Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 25, 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/37/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118206740
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3118206740.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: Letecké opravovne Trenčín, a.s., so sídlom v Trenčíne, ul.

Legionárska 160, IČO: 36351156, zastúpený zástupcom: SVITOK a spol., s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Tomášikova 23/C, proti žalovaným: 1. P. N., nar. XX.XX.XXXX, rodné č.: XXXXXX/XXX, trvale bytom C.,
ul. R. XXX, 2. V. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., ul. R. XX, 3. Q. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C., ul. J. XXXX/X, 4. Q. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, 5. A. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C., ul. K. M. XXXX/XX, všetci žalovaní zastúpení JUDr. Jánom Legerským, advokátom so sídlom
v Trenčíne, Nám. sv. Anny 25, o vzájomnej žalobe žalovaných o určenie, že vec patrí do dedičstva a
iné, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I.Súd určuje,žepodielovouspoluvlastníčkounehnuteľnostízapísanýchnaLVč.XXXXprekatastrálne
územieC.A.,obecC.,okresC.,vedenomOkresnýmúradomC.,katastrálnyodbor,atopozemokparcela
registra "C" číslo XXX/X, druh pozemku ostatná plocha o výmere 15.891 m2 a pozemok parcela registra
"C" číslo 402/86, druh pozemku ostatná plocha o výmere 1.157 m2, je aj v podiele 2/30, v súčasnosti
zapísanom v prospech žalobcu, žalovaná v 1. rade.

II. Súd u r č u j e, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 2/30, zapísaný v súčasnosti v prospech žalobcu k

nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre katastrálne územie C. A., obec C., okres C., vedenom
Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor, a to k pozemku parcela registra "C" číslo XXX/X, druh
pozemku ostatná plocha o výmere 15.891 m2 a pozemku parcela registra "C" číslo XXX/XX, druh
pozemku ostatná plocha o výmere 1.157 m2, patrí do dedičstva po poručiteľovi M. S., narodenému
XX.XX.XXXX, zomrelému dňa 09.08.2010, naposledy bytom C., R. XX.

III. Súd priznáva žalovaným v 1. až 5. rade spoločne a nerozdielne proti žalobcovi náhradu trov konania
o vzájomnej žalobe žalovaných v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1Dňa07.07.2006bolaOkresnémusúduTrenčíndoručenážalobažalobcu,ktorousadomáhazrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom
území C. A., a to pozemku parc.č. 402/3 - ostatné plochy o výmere 15.891 m2 a pozemku parc.č. XXX/
XX - ostatné plochy o výmere 1.157 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, ďalej aj ako „predmetné
pozemky“. Toto konanie je vedené pod spisovou značkou 17C/106/2006. Dňa 02.03.2007 bola v
uvedenom konanísúdudoručenávzájomnážalobažalovanejv1.radeapôvodnéhožalovanéhov2.rade
M. S., ktorou sa domáhali určenia, že obaja sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných pozemkov aj v

spoluvlastníckom podiele 2/30, teda že žalobca je podielovým spoluvlastníkom predmetných pozemkov
o veľkosti podielu 24/30 k celku a žalovaní v 1. a 2. rade každý v podiele 3/30 k celku. Neskôr v
priebehu uvedeného konania pôvodný žalovaný v 2. rade, Štefan S., nar. XX.XX.XXXX, zomrel, a to dňa09.08.2010. V dedičskom konaní po tomto poručiteľovi, ktoré bolo právoplatne skončené osvedčením o
dedičstve č.k. 17D/792/2010-38, boli ako jeho dedičia určení žalovaní v 2., 3., 4. a 5. rade.

1.2 Dňa 07.11.2011 bolo súdu doručené do uvedeného konania podanie, obsahom ktorého bol návrh
na pripustenie zmeny vzájomnej žaloby žalovaných. Súd uznesením zo dňa 27.02.2012 pripustil
zmenu vzájomnej žaloby tak, že sa ňou títo žalovaní domáhajú určenia, že podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľností vedených u katastrálneho úradu v Trenčíne - Správy katastra C. na liste vlastníctva č.
XXXX pre kat. úz. C. A. ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako parc.č. XXX/X -

ostatné plochy o výmere 15.891 m2 a pozemku parc.č. XXX/XX - ostatné plochy o výmere 1.157 m2,
je aj v podiele 2/30 žalovaná v 1. rade, a že aj v podiele 2/30 patria tieto nehnuteľnosti do dedičstva po
poručiteľovi M. S., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C., ul. R. XX, zomrelého dňa 09.08.2010, ktorý
bol v čase smrti ich vlastníkom aj v tomto podiele.

1.3 Uznesením zo dňa 20.10.2014 súd uvedené konanie vo veci samej a konanie o vzájomnej žalobe

žalovaných prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod
spisovou značkou 27C/202/2009. V tomto konaní súd rozhodoval o žalobe Slovenskej republiky,
zastúpenej Ministerstvom obrany Slovenskej republiky, ktorou sa proti žalovaným v 1. a 2. rade
domáhal určenia, že SR je vlastníkom podielu o veľkosti 2/30-iny k predmetným pozemkom (podiel,
ktorý žalovaným v 1. a 2. rade už je zapísaný na LV k predmetným pozemkom). Žalobca v tomto

spore vystupoval ako vedľajší účastník. O tejto žalobe súd rozhodol tak, že ju rozsudkom zo dňa
23. mája 2014, č. k. 27C/202/2009-254 zamietol. Tento rozsudok potvrdil aj odvolací súd a dňa
06.03.2017nadobudolprávoplatnosť.Následnekonajúcisúduznesenímzodňa21.apríla2017rozhodol
o pokračovaní v prerušenom konaní vedenom pod spisovou značkou 17C/106/2006. Neskôr uznesením
zo dňa 05.06.2018 vylúčil vzájomnú žalobu žalovaných zo dňa 22.03.2007 v spojení s jej zmenou

zo dňa 04.11.2011 na samostatné konanie. Dôvodom na vylúčenie vzájomnej žaloby na samostatné
konanie bolo to, že nemožno zároveň rozhodnúť o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
k pozemkom a zároveň určiť spoluvlastnícke právo, či dokonca určiť, že určitý spoluvlastnícky podiel k
týmto pozemkom patrí do dedičstva. Ak by súd zároveň zrušil a vyporiadaval podielové spoluvlastníctvo
k pozemkom a zároveň by prípadne vyhovel vzájomnej žalobe žalovaných, (teda určil by že žalovaná v

1. rade je podielovou spoluvlastníčkou aj podielu 2/30 k celku a zároveň, že v podiele 2/30 patria tieto
nehnuteľnosti do dedičstva po poručiteľovi M. S., nar. XX.XX.XXXX, zomrelého dňa XX.XX.XXXX), bol
by rozsudok súdu zmätočný. Nemožno určovať, že spoluvlastnícky podiel patrí do dedičstva a zároveň
zrušovať podielové spoluvlastníctvo, ak podiel nebol prededený. Až jeho prededením je totiž známe
to, kto je jeho súčasným vlastníkom, teda kto je podielovým spoluvlastníkom v zrušovanom podielovom

spoluvlastníctve.Výsledokdedičskéhokonanianemožnoprejudikovať,resp.sitovyriešiťakopredbežnú
otázku.

1.4 Na základe vyššie uvedených skutočností súd konal samostatne o vzájomnej žalobe žalovaných.
Túto odôvodnili žalovaní tým, že v pozemkovej knihe v zápisnici č. 222 k.ú. C. A. je zapísaná v časti A

pod r.č.X parcela č. XXX/XX - roľa K. na N. o výmere 2 k.j.1540 š.s., a v časti B je vedená ako podielová
spoluvlastníčka pod B3b P. S. rod. Q. v podiele X/X-iny, ktorá zomrela dňa 31.01.1986. V dedičskom
konaní, ktoré bolo po nej vedené bývalým Štátnym notárstvom v C. pod č. B 362/86, jej spoluvlastnícky
podiel v uvedenej pozemnoknižnej parcele podľa rozhodnutia č. D 362/86 zo dňa 27.03.1986 nadobudli
v rovnakom pomere jej deti, a to M. S. (pôvodný žalovaný 2/), P. N., rod. S. (žalovaná 1/) a R. S.

(ich brat). R. S. zomrel dňa XX.XX.XXXX a v dedičskom konaní, ktoré bolo po ňom vedené bývalým
Štátnym notárstvom v Trenčíne pod č. 5D 730/91, jeho spoluvlastnícky podiel 1/15-iny v pkn. parcele
č. 185/36, ktorý nadobudol po poručiteľke P. S., prešiel v rovnakom pomere na pôvodných žalovaných
1/, 2/ ako súrodencov tohto poručiteľa. Titulom dedenia po nebohom Ladislavovi Harvanovi nadobudla
preto žalovaná 1/ jeho spoluvlastnícky podiel v 1/30-iny k celku v pkn. parc. č. 185/36 a pôvodný

žalovaný 2/ taktiež v podiele 1/30-iny k celku. Avšak z LV č. XXXX kat. úz. C. A. vyplýva, že do tohto
boli vpísané len spoluvlastnícke podiele (pôvodných) žalovaných 1/, 2/ u každého v 1/30-ine a neboli
do tohto listu vlastníctva vpísané aj ďalšie spoluvlastnícke podiele každého z (pôvodných) žalovaných
1/, 2/ po 2/30-inách, ktoré nadobudli titulom dedenia po ich matke P. S., rod. Q.. Naliehavý právny
záujem v zmysle § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (vtedy účinného) preukazovali v tom, že

vo zvyšujúcom spoluvlastníckom podiele 28/30-in za vlastníka predmetných nehnuteľností je zapísaný
žalobca a katastrálny úrad už za tohto stavu odmieta zmenu zápisu vlastníckeho práva vykonať na
základe označených dedičských rozhodnutí. Z uvedených skutočností vyplýva, že hoci žalovaní 1/, 2/
na základe dedenia sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných pozemkov každý z nich v podiele 3/30k celku, zápis ich spoluvlastníckeho práva nezodpovedá skutočnosti, pretože každý z nich je zapísaný
ako podielový spoluvlastník o veľkosti podielu 1/30 k celku. Pretože právoplatné súdne rozhodnutie je
verejnou listinou, na podklade ktorej bude možné vykonať zmenu zápisu, podali túto vzájomnú žalobu.

1.5 Zmenou vzájomnej žaloby zo dňa 04.11.2011 reflektovali žalovaní to, že pôvodný žalovaný v 2. rade
(M. S.) zomrel a žalovaní v 2. až 5. rade sú jeho dedičmi (manželka a deti). Zmenu vzájomnej žaloby
odôvodnili rovnakou skutočnosťou. K návrhu pripojili aj osvedčenie o dedičstve, sp. zn. 17D/796/2010
z 09.02.2011 po poručiteľovi M. S..

