Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 28, 2019

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 4C/19/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1718201567
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Daxner

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2019:1718201567.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok so sídlom v Pezinku sudkyňou JUDr. Ingrid Daxner v právnej veci žalobcov: 1/ I. E.,

F.. XX.XX.XXXX, Q. T. X. E. XXXX/XX, H., 2/ I. E., F.. XX.X.XXXX, Q. T. X. E. XXXX/XX, H., obaja zast.
Nosko & partners, s.r.o., so sídlom Podjavorinskej 2, Bratislava, proti žalovanému: E. P., F.. XX.X.XXXX,
Q. T. M. XX, T., štátny občan SR, zast. D.. F. P., T. T. XX, Bratislava, o určenie, že záložné právo k
nehnuteľnosti neexistuje, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.
Súd priznáva žalovanému plný nárok na náhradu trov konania, o ktorej výške nároku rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 26.7.2018, doručenou súdu dňa 26.7.2018, sa žalobcovia domáhali určenia

neexistencie záložného práva žalovaného k nehnuteľnosti - bytu č. 6, nachádzajúcom sa na 3. poschodí
bytového domu súp. č. XXXX, na ulici X. E. XX R. H., postavenom na parcele reg. „C“ č. XXXX/XX o
výmere 415 m2, zastavané plochy a nádvoria, ku ktorému prináleží spoluvlastnícky podiel na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 7126/340800,
zapísanej na LV č. XXXX pre katastrálne územie H., obec H., okres H. /ďalej len „nehnuteľnosť“/.
2. Žalobu skutkovo odôvodnili tvrdením, že záložné právo, ktorého vznik a trvanie nerozlučné súvisí
so zabezpečovanou pohľadávkou, nemohlo platne vzniknúť, keďže platne nevznikla ani pohľadávka

žalovaného. V postavení dlžníkov so žalovaným, v postavení veriteľa, uzavreli zmluvu o pôžičke,
predmetom ktorej bol záväzok žalovaného prenechať im dohodnutú peňažnú sumu v celkovej výške 60
000,- eur a záväzok žalobcov dlžnú sumu v dohodnutom termíne žalovanému vrátiť. Dňa 23.11.2015, v
postavení dlžníkov, uzavreli so žalovaným, v postavení veriteľa, záložnú zmluvu, predmetom ktorej bolo
zriadenie záložného práva k uvedenej nehnuteľnosti, za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného,
vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke. Žalovaný im však prisľúbené finančné prostriedky nikdy neposkytol.
Týmto konaním a z dôvodu, že zmluvné strany si v článku 2.1. zmluvy o pôžičke dojednali, že „veriteľ

sa zaväzuje prenechať dlžníkom dlžnú sumu bezprostredne pri podpise zmluvy. Podpisom tejto zmluvy
dlžníci výslovne potvrdzujú prevzatie pôžičky v celej výške“ žalovaný spôsobil, že podpisom zmluvy o
pôžičke potvrdili prevzatie peňažných prostriedkov, ktorí im poskytnuté nikdy neboli. Naviac žalovaný
nedisponuje dôkazom o tom, že pôžičku skutočne poskytol, napr. výpisom z účtu, vkladovým lístkom a
pod. Tiež je zrejmé, že suma 60 000,- eur nemohla byť poskytnutá v hotovosti, keďže je to okrem iného
aj v rozpore so zákonom č. 394/2012 Z.z. o obmedzení platieb v hotovosti. V tejto súvislosti zdôrazňujú,
že k uzavretiu záložnej zmluvy nedošlo s časovým odstupom od uzavretia zmluvy o pôžičke, ako to

vyplýva z dátumu, uvedeného na zmluve o pôžičke /1.12.2012/, ale zmluva o pôžičke bola uzavretá v
rovnakom čase ako záložná zmluva, to vysvetľuje, prečo záložnú zmluvu žalobcovia podpísali, ako sa
uvádza vyššie, boli v očakávaní poskytnutia pôžičky na základe v tom čase uzavretej zmluvy o pôžičke.
Ak by sa súd nestotožnil s tým, že k uzavretiu oboch zmlúv došlo v rovnakom čase, prichádza do úvahylen taký skutkový priebeh, podľa ktorého poskytli zabezpečenie pôžičky dodatočne s odstupom viac
ako 3 rokov, čo možno považovať za nelogické, aj ak by pôžička poskytnutá bola a teda bez povinnosti
uzavrieť záložnú zmluvu by si tým zhoršili svoju pozíciu a za úplne vylúčené, ak by im pôžička poskytnutá

