Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava II

Judgement was issued by JUDr. Katarína Gašparová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 28P/56/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220202486
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Gašparová
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2020:1220202486.2

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloletú Q. Q. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom u
matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova
7/a, Bratislava, dieťa rodičov - matka: F.. F. Q.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. F. X, B., zastúpená
advokátkou Mgr. Bronislavou Hanusovou, so sídlom Štefánikova 23, Trnava a otec: Ő. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K. X/X/X, XXXX F. T. L. G., J., zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Peter Mihály

s.r.o., so sídlom Jókaiho 121/16, Lučenec, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

E

Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia:

Otec je povinný platiť na maloletú Q. Q. T., nar. XX.XX.XXXX výživné 150,- eur mesačne vždy k 15. dňu

v mesiaci k rukám matky, počnúc vykonateľnosťou uznesenia.

Vo zvyšnej časti súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, doručeným Okresnému súdu Bratislava II dňa 13.05.2020, sa matka domáhala nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým by súd na čas do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej zveril
maloletú do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletú vo výške
400,- eur mesačne, vždy do 15-teho dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky.

2. Uznesením č.k. 28P/52/2018-115 zo dňa 14.05.2020 bol návrh matky na nariadenie neodkladného

opatrenia vylúčený zo spisu sp. zn. 28P/52/2018 na samostatné konanie a ďalej vedený pod novou sp.
zn. 28P/56/2020.

3. Matka svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že rodičia maloletej nie sú
manželia a ani spolu nežijú v spoločnej domácnosti. Otec maloletej je turecký štátny občan žijúci v J.,
o svoju maloletú dcéru neprejavuje žiaden skutočný záujem a ani si neplní svoju zákonnú vyživovaciu

povinnosť. Starostlivosť o maloletú tak zabezpečuje výhradne matka, ktorá sa zároveň ako slobodná
matka stará aj o zdravotne ťažko postihnutého maloletého syna. Rodičovské práva a povinnosti k
maloletej Q. doposiaľ neboli upravené súdnym rozhodnutím. Otec maloletej porušuje svoju zákonnú
vyživovaciu povinnosť, čím koná priamo proti záujmom svojej maloletej nezaopatrenej dcéry. Otec v
konaní vo veci samej uviedol zhodne s tvrdením matky, že ešte v minulosti sa zaviazal na maloletú
dcéru prispievať výživným v sume 400,- eur. Zároveň však súdu nepreukázal svoje majetkové pomery

ani príjem svojej manželky, opakovane požiadal súd o odročenie pojednávania, z jeho konania sú teda
zrejmé obštrukcie. Ak sa otec sám v minulosti zaviazal prispievať na maloletú výživným v sume 400,-eur, nič nebráni súdu, aby v záujme maloletého dieťaťa určil výživné minimálne v takejto výške. Pritom v
mieste trvalého bydliska otca v J. by podľa zaužívanej súdnej praxe predstavovalo výživné na maloletú
ako dieťa vo veku 15-19 rokov minimálnu výšku 392,- eur.

4. Na tunajšom súde sa aktuálne vedie pod sp. zn. 28P/52/2018 konanie vo veci samej o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletej. Toto konanie zatiaľ nie je právoplatne skončené.

5. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú

ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je

potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností

hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

10. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v
čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

11. Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez

návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

12. Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť
výživné v nevyhnutnej miere.

13. Podľa § 367 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku neodkladným opatrením môže súd nariadiť,
aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo
do striedavej osobnej starostlivosti.

14. Z návrhu matky mal súd za osvedčené, že rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti. Otec

si svoju vyživovaciu povinnosť voči dcére neplní. Neodkladným opatrením nerozhoduje súd o výške
výživného podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča. V súlade s platným
Civilným mimosporovým poriadkom možno v rámci neodkladného opatrenia nariadiť rodičovi platiť
výživné len v nevyhnutnej miere. Uvedeným zákonným ustanovením mal zákonodarca na mysli uloženie
povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím

upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená. Treba
zdôrazniť, že rozsah výživného v neodkladnom opatrení sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v
konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne limitom schopností a možností
povinného. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných
životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo

väčšom rozsahu. V posudzovanom prípade prihliadnuc na hore uvedené zásady, mal súd preukázanú
existenciu potreby dočasnej nevyhnutnej úpravy týkajúcej sa plnenia vyživovacej povinnosti otca k
maloletej pričom súd pri určení jej výšky vychádzal zo sumy životného minima určeného na neplnoleté
nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona a bral do úvahy aj tú
skutočnosť, že maloletá sa blíži veku dospelosti, od čoho sa odvíjajú aj jej potreby. Podľa vyššie

uvedeného považoval súd za primeranú výšku výživného 150,- eur, ktorú bude otec povinný predbežne
platiť a táto suma aspoň čiastočne pokryje náklady na odôvodnené potreby maloletej. V prevyšujúcej
časti požadovanej sumy výživného súd návrh matky zamietol, nakoľko suma ktorú požadovala matka
t.j. 400 eur mesačne nezodpovedá výživnému v nevyhnutnej miere a približuje sa k sume výživného,ktorého sa matka domáha vo veci samej ( 500,- eur). Až dokazovaním v konaní o veci samej môžu byť
spoľahlivo zistené osobné a majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa, na základe čoho by malo
byť stanovené výživné v konečnej výške.

15. Súd zamietol návrh tiež v časti o zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky. Matka v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia náležitým spôsobom nepreukázala ani netvrdila také okolnosti
a skutočnosti, ktoré by vyvodzovali záver o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov k maloletému
dieťaťu navrhovaným spôsobom. Ustanovenie CMP umožňuje iba, aby súd nariadil odovzdať dieťa

do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd alebo do striedavej
osobnej starostlivosti. V danom prípade sa maloleté dieťa nachádza už u matky a preto nie je možné
toto zákonné ustanovenie aplikovať. I keď je výpočet povinností ktoré je možné uložiť podľa ustanovenia
325 ods. 2 CSP demonštratívny a umožňuje vo výnimočných prípadoch aj zverenie maloletého
dieťaťa do osobnej starostlivosti , podľa názoru súdu nie je návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia dôvodný. Zverenie do osobnej starostlivosti matky by neprimeraným spôsobom zasiahlo do

práv otca a zvýhodňovalo by jedného rodiča pred druhým. Súd nemal za preukázané (osvedčené)
žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali potrebe nariadenia neodkladného opatrenia v časti zverenia
maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matke, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by to
vyžadovala ochrana života, zdravie, alebo priaznivý vývoj maloletého dieťaťa. Súd bral do úvahy aj vek
maloletej ( takmer XX rokov), kedy sa maloletá už môže rozhodnúť s ktorým rodičom chce žiť a jej názor

by mal byť rešpektovaný.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde
Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.