Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, July 17, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 24Cb/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317209289
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Bartek

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2018:1317209289.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v spore

žalobcu: Miroslav Sádovský STAVEBNÁ FIRMA SÁDOVSKÝ, IČO: 11 780 754, miesto podnikania
Hviezdoslavova 19, Nitra, v konaní zast. Advokátskou kanceláriou STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o.,
Farská 25, Nitra, proti žalovanému: Slovenský futbalový zväz, IČO: 00 687 308, so sídlom Tomášikova
30C, Bratislava, v konaní zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, o zaplatenie
26.555,14 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 26.555,14 eur, spolu s úrokom z omeškania 0,05% denne
z tejto sumy od 11.10.2003 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku úroku z omeškania sa žaloba zamieta.

Žalobca má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou na súd dňa 21.10.2005 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 800.000,- Sk s úrokom z omeškania 0,1% za každý deň
omeškania od 10.10.2003 až do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania.

2. Žalobca tvrdil, že so žalovaným uzavrel písomnú zmluvu o dielo č. 8/4/03, predmetom ktorej bola
realizácia dvoch stavebných objektov - trávnatých futbalových ihrísk v Národnom tréningovom centri
SFZ v Senci. Žalobca dielo realizoval, žalovaný ho prevzal na mieste dňa 25.8.2003..Zoznam drobných
vád a nedorobkov zo dňa 22.9.2003 bol prílohou č. 1 k zápisu o odovzdaní a prevzatí časti diela zo dňa
14.8.2003. Tieto vady žalobca uznal a okamžite odstránil, napriek tomu, že mal čas na odstránenie vád
až do 5.10.2003. Pri preberaní a odovzdaní diela dňa 25.8.2003 si žalovaný dielo prezrel a nepoukázal
na žiadne ďalšie vady, ktoré by bránili jeho riadnemu prevzatiu. Po vykonaní diela žalobca vystavil

konečnú faktúru č. 23F037 na sumu 950.526,60 Sk, ktorá bola splatná dňa 10.10.2003. Dňa 19.12.2003
žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 150.526,60 Sk, zvyšných 800.000,- Sk žalovaný nezaplatil ani po
výzvach právneho zástupcu.

3. Žalovaný navrhoval žalobu zamietnuť. Uviedol, že pri preberaní diela dňa 25.8.2003 zistili, že dielo
nebolo vykonané podľa projektu a bolo zhotovené s vážnymi vadami. Zoznam vád mal byť obsahom
prílohy č. 1 k protokolu a v prílohe mal byť uvedený termín, dokedy majú byť vady odstránené. Žalovaný

chcel do zoznamu vád zaradiť aj vady geodetického charakteru a vady vlastnosti trávnatej plochy ihriska,
žalobca do zoznamu chcel zaradiť iba iné čiastkové vady. Príloha č. 1 preto nikdy nebola odsúhlasená
obomi stranami. Z toho dôvodu žalovaný zadržal zostatok ceny diela, keďže žalobca si povinnosť riadne
vykonať dielo nesplnil. Po prebratí diela žalovaný zistil aj ďalšie, skryté vady, prejavujúce sa tak, že priväčších zrážkach voda z ihriska neodteká, čo je spôsobené nedodržaním požiadaviek projektu a zlým
zrnitostným zložením pôdy, za čo zodpovedá žalobca. Túto skutočnosť potvrdili aj stanoviská znalcov v
odborných posudkoch. Od podpísania protokolu dňa 26.9.2003 žalovaný opakovane vyzýval žalobcu na

odstránenie vád diela, napr. listami zo dňa 20.2.2005, 14.3.2005 a 17.11.2005. V súlade s čl. 7.3 zmluvy
o dielo si žalovaný uplatnil u žalobcu zmluvnú pokutu vo výške 5.000,- Sk za každý deň omeškania
reklamovanýchskrytýchváddiela.Žalobcajepovinnýztituluzmluvnejpokutyzaplatiťžalovanémusumu
vo výške viac ako 2.900.000,- Sk. Z opatrnosti žalovaný vzniesol námietku započítania do výšky sumy
800.000,- Sk s prísl., ktorú žalobca požadoval v žalobe.