nebola /nemohli by predsa poskytnúť zabezpečenie po 3 rokoch ak im prostriedky neboli poskytnuté/.
Napriek tomu, že im žalovaný 60 000,- eur nikdy neposkytol a nevznikol teda záväzok a ani záložné
právo tento záväzok zabezpečujúce, žalovaný pristúpil k výkonu záložného práva predajom bytu a to
prostredníctvom spoločnosti auctio s.r.o.. Výkon záložného práva sa má uskutočniť predajom bytu na
dražbe podľa zákona o dobrovoľných dražbách. Keďže nedošlo k platnému vzniku pohľadávky /60

000,- eur im žalovaný nikdy neposkytol/, nemohlo dôjsť k zabezpečeniu neexistujúcej pohľadávky a
to bez ohľadu na to, či záložná zmluva má všetky zákonné náležitosti, bez ohľadu na dátum, kedy
bola podpisovaná a tiež aj bez ohľadu na to, či ich podpisy sú na nej úradne osvedčené. Existenciu
naliehavého právneho záujmu v zmysle § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku na požadovanom
určení odôvodňujú skutočnosťou, že bez tohto určenia nemožno zabrániť výkonu záložného práva
žalovaným, ku ktorému už žalovaný pristúpil, čím dôjde k ohrozeniu ich vlastníckeho práva k bytu, v

ktorom bývajú a je ich jediným obydlím.
3. Za prostriedky procesného útoku žalobcovia v žalobe označili: zmluva o pôžičke, záložná zmluva,
informatívny výpis z LV č. XXXX kat. územie H., oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa
28.3.2018,výzvanasprístupnenienehnuteľnostizodňa21.5.2018,ktorékžalobepripojiliaďalejvýsluch
strán sporu.

4. K doručenej dňa 3.1.2019 žalobe s prílohami sa žalovaný na výzvu súdu písomne zo dňa 10.1.2019
vyjadril tak, že s tvrdeniami žalobcov zásadne nesúhlasí, žalobu žiada zamietnuť a pridržiava sa
všetkých svojich vyjadrení, ktoré uviedol v súvisiacom konaní o nariadenie neodkladného opatrenia,
vedeného na tun. súde pod sp. zn. 42C 102/2018. Vo vyjadrení uviedol vlastné skutkové tvrdenia v
tom zmysle, že zmluva o pôžičke bola medzi stranami uzavretá dňa 1.12.2012 na sumu 60 000,- eur

a pôžička mala byť splatná do 31.3.2016. Zmluva nadobudla platnosť a účinnosť a v súlade s ňou
bola suma pôžičky odovzdaná žalobcom, čo v zmluve o pôžičke výslovne potvrdili. Namieta argument
žalobcov, že toto ich výslovné vyhlásenie bolo uskutočnené v nejakom očakávaní pôžičky, toto nie je
relevantné ani pravdivé a nebolo žalobcami podložené žiadnymi dôkazmi. Dňa 23.11.2015 medzi sebou
uzavreli záložnú zmluvu a záložné právo podľa nej bolo povolené rozhodnutím príslušnej správy katastra

dňa 12.1.2016 pod č. R.. Následne, ako prejav jeho ústretovosti voči žalobcom, uzavreli dodatok č. 1 k
zmluveopôžičke,ktorýmpredĺžilisplatnosťpôžičkyaždo31.12.2016stým,žeostatnéujednaniazmluvy
o pôžičke ostávajú nezmenené. Prečo by žalobcovia uzavreli záložnú zmluvu a ešte aj dodatok k zmluve
o pôžičke, v ktorých oboch konštatovali a odkazovali na vzniknutú pohľadávku, ak pohľadávka podľa ich
názoru neexistuje, v žalobe nevysvetlili. Zároveň nevysvetlili, prečo im až do súčasnosti neprekážalo,

že na ich byte viazne záložné právo v jeho prospech, ak voči nim nemal žiadnu pohľadávku? Na jeho
výzvu zo dňa 6.5.2016 na vrátenie pôžičky žalobcovia reagovali listom zo dňa 23.5.2016, v ktorom
potvrdili existenciu zmluvy o pôžičke, dodatku k zmluve o pôžičke a uviedli, že výzvu na vrátenie
pôžičky v danom čase z dôvodu uzavretia dodatku a posunutiu lehoty splatnosti pôžičky, považujú
za „predčasnú“, že prípadná realizácia záložného práva z titulu záložnej zmluvy v danom čase /máj