1.6 Žalobca sa k vzájomnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 20.06.2007. V ňom nesúhlasil s tvrdeniami
žalovaných a má za to, že pôvodná poručiteľka P. S. v čase smrti už nebola spoluvlastníčkou
predmetných nehnuteľností, nakoľko tieto boli vyvlastnené v prospech Československého štátu, na
dôkaz čoho predložil uznesenie Ľudového súdu v Trenčíne zo dňa 08.11.1955 sp. zn. 6No 43/51 (č.d.
253/53), ktorým bol povolený zápis vlastníckeho práva k uznesením vymedzeným nehnuteľnostiam v

prospech Československého štátu, a to na základe právoplatných a vykonateľných výmerov Okresného
úradu v Trenčíne zo dňa 05.11.1936 č.j. 28.036/936 (vyvlastnenie parcely č. 185/36 vo vlastníctve Jána
Janáča za náhradu vo výške 71.304,-Kč), Krajinského úradu č.j. 308.467/12-1937 zo dňa 06.10.1937 a
Okresného úradu v Trenčíne. č.j. 27.919/1937 zo dňa 09.11.1937. Ďalej žalobca dôvodil, že uvedeným
uznesením bol okrem iného povolený zápis v pozemnoknižnom protokole č. 222-Anna S., rod. Janáčová

(B 13b), kedy sa odpisuje parc. č. 185/36 roľa K. na N. v celosti a zapisuje sa do nového protokolu č.
XXX, v ktorom sa vkladá vlastnícke právo v prospech jeho právneho predchodcu Československého
štátu (vojenskej správy bez tiarch, pričom právnym titulom nadobudnutia tohto vlastníckeho práva
je vyvlastnenie v zmysle zák. č. 63/1935 Sb. o vyvlastnení k účelom obrany štátu). Vzhľadom na
túto skutočnosť žalobca bol toho názoru, že predmetný spoluvlastnícky podiel každého z pôvodných

žalovaných 1/, 2/ o veľkosti 2/30-in bol v celosti vyvlastnený v prospech Československého štátu a
nemal tak byť predmetom dedičského konania po poručiteľke Anne S.. Pokiaľ by sa súd nestotožnil
s jeho tvrdením na pojednávaní dňa 07.04.2009 uviedol, že pre prípad, že by vlastnícke právo štátu
k spoluvlastníckemu podielu 4/30-in neprešlo na bývalý Československý štát vyvlastnením, uvedený
spoluvlastnícky podiel od roku 1986 užíval a svoje vlastnícke právo k tomuto podielu odvodzoval titulom

vydržania.

1.7 O vzájomnej žalobe pôvodne žalovaných v 1. a 2. rade (v tom času boli žalovanými v 1. a 2.
rade Alžbeta N. a M. S.) rozhodol súd rozsudkom sp.zn. 17C/106/2006 zo dňa 27.10.2009 tak, že jej
vyhovel a určil, že žalovaní 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných pozemkov každý aj v

podiele 2/30. Zároveň zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k predmetným pozemkom berúc
do úvahy podiel žalovaných celkovo 6/30 k celku. Na základe odvolania žalobcu proti tomuto rozsudku
odvolací súd, a to Krajský súd v Trenčíne uznesením sp.zn. 4Co/344/2009 z 26.05.2011 tento rozsudok
zrušil. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia uviedol najmä to, že v prvom rade treba vytknúť súdu
prvého stupňa, že sa v danej veci nevysporiadal s otázkou, kto je spoluvlastníkom, resp. vlastníkom

sporných nehnuteľností a napriek tomu rozhodol o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
k predmetným nehnuteľnostiam. Takýto postup súdu prvého stupňa nebol správny s ohľadom na tú
skutočnosť, že pri rozhodovaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti
musí byť okruh spoluvlastníkov bezpečne ustálený. Takisto bol nesprávny predčasný záver súdu prvého
stupňa, že podiely spoluvlastníkov - žalobcu a žalovaných v 1. a 2. rade tak, ako boli v čase rozhodnutia

súdu zapísané na LV č. XXXX k.ú. C. A., nezodpovedajú skutočnému právnemu stavu a že žalovaní v 1.
a 2. rade nadobudli spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam každý aj v 2/30-inách titulom
dedenia, keď nebolo jednoznačne preukázané, či vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam
bolo prevedené na štát, či teda došlo k vyvlastneniu sporným nehnuteľnostiam. Tvrdeniami pôvodne
žalovanéhov3.rade(SR-MinisterstvoobranySR)žesacítibyťpodielovýmspoluvlastníkomuvedených

nehnuteľností sa súd prvého stupňa vôbec nezaoberal. Doposiaľ v konaní nebolo zistené s poukazom
na výmer bývalého Okresného úradu v Trenčíne č.j. 28.036/936 zo dňa 05.11.1936, či bola právnemu
predchodcovižalovaných1/,2/Q.Q.vyvlastnenáparc.č.185/36zapísanávčasevyvlastneniavovložke
č. 246 o výmere 1 k.j. 1371 štvorcových siah za náhradu 71.304 Kč. Pre zistenie skutkového stavu je
preto nevyhnutné zabezpečiť si pozemnoknižnú vložku č. 246, zistiť postupnosť zápisov z uvedenej

pozemnoknižnej vložky právneho predchodcu Jána Q. a tak zistiť, či po roku XXXX bola v súlade so
zákonom č. 63/1935 Sb. o vyvlastnení k účelom obrany štátu vyvlastnená parcela č. 185/36. Súd prvého
stupňa si taktiež zabezpečí pozemnoknižnú vložku č. 177 k.ú. C. A., do ktorej podľa uznesenia Ľudového
súdu v Trenčíne zo dňa 08.11.1955 mala byť pkn. č. 185/36 k.ú. C. A. odpísaná z protokolu č. 222. Vďalšom konaní bude súd povinný doplniť dokazovanie zadovážením si kompletného výpisu z pkn. vložky
č. XXX a pkn. vložky č. XXX k.ú. C. A., zabezpečiť si dedičské rozhodnutie po právnych predchodcoch
žalovaných 1/, 2/, a to spis bývalého Štátneho notárstva v Trenčíne sp. zn. D 362/86 a 5D 730/91

po poručiteľke P. S., rod. Q. a R. S. a taktiež po poručiteľovi Q. Janáčovi, sp. zn. 846/39, č.d. 2569,
kompletné uznesenie bývalého Ľudového súdu v Trenčíne zo dňa 08.11.1955 č. 6No 43/51, č.d. 253/53.

1.8 Žalobca v konaní vedenom pod sp.zn. 17C/106/2006 vzal podaním doručeným súdu dňa 05.02.2018
žalobu späť voči pôvodne žalovanému v 3. rade, a to Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom

obrany SR. Následne súd konanie voči nemu uznesením zo dňa 15.03.2018 zastavil.

1.9 Po uvedenom rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne, konajúci súd doplnil dokazovanie a zadovážil
do spisu všetky listinné dôkazy, ktoré odvolací súd nariadil konajúcemu súdu do spisu zadovážiť.
Následne súd vykonal na pojednávaní dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré majú
význam pre rozhodnutie súdu o vzájomnej žalobe žalovaných a to: č. l. 13 identifikácia parciel, č. l. 14,15

výpis z pozemkovej knihy vložka číslo 222, č. l. 16 dedičské rozhodnutie Štátneho notárstva v Trenčíne
zo dňa 27.03.1986, sp.zn. D 362/86, č. l. 44 rozhodnutie Krajského úradu v Bratislave číslo 308.467/12
z 06.10.19?, č. l. 81 výmer Okresného úradu v Trenčíne číslo 3484/36 z 14.11.1936, č. l. 84 uznesenie
Okresného súdu Trenčín číslo 645/36, č. l. 86 uznesenie Okresného súdu Trenčín z 03.09.1940 číslo
2569/40, D 846/39, č. l. 92 uznesenie Ľudového súdu v Trenčíne z 08.11.1955 číslo 6No 43/51, č.d.

253/53, č. l. 112-114 výpis z pozemkovej knihy vložka číslo 177, č. l. 115-117 výpis z pozemkovej knihy
vložka číslo 246, č. l. 121 osvedčenie o dedičstve, sp. zn. 17D/796/2010 z 09.02.2011, č. l. 135 rozsudok
Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 27C/202/2009 z 23.05.2014, č. l. 161 rozsudok KS v TN, sp. zn.
19Co/893/2014 z 29.12.2016, z pripojeného dedičského spisu 5D/730/91 č. l. 7-9 identifikácia parciel a
č. l. 14 rozhodnutie o dedičstve Štátneho notárstva v Trenčíne 5D/730/91 z 27.06.1991, z pripojeného

spisusp.zn.17D/796/2010osvedčenieodedičstvenač.l.38,sp.zn.17D/796/2010,zpripojenéhospisu
3D/2105/87 resp. 3D/362/86 rozhodnutie Štátneho notárstva v Trenčíne, sp. zn. D 362/86 z 27.03.1986,
č. l. 192 LV č. XXXX pre katastrálne územie C. A., zo spisu 17C/106/2006 rozhodnutie Okresného úradu
v Trenčíne číslo 28.036/36, 6070/37 výmer z 05.11.1936 na č. l. 96, výpis z pozemkovej knihy vložka č.
177nač.l.301-303,výpiszpozemkovejknihyvložkačíslo243nač.l.304-306,rozhodnutieovymedzení

majetku v zakladacej listine žalobcu z 03.03.2005 na č. l. 342-346, z pripojeného spisu 16D/614/2009
uznesenie Okresného súdu Trenčín na č. l. 15 a uznesenie Krajského súdu v Trenčíne na č. l. 31.

1.10Pojednávania,nariadenéhozaúčelomrozhodnutiaovzájomnejžalobenadeň25.10.2018saprávni
zástupcovia sporových strán nezúčastnili, pričom svoju neúčasť ospravedlnili.

2.1 Na základe vykonaného dokazovania súd zistil pre rozhodnutie o žalobe tento podstatný skutkový
stav:

2.2 Z výpisu z LV č. 4009 pre kat. úz. Trenčianske Biskupice na č.l. 192 vyplýva, že podielovými

spoluvlastníkmi predmetných pozemkov sú aktuálne žalobca o veľkosti podielu 28/30 k celku, žalobkyňa
v 1. rade o veľkosti podielu 1/30 k celku a žalovaná v 2. rade o veľkosti podielu 1/30 k celku.

2.3 Z osvedčenia o dedičstve, sp.zn. 17D/796/2010 z 09.02.2011 po poručiteľovi Štefanovi Harvanovi
na č.l. 121 vyplýva, že dedičmi po ňom sú žalovaní v 2. až 5. rade.