4. Po vykonanom dokazovaní súd rozsudkom zo dňa 17.6.2008 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 458.000,- Sk s úrokom z omeškania 0,1% denne od 11.10.2013 do zaplatenia a vo
zvyšku žalobu zamietol. V odôvodnení súd uviedol, že vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Františka
Hreža č. 9/2007, podľa ktorého má dielo vady, neboli splnené kritériá ČSN 735910. Vegetačná vrstva
na hlavnom ihrisku má nedostatočnú priepustnosť, vrchná vrstva trávnika a koreňovej zóny 4-5 cm má

vysoký obsah ílu a častíc pevnej kategórie. Z toho dôvodu vrstva trávnatého koberca nie je schopná
infiltrovať v požadovanom časovom intervale zrážkovú vodu, príp. závlahovú vodu, ktorá stagnuje na
trávniku. Vady spočívajúce v nedostatočnej priepustnosti počas daždivého počasia žalovaný reklamoval
dňa 18.11.2005 a uplatnil si aj zmluvnú pokutu za dobu od 15.5.2004 do 15.5.2005 v sume 2.900.000,-
Sk. Zmluvnú pokutu v tejto výške však súd považoval za neprimerane vysokú, preto, s použitím

moderačného oprávnenia a voľnou úvahou podľa § 136 O. s. p., znížil zmluvnú pokutu do výšky 20%
zľavy z ceny diela, čo zo sumy 1.710.000,- Sk predstavuje 342.000,- Sk. Po odpočítaní zmluvnej pokuty
na strane žalovaného za neodstránenie vád diela v sume 342.000,- Sk z uplatňovanej sumy 800.000,-
Sk je cena diela na doplatenie 458.000,- Sk. V odôvodnení súd tiež uviedol, z akých kritérií vychádzal
pri stanovení 20% zľavy z ceny diela.

5. Na odvolanie oboch strán Krajský súd v Bratislave svojim uznesením zo dňa 4.2.2009 zrušil uvedený
rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení odvolací súd uviedol, že
zápis, resp. dohoda zo dňa 22.9.2003, nie je zápisom o prevzatí, ale je reklamáciou. Ďalší zápis o
odovzdaní a prevzatí zo dňa 26.9.2003 sa odvoláva na zmluvu zo dňa 14.4.2003, ktorá však nie je

predložená, preto nie je zrejmé, na základe čoho boli práce vykonané a čo vlastne bolo predmetom
preberacieho konania dňa 26.9.2003. Žalovaný totiž prevzal celú stavbu zápisom zo dňa 25.8.2003,
preto nemohlo účinne prebehnúť preberacie konanie dňa 26.9.2003, pretože stavba už bola raz
právne účinne prevzatá. Ak nedošlo medzi stranami k dohode oproti pôvodnej zmluve, zápis zo dňa
26.9.2003 treba považovať za reklamáciu vady zakorenenia trávnatého porastu, s dohodnutou lehotou

na odstránenie vady dňa 15.5.2004. Súd prevej inštancie musí zistiť, či táto vada bola odstránená.
Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že lehota na odstránenie tejto vady nebola dohodnutá.
Úlohou súdu prvého stupňa bude ako predbežnú otázku vyriešiť, či reklamované vady boli odstránené,
či žalovaný vadu nepriepustnosti reklamoval bez zbytočného odkladu. Ak žalovaný nereklamoval včas,
námietka žalovaného, že žalobca nemá právo na zaplatenie ceny by bola nedôvodná. Čo sa týka

zmluvnej pokuty v bode 7.3 zmluvy o odstránení skrytých vád, nie je zrejmé, či pokuta bola dohodnutá za
nedodržanie termínu na odstránenie vád alebo za to, že žalobca nereagoval na reklamáciu a nedohodol
lehotu na odstránenie vád. Súd prvej inštancie má preto použiť výkladové pravidlá uvedené v § 35
ods. 2 Občianskeho zákonníka a v § 266 Obchodného zákonníka podľa úmyslu strán. Ak nedospeje
k záveru, že bol tento úmysel, dojednanie zmluvnej pokuty je zmätočné. Ak dospeje k záveru, že

zmluvná pokuta bola dohodnutá za nedodržanie termínu, musí súd zistiť, či žalovaný reklamoval vadu
nepriepustnosti riadne, a taktiež, či bola dohodnutá lehota na odstránenie tejto skrytej vady. Len ak bola
lehota dohodnutá, a žalobca vady neodstránil, vzniklo by žalovanému právo na zaplatenie zmluvnej
pokuty.