2016/ by bola „neoprávnená a predčasná“ a uviedli, že z titulu vrátenia /časti/ pôžičky poukázali na jeho
účet sumu 2 000,- eur.. Namietali teda len termín splatnosti pôžičky. Všetky tieto skutočnosti naviac
spĺňajú znaky uznania dlhu, čo podľa § 558 Obč. zák. znamená, že dlh v čase uznania trval. Ide o
nesporné uznanie tej istej pôžičky, ktorej existenciu dnes vehementne popierajú. Pokiaľ žalobcovia v
žalobe poukazovali na možné porušenie zákona o obmedzení platieb v hotovosti, tento zákon nadobudol

účinnosť až dňa 1.1.2013 a zmluva o pôžičke bola uzavretá dňa 1.11.2012 a ak by aj došlo k hotovostnej
platbe po 1.1.2013 /čo však nepripúšťa/, neznamenalo by to neplatnosť zmluvy o pôžičke a neexistenciu
pohľadávky,anineplatnosťzáložnejzmluvyaneexistenciuzáložnéhopráva.Záveromuviedol,žežaloba
je neopodstatnená, žalobcovia sa snažia dosiahnuť to, aby nemuseli vrátiť pôžičku, ktorú od neho
jednoznačne prevzali, doteraz uznávali a záložné právo k ich bytu akceptovali, avšak len do času, kedy

viac ako 2 roky po termíne splatnosti pôžičky, on nezačal výkon záložného práva. Až vtedy si „spomenuli“
že vlastne nijakú pôžičku neprevzali.
5. Za prostriedky procesnej obrany žalovaný vo vyjadrení označil: dodatok k zmluve o pôžičke zo dňa
24.11.2015, odpoveď žalobcov zo dňa 23.5.2016, ktoré k vyjadreniu pripojil.
6. Žalobcovia sa k vyjadreniu žalovaného k žalobe, ktoré im aj s prílohami bolo doručené dňa 21.3.2019

napriek výzve súdu v stanovenej lehote, ale ani do termínu pojednávania, nevyjadrili.
7. Predvolanie na pojednávanie, určené na deň 228.5.2019 so začiatkom o 9.30 hod. dňa bolo riadne
doručené právnemu zástupcovi žalobcov dňa 30.4.2019. V deň pojednávania o 8.40 hod. bolo súdutelefonicky oznámené možné meškanie právneho zástupcu žalobcov o pár minút s požiadavkou, aby
na neho súd počkal.
8. O 9.50 hod., nakoľko sa právny zástupca žalobcov dovtedy nedostavil, súd otvoril pojednávanie vo

veci, podľa § 180 C.s.p., rozhodol o konaní v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu /právnickej
osoby/, vo veci vykonal dokazovanie v rozsahu, potrebnom pre rozhodnutie vo veci a zistil nasledovný
skutkový stav:
9. Podľa listinného dôkazu žalobcov, dňa 1.11.2012 žalovaný, ako veriteľ a žalobcovia, ako dlžníci,
uzavreli písomnú zmluvu o pôžičke peňazí, predmetom ktorej bol záväzok veriteľa bezprostredne pri

podpise zmluvy prenechať dlžníkom sumu 60 000,- eur a záväzok dlžníkov požičanú sumu veriteľovi
vrátiť najneskôr do 31.3.2016 proti vydaniu potvrdenia o prijatí plnenia. V čl. 2.1. zmluvy dlžníci výslovne
potvrdili prevzatie pôžičky v celej výške 60 000,- eur. Pre prípad omeškania zmluvné strany dohodli
úrok z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy. Zmluvné strany v zmluve uviedli, že zmluva
nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpisu zmluvnými stranami a že zmluvu je možné meniť
alebo dopĺňať formou očíslovaných písomných dodatkov, podpísaných zmluvnými stranami. Zmluva je

opatrená podpismi oboch dlžníkov a veriteľa.
10. Podľa listinného dôkazu žalobcov, žalovaný, ako záložný veriteľ a žalobcovia, ako záložní dlžníci,
uzavreli písomnú záložnú zmluvu podľa § 151b ods. 1 a nasl. Obč. zák., ktorou zriadili záložné právo
na nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov: byt č. 6, nachádzajúci sa na 3. poschodí
bytového domu súp. č. XXXX, na ulici X. E. XX R. H., postavenom na parcele reg. „C“ č. XXXX/