2.4 Z identifikácie parciel na č.l. 13 vyplýva, že predmetné pozemky boli vytvorené z pkn. parcely č.
185/36 a v pozemkovej knihe sú zapísané v pkn. vložke č. 222. Rovnaká skutočnosť vyplýva aj z
identifikácie parciel na č.l. 7 až 9 pripojeného dedičského spisu 5D/730/91.

2.5 Z listiny označenej ako výmer Okresného úradu v C.. čd. 645/36 zo dňa 14.11.1936 na č. l. 81,
vyplýva, že Okresný úrad v C. zahájil podľa § 3 zák. č. 63/1935 Sb. z. vyvlastňovacie pokračovanie
pozemkov nachádzajúcich sa okrem iného v chotári obce C. A. pod parc. č. 185 /10, 185/14/a, 185/36
a iné, pre stavby vojenských objektov dôležitých pre obranu štátu. Podľa § 3 ods. 2 z. č. 63/1935
Sb. z. upovedomuje o tomto Okresný súd v Trenčíne ako pozemnoknižnú vrchnosť so žiadosťou, aby

toto zahájenie vyvlastňovacieho pokračovania poznamenal v pozemkovej knihe, ktorá okolnosť bude
účinná proti každému, kto by neskoršie nadobudol k týmto nehnuteľnostiam knihovného zápisu. Zároveň
podľa § 3 ods. 3 zákona vyzval všetkých majiteľov pozemkov, aby sa do ôsmich dní vyjadrili, či sú
ochotní k dobrovoľnej dohode a za akých podmienok. Ak v lehote neprejavia ochotu, Okresný úrad vTrenčíne nariadi ďalšie pokračovanie v predmetnej veci. Súčasne sa podľa § 2 ods. 4 zák.č. 63/35 Sb.z.
žiadosti Československého štátu, vojenskej správy odovzdávajú pozemky do užívania vojenskej správe
za účelom prevedenia potrebných prípravných prác prestavby objektov a nariaďuje sa majiteľom, aby

ihneď odovzdali pozemky do držby Československému štátu, vojenskej správe.

2.6 Z listiny označenej ako výmer Okresného úradu v Trenčíne č. 28.036/36 zo dňa 05.11.1936 na č.l. 96
pripojeného spisu 17C/106/2006 vyplýva, že Okresný úrad v Trenčíne vyvlastnil podľa § 3 ods. 5 zákona
č. 63/1935 Sb. na návrh Vojenskej správy, zastúpenej Vojenským veliteľstvom v Bratislave, pozemky

nachádzajúce sa v k. ú. obce A. a osady N., zaznačené v pozemkovej knihe k. ú. C. Biskupice pod tam
uvedenými parc. č., vrátane pozemkov parc. č. 185/10, ktorého vlastníkmi bol Ján Q. a manželka vl. č.
177 A-1 za náhradu 152 688,- Kč, parc. č. 185/14a/2, ktorého vlastníkom bol Q. Q. , vl. č. XXX A-1 za
náhradu 50 640,- Kč a parc. č. 185/36, ktorého vlastníkom bol Ján Q. , vl. č. 246 A-1 za náhradu 71 304,-
Kč. Vojenskej správe uložil povinnosť odo dňa právoplatnosti výmeru do 6. týždňov určenú náhradu v
čiastke3987566,-KčzložiťuOkresnéhosúduvTrenčíneakosúdupozemnoknižného,ktorýjurozvrhne

v nespornom pokračovaní podľa zásad exekučného poriadku. V odôvodnení výmeru sa okrem iného
uvádza že návrh na vyvlastnenie pozemkov, uvedených vo výroku, v prospech Československého štátu
podal Československý štát - Vojenská správa zastúpená Vojenským veliteľstvom v Bratislave, podaním
zo dňa 12.11.1936.

2.7 Z listiny označenej ako rozhodnutie Krajinského úradu v Bratislave č. 308.467/12-1937 zrejme zo
dňa 06.10.1937 na č. l. 44 vyplýva, že na odvolanie Q. Q. a spoločníkov proti výmeru Okresného
úradu v Trenčíne č. 28.036 zo dňa 05.11.1936 rozhodol, že odvolaniami nenapadnutá čiastka výmeru
sa ponecháva nedotknutou a čiastka výmeru vzťahujúca sa na ustálenie odškodného za vyvlastnené
pozemky sa pozmeňuje a náhrada za pozemky sa ustaľuje v obnose 23 Kč 28 halierov za štvor. siahu,

s výnimkou za pozemky uvedené v pozemnoknižnej vložke č. 90 m. č. 75 a 90, 10 náhrada ustaľuje
vo výške 17,46 Kč. Okrem iného rozhodol, že náhradu za vyvlastnené pozemky spolu s 5 % úrokmi,
rátanými odo dňa 04.03.1936 je povinný vyvlastňovateľ - Československý štát zaplatiť do 6 týždňov
od doručenia tohto výmeru, ktorým je náhrada právoplatne určená. Keďže vlastníci nepodali preukaz o
tom, že osoby, ktorým plynú práva k vyvlastňovacej vecí z knihovných zápisov súhlasia, aby náhrada

poskytnutá v peniazoch, bola im vyplatená priamo alebo do rúk ich právneho zástupcu, má sa zložiť
náhrada u knihovného súdu, ktorý ju rozvrhne v nespornom pokračovaní podľa zásad exekučného
poriadku. Vlastnícke právo k vyvlastneným nehnuteľnostiam sa vloží do verejných kníh na žiadosť
vyvlastňovateľa potvrdenú Ministerstvom národnej obrany.

2.8 Z listiny označenej ako uznesenie na č. l. 84 vyplýva, že súd povoľuje k nehnuteľnostiam v k. ú. C.
A., okrem iného v prot. č. 22: parc. č. 185/14/a/2 a prot. č. 246 parc. č. XXX/XX poznámku zahájenia
vyvlastňovacieho pokračovania pre Československý štát (vojenskú správu). Predmetná listina bola je
predložená len vo vyhotovení, ktoré obsahuje výlučne prvú stranu.

2.9 Z listiny označenej ako uznesenie Ľudového súdu v C. sp. zn. 6No 43/51, Čd 253/53 zo dňa
08.11.1955nač.l.92vyplýva,žesúdnazákladeprávoplatnéhoavykonateľnéhovýmerubýv.Okresného
úradu v Trenčíne č. XX.XXX/XX zo dňa 05.11.1936, býv. Krajinského úradu v A. č. 308.467/12-1937 zo
dňa 06.10.1937, býv. Okresného súdu v Trenčíne č. j. 27.919/1937 zo dňa 09.11.1937, povolil zápisy,
okrem iného v k. ú. C. A. v protokole č. 222 na menom V. R., rod. Q. (B13a), P. S., rod Q. (B13b),

mal. R. Q. (B3c), K. A., rod. Q. (A Y. Q. (A ako právnych nástupcov Q. Q.: odpisujú sa parc.č. XXX/
XX/a/X, rola K. na N. a parc. č. XXX/XX rola Kobiliny na Nivách v celosti a zapisujú sa do nového
protokolu č. XXX. V novom protokole č. XXX sa okrem iného zapisujú parc. č. XXX/XX/a/X, rola K. na
Nivách odpísaná z protokolu č. XXX a parc. č. XXX/XX rola K. na Nivách odpísaná z protokolu č. 222 a
vkladá sa vlastnícke právo v prospech Československého štátu /Vojenskej správy/ bez tiarch, právnym

titulom vyvlastnenia. V protokoloch, v ktorých sa odpisujú vyvlastnené parcely, vymazáva sa poznámka
zahájenia vyvlastňovacieho konania.

2.10 Výpis z pozemkovej knihy, k. ú. Trenčianske A., vložka č. 246 na č. l. XXX-XXX spisu časť A.
Majetková podstata obsahuje viacero záznamov, okrem iného pod por. č. 1 parc. č. XXX/XX rola K. na

Nivách s poznámkou B2 a A V časti B. Vlastníctvo sa pod poznámkou B2 uvádza: " Došlo 20. apríla
1934 čd. 1479". Podľa geometrického plánu daného v Trenčíne dňa 17.04.1934 zlučuje sa rola parc.
č. 185/36 s parc. č. 185/10 v prot. č. 177 z tejto knihy a rozdeľuje sa takto zlúčená parcela v parcely č.
185/10 vo výmere 2ha 53 ar 76m2 s ponechaním v prot. č. 177 a v parcely č. 185/36 ar. vo výmere 1ha70ar 48m2 s ponechaním v tomto prot., konečne v parcely č. 185 vo výmere. Pod poznámkou B5 sa
uvádza: ,,Došlo 2. septembra 1940, čd. 2568". Podľa uznesenia vlastného súdu zo dňa 12.06.1940 D
846/39-6 odpisuje sa parc. č. 185/36 a zapisuje sa do prot. č. 222 z tejto knihy. Podľa toho, že uznesenia

vkladá sa právo vlastnícke aj na parcelu č. 126 z por. čís. 91 sem pod AI3 zapísanú a/ Y. Q. v 1/3-ine,
P. S., rodenej Q. v 1/3-ine, mal. Lily Q. v 1/3-ine.

2.11 Výpis z pozemkovej knihy, k. ú. C. A., vložka č. 222 na č.l. 14 a 15 spisu časť A. Majetková podstata
obsahuje záznam pod por. č. 1 parc. č. 185/14/a/2 rola Kobiliny na Nivách s poznámkou B 2, B4 a

pod por. č. 2 parc. č. XXX/XX rola Kobiliny na Nivách s poznámkou B3. V časti B. Vlastníctvo sa
pod poznámkou B2 (k parc. č. 185/14/a/2) uvádza: " Došlo 21. februára 1936, č. d. 645. Podľa výmeru
Okresného úradu zo dňa 14. februára 1936 č. 3484136 poznamenáva sa vyvlastňovacie pokračovanie
pre Československý štát (vojenskú správu)". Pod poznámkou B 3 ( k parc. č. 185/36) sa uvádza: "Došlo
02. septembra 1940 č. d. 2569". Podľa uznesenia vlastného súdu zo dňa 12. júna 1940 čís. D 846/39-6
vkladá sa právo vlastnícke zapísané: a/ Márie R., rod. Q. .... 1/5 čiastka, b/ P. S., rod. Q. .... 1/5 čiastka,

c/ mal. R. Q. .... 1/5 čiastka, d/ K. Bulkovej, rod. Q. .... 1/5 čiastka, e/ Ondrejovi Q. ... 1/5 čiastka". Pod
poznámkou B 4 (k parc. č. 185/14/a/2) sa uvádza: " Došlo 17. apríla 1953, č. d. 253. Odpisujú sa parc.
č. v 185/14/a/2 a zapisuje sa do záznamu čís. 177." Pod poznámkou B 4 (k parc. č. 185/14/a/2) sa
uvádza: " Súčasne sa vymazuje poznámka pod B2".

