Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, April 29, 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Cdo/33/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110208343
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Trnková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:7110208343.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Ing. L. P., bývajúceho XXXX XXO. H., zastúpeného
JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou v Košiciach, Škultétyho 3, IČO: 31 943 683, proti žalovanému
Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu
škody,vedenomnaOkresnomsúdeRožňavapodsp.zn.8C119/2010,odovolanížalobcuprotirozsudku
Krajského súdu v Košiciach z 25. septembra 2019 sp.zn. 9 Co 54/2019, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.
Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Okresný súd Rožňava rozsudkom z 15. novembra 2018 č.k. 8 C 119/2010-448 žalobu, ktorou sa
žalobca domáhal voči žalovanému (pôvodne) zaplatenia náhrady škody vo výške 328 888,62 € s
príslušenstvom podľa zákona č. 58/1969 Zb. a pozostávajúcej z ušlého nájmu za spoluvlastnícky

podiel k nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom konania vo veci o vydanie nehnuteľnosti a z náhrady
finančného úveru, resp. úrokov z úveru, ktorý žalobca použil na rekonštrukciu svojho rodinného domu,
zamietol. V odôvodnení poukázal na doterajší priebeh konania, na dôvody svojho prvého rozhodnutia
vo veci, v ktorom dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, proti ktorému podal žalobca odvolanie a ktoré
odvolací súd zrušil, pričom podrobne rozviedol dôvody zrušenia, keď mu odvolací súd uložil povinnosť
doplniť dokazovanie pre náležité zistenie skutkového stavu, prípadne vykonať aj ďalšie dokazovanie

navrhnuté stranami alebo v potrebnom rozsahu tak, aby si zabezpečil dostatočný skutkový podklad
pre rozhodnutie o nároku žalobcu. Riadiť sa pritom mal právnym názorom, vysloveným v predmetnom
uznesení a rozhodnutie odôvodniť tak, aby malo náležitosti v súlade s citovaným ustanovením, aby
bolo preskúmateľné pre strany sporu a pre prípadné opravné konanie. Následne pokračoval v konaní
v intenciách odvolacieho súdu, vykonal konkretizované dokazovanie, poukázal na vyjadrenie žalobcu,
ktorý zobral žalobu čiastočne (v rozsahu 208 348,29 €) späť, keď naďalej trval na žalobe v rozsahu

120 539,71 € a ktorú špecifikoval. Poukázal na vyjadrenie žalovaného, ktorý s čiastočným späťvzatím
súhlasil a v prevyšujúcej časti navrhol žalobu zamietnuť z uvedených dôvodov. V časti, v ktorej zobral
žalobca žalobu späť, konanie zastavil a rozhodol o náhrade trov konania. Dospel potom k záveru o
čiastočnejopodstatnenostižalobyvrozsahu 6027,62€titulomušléhonájomného,apretovzostávajúcej
časti žalobu zamietol. Proti jeho rozhodnutiu podal odvolanie - v zamietajúcej časti - žalobca a vo
vyhovujúcej časti žalovaný. Odvolací súd rozsudok v zamietajúcej časti potvrdil ako vecne správny a

čo sa týka vyhovujúcej časti mal za to, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho
názoru, ak za ušlý zisk považoval sumu, ktorú stanovil na základe zmluvných podmienok dojednaných
medziprenajímateľomMestoKošiceanájomcomSprávoumajetkuMestaKošice.Zuvedenýchdôvodov
rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti zrušil a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Zároveň uložil prvoinštančnému súdu opätovne posúdiť nárok žalobcu
na náhradu škody titulom ušlého nájomného s tým, že pri posudzovaní tohto nároku bude vychádzať

z právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v zrušujúcom uznesení. V intenciách rozhodnutia
odvolacieho súdu vyzval žalobcu na doplnenie dôkazov na preukázanie výšky ušlého zisku v podobestraty príjmu za prenájom nehnuteľnosti, ktorú by v požadovanom období za obvyklých okolností v
danom mieste a čase získal na nájomnom podľa bežných pomerov, zodpovedajúcich platnej nájomnej
zmluve, od ktorej je potrebné odpočítať čiastku, ktorú by musel na dosiahnutie tohto zisku vynaložiť, aby

preukázal dôvodnosť nároku, že v predmetnom období hodlal a mal zároveň reálnu možnosť konkrétnu
nehnuteľnosť za určitú čiastku prenajímať a že by sa tak pri normálnom behu nebyť protiprávneho
konania žalovaného stalo. Poukázal na vyjadrenia strán sporu, na dôkazy, s ktorými sa opätovne
oboznámil, keď na základe vykonaného dokazovania , hodnotiac dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko,

čo vyšlo počas konania najavo, ako aj s poukazom na závery rozhodnutia krajského súdu, ktorým
bol viazaný, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a opodstatnená. Žalobca neuniesol dôkazné
bremeno, pričom poukázal aj na rozhodnutie odvolacieho súdu. O nároku na náhradu trov konania
rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 2 CSP.