XX o výmere 415 m2, zastavané plochy a nádvoria, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 7126/340800, zapísanej
na LV č. XXXX pre katastrálne územie H., obec H., okres H., „s cieľom zabezpečiť pôžičku pre prípad
porušenia podmienok zmluvy o pôžičke zo strany dlžníkov“. V čl. 1 /preambula/ body 1., 2. a 3. obsahujú
doslovný text: „ Veriteľ a Dlžníci uzavreli dňa 1.11.2012 zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo

prenechanie sumy vo výške 60 000,- eur veriteľom dlžníkom. Podpisom zmluvy o pôžičke dlžníci potvrdili
prevzatiedlžnejsumyodveriteľa.Uvedenézároveňpotvrdzujúpodpisomzmluvy.Dlžnícitýmtovyjadrujú
výslovný súhlas s uzavretím zmluvy o pôžičke ako aj s jej zabezpečením majetkom v spoločnom
vlastníctve dlžníkov“. V záložnej zmluve sa zmluvné strany ďalej dohodli, že pre prípad neplnenia podľa
zmluvy o pôžičke, t.j. pre prípad výkonu záložného práva veriteľom je tento oprávnený uspokojiť sa

speňažením nehnuteľnosti na dražbe, alebo jej priamym predajom. Návrh na vklad záložného práva do
katastra nehnuteľností, podľa dohody zmluvných strán, bol oprávnený podať veriteľ. Zmluva mala podľa
jej znenia nadobudnúť platnosť a účinnosť jej podpisom oboma zmluvnými stranami. Pravosť podpisov
žalobcov dňa 23.11.2015, ako záložných dlžníkov, bola úradne /notársky/ overená.
11. Podľa LV č. XXXX, vedeného pre katastrálne územie H., obec H., okres H., sú žalobcovia

bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. 6, nachádzajúceho sa na 3. poschodí bytového domu súp. č.
XXXX, postaveného na parcele reg. „C“ č. XXXX/XX o výmere 415 m2, zastavané plochy a nádvoria a
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho
podielu k pozemku parcele reg. „C“ č. XXXX/XX o výmere 415 m2, zastavané plochy a nádvoria, o
veľkosti 7126/340800. V časti C: Ťarchy je zapísané záložné právo v prospech OTP Banka Slovensko

a.s. a záložné právo v prospech žalovaného podľa R. XXXX/XXXX zo dňa 12.1.2016.
12. Podľa listinného dôkazu žalovaného, strany sporu dňa 24.11.2015 uzavreli písomný dodatok č.
1 k zmluve o pôžičke, uzavretej dňa 1.11.2012 medzi veriteľom - žalovaným a dlžníkmi - žalobcami,
predmetom ktorej bola dohoda zmluvných strán o zmene článku 2 ods. 2.2. zmluvy o pôžičke tak, že sa
dlžníci zaväzujú vrátiť veriteľovi pôžičku najneskôr do 31.12.2016 s tým, že ostatné ustanovenia zmluvy

zostávajú nezmenené.
13. Podľa listinného dôkazu žalovaného, žalobcovia listom zo dňa 23.5.2016, reagujúc na výzvu
žalovaného zo dňa 6.5.2016 na úhradu dlžnej sumy vo výške 60 000,- eur, oznamovali žalovanému, že
túto jeho výzvu s poukazom na uzatvorený dodatok č. 1 k zmluve o pôžičke, považujú za predčasnú a že
do splatnosti pôžičky /do 31.12.2016/ považujú všetky jeho hrozby a pokusy o výkon záložného práva

na ich byt za neoprávnené a predčasné. Súčasne mu oznámili, s poukazom na vyššie uvedené, že mu
dňa 27.4.2016 na jeho osobný účet poukázali čiastku 2 000,- eur
14. Podľa listinného dôkazu žalobcov, žalovaný im listom zo dňa 28.3.2018 oznamoval začatie výkonu
záložného práva v zmysle záložnej zmluvy, uzavretej medzi nimi dňa 23.11.2015, na uspokojenie jeho
pohľadávky vo výške 60 000,- eur zo zmluvy o pôžičke, predajom na držbe a vyzval ich na poskytnutie