2.12 Výpis z pozemkovej knihy, k. ú. Trenčianske Biskupice, záp. č. 177 na č.l. 112 až 114 spisu,
resp. na č. l. 301-303 pripojeného spisu 17C/106/2006, časť A. Majetková podstata obsahuje viacero
záznamov, okrem iného pod por. č. 5 parc. č. 185/14/a/1 rola Kobiliny na Nivách a pod por. č. 6 parc.
č. 185/14/a/2 rola Kobiliny na Nivách. V záznamoch nie je uvedená parc. č. 185/36 rola Kobiliny na
Nivách. V časti B. Vlastníctvo sa pod poznámkou B8 uvádza: "Došlo 26. júla 1951 čd. 883". Na parc. čís.

187/20 podľa upovedomenia ONV v Trenčíne zo dňa 24.júla 1951 č. zn. 27/950-8-III/3 poznamenáva sa
vyvlastňovacie konanie pre KVV v Bratislave. Pod poznámkou B9 sa uvádza: " Došlo 17. apríla 1953,
č.d. 253". Podľa výmeru býv. Okresného úradu v Trenčíne čj. 28.036/36 zo dňa 05. novembra 1936,
býv. Krajinského úradu čj. 308.467/12-1937 zo dňa 06. októbra 1937, býv. Okresného úradu v Trenčíne
č.j. 27919/1937 zo dňa 09. novembra 1937 zapisujú sa parcely čis. XXX/14/a/1, 185/14/a/2, 185/15,

187/25, 185/19, 185/22, 185/11, 187/21, 185/13v , 187/23, 187/36, 187/37, 187/38, 187/39, 187/40 z
hár. č. 223, 222, 183, 209, 203, 161, 163, 237, 238, 239, 240, 246 podpísané a vkladá sa vlastnícke
právo k dobru Čsl. štátu /:vojenská správa:/ v celosti. Pod poznámkou B 10 sa uvádza: "Súčasne sa
vymazuje poznámka pod B8".

X.XX Z rozhodnutia Y. súdu v C. zo dňa 03.09.1940 č. d. XXXX/XX, D 846/39 na č.l. 86 vyplýva, že súd
povolil zápisy v pozemkovej knihe v k. ú. Trenčianske A. tak, okrem iného z prot. č. 246 pozemok XXX/
XX v celosti s prenesením do prot. č. XXX v prospech a/ V. R., rod. Q. v X/X, b/ P. S., rod. Q. v 1/5, c/
mal. R. Q. v 1/5, d/ K. A., rod. Janáčovej v 1/5, e/ Y. Q. v X/X.

2.14 Z rozhodnutia Štátneho notárstva v C. zo dňa 27.03.1986 sp. zn. D 362/86 na č.l. 16 vyplýva, že
v dedičskej veci po Anne S., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, poľnohospodársku pôdu
v užívaní soc. organizácie zapísanú v poz. knihe k. ú. C.. A. v záp. XXX, parc. č. XXX/XX pod B 3b
nadobúdajú v rovnakom pomere deti poruč.: M. S., nar. XX.XX.XXXX, P. N., rod. S., nar. XX.XX.XXXX,
R. S., nar. XX.XX.XXXX.

2.15 Z rozhodnutia M. notárstva v C. sp. zn. 5D XXX/XX na č.l. XX pripojeného dedičského spisu
5D/730/91 vyplýva, že v dedičskej veci po Ladislavovi S., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, okrem
iného pozemky v užívaní poľ. org. vo výmere 1ha 61a, ktoré poručiteľ nadobudol dedením po Anne
Harvanovej, č. d. D 362/86, zapísané v k. ú. Biskupice: záp. č. 222 parc. č. 185/36 pod B 3b v 1/15

nadobúdajú v rovnakom podiele M. S., nar. XX.XX.XXXX a P. N., rod. S., nar. XX.XX.XXXX.

2.16 Z rozhodnutia o vymedzení majetku k zakladacej listine Letecké opravovne C., štátny podnik zo
dňa 03. marca 2005 č. p. SEVY/K-34/5-175/2005 (č. l. 52-56) na č.l. 342 až 346 pripojeného spisu
17C/106/2006 vyplýva, že Letecké opravovne Trenčín, štátny podnik, je štátny podnik na uspokojovanie

verejnoprospešných záujmov SR v zabezpečovaní obranyschopnosti SR. V súlade s § 13 ods. 2 písm.
d/ z. č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku vymedzil minister obrany Juraj Liška pre Letecké opravovne
Trenčín, štátny podnik ďalší majetok uvedený v prílohe, pre zabezpečenie prevádzkovania letiska
Trenčín a činností vyplývajúcich zo zakladacej listiny č. j. 1105/84 z 23. júna 1989. Doterajším správcommajetku je Ministerstvo obrany SR, pričom nehnuteľný majetok je zapísaný na Katastrálnom úrade
v Trenčíne, na LV č. 208 katastrálneho územia Opatovce, na LV č. 348 katastrálneho územia Veľké
Bierovce, na LV č. 4009 katastrálneho územia Trenčianske Biskupice a na Katastrálnom úrade v

Bratislave, na LV č. 3462 katastrálneho územia Bratislava, Staré Mesto. V prílohe k rozhodnutiu sa na
strane 6, v časti C. Pozemky pod číslom C 3 uvádzajú pozemky zapísané na LV č. 4009 katastrálneho
územia Trenčianske Biskupice, a to parc. č. 402/3 o výmere 15 891 m2 v podiele 28/30, ostatné plochy
a parc. č. 402/86 o výmere 1 157m2 v podiele 28/30, ostatné plochy.

2.17 Z uznesenia Okresného súdu Trenčín v dedičskej veci po poručiteľke Anne Harvanovej, z
pripojeného spisu 16D/614/2009 na č. l. 15 a uznesenie Krajského súdu v Trenčíne na č. l. 31 vyplýva,
že konanie o novoobjavenom majetku, okrem iného pozemkov zapísaných ako parc.č. 185/36 v PKN
vložke č. 222 sa zastavilo, pretože tento (a aj iné pozemky) boli prejednané ako dedičstvo v dedičskom
konaní vedenom štátnym notárstvom v Trenčíne dňa 27.03.1986 pod sp.zn. D 362/86.

2.18Zvýsluchužalobkynev1.radebolozistené,žejejmatkavlastnilanehnuteľnostitam,kdesúLetecké
opravovne a tieto potom zdedili. Matka zomrela v roku 1986. M., že majú podľa reštitúcie nárok na
náhradu za tieto pozemky. V rámci reštitúcie si vybavili iné pozemky. Mame vyvlastňovali aj nejakú
pozemky na juhu v Trenčíne, nevie, že by išlo aj o pozemky v Leteckých opravovniach.

2.19 Odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí uviedol v rámci skutkového stavu, ktorý zistil, že z
postupnosti zápisov v pozemkovej knihe zápisnici č. 222 pre k.ú. C. A., vyplýva, že najskôr došlo k
zápisu v časti B2 k poznamenaniu vyvlastňovacieho pokračovania pre H. štát (vojenskú správu podľa
výmeru okresného úradu zo dňa 14.02.1936 č. 3484/36, č.d. 645), následne podľa zápisu v časti B3
došlo 02.09.1940 č.d. 2569 podľa uznesenia oblastného súdu zo dňa 12.06.1940 č. D 846/39-6 vloženiu

vlastníckeho práva z protokolu č. 246 v dedičskom konaní po por. Q. Q. v prospech jeho dedičov,
medzi inými pod 3b P. S., rod. Q. v podiely X/X-iny a v časti B pod B4 došlo k odpísaniu parc. č. XXX/
XXa/X do novovytvorenej zápisnice č. XXX na základe č.d. XXX zo XX.XX.XXXX a následne došlo na
základe tej istej listiny k zápisu pod B5 k výmazu poznámky pod A teda poznámky vyvlastňovacieho
pokračovania pre Československý štát, vojenskú správu. Z fotokópie uznesenia bývalého Ľudového

súdu v Trenčíne zo dňa XX.XX.XXXX č. 6No 43/51, č.d. 253/53 vyplýva, že na základe právoplatného
a vykonateľného výmeru bývalého Okresného úradu v Trenčíne č.j. 28.036/936 zo dňa 05.11.1936,
bývalého Krajinského úradu č.j. 308.467/12-1937 zo dňa 06.10.1937, bývalého Okresného úradu v
Trenčíne č.j. 27.919/1937 zo dňa 09.11.1937 súd povolil zápisy medzi iným v k.ú. obce C. A. protokol
č. XXX na meno P. S., rod. Q. (B XXb) s tým, že parc. č. 185/36 roľa Kobiliny na N. v celosti sa

zapisuje do nového protokolu č. 177 a vkladá sa vlastnícke právo v prospech Československého
štátu (vojenskej správy) bez tiarch s právnym titulom vyvlastnenia. V závere uvedeného uznesenia sa
uvádza, že v protokoloch, v ktorých sa odpisujú vyvlastnené parcele, vymazáva sa poznámka zahájenia
vyvlastňovacieho konania. Z výmeru Okresného úradu v Trenčíne (vo fotokópii) zo dňa 05.11.1936
č. 28.036/36 vyplýva, že Okresný úrad v Trenčíne vyvlastnil podľa § 3 ods. 5 zák. č. 63/1935 Sb.

horeuvedeným vlastníkom na návrh vojenskej správy pozemky nachádzajúce sa v k. ú. Trenčianske
A. medzi inými aj parc. č. 185/36 vo výmere nižšie uvedenej a zároveň podľa § 2 cit. zákona určil
náhradu v peniazoch. Medzi vlastníkmi vyvlastnených pozemkov v uvedenom výmere pod bežným
číslom 2 bol uvedený Q. Q. (právny predchodca žalovaných), ktorému boli vyvlastnené pozemky vo
vložke č. XXX parc. č. XXX/XX vo výmere 1K.J. 510 štvorcových siah za náhradu 50.640 Kč a ďalej

vo vložke č. 246 parc. č. 185/36 vo výmere 1K.J. 1371 štvorcových siah za náhradu 71.304 Kč. V
dôsledku odvolania niektorých vlastníkov pôdy Krajinský úrad v A. vydal výmer zo dňa 06.10.1937 č.
308.467/12-137, ktorými bola pozmenená náhrada za vyvlastnené pozemky presne špecifikované v
uvedenom výmere, pričom nedotknutou zostala odvolaniami nenapadnutá čiastka výmeru okresného
úradu zo dňa 05.11.1936 č. 28.036/36.

3.1 Podľa § 80 písm.c/ Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016, návrhom na začatie
konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je,
ak je na tom naliehavý právny záujem.

3.2 Podľa § 137 písm.c/ Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016, žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.3.3 Podľa § 133 Občianskeho zákonníka, účinného od 01.04.1964 do 31.12.1991, osobné vlastníctvo
k veci možno nadobudnúť kúpou, darom alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu
alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

3.4 Podľa § 132 ods.1 Občianskeho zákonníka, účinného od 01.01.1992, vlastníctvo veci možno
nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na
základe iných skutočností ustanovených zákonom.