6. Rozsudkom zo dňa 14.4.2011 súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 26.555,14
eur s 0,1% úrokom z omeškania denne od 11.10.2003 do zaplatenia. Súd doplnil dokazovanie
opätovným výsluchom strán a svedkov na otázky, zadané odvolacím súdom. V odôvodnení uviedol, že
v konaní nebolo preukázané reklamovanie skrytej vady nepriepustnosti bez zbytočného odkladu, ani
kvalifikovaným spôsobom. Takisto nebola preukázaná dohodnutá lehota na odstránenie vád, teda nárok

na započítanie zmluvnej pokuty nebol preukázaný ako dôvodný.

7. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 19.12.2012 zmenil rozsudok
súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že mal za preukázané, žezápisom zo dňa 26.9.2003 žalovaný vady riadne reklamoval a znalecký posudok potvrdil, že vady neboli
odstránené. Preto žalobcovi nevzniklo v zmysle bodu 5.2.písomnej zmluvu o dielo právo na doplatenie
kúpnej ceny.

8. Na dovolanie žalobcu Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 29.10.2015 zrušil rozsudok odvolacieho
súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zrušenie rozsudku odôvodnil tým, že odvolací súd mal za
preukázané, že žalovaný vady diela zápisom o odovzdaní a prevzatí dňa 26.9.2003 riadne reklamoval a
znalecký posudok potvrdil vady. Pre odlišné skutkové závery si odvolací súd nezaobstaral rovnocenné

podklady, nedoplnil dokazovanie, iba sa oboznámil s obsahom spisu. Odvolací súd je ale viazaný
skutkovým stavom, ktorý zistil súd prvej inštancie, ak sa chcel odvolací súd odchýliť, musel sám vykonať
dôkazy.Ztohovyplýva,žezáveryodvolaciehosúdusúzatiaľpredčasnéadovolaciemusúduneprislúcha
v súčasnom štádiu konania oprávnenie posudzovať ich správnosť. Vzhľadom na uvedenú procesnú
vadu napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec odvolaciemu súdu.

9. Uznesením zo dňa 28.2.2017 Krajský súd v Bratislave zrušil rozsudok súdu prvej inštancie zo
dňa 14.4.2011 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd v odôvodnení
uviedol, že súd prvej inštancie vykonal rozsiahle a podrobné dokazovanie týkajúce sa vady, ktorá sa
prejavovala na vykonanom diele, pričom predložené znalecké posudky a výpovede svedkov správne
posúdil a vyhodnotil. Podľa názoru odvolacieho súdu, vada diela, že sa na predmetnej futbalovej ploche

počas daždivých dní hromadila voda, mala byť vytknutá žalobcovi a protokolárne zapísaná v rámci
preberacieho konania, ak sa, ako žalovaný tvrdil, už v tom čase prejavila. Reklamácia po troch, resp.
štyroch rokoch nemôže byť posúdená ako reklamácia bez zbytočného odkladu. Podľa odvolacieho
súdu je pre posúdenie veci potrebné zamerať dokazovanie na preukázanie skutočností, týkajúcich sa
zmluvne dohodnutých povinností žalobcu. Súd prvej inštancie sa v rámci dokazovania neoboznámil s

kompletnou projektovou dokumentáciou, na ktorú odkazuje zmluva o dielo. v čl. II bod 2.2. Žalobca
mal upraviť podklad do strechovitého profilu, strednú os ihriska s prevýšením 20 cm a použiť pôvodný,
materiál. Ak mal žalobca použiť pôvodný materiál, je potrebné posúdiť, či mohol a mal zistiť, vzhľadom
na svoje odborné znalosti, že podkladový materiál a jeho zloženie je vhodné na realizované dielo.
V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania posúdiť, či

vykonal dielo v súlade s projektovou dokumentáciou, cenovou ponukou a zmluvou o dielo, či práce boli
odsúhlasené stavebným dozorom v stavebnom denníku, a teda ustáliť, či žalobca riadne vykonal dielo
a či pri vykonávaní diela postupoval s odbornou starostlivosťou. So zreteľom na uvedené odvolací súd
vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom bude súd prvej inštancie viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu, bude povinný náležite sa vysporiadať s vykonanými dôkazmi, tieto jednotlivo

a vo vzájomnej súvislosti posúdiť a opätovne rozhodnúť.