2/ Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 25. septembra 2019 sp.zn. 9 Co 54/2019 rozsudok súdu

prvej inštancie potvrdil a stranám sporu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd
dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené. Stotožnil sa so záverom súdu prvej
inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o preukázaní nároku na náhradu škody titulom
ušlého zisku, keď správne dospel k záveru, že prvý predpoklad objektívnej zodpovednosti štátu, ktorým
je nesprávny úradný postup, bol naplnený, pričom poukázal na nález ÚS SR zo 14. júna 2017 sp.zn. IV.

ÚS 56/07-30. Uviedol, že ďalším predpokladom pre splnenie zodpovednosti štátu v zmysle zákona
č. 58/1969 Zb. je preukázanie existencie škody, pričom dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu. Súd prvej
inštancie v zmysle záverov vyslovených v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu, vyzval žalobcu na
predloženie alebo navrhnutie dôkazov na preukázanie nároku na náhradu škody titulom ušlého zisku,
čo žalobca neurobil, teda nesplnil dôkaznú povinnosť vo vzťahu k ním uplatňovanému nároku a z

tohto dôvodu správne súd prvej inštancie žalobu zamietol. Za ušlý zisk pritom nemožno považovať
len hypotetický zisk, ako sa domnieval žalobca. Odvolacie námietky, ktorými žalobca poukazoval na
krivdy mu spôsobené v súvislosti s reštitučným nárokom, nemajú vplyv na dané konanie. O trovách
odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.

3/ Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Navrhol ho (spolu s rozsudkom
súdu prvej inštancie) zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie okresnému súdu. V dovolaní poukázal
na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, dôvody odvolania a dôvody rozhodnutia krajského
súdu. Namietal, že rozsudok súdu druhej inštancie je zmätočný a podľa jeho názoru mu nesprávnym
procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že

došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces podľa § 420 ods. 1 písm. f/ CSP. Ďalej sa
podľa jeho názoru odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421
ods. 1 písm. a/ CSP) a písm. c/ CSP, resp. judikatúra v tejto právnej veci jestvuje jediná v podobe
ako ju súd vyššej inštancie v rozsudku uviedol, avšak so všetkou pravdepodobnosťou nemá oporu v
skutkovom stave veci a ani v procesno-právnych predpisoch. Poukázal na nález ÚS SR IV. 77/02, na

nárok uplatnený matkou žalobcu, konštatovanie súdov o predložení dôkazov, príslušné články ústavy
a napokon namietal, že rozsudok odvolacieho súdu je ako celok arbitrárny a proti nemu nespravodlivý
a že súd fakticky odmenil škodcu.

4/ Žalovaný sa k dovolaniu písomne nevyjadril.

5/ Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,
že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§
429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia
pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

6/ V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to
zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v
ustanoveniach § 420 a 421 ods. 1 CSP .

7/ Dovolateľ vyvodzuje prípustnosť podaného dovolania v prvom rade z § 420 písm. f/ CSP, v zmysle
ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým
sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.8/ Najvyšší súd vo viacerých rozhodnutiach (1Cdo/64/2019, 2Cdo/301/2018, 3Cdo/258/2019,
4Cdo/75/2019, 7Cdo/121/2018, 8Cdo/175/2018) uviedol, že podstatou práva na spravodlivý súdny

proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v
konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom, (avšak) z
práva na spravodlivé súdne konanie nevyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa námietkami,
argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, ktoré nemajú význam pre rozhodnutie.

9/ Výklad toho, kedy ide o nepreskúmateľnosť rozhodnutia a aké sú jej právne dôsledky z hľadiska
§ 420 písm. f/ CSP, podal najvyšší súd v rozhodnutiach, v ktorých odkázal na stanovisko najvyššieho
súdu R 2/2016 (1Cdo/228/2017, 2Cdo/101/2017, 3Cdo/92/2018, 4Cdo/59/2017, 5Cdo/45/2018,
7Cdo/141/2017, 8Cdo/49/2017). Vysvetlil, že o vadu zmätočnosti relevantnú podľa tohto ustanovenia
ide iba celkom výnimočne, napríklad vtedy, keď rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje žiadne
odôvodnenie. Opakovane tiež zdôraznil, že odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu nemusí

odpovedať na každú odvolaciu námietku; postačuje, ak odvolací súd reaguje na námietky podstatné pre
rozhodnutie o odvolaní alebo nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia.

10/ V danom prípade je z napadnutého rozhodnutia dostatočne zrejmá podstata určujúcich (kľúčových)
dôvodov, so zreteľom na ktoré dospel aj odvolací súd k záveru o neopodstatnenosti podanej žaloby.