3.5 Podľa § 126 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

3.6 Podľa § 1 ods. 1 z. č. 63/1935 Sb. o vyvlastnení k účelom obrany štátu (ďalej len "zákon o
vyvlastnení") podle tohoto zákona lze za mobilisace, ve válce a za mimořádného opatření podle § 27

branného zákona provésti vyvlastnění k účelům obrany státu, zejména pak k účelům opevnění nebo
jiných vojenských staveb (objektů) anebo válečného vystrojení opevněných míst, dále k účelům letišť,
železnic, silnic a jiných komunikací, telegrafních, telefonních a radioelektrických zařízení, k účelům
vybudování podniků důležitých pro obranu státu, k jiné podpoře nebo zabezpečení válečných operací
a pod.

3.7 Podľa § 1 ods. 2 zákona o vyvlastnení mimo dobu mobilisace, války nebo mimořádného opatření
podle § 27 branného zákona lze provésti vyvlastnění podle tohoto zákona jen: a) k účelům opevnění
nebo jiných vojenských staveb, b) k účelům ubytování branné moci, pokud nelze potřebné objekty opatřit
dohodou, c) k účelům vybudování podniků důležitých pro obranu státu, pokud je takové vybudování

naléhavě nutné v zájmu obrany státu, anebo d) v případech, které určí - všeobecně nebo jednotlivě -
vláda; usnesení, určující všeobecně tyto případy vyvlastnění, vyhlásí vláda ve Sbírce zákonů a nařízení.

3.8 Podľa § 1 ods. 3 zákona o vyvlastnení vyvlastněním podle tohoto zákona lze dosíci: a) přechodu
vlastnického práva k nemovitostem nebo jeho omezení (zejména zřízením služebnosti nebo jiného

věcného práva), b) přechodu, omezení nebo zrušení jiného věcného práva k nemovitostem, c) přechodu
vlastnického práva k soukromým vodám nebo jeho omezení, anebo přechodu, omezení nebo zrušení
jiných práv k soukromým i veřejným vodám ve prospěch navrhovatele vyvlastnění.

3.9 Podľa § 3 ods. 1 veta prvá zákona o vyvlastnení vyvlastňovací řízení podle tohoto zákona provádí

na návrh (§ 1, odst. 4) okresní úřad.

3.10 Podľa § 3 ods. 2 zákona o vyvlastnení podáním návrhu na vyvlastnění, řádně doloženého
podle ustanovení § 1, odst. 5, u příslušného okresního úřadu (a v případě podle druhé a třetí
věty předcházejícího odstavce u zemského úřadu nebo u ministerstva vnitra), je vyvlastňovací řízení

zahájeno. Zahájení vyvlastňovacího řízení se poznamená na žádost okresního úřadu (zemského úřadu,
ministerstva vnitra) ve veřejných knihách. Tato poznámka jest účinná proti každému, kdo později dobude
k dotčené nemovitosti knihovního zápisu. O poznámku požádá úřad ihned, jakmile ho dojde návrh na
vyvlastnění, doložený podle ustanovení § 1, odst. 5.

3.11 Podľa § 5 ods. 1 zákona o vyvlastnení náhradu za vyvlastnění třeba zaplatiti do šesti neděl od jejího
pravoplatného určení.

3.12 Podľa § 5 ods.4 zákona o vyvlastnení podle dokladu o zaplacení náhrady v penězích nebo o
poskytnutí náhrady v nemovitostech (věcném právu) se vloží na žádost toho, kdo navrhl vyvlastnění, do

veřejných knih vlastnické právo k vyvlastněné nemovitosti nebo věcné právo anebo přechod, omezení
nebo zrušení takového práva. Žádost musí býti potvrzena ministerstvem národní obrany; jinak nelze
knihovní zápis povoliti.

4.1 Na základe vykonaného dokazovania súd zistil podstatný skutkový stav a po aplikácii citovaných

ustanovení právnych predpisov vec právne posúdil takto:4.2 Žalovaná v 1. rade sa podanou vzájomnou žalobou domáha proti žalobcovi určenia, že je podielovou
spoluvlastníčkou predmetných pozemkov aj v podiele 2/30, ktorý je v súčasnosti zapísaný v katastri
nehnuteľností v prospech žalobcu.

4.3 Žalovaní v 2. až 5. rade sa podanou vzájomnou žalobou domáhajú proti žalobcovi určenia, že
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 2/30, zapísaný v súčasnosti v katastri nehnuteľností v prospech
žalobcu, patrí do dedičstva po poručiteľovi Štefanovi Harvanovi, narodenému 20.05.1957, zomrelému
dňa 09.08.2010.

4.4 V prvom rade je potrebné uviesť, že súd je oprávnený v konaní o vlastníckej žalobe ako predbežnú
otázku riešiť otázku vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pričom pri posúdení otázky, kto je vlastníkom,
sa môže odchýliť od stavu zapísaného v katastri nehnuteľností. V zmysle § 70 katastrálneho zákona sú
údaje katastra hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak.

4.5 V prípade podanej vzájomnej žaloby ide teda o žalobu podľa § 80 písm.c/ Občianskeho súdneho
poriadku, účinného v čase začatia konania, ktorý pripúšťal žalobu o určenie či tu právo je, a zároveň ide
aj o žalobu podľa § 137 písm.c/ Civilného sporového poriadku. Podmienkou úspešnosti takejto žaloby v
čase jej podania bolo, že musí byť daný naliehavý právny záujem na takomto určení. Rovnako je tomu
tak aj v čase rozhodnutia súdu.

4.6 Súdna prax v priebehu desaťročí dospela k výkladu existencie naliehavého právneho záujmu
pri určovacej žalobe v tom zmysle, že opakovane judikovala, že určovacia žaloba predovšetkým
prichádza do úvahy vtedy, keď jej prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo
neistotyvprávnomvzťahu,pričomkzodpovedajúcejnápravenemožnodospieťinýmspôsobom.Účelom

podmienky existencie naliehavého právneho záujmu je zabrániť vyvolávaniu zbytočných sporov bez
praktického významu pre ich účastníkov. Ďalej sa takáto žaloba uplatní v prípadoch, v ktorých určovacia
žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky zodpovedá obsahu a povahe príslušného právneho
vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou
odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi. Ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať splnenie

týchto funkcií, nie je daný naliehavý právny záujem na určení. V judikatúre je takisto ustálené, že žalobca
má vo všeobecnosti naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, ktorou sa domáha určenia svojho
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ak nie je zapísaný v katastri nehnuteľností ako jej vlastník. Rovnako
tak to platí aj o určení spoluvlastníckeho práva. Rozhodnutím súdu v konaní na základe takejto žaloby,
sa môže zosúladiť faktický stav (nesprávna evidencia vlastníctva v katastri nehnuteľností) s právnym

stavom. Súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je podkladom na vykonanie
zápisu v katastri nehnuteľností. V tomto smere súd poukazuje na rozsudok NSSR sp.zn. 1 Cdo 56/2003
(publikovaný v publikácii Zo súdnej praxe pod č. 48/2004).

4.7 Vo vzťahu k druhej časti žalobného návrhu (vo vzťahu k žalovaným v 2. až 5. rade) súd uvádza, že

podľa ustálenej súdnej praxe sa dedič môže v občianskom súdnom konaní domáhať určenia, že sporné
nehnuteľnosti (ich časť) patria do dedičstva po nebohom poručiteľovi (napr. Uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 3 M Cdo 9/2005 publikované v ZSP pod č. 12/2013, alebo Rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 31. marca 2014 sp. zn. 3MCdo 4/2013 publikovaný v ZSP pod č. 3/2015).

4.8 Vzhľadom k vyššie uvedenému a vzhľadom na skutočnosť, že žalobca je zapísaný ako vlastník
spoluvlastníckeho podielu k predmetným pozemkom v katastri nehnuteľností o veľkosti 28/30, pričom
žalobcovia tvrdia, že vlastníčkou tohto podielu o veľkosti 2/30 je žalobkyňa v 1. rade, resp. že takýto istý
podiel patrí do dedičstva po ich poručiteľovi, súd konštatuje, že žalovaní majú naliehavý právny záujem
na požadovanom určení vo vzájomnej žalobe. Preto sa súd zaoberal aj meritom veci, teda dôvodnosťou

vzájomnej žaloby.

5.1 Po právnom posúdení skutočností vyplývajúcich zo zisteného skutkového stavu súd konštatuje, že
žaloba žalobcov je dôvodná v celom rozsahu, a preto jej vyhovel.

5.2 Právnym základom pre úspešnosť žaloby o určenie vlastníckeho práva, resp. spoluvlastníckeho
práva k nehnuteľnosti je podľa ustálenej judikatúry § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka. V tejto
súvislosti súd poukazuje aj na ustanovenie článku 20 ods.4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktoréhovyvlastnenie (teda pozbavenie vlastníctva) je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a
to na základe zákona a za primeranú náhradu.

5.3 Žalovaní tvrdia, že v pozemkovej knihe v zápisnici (vložke) č. 222 k.ú. Trenčianske Biskupice je
zapísaná v časti A pod r.č.2 parcela č. 185/36, a to roľa Kobiliny na Nivách o výmere 2 k.j.1540 š.s., a
v časti B je vedená ako podielová spoluvlastníčka pod B3b P. S. rod. Janáčová v podiele 1/5-iny, ktorá
zomrela dňa 31.01.1986.

X.X V dedičskom konaní, ktoré bolo po nej vedené bývalým Štátnym notárstvom v Trenčíne pod č. D
362/86, jej spoluvlastnícky podiel 1/5 v uvedenej pozemnoknižnej parcele podľa rozhodnutia č. D 362/86
zo dňa 27.03.1986 nadobudli v rovnakom pomere jej deti, a to Štefan S. (pôvodne žalovaný 2/), P. N.,
rod. S. (žalovaná X/) a R. S. (ich brat). M. v podiele X/XX k celku.

X.X Ladislav Harvan zomrel dňa 03.03.1991 a v dedičskom konaní, ktoré bolo po ňom vedené bývalým

M. notárstvom v C. pod č. 5D XXX/XX, jeho spoluvlastnícky podiel X/XX-iny v W. parcele č. XXX/XX,
ktorý nadobudol po poručiteľke P. S., prešiel v rovnakom pomere na žalovanú v 1. rade a poručiteľa
žalovaných v 2. až 5. rade ako súrodencov tohto poručiteľa. C. dedenia po neb. R. S. nadobudla preto
žalovaná 1/ jeho spoluvlastnícky podiel v X/XX-iny k celku v pkn. parc. č. XXX/XX a poručiteľ žalovaných
v 2. až 5. rade (M. S.) taktiež v podiele 1/30-iny k celku.