súčinnosti.
15. Podľa listinného dôkazu žalobcov, žalovaný ich listom zo dňa 21.5.2018 vyzval na sprístupnenie
nehnuteľnosti dražobníkovi a znalcovi, za účelom vykonanie jej ohodnotenia pre účely dražby.16. Podľa obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Pezinok sp. zn. 42C 102/2018, na ktorý odkazoval
súd žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe, sa žalobcovia domáhali nariadenia neodkladného opatrenia
súdom, spočívajúceho v zákaze žalovanému pokračovať vo výkone záložného práva k nehnuteľnosti /

byt č. 6.../ z tých istých skutkových dôvodov, ako uviedli v žalobe v tomto konaní a osvedčujúc dôvodnosť
návrhu tými istými listinnými dôkazmi, ako ich pripojili k žalobe v tomto konaní. Následne sa žalovaný
k tomuto návrhu, ktorý mu doručili žalobcovia spolu s výzvou na upustenie od výkonu záložného
práva, vecne vyjadril tak, ako v tomto konaní s tým, že žalobcovia neosvedčili pravdepodobnosť nároku
vo veci samej, poukazujúc na úkony žalobcov, časovo nadväzujúce na zmluvu o pôžičke zo dňa

1.11.2012 /záložná zmluva zo dňa 23.11.2015, dodatok č. 1 k zmluve o pôžičke zo dňa 24.11.2015,
odpoveď žalobcov na jeho výzvu na úhradu dlhu zo dňa 23.5.2016/. Uznesením zo dňa 9.7.2018 pod
č.k.: 42C 102/2018-13 Okresný súd Pezinok návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol s
odôvodnením, že žalobcovia zásadne neosvedčili tie procesné a hmotnoprávne skutočnosti, ktorých
pravdepodobnosťmohlavyústiťdozáveruolegálnostinariadenianeodkladnéhoopatrenia.Rozhodnutie
súduprvejinštanciepotvrdilKrajskýsúdvBratislaveuznesenímč.k:7Co/188/2018.75zodňa28.8.2018,

pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia /v bode 13./ uviedol, že pre úspech v konaní bolo potrebné
zo strany navrhovateľov predovšetkým osvedčiť, že výkon záložného práva je vykonávaný povinným
z návrhu nezákonne alebo neprípustne, že z pripojených dôkazov navrhovateľov nevyplýva, že by im
pôžička nebola poskytnutá, nestotožňuje sa s tvrdením navrhovateľov v odvolaní, že jej neposkytnutie
nemusia preukazovať, práve naopak, pokiaľ tvrdia, že peňažné prostriedky im neboli poskytnuté, majú

práve oni dôkaznú povinnosť vyvrátiť skutočnosti, vyplývajúce z ich predloženého písomného dôkazu,
ktorou je zmluva o pôžičke, v ktorej sami deklarovali poskytnutie pôžičky v plnej výške, že správne
vzal súd prvej inštancie do úvahy skutočnosť, že záložná zmluva bola uzavretá až tri roky po uzavretí
zmluvy o pôžičke, ktorý postup by nemal rozumný základ v prípade, ak by im peňažné prostriedky neboli
poskytnuté.

17. Podľa § 137 písm. c/ C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného právneho predpisu.
18. Cit. zák ustanovenie nového Civilného sporového poriadku úč. od 1.7.2016, vychádzajúc z ust. §

80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, úč. do 1.7.2016, pripúšťa žalobu, smerujúcu k určeniu, či
tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je za podmienky, že na takomto určení je naliehavý právny
záujem s obmedzením, podľa ktorého naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva
z osobitného predpisu, čo nebol prípad žalobcov v tomto konaní. Právny záujem, ako podmienka
úspešnosti žaloby na určenie, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žaloba v danom právnom vzťahu

môže dosiahnuť odstránenie právnej neistoty /spornosti/ a ochranu práv a oprávnených záujmov práve
navrhovaným určením. Vo všeobecnosti platí, že ak žaloba na určenie neslúži potrebám praktického
života /neistej situácie sa vôbec netýka alebo ju nerieši/ alebo ak má žalobca inú možnosť, ako
odstrániť vzniknutú neistú situáciu právneho vzťahu účastníkov, nie je takáto žaloba spravidla účelná
a procesne prípustná. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit /to, čoho sa

žalobca v konaní domáha/ a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným petitom môže dosiahnuť
odstránenie spornosti práva alebo právnej neistoty. Záver súdu o ne/existencii naliehavého právneho
záujmu žalobcu predpokladá posúdenie, či podaný určovací návrh je vhodným /správne zvoleným a
prípustným/ procesným nástrojom ochrany jeho práva alebo návrhom, ktorý spornosť neodstraňuje a
len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať ešte iné konanie.

