavebnému bytovému
družstvu vyrovnala a od tohto dňa uhrádzala nájomné a plnila si povinnosti nájomcu sama. Listom zo
dňa 20.12.2010 požiadala SBD o opätovné uzavretie nájomnej zmluvy k družstevnému bytu, a teda o
obnovenie nájmu k družstevnému bytu. Listom zo dňa 02.05.2011, označeným ako Výpis uznesenia z

predstavenstva z 28.04.2011 č. 3/56/4/2011, bod č. 4, oznámilo Stavebné bytové družstvo žalobkyni,
že „Predstavenstvo SBD III Košice vyhovuje podľa čl. 63 písm. g) Stanov SBD Košice III žiadosti o
uzavretie nájomnej zmluvy pre B. E., členské číslo 10166 a manželka T. E.Á., k družstevnému bytu č.
17, na 1. Poschodí, na ulici C. Č.. X, Z. C..“ Žalobkyňa dňa 08.06.2011 uzavrela so Stavebným bytovým
družstvom novú nájomnú zmluvu, na základe ktorej sa žalobkyňa a žalovaný od 1.5.2011 opätovne stali

spoločnými nájomcami predmetného družstevného bytu. Žalobkyni a žalovanému podľa čl. II druhej
nájomnej zmluvy vznikol v zmysle § 703 a § 704 Občianskeho zákonníka spoločný nájom družstevného
bytu manželmi a spoločné členstvo manželov podľa § 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Prioritným
záujmom žalobkyne bolo (a stále je) dospieť so žalovaným k dohode o zrušení spoločného nájmu
družstevného bytu a o určení výlučného nájomcu bytu, ktorý bude ďalej byt ako člen družstva užívať. S

prihliadnutím na skutočnosť, že sporové strany v súčasne dobe spolu už vôbec nekomunikujú (pričom
úplnému prerušeniu kontaktu medzi sporovými stranami predchádzali dlhodobé konflikty zásadného
významu, ktoré viedli nielen k tomu, že žalobkyňa bola nútená iniciovať v novembri 2010, /a to z
obáv o bezpečnosť žalobkyne a jej dcér, ako aj v snahe predísť akémukoľvek ich ohrozeniu zo strany
žalovaného/ konanie o vylúčenie žalovaného z užívania družstevného bytu), a teda s prihliadnutím na

to, že žalobkyňa už dlhodobo nevidí iný spôsob, ako zrušiť právo spoločného nájmu družstevného bytu
a určiť výlučného nájomcu družstevného bytu a tým odstrániť právne a sociálne neistoty žalobkyne a
jej maloletej dcéry, ktoré sú na bývanie v družstevnom byte odkázané, bola žalobkyňa nútená domáhať
sa zrušenia práva spoločného nájmu družstevného bytu cestou súdu. Žalobkyňa býva v družstevnom
byte nepretržite od vzniku nájomného vzťahu so Stavebným bytovým družstvom na základe prvej

nájomnej zmluvy. V družstevnom byte s ňou býva aj maloletá dcéra Timea. Žalobkyňa od novembra
2010 sama platí všetky úhrady spojené s užívaním družstevného bytu, a teda už dlhodobo, výlučne
bez pričinenia žalovaného, sama plní všetky povinnosti nájomcu. Na bývanie v družstevnom byte s
maloletou dcérou Timeou je odkázaná. Nie je vlastníčkou inej nehnuteľnosti a ani nemá nájomné alebo
iné užívacie právo k inej nehnuteľnosti, ktorá by mohla uspokojiť tak jej, ako aj dcérine bytové potreby.