5.6 Avšak z LV č. 4009 kat. úz. Trenčianske Biskupice vyplýva, že do tohto boli vpísané len
spoluvlastnícke podiele žalovanej 1/ a poručiteľa žalovaných v 2. až 5. rade, u každého v 1/30-ine a
neboli do tohto listu vlastníctva vpísané aj ďalšie spoluvlastnícke podiely každého z nich po 2/30-inách,
ktoré nadobudli titulom dedenia po ich matke Anne Harvanovej, rod. Janáčovej. Následne nebol tento

dedičský podiel prededený ako súčasť dedičstva po poručiteľovi žalovaných v 2. až 5. rade.

5.7 Podstatným tak pre správne posúdenie vzájomnej žaloby je ustálenie toho, či ich právna
predchodkyňa Anna Harvanová, rod. Janáčová bola v čase svojej smrti podielovou spoluvlastníčkou
pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. 185/36 zapísanej v PK zápisnici č. 222 pre k.ú. Trenčianske

Biskupice v časti A pod radovým číslom 2 ako roľa Kobiliny na Nivách vo výmere 2k.j.1540 š.s. alebo či
ešte za jej života došlo k právnej skutočnosti, na základe ktorej by jej spoluvlastnícky podiel nadobudla
platným právnym spôsobom iná osoba.

5.8 Žalovaní poukazovali na obsah a postupnosť zápisov v pozemkovej knihe, a to vložke č. 222 pre

k.ú. Biskupice, kde najskôr podľa zápisu v časti B pod r.č. 2 došlo k poznamenaniu vyvlastňovacieho
pokračovania pre Československý štát (vojenskú správu) - 21.02.1936 č.d. 645- ide o zápis podľa
výmeru okresného úradu zo dňa 14.02.1936 č. 3484/36, následne došlo podľa zápisu v časti B pod r.č.
3 ku zápisu vlastníckeho práva v dedičskom konaní po neb. Q. Q. v prospech jeho dedičov a medzi nimi
aj P. S.. N. došlo podľa zápisu v časti B pod r.č. 4 k odpísaniu parcely č. XXX/XXa/X do novovytvorenej

zápisnice č. XXX na základe č.d. XXX zo dňa 17.04.1953 (čo však podľa dátumu nemôže byť uznesenie
bývalého C. súdu v C., keďže toto bolo vydané až 08.11.1955) a napokon na základe tej istej listiny
č.d. 253 zo dňa 17.04.1953 došlo podľa zápisu v časti B pod r.č. 5 k výmazu poznámky pod B2, teda
poznámky vyvlastňovacieho pokračovania pre Československý štát (vojenskú správu).

5.9 Ak po uskutočnení vyvlastňovacieho konania v roku 1936 boli titulom dedenia po nebohom Jánovi
Q. (ktorý bol predtým, a teda aj v čase predmetného vyvlastňovacieho konania, výlučným vlastníkom
PKN parcely č. XXX/XX) zapísaní za jej vlastníkov jeho dedičia a medzi nimi v podiele 1/5-ine aj P.
S., je zrejmé, že v tom čase nebolo vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti prevedené na štát a teda
vyvlastňovacie konanie nemohlo byť riadne zavŕšené. Ak teda na základe uznesenia bývalého C. súdu

v C. zo dňa 08.11.1955 o povolení zápisu zmien v pozemkovej knihe nebolo vlastnícke právo k PKN
parc. č. 185/36 zapísané v prospech bývalého Československého štátu (vojenskej správy), hoci sa tak
stalo vo vzťahu k inej pozemnoknižnej parcele č. 185/14/a/2 s dovtedy rovnakým právnym režimom, je
zrejmé, že v tom čase existoval dôvod, pre ktorý bol zápis vlastníckeho práva k pozemnoknižnej parcele
č. 185/36 v prospech dedičov po neb. Q. Q. v pozemkovej knihe ponechaný a táto nebola zapísaná do

vlastníctva bývalého H. štátu (jej odpísaním do novovytvorenej zápisnice č. 177 pre k.ú. C. A. tak, ako
tomu bolo u pozemnoknižnej parcele č. 185/14/a/2). Samotné rozhodnutie o vyvlastnení podľa zákona
č. 63/1935 Sb. o vyvlastnení k účelom obrany štátu, neznamenalo prelom vtedy platnej intabulačnejzásady a že k prechodu vlastníckeho práva by došlo v rámci vyvlastňovacieho konania až vykonaním
zmeny zápisu v pozemkovej knihe.

5.10 K tvrdeniu žalobcu o možnom nadobudnutí vlastníckeho práva štátu k spoluvlastníckemu podielu
4/30-in (pre prípad, že by vlastnícke právo neprešlo na bývalý Československý štát vyvlastnením)
žalovaní uviedli, že toto nemôže byť vôbec správne. Poukázali na to, že právna úprava vydržania
vlastníckeho práva platná do 31.12.1991 predpokladala možnosť vydržania vlastníckeho práva len
občanom a len k predmetom osobného vlastníctva a vôbec nepredpokladala vydržanie tohto práva

právnickou osobou vrátane štátu, ani vydržanie tohto práva k pozemku. Právna úprava platná od
01.01.1992 už umožňuje vydržanie vlastníckeho práva právnickou osobu aj k pozemku, čo znamená, že
doba držby osobou spôsobilou vydržania a k predmetu spôsobilému vydržania, by mohla začať plynúť
v tomto prípade až od 01.01.1992.

5.11 Obrana žalobcu proti vzájomnej žalobe spočívala v argumentácii, že pôvodná poručiteľka P. S.

v čase smrti už nebola spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností, nakoľko tieto boli vyvlastnené
v prospech Československého štátu, na dôkaz čoho predložil uznesenie Ľudového súdu v Trenčíne
zo dňa 08.11.1955 sp. zn. 6No 43/51 (č.d. 253/53), ktorým bol povolený zápis vlastníckeho práva
k uznesením vymedzeným nehnuteľnostiam v prospech Československého štátu, a to na základe
právoplatných a vykonateľných výmerov Okresného úradu v Trenčíne zo dňa 05.11.1936 č.j. 28.036/936

(vyvlastnenie parcely č. XXX/XX vo vlastníctve Jána Q. za náhradu vo výške XX.XXX,-Kč), K. úradu č.j.
308.467/12-1937 zo dňa 06.10.1937 a Okresného úradu v Trenčíne. č.j. 27.919/1937 zo dňa 09.11.1937.
Ďalej žalobca dôvodil, že uvedeným uznesením bol okrem iného povolený zápis v pozemnoknižnom
protokole č. 222 - Anna Harvanová, rod. Q. (B XXb), kedy sa odpisuje parc. č. 185/36 roľa Kobiliny
na Nivách v celosti a zapisuje sa do nového protokolu č. 177, v ktorom sa vkladá vlastnícke právo

v prospech jeho právneho predchodcu Československého štátu (vojenskej správy bez tiarch, pričom
právnym titulom nadobudnutia tohto vlastníckeho práva je vyvlastnenie v zmysle zák. č. 63/1935 Sb. o
vyvlastneníkúčelomobranyštátu).Vzhľadomnatútoskutočnosťžalobcaboltohonázoru,žepredmetný
spoluvlastnícky podiel každého z pôvodných žalovaných 1/, 2/ o veľkosti 2/30-in bol v celosti vyvlastnený
v prospech Československého štátu a nemal tak byť predmetom dedičského konania po poručiteľke

Anne Harvanovej. Pre prípad, že by vlastnícke právo štátu k spoluvlastníckemu podielu 4/30-in neprešlo
na bývalý Československý štát vyvlastnením, uvedený spoluvlastnícky podiel od roku 1986 užíval a
svoje vlastnícke právo k tomuto podielu odvodzoval titulom vydržania.

6.1 Po zistení skutkového stavu a po aplikácii citovaných ustanovení právnych predpisov sa súd s vyššie

uvedenou argumentáciou sporových strán vysporiadava nasledovne:

6.2 Podstatou vzájomnej žaloby žalovaných je ich tvrdenie, že po smrti P. S., ktorá zomrela dňa
31.01.1986, bol v rámci dedičského konania po tejto poručiteľke riadne prededený jej spoluvlastnícky
podiel o veľkosti 1/5 (6/30) na pozemku PKN parcely č. 185/36 roľa Kobiliny na Nivách, ktorý podľa

rozhodnutia D 362/86 zo dňa 27.03.1986 nadobudli v rovnakom pomere jej deti, a to Štefan Harvan,
žalovanáv1.rade aLadislavHarvan(tedakaždývpodiele2/30).AvšakzLVč.4009kat.úz.Trenčianske
Biskupice vyplýva, že do tohto neboli vpísané uvedené spoluvlastnícke podiely v prospech Štefana
Harvana a žalovanej v 1. rade. Boli doň vpísané iba ich spoluvlastnícke podiely u každého v 1/30-ine,
na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v Trenčíne sp. zn. 5D 730/91 vydaného v dedičskej veci po

Ladislavovi Harvanovi, nar. 24.11.1935, zomr. 03.03.1991, ktoré poručiteľ nadobudol práve uvedeným
dedením po Anne Harvanovej, na základe uznesenia D 362/86.

6.3 Tento stav pretrváva, pričom v súčasnosti sú na LV č. 4009 pre kat. úz. Trenčianske Biskupice ako
spoluvlastníci predmetných pozemkov vedení žalobca o veľkosti podielu 28/30 k celku, žalobkyňa v 1.

rade o veľkosti podielu 1/30 k celku a žalovaná v 2. rade o veľkosti podielu 1/30 k celku (titulom dedičstva
po pôvodnom žalovanom v 2. rade Štefanovi Harvanovi).