10. Po opätovnom zrušení rozsudku súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom sa snažil doviesť
strany k spravodlivému zmieru, avšak bezvýsledne.

11. Žalobca na základe rozhodnutia odvolacieho súdu predložil ako ďalšie dôkazy odborné vyjadrenia
M.. P.. M. P., S.. a M.. P.. A. L., S.., podľa ktorých vegetačná vrstva oboch ihrísk podľa nameranej hodnoty
spĺňala vtedy platnú normu ČSN 735910 stanovenú pre vodu. Ostatné navrhované dôkazy, výsluchy
svedkov, súd nepripustil, nakoľko mal za to, že po tak dlhom čase nemôžu opakované výsluchy viac
prispieť k objasneniu dôležitých skutočností.

12. V uznesení zo dňa 28.2.2017 odvolací súd v bode 9. vyslovil, že vada diela mala byť vytknutá a
protokolárne zapísaná v rámci preberacieho konania a reklamácia po troch, štyroch rokoch nemôže byť
považovaná za reklamáciu bez zbytočného odkladu. Pod vadou odvolací súd rozumel hromadenie vody,
v dôsledku čoho plocha nemohla slúžiť žiadanému účelu.

13. Iný právny názor vyslovil odvolací súd v uznesení zo dňa 19.12.2012, keď uviedol, že zápis zo
dňa 26.9.2003 je riadnou reklamáciou. V tomto zápise je ako vada uvedená zakorenenie trávnatého
porastu a trávnatej mačiny, odvolací súd však uveril žalovanému, že i keď vady takto nesprávne označil,
v skutočnosti reklamoval vadu nepriepustnosti ihriska.

14. Súd tak musel vyriešiť otázku, ktorým právnym názorom odvolacieho súdu, sa má riadiť, ak jeden
vylučuje druhý. Dospel k záveru, že je potrebné riadiť sa neskôr vysloveným právnym názorom, pričom
prihliadal aj na to, že skoršie uznesenie odvolacieho súdu bolo najvyšším súdom zrušené. Najvyšší súdžiadnyprávnynázornaprejednávanýsporvosvojomuznesenízroku2015nevyjadrilsodôvodnením,že
závery odvolacieho súdu v uznesení zo dňa 19.12.2012 sú predčasné a tak mu neprislúcha v súčasnom
štádiu konania oprávnenie posudzovať ich správnosť.

15. Podľa § 562 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka je objednávateľ povinný predmet diela prezrieť
alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela. Súd neprizná
objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela a) bez zbytočného odkladu po
tom, čo ich zistí, b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti

pri prehliadke uskutočnenej podľa odseku 1, c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené
neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich
rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty
záručná doba.

16. Vychádzajúc z uvedeného ustanovenia Obchodného zákonníka, predpokladom priznania práv zo

zodpovednosti za vady je oznámenie vád diela bez zbytočného odkladu po ich zistení, resp. po tom,
čo ich mal objednávateľ pri zachovaní potrebnej starostlivosti pri prehliadke zistiť. Uvedené platí tak pre
zjavné aj skryté vady, ako aj pre vady, ktoré sa vyskytli počas záručnej doby.

17. Keďže podľa záväzného právneho názoru odvolacieho súdu žalovaný nereklamoval vadu

nepriepustnosti bez zbytočného odkladu, a žalovaný v konaní namietal nesplnenie oznamovacej
povinnosti, žalobcovi nebolo možné priznať práva z tejto vady.

18. Napriek tomu sa súd v zmysle pokynov odvolacieho súdu znovu zameral na už vykonané dôkazy.
Všetky dôkazy znovu posúdil a vyhodnotil, a to každý jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti, a po

dôkladnej úvahe ustálil, že žalobca vykonal dielo riadne, v súlade so zmluvou o dielo, cenovou ponukou
a kompletnou projektovou dokumentáciou. Zo žiadneho dôkazu nevyplynulo, že by nebol podklad ihriska
upravený do strechovitého profilu s 20 cm prevýšením stredovej osy. V oboch zápisoch o odovzdaní
a prevzatí stavby žalovaný potvrdil, že jeho súčasťou bola aj projektová dokumentácia skutočného
vyhotovenia a geodetické zameranie, ku ktorému žalovaný nemal výhrady. Pokiaľ ide o pomalé