Majetkové pomery žalobkyne jej neumožňujú zabezpečiť si bytovú náhradu. Výrazom nepriaznivého
sociálneho postavenia žalobkyne a odkázanosti na bývanie v predmetnom byte je aj skutočnosť, že
jej Centrum právnej pomoci priznalo nárok na poskytnutie právnej pomoci v tomto konaní v celom
rozsahu. Žalovaný v družstevnom byte od 15.06.2010 (kedy bol na základe trestného oznámeniažalobkyne zaistený a vzatý do väzby) nebýva a nijako sa nepodieľa ani na plnení povinnosti nájomcu,
dokonca dobrovoľne neplatil k rukám žalobkyne ani súdom určené výživné na maloletú dcéru (ktorého
zaplatenia sa žalobkyňa musela domáhať prostredníctvom súdneho exekútora s tým, že dlžné výživné

ku dňu podania návrhu predstavovalo sumu 1.507,34 EUR, pričom exekučné konanie vedené proti
žalovanému ako proti povinnému stále prebieha), v dôsledku čoho spôsobil prehĺbenie nepriaznivej
situácie žalobkyne. Bytová potreba žalovaného je uspokojená bývaním na M. F. Č.. XX, Z. C., ktorý je
v jeho vlastníctve. Žalobkyňa zároveň uvádza, že žalovaný bol na základe rozsudku Okresného súdu
KošiceIsp.zn.24C/245/2010zodňa09.04.2015vylúčenýzužívaniadružstevnéhobytu.Zodôvodnenia

predmetného rozsudku vyplynulo nielen to, že žalovaný v družstevnom byte od 15.06. 2010 nebýva a
to, že žalovanému bolo Uznesením Okresného súdu Košice I č. k. 36C/288/2010-32 zo dňa 19.10.2010
zakázané dočasne vstupovať do družstevného bytu, a to až do právoplatného skončenia vo veci samej,
ale aj to, že Trestným rozkazom Okresného súdu Košice I č. k. 7T/116/2010-141 zo dňa 03.11.2010 bol
odporca (v tomto konaní žalovaný) uznaný vinným, že v byte na C. X, Z. C. sa po dlhší čas vyhrážal
smrťou manželke a starším plnoletým dcéram raz za mesiac od roku 2008, kedy dcéry udieral do tváre

a manželke dával facky, škrtil ju a nadával jej, jeden deň vytiahol na dcéry aj nôž a 11.06.2010, keď
boli v byte prítomné dcéry A. Q. M.. E., sa odporca rozbehol do detskej izby, kde v tomto čase bola
A. a na túto vykrikoval, že ju zabije, hodil ju na zem a kopol ju, pričom vykrikoval, že ich pozabíja a že
z bytu nevyjdú živí. K ďalšiemu útoku došlo 15.06.2010, kedy boli v byte manželka aj dcéry. Manželka
videla, ako odporca v kúpeľni ťahal dcéru A. za vlasy a ruku, obe potom zatvoril do kúpeľne a začal

škrtiť a vykrikovať, že ich zabije, čím vzbudil u manželky a starších dcér dôvodnú obavu o ich život a
tým spáchal prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 a 2 písm. a) a b)Trestného zákona.
Skutočnosť, že žalovaný bol vylúčený z užívania družstevného bytu na základe rozsudku o vylúčení
žalovaného z užívania družstevného bytu, žalobkyni nezaručuje, že tento stav je nemenný, pretože
aj z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplynulo, že ak sa zmenia pomery, súd môže vylúčenie

žalovaného z užívacieho práva bytu zrušiť. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalobkyňa za to, že jej
právne a sociálne neistoty je možné odstrániť iba v konaní, ktorým bude spoločný nájom družstevného
bytu zrušený, a v ktorom bude určený jediná nájomca bytu, ktorý bude ako člen družstva družstevný byt
užívať.Žalobkyňavnadväznostinauvedenéžiada,abysúdprirozhodovaníozrušeníspoločnéhonájmu
družstevného bytu a určení výlučného nájomcu družstevného bytu prihliadol na uvedené skutočnosti a

zároveň žiada súd, aby aj s prihliadnutím na záujmy jej maloletej dcéry určil, že výlučnou nájomníčkou
predmetného bytu, ktorá bude ďalej družstevný byt ako člen družstva užívať, je žalobkyňa. Žalobkyňa
uviedla, že má za to, že skutočnosť, že žalovaný sa svojím správaním dopúšťal vo vzťahu k žalobkyni ,
ako aj k ich deťom fyzického a psychického násilia takej intenzity, že bol uznaný na tomto skutkovom
základe vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania, zakladá právo žalobkyne ako obete

násilia žiadať, aby žalovanému nebola priznaná bytová náhrada.

3. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení, k žalobe doložila rozsudok tunajšieho súdu 17C/43/2011
zo dňa 15.11.2011, ktorým bolo manželstvo žalobkyne a žalovaného rozvedené, nájomnú zmluvu o
prenechaní družstevného bytu do užívania zo dňa 29.03.1994, výpis z Obchodného registra Stavebného

bytového družstva III Košice, IČO: 00222089, čiastočný výpis z LV č. XXXXX O. C.. Ú.. Y., U. C.
- V. I., výpoveď z nájmu družstevného bytu zo dňa 29.10.2010, prehľad ročných stavov na karte
zo dňa 29.10.2010, žiadosť o uzavretie nájomnej zmluvy zo dňa 20.12.2010, výpis uznesenia z
predstavenstva Stavebného bytového družstva III Košice zo dňa 28.04.2011, nájomná zmluva o
prenechaní družstevného bytu do užívania zo dňa 08.06.2011, upovedomenie o začatí exekúcie na

majetok povinného B. E., sp. zn. EX 35/2015 zo dňa 16.06.2015, rozsudok tunajšieho súdu č. k.
24C/245/2010-210 zo dňa 09.04.2015, rozhodnutie Centra právnej pomoci o priznanie nároku na
priznanie právnej pomoci a určenie advokáta zo dňa 13.06.2019 a rozhodnutie Centra právnej pomoci
zo dňa 08.08.2019.

4. Žalovanému bola odo vlastných rúk doručená žaloba, spolu so žalobkyňou predloženými listinnými
dôkazmi, procesné poučenia a výzva na vyjadrenie sa k žalobe dňa 15.10.2019.

5. Žalovaný sa doposiaľ k žalobe a k doloženým listinným dôkazom písomne nevyjadril.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 22.01.2019. Súd mal vykázané doručenie predvolania u
oboch strán sporu. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, ani svoju neprítomnosť neospravedlnil. Súd
vec pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalovaného.7. Žalobkyňa na pojednávaní predložila čiastočný výpis z L. Č.. XXXXX O. U. C. T., U. C. J., C.. Ú.. E..

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisom, oboznámením listinných dôkazov, žaloby,

listinných dôkazov predložených žalobkyňou, ako aj so spismi tunajšieho súdu 7T 116/2010 a
24C/245/2010.

9. Žalovaný skutkové tvrdenia žalobkyne doložené listinnými dôkazmi nepoprel a súd má za to, že
uvedené je medzi stranami nesporné

10. Súd zistil, že strany sporu uzavreli manželstvo dňa 15.09.1990. Z manželstva pochádzajú tri deti, z
toho dve už dospelé a jedna maloletá dcéra.

11. Za trvania manželstva bol stranám sporu ako manželom prenechaný do užívania družstevný byt č.
XX, na prízemí, na ulici C. Č.. X Z. C., ktorý pozostával z troch izieb a príslušenstva s úžitkovou plochou

bytu 64,78 m2 a to na základe nájomnej zmluvy zo dňa 29.03.1994 uzavretej so Stavebným družstvom
III Košice sa žalovaný a žalobkyňa stali spoločnými nájomcami predmetného družstevného bytu

12. Žalobkyňa dňa 08.06.2011 uzavrela so Stavebným bytovým družstvom novú nájomnú zmluvu,
po akceptácii žiadosti žalobkyne o obnovenie nájomnej zmluvy Stavebným bytovým družstvom po

tom, čo Stavebné bytové družstvo vypovedalo pôvodnú nájomnú zmluvu z dôvodu neplnenia si
povinností. Na základe zmluvy zo dňa 08.06.2011 sa žalobkyňa a žalovaný od 1.5.2011 opätovne
stali spoločnými nájomcami družstevného bytu, nachádzajúceho sa v katastrálnom území Furča, obec
Košice - Dargovských hrdinov, okres Košice III a evidovaného na L. Č.. XXXXX, vedenom Okresným
úradomKošice,katastrálnyodborakobytČ..XXnaprízemíorozloheúžitkovejplochy64,78m2,ktorýsa