19. V prejednávanej veci požadovaný žalobný petit bol procesne prípustným, vzhľadom na požadované
určenie neexistencie záložného práva k nehnuteľnostiam, zapísaným v katastri nehnuteľností na LV
č. XXXX pre kat. územie H., pri existencii zápisu ťarchy záložného práva v prospech žalovaného, pre
výmaz ktorého v katastri nehnuteľností sa vyžaduje súdne rozhodnutie, naliehavý právny záujem, ako
prvý predpoklad procesnej úspešnosti žaloby, bol daný, s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax

najvyšších súdnych autorít. V obdobnej právnej veci už NS SR v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo 89/2007
uviedol, že stav ohrozenia práva žalobcu, alebo neistotu v jeho právnom postavení možno odstrániť
len určením, či tu je, alebo nie je záložné právo a v prípade, ak už došlo k realizácii záložného práva,
určením, či tu je, alebo nie je iné právo /napr. vlastnícke/.
20. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka v znení úč. ku dňu uzavretia zmluvy o pôžičke, zmluvou o

pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť
po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
21. Podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke, pre ktorú sa ani nevyžaduje písomná forma, je okrem
označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky a z obsahu zmluvy musí vyplynúťaj záväzok dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu. Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou /kontraktom/,
k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné /reálne/ odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi,
ktoré odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi je predpokladom uzavretia zmluvy o pôžičke.

Základnou povinnosťou dlžníka je vrátiť vec rovnakého druhu, v rovnakom množstve a rovnakej kvality.
Zmluva o pôžičke je odplatná, len keď odplatnosť vyplýva z jej obsahu. Pri peňažnej pôžičke môže
odplatnosť spočívať v povinnosti dlžníka platiť úroky.
22. Medzi základné znaky právneho pomeru založeného pôžičkou patrí jeho dočasnosť, pričom táto
skutočnosť musí vyplývať z prejavu vôle zmluvných strán, najmä však zo strany veriteľa, aby bolo z

právneho úkonu, alebo z okolností, za ktorých došlo k právnemu úkonu jasné, že v danom prípade nejde
o scudzovací právny úkon /darovanie alebo kúpnu zmluvu/. Samotná pôžička vzniká reálnym úkonom,
t. j. odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi, pričom požičané veci sa musia odovzdať dlžníkovi /inak
zmluva o pôžičke nevznikne/, a to priamo alebo nepriamo. Priame odovzdanie má formu tradície,
ide odovzdanie predmetu pôžičky „z ruky do ruky" /spravidla pri nepeňažnej pôžičke/ a o nepriame
odovzdanie ide v prípade asignácie, t. j. príkazu veriteľa dlžníkovi, aby zaplatil tretej osobe, alebo tak,

že predmetom pôžičky má byť predajná cena veci danej dlžníkovi s tým, že v prípade peňazí je typickým
spôsobom nepriameho odovzdania bezhotovostný prevod peňazí na účet dlžníka.
23. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka v znení úč. ku dňu uzavretia záložnej zmluvy, záložné právo
slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť
sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva /ďalej len „záloh“/, ak

pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
24. Podľa § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení úč. ku dňu uzavretia záložnej zmluvy,
záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva,
rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na
hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa

tohto zákona.
25. Podľa § 151b ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení úč. ku dňu uzavretia záložnej zmluvy, v zmluve
o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh.
26. Podľa § 151b ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení úč. ku dňu uzavretia záložnej zmluvy, v zmluve
o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak

zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky.
27. Podľa § 151b ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení úč. ku dňu uzavretia záložnej zmluvy, záloh
môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo
iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť.
28. Podľa § 151e ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení úč. ku dňu uzavretia záložnej zmluvy, na vznik

záložného práva sa vyžaduje jeho registrácia v Notárskom centrálnom registri záložných práv /ďalej len
„register záložných práv"/ zriadenom podľa osobitného zákona, ak tento zákon alebo osobitný zákon
neustanovuje inak.
29. Podľa § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení úč. ku dňu uzavretia záložnej zmluvy záložné
právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak

osobitný zákon neustanovuje inak.
30. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je
riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného
práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve, alebo predajom zálohu na dražbe
podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov,

ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
31. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Aby účastník mohol splniť svoju povinnosť
označiť potrebné dôkazy, musí najskôr splniť povinnosť tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a

povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Neunesením dôkazného
bremena sa pritom rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli
preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej. Pokiaľ účastník konania nesplní
povinnosťtvrdenia,nemôžesplniťanipovinnosťoznačiťnasvojetvrdeniadôkazy.Dôkaznýmbremenom

sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané ním tvrdené
skutočnosti /skutkové tvrdenia/, od ktorých odvíja priaznivé rozhodnutie pre seba.
32. Povinnosť tvrdenia pritom možno považovať za základný pilier sporového konania. Z okruhu
tvrdených skutočností žalobca totiž vyvodzuje svoj nárok, ktorý mu má byť súdom priznaný. Tvrdenímskutočností žalobca určuje predmet dokazovania, ktorého pravdivosť súd z dôkazov označených
žalobcom zisťuje. Žalovaný tvrdením skutočností určuje obsah a medze svojej procesnej obrany. Sudca
by mal konanie iba usmerňovať tým, že by skúmal relevantnosť žalobcom tvrdených skutočností

k nároku, sformulovanému v petite žaloby, relevantnosť tvrdenej procesnej obrany k petitu žaloby,
relevantnosť označených dôkazov k tvrdeným skutočnostiam a zhodnotil, či sa označenými dôkazmi
tvrdené skutočnosti preukázali.
33. Podľa § 34 Obč. zák. právny úkon je prejav vôle, smerujúci najmä k vzniku, zmene, alebo zániku
tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

34. Podľa § 35 ods. 1 Obč. zák. prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať
výslovne alebo iným spôsobom, nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
35. Podľa § 35 ods. 2 Obč. zák. právne úkony, vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich
jazykovéhovyjadrenia,alenajmätiežpodľavôletoho,ktoprávnyúkonzrobil,aktátovôľaniejevrozpore
s jazykovým prejavom.
36. Podľa § 35 ods. 3 Obč. zák. právne úkony, vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho,

čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pri tom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil a
chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.
37. „Pri výklade vôle nemôže byť východiskom len sám prejav vôle, resp. vôľa konajúceho v momente,
kedy prejav vôle urobil. Výklad sa musí opierať o komplexný pohľad na okolnosti prípadu, s prihliadnutím
na samotné jednanie o uzavretí zmluvy a prax, ktorú si strany vo vzájomnom styku zaviedli a ich

správaniepouzavretízmluvysohľadomjednoznačnejpriorityvýkladuskutočnejvôleúčastníkovkonania
pred doslovným znením zmluvy“ /rozsudok NS SR sp. zn. 3 Obdo 16/2002/.
38. „Právny formalizmus orgánov verejnej moci a nimi vznášané prehnané nároky na formuláciu zmluvy
nemožno z ústavnoprávneho hľadiska vždy akceptovať, lebo môžu zasahovať do zmluvnej slobody
občana, vyplývajúcej z princípu priority občana nad štátom a z princípu zmluvnej voľnosti a jej ochrany

v zmysle čl. 2 ods. 3 Ústavy. Text zmluvy je preto prvotným priblížením sa k významu zmluvy, ktorý si
chceli jej účastníci svojím konaním stanoviť, pričom doslovný výklad textu zmluvy môže, ale nemusí
byť v súlade s vôľou konajúcich strán a ak vôľa zmluvných strán smeruje k inému významu a ak sa
podarí vôľu účastníkov procesom hodnotenia skutkových a právnych otázok ozrejmiť, má zhodná vôľa
účastníkov zmluvy prednosť pred doslovným významom textu nimi formulovanej zmluvy. Na vôľu je

preto nutné hľadieť /usudzovať/ z vonkajších okolností, spojených s podpisom a realizáciou zmluvného
vzťahu, hlavne na okolnosti spojené s podpisom zmluvy a následne na konanie účastníkov po podpise
zmluvy“ /bod 7.10., 8.10. nálezu ÚS SR zo dňa 19.6.2008, sp. zn. I. ÚS 243/07/.
39. Vyhodnotiac vykonané dôkazy v súlade s ust. § 191 ods. 1 C.s.p. súd dospel k záveru, že žalobcovia
neuniesli dôkazné bremeno preukázania ich tvrdenia neexistencie záložného práva žalovaného k