Odvolací súd jasne uviedol dôvody, so zreteľom na ktoré považoval za správny záver súdu prvej
inštancie, že v skutkovom rámci zistenom na podklade dokazovania, dospel k správnemu záveru
o neunesení dôkazného bremena na preukázanie vzniku zodpovednosti za škodu uplatňovanú
voči žalovanému titulom ušlého zisku. Podľa názoru dovolacieho súdu je celkom nedôvodná
námietka žalovaného, že rozhodnutie odvolacieho súdu nemá zákonom stanovené náležitosti, je

nepreskúmateľné alebo arbitrárne.

11/ Pre úplnosť treba dodať, že najvyšší súd konštantne zastáva názor, podľa ktorého prípustnosť
dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP nezakladá nesprávne právne posúdenie veci odvolacím
súdom (R 24/2017, 1Cdo/202/2017, 2Cdo/101/2017, 3Cdo/94/2017, 4Cdo/47/2017, 5Cdo/145/2016,

7Cdo/113/2017, 8Cdo/76/2018). Vadu konania v zmysle tohto ustanovenia nezakladá ani nedostatočné
zistenie skutkového (skutočného) stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne
vyhodnotenie niektorého dôkazu (1Cdo/41/2017, 2Cdo/232/2017, 3Cdo/26/2017, 4Cdo/56/2017,
5Cdo/90/2017, 7Cdo/11/2017, 8Cdo/187/2017).

12/ Aj podľa názoru ústavného súdu prípadná nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu, neúplne zistený
skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci nezakladajú vadu konania v zmysle § 420 písm. f/
CSP (I. ÚS 61/2019).

13/ Z uvedených dôvodov dovolací súd uzatvára, že žalobca neopodstatnene namieta existenciu

procesnej vady konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP.

14/ Dovolateľ v dovolaní namietal, že súdy oboch inštancií vec nesprávne právne posúdili a rozhodnutie
odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od
ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. V prípade uplatnenia dovolacieho dôvodu, ktorým je

nesprávne právne posúdenie veci, je riadne vymedzenie tohto dovolacie dôvodu v zmysle § 432 ods. 2
CSP nevyhnutným predpokladom pre posúdenie prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 CSP. Len
konkrétne označenie právnej otázky, ktorú podľa dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje
dovolaciemu súdu posúdiť, či ide skutočne o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu
a či sa pri jej riešení odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421

ods. 1 písm. a/ CSP). Dovolateľ však neoznačil právnu otázku riešenú odvolacím súdom, od ktorej
záviselo rozhodnutie v danej veci, pri riešení ktorej by sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej
praxe dovolacieho súdu. Sama polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo prosté spochybňovanie
správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní
vecivšakvýznamovonezodpovedákritériámuvedenýmv§421ods.1CSPvspojenís§432ods.2CSP.

15/ Navyše dovolateľ neuvádza ani žiadne rozhodnutia dovolacieho súdu (ako ustálenú rozhodovaciu
prax dovolacieho súdu), od ktorých sa mal krajský súd odkloniť. Obsah pojmu „ustálená rozhodovacia
prax dovolacieho súdu“ vysvetlil najvyšší súd v judikáte R 71/2018. Konštatoval tiež, že ak jeprípustnosť dovolania vyvodzovaná z § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, je na dovolateľovi, aby ním tvrdený
odklon doložil bližšou konkretizáciou rozhodnutia dovolacieho súdu, ktoré napĺňa pojem ustálená
prax dovolacieho súdu (R 83/2018, 1Cdo/206/2016, 2Cdo/203/2016, 3Cdo/27/2017, 4Cdo/95/2017,

6Cdo/27/2017, 6Cdo/35/2017, 7Cdo/7/2018). Sama kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu
niektorej otázky, významovo nezodpovedá § 421 ods. 1 písm. a/ CSP. Najvyšší súd nemôže posudzovať
všetky procesnoprávne a hmotnoprávne otázky, ktoré pred ním skúmali a riešili prvoinštančný a
odvolací súd (2Cdo/167/2017, 3Cdo/235/2016, 5Cdo/13/2018, 7Cdo/114/2018, 8Cdo/78/2017). Nie je
ani oprávnený z vlastnej iniciatívy vyhľadávať všetky rozhodnutia dovolacieho súdu, týkajúce sa danej

problematiky a následne posudzovať, či sa odvolací súd odklonil od názorov v nich vyjadrených; inak
by totiž uskutočnil procesne neprípustný bezbrehý dovolací prieskum, priečiaci sa nielen (všeobecne)
novej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v CSP, ale aj (konkrétne) účelu
ustanovenia § 421 ods. 1 CSP (pozri Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková
J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. BECK 2016, str. 1382 a tiež
3Cdo/28/2017, 4Cdo/95/2017, 7Cdo/140/2017, 8Cdo/50/2017, 8Cdo/78/2017). Tieto právne náhľady

najvyššieho súdu považuje ústavný súd za „ústavne udržateľné“ (I. ÚS 296/2019).

16/ Z uvedených dôvodov najvyšší súd dovolanie žalobcu odmietol (§ 447 písm. c/, f/ CSP).

17/ O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 451 ods. 3 CSP.

18/ Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.