nachádza vo vchode č. 6, v bytovom dome súpisné číslo XXX, G. F. C. Z. C., na parcele registra KN - „C“
č. XXXX, ktorá je evidovaná Okresným úradom Košice, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXXX,
a ktorý pozostáva z 3 izieb, kuchyne, predsiene, kúpeľne, WC a balkóna. Žalobkyni a žalovanému podľa
čl. II druhej nájomnej zmluvy vznikol v zmysle § 703 a § 704 Občianskeho zákonníka spoločný nájom
družstevného bytu manželmi a spoločné členstvo manželov podľa § 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

13. Trestným rozkazom Okresného súdu Košice I č. k. 7T/116/2010-141 zo dňa 03.11.2010 bol žalovaný
uznaný vinným, že v byte na C. X, Z. C. sa po dlhší čas vyhrážal smrťou manželke a starším plnoletým
dcéram raz za mesiac od roku 2008, kedy dcéry udieral do tváre a manželke dával facky, škrtil ju a
nadával jej, jeden deň vytiahol na dcéry aj nôž a 11.06.2010, keď boli v byte prítomné dcéry A. Q. M..

E., sa odporca rozbehol do detskej izby, kde v tomto čase bola A. a na túto vykrikoval, že ju zabije, hodil
ju na zem a kopol ju, pričom vykrikoval, že ich pozabíja a že z bytu nevyjdú živí. K ďalšiemu útoku došlo
15.06.2010, kedy boli v byte manželka aj dcéry. Manželka videla, ako odporca v kúpeľni ťahal dcéru A.
za vlasy a ruku, obe potom zatvoril do kúpeľne a začal škrtiť a vykrikovať, že ich zabije, čím vzbudil u
manželky a starších dcér dôvodnú obavu o ich život a tým spáchal prečin nebezpečného vyhrážania

podľa § 360 ods. 1 a 2 písm. a) a b)Trestného zákona.

14. Manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 17C/43/2011-94 zo dňa
15.11.2011, týmto rozsudkom bola maloletá E., dcéra strán sporu, zverená na čas po rozvode do
starostlivosti matky (žalobkyne) a otec (žalovaný v tejto veci) bol zaviazaný prispievať na výživu

maloletej E.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.01.2012. Z odôvodnenia vyplýva, že súd dospel
po vykonanom dokazovaní (znalecké dokazovanie, nález psychiatričky, ..) k záveru, že manželstvo
účastníkov bolo dlhodobo vážne narušené a rozvrátené. Príčinou rozvratu manželstva súd videl najmä
v tom, že po úraze hlavy sa správanie žalovaného výrazne zmenilo, správal sa agresívne k manželke
i deťom. Súd citovaným rozsudkom zakázal styk odporcu s maloletou dcérou. Svoje rozhodnutie v

tomto smere odôvodnil poukazom na závery znaleckého posudku PhDr.Evy Kitkovej, vyhotoveného v
rámci trestného konania, z ktorého vyplynulo, že možnosti resocializácie odporcu sú limitované, reálne
až v dlhodobom časovom horizonte, po medicínskom prehodnotení; recidíva rizikového asociálneho
správania je pravdepodobná. Od doby, kedy sa odporca dopustil zločinu nebezpečného vyhrážania,
neuplynul dostatočne dlhý čas na posúdenie zmeny jeho správania a súdu Nebolo preukázané, že od

doby, kedy sa odporca dopustil zločinu nebezpečného vyhrážania, došlo k medicínskemu prehodnoteniu
jeho osobnosti z psychického hľadiska. Rozvodový súd poukázal tiež na psychiatrický nález MUDr.
Adrieny Smieškovej zo dňa 13.4.2011, podľa ktorého je síce odporca bez psychotických prejavov, bezpozorovanej poruchy správania a bez farmakoterapie, avšak stále má pocit krivdy a impulzivitu, resp.
sklon k agresivite, ktoré neguje.

15. Uznesením Okresného súdu Košice I č. k. 36C/288/2010-32 zo dňa 19.10.2010 bolo žalovanému
zakázané dočasne vstupovať do družstevného bytu, a to až do právoplatného skončenia vo veci samej.

16. Rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 24C/245/2010 zo dňa 09.04.2015 bol žalovaný
vylúčený z užívania družstevného bytu. Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, že žalovaný

v družstevnom byte od 15.06. 2010 nebýva. Súd poukázal na trestné konanie vedené na Okresnom
súde Košice I 7T/116/2010 a na trestný rozkaz vydaný v tom konaní, ktorým bol žalovaný uznaný
vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania sa, na vykonané znalecké dokazovanie znalcom z
odboru Psychológia, odvetvie Klinickej psychológie. Súd ďalej v odôvodnení poukázal, že vzhľadom
na čas, ktorý uplynul od právoplatnosti trestného rozsudku do rozhodovania súdu vo veci samej,
súd zameral dokazovanie na posúdenie otázky, či aj v čase rozhodovania hrozilo nebezpečenstvo

opakovania správania, pre ktoré bol odporca (žalovaný) právoplatne odsúdený a pre ktoré bola
nariadená ambulantná psychiatrická liečba najmä za situácie, že by bola obnovená možnosť prístupu
odporcu do spoločného bytu s navrhovateľkou (žalobkyňou), vrátane otázky, či sa z psychologického
hľadiska na navrhovateľke a dcérach účastníkov konania W. Q. A. aj v čase rozhodovania negatívne
prejavovali stopy resp. následky skutkov, ktoré boli predmetom trestného konania. Súd napokon z

vykonaného dokazovania dospel k záveru, že boli naplnené všetky zákonné podmienky pre vylúčenie
odporcu (žalovaného) z užívania spoločného bytu; a že aj v čase rozhodovania súdu naďalej existovala
hrozba použitia násilia voči žalobkyni a dcéram žijúcim v tomto byte, v dôsledku čoho nepochybne
spolužitie so žalovaným nebolo možné charakterizovať ako znesiteľné. Aj keď bolo nesporné, že násilné
správanie žalovaného bolo v dobe rozhodovania v menšej intenzite, ako pred začatím trestného

stíhania, bolo potrebné zohľadniť skutočnosť, že súdom už bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým
bolo žalovanému zakázané vstupovať do predmetného bytu a je teda možné dôvodne predpokladať, že
k zmenšeniu intenzity násilia došlo iba z dôvodu nariadenia predbežného opatrenia a tým k zmenšeniu
kontaktu žalovaného s žalobkyňou a deťmi. Preto súd návrhu vyhovel a vylúčil žalovaného z užívania
predmetného bytu.

17. Rozhodnutiami Centra právnej pomoci, Kancelária Košice, zo dňa 13.06.2019 a 08.08.2019 bol
žalobkyni priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci a bola určená advokátka na zastupovanie
žalobkyne v právnej veci o zrušenie práva spoločného nájmu družstevného bytu a určenie výlučného
nájomcu družstevného bytu.

18. Právna zástupkyňa žalobkyne poukázala na pojednávaní na to, že jej prioritným záujmom bolo
dohodnúť sa so žalovaným na zrušení práva spoločného nájmu k družstevnému bytu, ale vzhľadom
na to, že sporové strany dlhodobo spolu nekomunikujú a aj vzhľadom na to, že tej nekomunikácii
predchádzali dlhodobé vážne konflikty, ktoré uviedli až k iniciovaniu konania o vylúčenie žalovaného z

nájmu družstevného bytu č. XX, nemala žalobkyňa inú možnosť, než iniciovať toto konanie a domáhať
sa svojich oprávnených nárokov cestou súdu s tým, že žalobkyňa poukazuje na to, že na bývanie v
družstevnom byte je ona a jej maloletá dcéra, ktorú má zverenú do osobnej starostlivosti na základe
rozsudku o úprave rodičovských práv a povinnosti, odkázaná. Obidve sú teda odkázané na tento byt,
zatiaľ čo žalovaný má svoju bytovú otázku vyriešenú tým, že je vlastníkom bytu na ulici M., kde v