6.4 Z vykonaného dokazovania, najmä z výpisov z pozemkových kníh vyplýva, že sporná parcela
č. 185/36, k. ú. Trenčianske Biskupice vznikla na základe geometrického plánu zo dňa 17.04.1934

zlúčením pozemnoknižných parciel č. 185/36 a 185/10 a ich následným iným rozdelením na
pozemnoknižné parcely č. 185/10 a parc. č. 185/36 a vlastnícky patrila nebohému Jánovi Janáčovi. Po
jehosmrti(ažpovydanívýmerov OkresnéhoúraduvTrenčíneč.3484/36zodňa14.11.1936,Okresného
úradu v Trenčíne č. 28.036/36 zo dňa 05.11.1936, Krajinského úradu v Bratislave č. 308.467/12-1937 zodňa 06.10.1937 o vyvlastnení pozemkov) bola predmetom dedičského konania, vedeného na Okresnom
súde Trenčín pod sp. zn. D 846/39 a následne, na základe tohto dedičského konania, dňa 02.09.1940
bola parcela č. 185/36 odpísaná z pozemnoknižnej vložky č. 246 a zapísaná do pozemnoknižnej vložky

č. 222 tak, že vlastnícky patrila piatim spoluvlastníkom (dedičom po Q. Q.), každému v podiele 1/5-ina, a
to Márii R., rod. Q., P. S., rod. Q., mal. R. Q., K. A., rod. Q. a Y. Q.. F. po Jánovi Janáčovi P. S., zomrela
dňa XX.XX.XXXX a jej podiel 1/5-inu na pozemnoknižnej parc. č. XXX/XX zdedili na základe rozhodnutia
Štátneho notárstva v Trenčíne zo dňa 27.03.1986 sp. zn. D 362/86 rovnakým dielom Alžbeta Nemcová
(žalovaná v 1. rade M. S. (pôvodne žalovaný v 2. rade) a R. S.. R. S. zomrel dňa XX.XX.XXXX a jeho

podiel na parc. č. XXX/XX v 1/15-ine zdedili na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v Trenčíne sp.
zn. 5D/730/91 rovným dielom žalovaná v 1. rade a M. S. (pôvodne žalovaný v 2. rade). Nakoľko Štefan
S. zomrel dňa 09.08.2010, jeho podiel na parc. č. 402/3 a parc. č. 402/86 v 1/30-ine zdedila v celosti
žalovaná v 2. rade na základe osvedčenia o dedičstve zo dňa 09.02.2011 sp. zn. 17D/767/2010-38
Dnot 146/2010.

6.5 Súd tak konštatuje, že sporný spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach bol od počiatku zapísaný
v pozemkových knihách, pričom línia právnych predchodcov žalovaných je kontinuálna, bez prerušení.

6.6 V súvislosti s obranou žalobcu, ktorá sa týkala vyvlastnenia predmetných pozemkov, resp.
pôvodného pozemku, z ktorého tieto pozemky vznikli (PKN parcela č. 185/36), súd opätovne opakuje

rovnaké odôvodnenie, ako uviedol tunajší súd v rozsudku vydanom vo vyššie uvedenom konaní
vedenom pod sp.zn. 27C/202/2009. Vyvlastnenie je trvalým a núteným obmedzením vlastníckeho práva,
núteným odňatím alebo núteným prechodom vlastníckeho práva k pozemku či stavbe na základe
administratívneho rozhodnutia, ktoré je súčasne dôvodom zániku vlastníckeho práva. Vyššie citovaný
zákon o vyvlastnení upravuje vyvlastnenie počas mobilizácie, vo vojne alebo za mimoriadnych opatrení,

a to vo všeobecnosti na účely obrany štátu. Prechod vlastníckeho práva z pôvodných vlastníkov
nehnuteľností na štát však v zmysle tohto zákona nenastal automaticky, účinnosťou tohto zákona, ale
zákon o vyvlastnení upravoval pomerne podrobný postup vyvlastňovacieho konania. Vyvlastňovacie
konanie vykonával príslušný okresný úrad len na návrh oprávnenej osoby (§ 1 ods. 4 v spojení
s § 3 ods . 3 zákona o vyvlastnení), pričom konanie sa považovalo za začaté podaním riadneho

návrhu na vyvlastnenie. Začatie vyvlastňovacieho konania sa obligatórne na návrh okresného úradu
zaznamenávalo do verejných kníh, teda aj do pozemkových kníh a úrad mal povinnosť požiadať o
vykonanie poznámky o začatí vyvlastňovacieho konania hneď, ako mu bol doručený riadny návrh na
vyvlastnenie.Vyvlastnenievzmysletohtozákonabolomožnéibazanáhradu,ktorúmalpríslušnýorgánu
zaplatiť pôvodným vlastníkom do šiestich týždňov ("nedieľ") od právoplatného určenie tejto náhrady.

Zákon o vyvlastnení teda počíta s právoplatnými rozhodnutiami vydanými príslušnými orgánmi. Až
na základe dokladu o zaplatení náhrady, prípadne poskytnutí vecnej náhrady, bolo možné na návrh
oprávnenej osoby vložiť do verejných kníh vlastnícke právo k vyvlastneným nehnuteľnostiam, pričom
táto žiadosť musela byť potvrdená ministerstvom národnej obrany, inak nebolo možné povoliť knižný
zápis.

6.7 Súd po preskúmaní veci a po vykonanom dokazovaní konštatoval, že žalobca v tomto smere
neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by k riadnemu vyvlastneniu predmetných pozemkov v
minulosti došlo.

6.8 Súd aj na tomto mieste opakuje rovnaké odôvodnenie, ako uviedol tunajší súd v rozsudku vydanom
vo vyššie uvedenom konaní vedenom pod sp.zn. 27C/202/2009, že za situácie kedy ku zmene zápisu
v pozemkovej knihe nedošlo, nie je možné opak zápisu v pozemkovej knihe o právnych vzťahoch k
príslušnejnehnuteľnostipreukázaťinakakoprávneperfektnýmilistinami.Žalobcompredloženéasúdom
zaobstarané listinné dôkazy za účelom zistenia riadneho skutkového stavu sú v takom vyhotovení,

ktoré neumožňuje vyvodiť nepochybný záver o ich právnej perfektnosti, pretože išlo vždy len o kópie,
na ktorých absentuje vyznačenie právoplatnosti alebo vykonateľnosti. Právoplatnosť a vykonateľnosť
uvedených listín pritom nemožno vyvodiť len z toho, že listiny uvádzajú, že boli vydané na základe
právoplatných a vykonateľných predchádzajúcich rozhodnutí.

6.9 K zmene vlastníckeho práva v prípade vyvlastňovacieho konania podľa zákona o vyvlastnení
nedošlo priamo na základe rozhodnutia okresného úradu o vyvlastnení, ale až na základe zmeny
zápisu v pozemkovej knihe po zaplatení náhrady v peniazoch alebo poskytnutím vecnej náhrady. V
konaní nebolo preukázané splnenie týchto podmienok, dokonca bolo zistené, že k výmazu poznámkyvyvlastňovacieho konania došlo pri súčasnom ponechaní zápisu vlastníckeho práva k tomuto pozemku
v prospech pôvodných pozemnoknižných vlastníkov (vrátane právnej predchodkyne žalovaných Anny
Harvanovej). Slovenská republika potom podľa výpisu z príslušného listu vlastníctva nadobudla podiel

28/30-in k sporným pozemkom na základe úplne iného právneho titulu - pozemnostného hárku č. 133,
zapísaného do katastra nehnuteľností záznamom pod č. Z 4355/00, a to až v roku 2000. Ani listina
zo dňa 17.01.1940 sp. zn. P 70/40, nepreukazuje vyvlastnenie sporného spoluvlastníckeho podielu v
prospech štátu, pretože je zrejmé, že vyvlastnením boli dotknuté iné nehnuteľnosti vo vlastníctve Jána
Janáča, ktoré nie sú predmetom konania, a za ktoré boli oprávneným osobám vyplatené náhrady.

6.10 Súd zdôrazňuje, že všetky vyššie uvedené dedičské konania, týkajúce sa sporného podielu, boli
vykonané orgánmi štátu. Súd má za to, že pokiaľ štát mohol z pôvodnej pozemnoknižnej vložky č. 222
odpísať iný pozemok - parc. č. 184/2/a a zapísať ho do pozemnoknižnej vložky č. 177, spolu s ďalšími
nehnuteľnosťami (zapísanými v iných v pozemnoknižných vložkách), v prospech štátu, niet dôvodu sa
domnievať, že by tak nemohol urobiť alebo opomenul urobiť aj pri predmetných pozemkoch.

6.11 Keďže zápis vlastníctva po poručiteľke Anne Harvanovej na základe dedičského rozhodnutia
sp. zn. D 362/86 do listu vlastníctva zapísaný nebol, súd mal za nesporné, že tým došlo k chybe
(opomenutiu zápisu), čím súčasný faktický stav nezodpovedá právnemu stavu. Preto súd vzájomnej
žalobežalovanýchvyhovelaurčil,žepodielovouspoluvlastníčkoupredmetnýchpozemkovjeajvpodiele

2/30, v súčasnosti zapísanom v prospech žalobcu, žalovaná v 1. rade a zároveň, že spoluvlastnícky
podiel o veľkosti 2/30, zapísaný v súčasnosti v prospech žalobcu k predmetným pozemkom, patrí do
dedičstva po poručiteľovi Štefanovi Harvanovi, narodenému 20.05.1957, zomrelému dňa 09.08.2010.

7.1 Ohľadne obrany žalobcu, ktorá spočívala v argumentácii o prípadnom vydržaní vlastníckeho práva

jeho právnym predchodcom (Slovenská republika) súd v prvom rade uvádza, že argumentácia žalobcu
v tomto smere bola veľmi stručná. Žalobca iba uviedol, že pre prípad, že by vlastnícke právo štátu
k spoluvlastníckemu podielu 4/30-in neprešlo na bývalý Československý štát vyvlastnením, uvedený
spoluvlastnícky podiel od roku 1986 užíval a svoje vlastnícke právo k tomuto podielu odvodzoval
titulom vydržania. Preto súd uzatvára, že žalobca ohľadne prípadného vydržania spoluvlastníckeho

práva k predmetným pozemkom neuniesol ani bremeno tvrdenia. Súd nemôže nahrádzať pasivitu
sporovej strany, v danom prípade žalobcu, nakoľko by tak nepostupoval nestranne. Napriek uvedenému
súd poukazuje na odôvodnenie vyššie uvádzaného rozsudku 27C/202/2009 z 23.05.2014, vydanom v
konaní, kde žalobca vystupoval ako vedľajší účastník, a v ktorom súd posudzoval vydržanie vlastníckeho
práva k predmetným pozemkom Slovenskou republikou. V rámci tohto odôvodnenia súd uviedol,