odtekanie (vsakovanie) vody, predložené odborné a znalecké posudky neboli vo svojich záveroch
celkom jednoznačné, odlišovali sa v závere, čo je príčinou pomalého odtekania vody. Príčinou tak mohlo
byť i zloženie pôvodného materiálu, ktorý mal žalobca použiť. Zmluva o dielo, ani kompletná projektová
dokumentácia, na ktorú zmluva odkazuje, neukladali žalobcovi osobitnú povinnosť vyhodnocovať kvalitu
pôvodného podložia, ktoré sa malo použiť. Vzhľadom na všetky okolnosti, aj s prihliadnutím na to, že

závery znalcov neboli jednoznačné, dospel súd k záveru, že žalobca postupoval s náležitou odbornou
starostlivosťou a nemohol zistiť, či je pôvodný podkladový materiál z hľadiska priepustnosti vhodný alebo
nie.

19. Skutkový stav, z ktorého súd pri rozhodnutí vychádzal, je uvedený v rozsudku zo dňa 14.4.2011, č. k.

22Cb 7/06-953, na stranách 6 až 8. Hoci ide o zrušený rozsudok, na jeho odôvodnenie súd poukazuje.
Odvolací súd k nemu nemal výhrady, konštatoval, že súd prvej inštancie vykonal rozsiahle a podrobné
dokazovanie týkajúce sa vady a predložené znalecké posudky a výpovede svedkov správne vyhodnotil.

20. Na vzťahy medzi stranami súd aplikoval Obchodný zákonník, nakoľko v bode 10.1. zmluvy o dielo

si strany dohodli jeho použitie. Povinnosť zaplatiť zostávajúcu časť ceny diela bola žalovanému uložená
podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa zmluvou o dielo zaväzuje zhotoviteľ
vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

21. Výška úroku z omeškania bola stranami dohodnutá v článku VII zmluvy o dielo, nazvanom Sankcie.

V bode 7.1 tohto článku si strany dohodli zmluvnú pokutu 0,1% z ceny diela za každý týždeň omeškania
s dohodnutou lehotou realizácie diela, v bode 7.2 úrok z omeškania 0,1% denne za omeškanie s
úhradou faktúry, v bode 7.3 pokutu 5.000,- Sk za každý deň omeškania pri nedodržaní dohodnutého
termínu odstránenia vád. Pri uzatváraní tejto časti zmluvy strany mali snahu navzájom si zabezpečiť
splneniedohodnutýchzáväzkovsankciamivrovnakejvýške.Určitenepredpokladali,žemedzinimimôže

vzniknúť zložitý spor, ktorý sa im, a ani súdom viacerých stupňov, nepodarí vyriešiť počas pätnástich
rokov. S prihliadnutím na to súd výkon práva, spočívajúci v uplatňovaní dohodnutého úroku z omeškania
vo výške 0,1% denne vyhodnotil ako nezodpovedajúci zásadám poctivého obchodného styku v zmysle
§ 265 Obchodného zákonníka, a teda nepožíva právnu ochranu.22. Úrok z omeškania bol žalobcovi priznaný podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka vo výške,
ktorá zodpovedá zákonnej výške úroku z omeškania v čase uzavretia zmluvy o dielo. Dohodnutá výška

úrokuzomeškaniaužtomtočaseboladvojnásobkomzákonnéhoúrokuzomeškania,pričomvobdobípo
zavedeníeuravSRpresahovalazákonnúsadzbutakmerštvornásobne.Ajztohtodôvodusúdpovažoval
uplatňovanie takého úroky z omeškania za nezodpovedajúce poctivému obchodnému styku.

23. Podľa súdu práve dohodnuté zmluvné pokuty a úrok z omeškania, ktoré sa dlhým sporom stali

absolútne neprimeranými, boli prekážkou spravodlivej dohody strán.

24. Do omeškania sa žalovaný dostal až nasledujúcim dňom po splatnosti, nie odo dňa splatnosti faktúry

25. Žalobca mal vo veci plný úspech, neúspešný bol len pokiaľ išlo o úrok z omeškania, kde rozhodnutie
záviselo výlučne od úvahy súdu, preto mu bol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznaný nárok

na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, na tunajšom súde,
písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinná strana nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, oprávnená strana môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.