podstate aktuálne podľa informácii, ktorými disponuje žalobkyňa sa zdržiava aj býva. Z tohto dôvodu sa
žalobkyňa domáha aj toho, aby žalovanému nebola priznaná bytová náhrada, najmä s prihliadnutím na
to, že z dôkazov predložených žalobkyňou je jednoznačné, že počas trvania ich manželstva sa dlhodobo
dopúšťal fyzického aj psychického násilia voči nej, aj voči ich blízkym osobám - dcéram žalobkyne
a žalovaného. Vo vzťahu k družstvu, ako k prenajímateľovi uviedla žalobkyňa, že si pravidelne plní

všetky povinnosti, ktoré vyplývajú z tohto vzťahu, teda platí nájomné, nemá žiadne pozdĺžnosti a taktiež
poukazuje už aj na doložené skutočnosť, že vzniknutý dlh, ktorý vznikol počas manželstva, uhradila.
Žalobkyňa uviedla, že žalovaný má v byte na C. F., ktorého sa týka toto konanie svoje šatstvo, ktoré mu
žalobkyňa chcela aj odovzdať, vyzvala ho aby ho prevzal, ale jednoducho odmietol si ho prevziať.

19.ŽalobkyňanapojednávanípredložilačiastočnývýpisJ.L.Č..XXXXXpreokresKošiceII,obecKošice
Západ, C.. Ú.. E., z ktorého vyplýva, že žalovaný je vedený ako vlastník v podiele 1/1 nehnuteľnosti
- bytu č. XX, vo vchode 18 na 2. poschodí, ktorý sa nachádza v bytom dome M. XX, súpisné číslo493, na parcele č. XXXX, pričom ako titul nadobudnutia je uvedené Osvedčenie o dedičstve, dedičské
rozhodnutie 39D/273/2012.

20. Podľa ust. § 700 ods. 3 Občianskeho zákonníka (OZ), pri družstevnom byte môže spoločný nájom
vzniknúť len medzi manželmi.

21. Podľa ust. 703 ods. 1 OZ, ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami
bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.

22. Podľa ust. 703 ods. 2 oZ, ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na
uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné
členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a
nerozdielne.

23. Podľa § 705 ods. 1 OZ, ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného
z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt
ďalej užívať ako nájomca.

24. Podľa ust. § 705 ods. 2 OZ, ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu

jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu
rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred
uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak
sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto
z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených

manželov v družstve.

25. Podľa ust. § 705 ods. 3 OZ, pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy
maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.

26. Podľa ust. § 705a OZ, ak sa z dôvodu fyzického násilia alebo psychického násilia, alebo hrozby
takýmto násilím vo vzťahu k manželovi alebo k rozvedenému manželovi ako spoločnému užívateľovi
bytu alebo k blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže
súd na návrh jedného z manželov alebo rozvedených manželov obmedziť užívacie právo druhého z
nich, alebo ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

27. Skutkový stav tvrdený žalobkyňou nebol sporný. Žalobca uvedené nerozporoval. Žalovanou tvrdené
skutočnosti žalobkyňou vyplynuli aj z doložených listín.

28. Strany uzavreli manželstvo dňa 15.09.1990.

29. Dňa 29.03.1994 uzavrel žalovaný so Stavebným bytovým družstvom III nájomnú zmluvu o
prenechaní predmetného družstevného bytu do užívania, stranám sporu ako manželom vznikol v
zmysle § 703-704 OZ spoločný nájom bytu. Žalobkyňa dňa 08.06.2011 uzavrela so Stavebným bytovým
družstvom novú nájomnú zmluvu, po akceptácii žiadosti žalobkyne o obnovenie nájomnej zmluvy

Stavebným bytovým družstvom po tom, čo Stavebné bytové družstvo vypovedalo pôvodnú nájomnú
zmluvu z dôvodu neplnenia si povinností. Na základe zmluvy zo dňa 08.06.2011 sa žalobkyňa a
žalovaný od 1.5.2011 opätovne stali spoločnými nájomcami družstevného bytu.