že: „ Vedľajší účastník na strane navrhovateľa sa síce snažil odstrániť tento nedostatok (nedostatok
skutkových tvrdení, pozn. súdu), avšak taktiež neuviedol dostačujúce skutkové okolnosti, podložené
zodpovedajúcimidôkazmi,nato,abybolnavrhovateľvkonaníúspešný.Vedľajšíúčastníklenvšeobecne
dôvodil, že podľa jeho názoru navrhovateľ vydržal uvedené nehnuteľnosti ešte pred r. 1950, tesne po
povojnovom období. Letecké opravovne ako štátny podnik vznikli v roku 1949, ale sporné pozemky

sa užívali aj pred rokom 1949 a to vtedajším Československým štátom, boli tam postavené budovy.
Letisko je tam tiež postavené už od predvojnového obdobia a do roku 1949 to celé užívali iné zložky
Československej armády a budovy a pozemky vlastnil Československý štát. Od roku 1949 sa tam
nachádza plot, pozemok bol oplotený. Predtým tam bol vojenský útvar, vždy to bolo letisko, ale bývali
tam aj kasárne. Letisko zrušené nebolo, doteraz sa prevádzkuje, teraz ho prevádzkujú Letecké

opravovne Trenčín. Leteckým opravovniam to bolo odovzdané v 90-tych rokov, dovtedy to mala iná
zložka Československej armády. Pozemky im boli prevedené do majetku v roku 2005. Nevedel, na
základe čoho začali Letecké opravovne, resp. štát užívať sporné pozemky, ale určite existuje nejaké
rozhodnutie o založení Leteckých opravovní. Nevedel uviesť dátum, kedy štát začali sporné pozemky
užívať, kedy začala plynúť vydržacia doba a kedy táto uplynula. Letecké opravovne zistili, že odporkyne,

resp. ich právni predchodcovia sú zapísaní ako vlastníci sporných podielov asi v roku 2004, hoci ohľadne
toho prebiehala komunikácia aj v roku 1992. Letecké opravovne nadobudli do majetku sporné pozemky
v roku 2005 a užívali ich v dobrej viere. Nemali dôvod zisťovať, kto je vlastníkom pozemkov, mysleli,
že 100% vlastníkom je ministerstvo obrany. Vedľajší účastník (teda žalobca, pozn. súdu) nadobudol
sporné pozemky v roku 2005 na základe rozhodnutia Ministerstva obrany a z týchto dokumentov

získal vedomosť o tom, že pozemok nadobudli len v podiele 28/30-in. Potvrdil, že v dokladoch o
prevode majetku z roku 2005 bol uvedený podiel 28/30-in. Mal vedomosť o existencii dedičských
rozhodnutí z roku 1986 a 1991. V dobrej viere bol do roku 2004, kedy zistil z listín, že do majetku mu
prešlo len 28/30-in pozemkov. Súd potom vychádzal len z uvedených skutočností a z navrhovateľompredložených neúplných listín, a to predovšetkým z neúplnej listiny, označenej ako výmer Okresného
úradu v Trenčíne č. 3484/36 zo dňa 14.11.1936, ktorým mal Okresný úrad v Trenčíne začať podľa
§3 z. č. 63/1935 Sb. z. vyvlastňovacie pokračovanie pozemkov nachádzajúcich sa okrem iného v

chotári obce Trenčianske Biskupice pod parc. č. 185 /10, 185/14/ a, 185/36 a iné. Týmto výmerom
súčasne mal podľa § 2 ods. 4 zák. č. 63/35 Sb. z. československému štátu, vojenskej správe odovzdať
pozemky do užívania vojenskej a nariadiť majiteľom, aby ihneď odovzdali pozemky do držby štátu,
Vojenskej správe. Podľa názoru súdu vydržanie nehnuteľnej veci štátom nie je pojmovo vylúčené, s
poukazom na to, že v zmysle aktuálnej právnej úpravy štát v občianskoprávnych veciach vystupuje ako

právnická osoba. Právnická osoba síce nebola spôsobilým subjektom vydržania nehnuteľnosti podľa
právnej úpravy vydržania vlastníckeho práva k účinnej pred 01. januárom 1992; podľa § 132a ods. 1
Občianskeho zákonníka (z. č. 40/1964 Zb.) v znení platnom do 01. januára 1992 sa však právnická
osoba mohla stať oprávneným držiteľom, ak s vecou nakladala ako so svojou a bola so zreteľom
na všetky okolnosti v dobrej viere, že jej vec patrí. Právnické osoby sa stali spôsobilým subjektom
vydržania na základe ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka (z. č. 40/1964 Zb.) s tým, že si do doby

vydržania mohli započítať aj oprávnenú držbu do 01. januára 1992. Uvedené vyplýva aj z rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 201/2005, publikovaného v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 4/2011. Tak minulou právnou úpravou
(obyčajové právo platné na Slovensku do 31. decembra 1950, ďalej § 115 a § 116 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 145 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., § 135a Občianskeho zákonníka v znení

do účinnosti zákona č. 509/1991 Zb.), ako aj právnou úpravou súčasnou (§ 134 Občianskeho zákonníka
v znení od 1. januára 1992) je oprávnenosť držby jednou z podmienok nadobudnutia vlastníctva veci
vydržaním. Pokiaľ vedľajší účastník na strane navrhovateľa dôvodil, že sa navrhovateľ, resp. jeho právny
predchodca mal stať držiteľom sporného spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach pred rokom
1949 ( t.j. v roku 1936 alebo 1937 - na základe neúplnej listiny - výmeru Okresného úradu v Trenčíne

č. 3484/36 zo dňa 14.11.1936), mohol nadobudnúť vydržaním vlastnícke právo k nemu, ak mal podiel
ako svoj v poctivej, pokojnej a dlhotrvajúcej držbe počas všeobecnej vydržacej doby - 32 rokov. Keďže
táto vydržacia doba by uplynula až v roku 1966, resp. 1968, v súlade s intertemporálnym ustanovením
§ 566 Občianskeho zákonníka - zák. č. 141/1950 Zb. by malo dôjsť k nadobudnutiu vlastníctva právnym
predchodcom navrhovateľa najneskôr 1. januára 1961.Medzi účastníkmi pritom nebolo sporné, že štát

sporný podiel 2/30-iny parciel C- KN č. 402/3 o výmere 15 891m2 a C- KN č. 402/86 o výmere 1
157m2, k. ú. Trenčianske Biskupice, zapísané na LV č. 4009 užíval už pred rokom 1949, že tieto
pozemky boli oplotené a boli súčasťou areálu letiska, v ktorom sa nachádzalo množstvo budov a
stavieb. Spornou otázkou totiž zostalo len to, či táto držba bola alebo nebola oprávnená, konkrétne,
či držiteľ, t.j. navrhovateľ, resp. jeho právni predchodcovia boli držiteľmi dobromyseľnými. Pri držbe

v zmysle obyčajového práva pred 01. januárom 1951 mala byť dobromyseľnosť držiteľa prítomná od
počiatku, avšak v danom prípade, s poukazom na vyššie uvedené právne závery museli byť zároveň
splnené aj ďalšie podmienky vydržania, ktoré boli stanovené Občianskym zákonníkom z roku 1950, teda
dobromyseľnosť držiteľa bola potrebná počas celého priebehu vydržacej doby ( tu od roku 1936, resp.
1937 do 01.01.1961). V prvom rade súd uvádza, že pokiaľ sa mal štát ujať držby na základe výmeru

Okresného úradu v Trenčíne č. 3484/36 zo dňa 14.11.1936 /odhliadnuc od skutočnosti, že predmetná
listina nie je právne perfektnou listinou/, nemohol byť pri jej vzniku dobromyseľný v tom, že mu vec patrí,
pretože týmto výmerom malo dôjsť len k začatiu vyvlastňovacieho konania podľa z. č. .č. 63/1935 Sb.
z. a okresný úrad mal nariadiť ďalšie pokračovanie v predmetnej veci. Dobromyseľnosť držiteľa bola
pritom v zmysle vyššie uvedeného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danom

prípade vyžadovaná počas celého trvania vydržacej doby. V prejednávanej veci potom nebolo možné
obísť súvislosť medzi ďalšími rozhodnutiami - aktmi orgánov z toho istého navrhovateľa - štátu, ktorými
bol sporný podiel k nehnuteľnostiam prededený postupne na právnych predchodcov odporkýň; najprv
z pôvodného vlastníka Jána Janáča v dedičskom konaní sp. zn. D 846/39, potom z Anny Harvanovej
v dedičskom konaní Štátneho notárstva v Trenčíne sp. zn. D 362/86, následne z Ladislava Harvana v

dedičskom konaní Štátneho notárstva v Trenčíne sp. zn. 5D/730/91 a naposledy po Štefanovi Harvanovi
v dedičskom konaní, vedenom notárkou JUDr. Zuzanou Karasovou pod sp. zn. 17D/767/2010-38
Dnot 146/2010. Štátne notárstva boli v rozhodnom období štátnymi orgánmi, pričom aj evidenciu v
pozemkových knihách v rozhodnom období viedli príslušné štátne orgány. Podľa názoru súdu takéto
skutkovéokolnostiuprávnychpredchodcovnavrhovateľa,resp.samotnéhonavrhovateľaboliobjektívne

spôsobilé vyvolať absenciu dobrej viery, t.j. presvedčenia, že mu podiel na nehnuteľnostiach vlastnícky
patrí. Na tejto skutočnosti nič nemohlo zmeniť aj keby sa držiteľ naďalej subjektívne utvrdzoval v
presvedčení, že mu nehnuteľnosti patria.7.2 K uvedenému odôvodneniu odvolací súd v rozsudku sp.zn. 19Co 893/2014 z 29.12.2016 dodal,
že : „nemožno preto súhlasiť ani s odvolacou námietkou spočívajúcou v tom, že nepretržitosť držby
bola prerušená až písomnou výzvou na uzatvorenie dohody na vydanie nehnuteľnosti, ktorú podal

Štefan Harvan dňa 10.12.1992 tak, ako to tvrdí vedľajší účastník na strane žalobcu, ako aj samotný
žalobca. V období do roku 1989, ktoré obdobie sa vyznačovalo silným dešpektom k súkromnému
vlastníctvu, boli práva spojené s užívaním pozemkov štátom značne oslabené. Nakoľko aj dané
nehnuteľnosti by napriek akejkoľvek snahe žalovaných (resp. právnych predchodcov) naďalej boli
užívané štátom, či socialistickou organizáciou, nemožno žalovaným, resp. ich právnym predchodcom

vytýkať, že rezignovali na bránenie svojho majetku nachádzajúceho sa v užívaní štátu, ktorý záver
vyplýva z rozhodnutia ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 4365/12.“.

7.3 Záverom tejto časti odôvodnenia súd uvádza, že nedôvodnosti stručnej argumentácie žalobcu
ohľade vydržania vlastníckeho práva, resp. spoluvlastníckeho práva k predmetným pozemkom svedčí
aj to, že v uvedenom konaní vedenom pod sp.zn. 27C/202/2009 argumentoval žalobca ako vedľajší

účastník na strane navrhovateľa, že Slovenská republika vydržala vlastníctvo k predmetným pozemkom
najneskôr k 01.01.1992 a v tomto konaní tvrdí, že to bol žalobca, teda Letecké opravovne Trenčín, a.s.,
ktorý ich drží od roku 1986.

8.1 Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

8.2 Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

8.3Otrováchkonaniaovzájomnejžalobesúdrozhodolpodľa§255ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku,
pretože žalovaní boli v konaní o vzájomnej žalobe plne úspešní. O výške náhrady trov konania rozhodne
súdprvejinštanciepoprávoplatnostitohtorozsudkusamostatnýmuznesením,ktorévydásúdnyúradník.

Táto náhrada patrí žalovaným v 1. až 5. rade spoločne a nerozdielne v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to
na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v

Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa
popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.