30. Manželstvo strán sporu bolo právoplatne rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu 17C/43/2011 zo

dňa 15.11.2011, ktorým bola zároveň zverená maloletá dcéra E. do starostlivosti matky (žalobkyne) a
bolo určené, že žalovaný nebol oprávnený sa stýkať s maloletou dcérou.

31. Po rozvode manželstva nedošlo medzi stranami sporu k dohode kto bude ako člen družstva
nájomcom bytu a tým sú dané predpoklady, aby súd právo spoločného nájmu zrušil a zároveň určil kto

bude ako člen družstva nájomcom.

32. Na základe uvedených skutočností súd pri rozhodnutí prihliadal aj na najširšie okolnosti rozvratu
manželstva a na záujem maloletého dieťaťa. Súd vzal do úvahy, že dôvodom rozvratu manželstva bolosprávaniežalovanéhoažebolourčené,žežalovanýniejeoprávnenýsastýkaťsmaloletoudcérou,ktorá
bola zverená do starostlivosti matky. Žalovaný v byte nebýva od 15.06.2010, a podľa tvrdenia žalobkyne
nijako sa nepodieľa ani na plnení povinností nájomcu, čo žalovaný nepoprel. Bolo preukázané, že

žalovaný vlastní byt, v ktorom sa zdržuje. Keďže žalobkyňa si plní povinnosti člena a byt užíva aj
spoločne s maloletou dcérou, súd jej návrhu na zrušenie spoločného nájmu a na určenie, že výlučným
nájomcom bytu bude žalobkyňa ako člen družstva vyhovel a zároveň rozhodol, že žalovaný je povinný
vypratať predmetný byt.

33. So zrušením spoločného nájmu je spojená aj otázka poskytnutia bytovej náhrady rozvedenému
manželovi, ktorý má byť vypratať.

34. Podľa § 712 ods. 1 OZ, bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné ubytovanie a prístrešie.

35. Podľa § 712a ods. 7, ak ide o prípady podľa § 705 ods. 2 prvej vety, stačí rozvedenému manželovi,

ktorý je povinný byt vypratať, poskytnúť náhradné ubytovanie; súd však z dôvodov hodných osobitného
zreteľa môže rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo na náhradný byt.

36. Podľa § 712a ods. 8 OZ, ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety môže súd, ak sú
na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné

ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po rozvode
manželstvavočidruhémumanželovialebovočiblízkejosobe,ktorásnímbývaspoločnevbyte,dopúšťal
alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada mu nepatrí.

37. Súd mal v konaní preukázané, že žalovaný sa počas trvania manželstva dopúšťal fyzického a

psychického násilia voči žalobkyni, ako aj voči ich dcéram, ktoré s nimi zdieľali spoločnú domácnosť.
Z vyššie citovaného právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Košice I v trestnej veci 7T/116/2010
ako aj z právoplatného rozhodnutia 24C/245/2010 zo dňa 09.04.2015 nepochybne vyplýva základná
podmienka pre rozhodnutie súdu, že rozvedenému manželovi v zmysle ust. § 712a ods. 8 OZ nepatrí
bytová náhrada, a to existencia fyzického aj psychického násilia, resp. aj hrozby takéhoto násilia zo

strany žalovaného a to nielen voči žalobkyni, ale aj ďalším blízkym osobám - spoločným dcéram strán
sporu, ktoré podľa vykonaného dokazovania zdieľali v tom čase spoločnú domácnosť so žalobkyňou v
predmetnom byte. V konaní bolo tiež preukázané (L. Č.. XXXXX, C..Ú.. E.) , že žalovaný je výlučným
vlastníkom bytu, v ktorom sa aj zdržuje. Na základe uvedeného súd určil, že žalovanému bytová náhrada
nepatrí.

38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
39. Podľa § 256 ods. 2 Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli nevznikli, súd
prizná náhradu týchto trov protistrane.

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41. Žalobkyňa mala vo veci plný úspech, preto jej bol voči neúspešnému žalovanému podľa § 255 ods.

1 a § 262 ods. 1 CSP priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady súd
rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach /§ 127 ods. 1 CSP/ podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§363 CSP/.

Odvolanie možno odôvodniť len tým /§365 ods. 1CSP/, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania /§ 364 CSP/.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.