predmetnej nehnuteľnosti z dôvodu neexistencie záložnou zmluvou zabezpečovanej pohľadávky.
40. Žalobcami bolo preukázané uzavretie medzi stranami sporu /žalobcami ako dlžníkmi a žalovaným
ako veriteľom/ písomnej zmluvy o pôžičke vo výške 60 000,- eur, ktorá suma peňažných prostriedkov
podľa obsahu zmluvy mala byť žalobcom, ako dlžníkom, žalovaným, ako veriteľom, odovzdaná v
hotovosti bezprostredne pri podpise zmluvy, čo v zmluve o pôžičke aj výslovne potvrdili a takto zmluvu

aj opatrili svojimi podpismi. Žalobcami predložená písomná zmluva o pôžičke je opatrená dátumom jej
uzavretia dňa 1.11.2012. Žalobcovia tvrdenie o podpísaní zmluvy o pôžičke časovo v žalobe neustálili,
tvrdenie v žalobe o jej uzavretí „v rovnakom čase, ako bola uzavretá záložná zmluva“ /s dátumom
23.11.2015/ žiadnym spôsobom nepreukázali. Žalobcovia v žalobe tvrdili, že záložnú zmluvu podpisovali
v očakávaní poskytnutia pôžičky, v rozpore s ktorým ich tvrdením je úvodná časť tejto záložnej zmluvy /

preambuly/, v ktorej samotní žalobcovia, ako dlžníci žalovaného, v bodoch 1. až 3. písomne potvrdili
uzavretie zmluvy o pôžičke dňa 1.11.2012, prevzatie sumy pôžičky 60 000,- eur od veriteľa a výslovný
súhlas so zabezpečením tejto pohľadávky žalovaného, ako ich veriteľa, majetkom v ich spoločnom
vlastníctve.Žalovaným,vrámcijehoobrany apreukázaniajehoskutkovýchtvrdení,bolonaviacvkonaní
preukázané, že v čase, nasledujúcom po uzavretí zmluvy o pôžičke /1.11.2012/ a bezprostredne po

uzavretí záložnej zmluvy /dňa 23.11.2015/ strany sporu realizovali ďalší právny úkon a to dňa 24.11.2015
písomný dodatok č. 1 k zmluve o pôžičke, v ktorom dodatku sa dohodli na predĺžení lehoty splatnosti
pôžičky do 31.12.2016. A naostatok bolo žalovaným preukázané, že samotní žalobcovia v reakcii na
jeho písomnú výzvu zo dňa 6.5.2016, ako ich veriteľa zo zmluvy o pôžičke zo dňa 1.11.2012, v písomnej
odpovedi zo dňa 23.5.2016 reagovali tak, že jeho výzvu na splnenie dlhu považujú za predčasnú, s

poukazom na uzatvorený písomný dodatkom č. 1 k zmluve o pôžičke, ktorým bola predĺžená lehota
splatnosti pôžičky do 31.12.2016, vo vzťahu k zápisu jeho záložného práva do katastra nehnuteľností
mu vytkli len toľko, že tak vykonal bez súhlasu banky /ich ďalšieho záložného veriteľa/, čo im komplikuje
akékoľvek konanie v banke a naviac mu oznamovali čiastkovú úhradu dlhu na jeho účet vo výške 2000,- eur dňa 27.4.2016. Vyhodnotiac teda správanie sa žalobcov, prejavené v ich písomných právnych
úkonoch, ako sú uvedené vyššie, počnúc zmluvou o pôžičke zo dňa 1.11.2012 až do ich písomnej
odpovede zo dňa 23.5.2016 z hľadiska obsahového, jazykového, logického, teda ich správania sa

nasledujúceho po uzavretí zmluvy o pôžičke, nemohol súd vyhodnotiť v prospech žalobcov, nakoľko z
neho nesporne vyplýva, že im žalovaný dohodnutú sumu pôžičky prenechal, teda mu pohľadávka voči
žalobcom vznikla a teda aj jeho záložné právo, zabezpečujúce túto jeho pohľadávku voči žalobcom a
keďže záväzok pôžičku s príslušenstvom riadne a včas /do 31.12.2016/ nesplnili, oprávnene pristúpil k
výkonuzáložnéhoprávavsúladespísomneuzatvorenouzáložnouzmluvou.Tak,akouviedolajodvolací

súd v súvisiacom konaní o nariadenie neodkladného opatrenia /OS Pezinok sp. zn. 42C 201/2018/ pre
úspech v tomto konaní bolo procesnou povinnosťou žalobcov, pokiaľ nárok, uplatňovaný v tomto konaní /
o veci samej/ odvodzovali od tvrdenia, že peňažné prostriedky /pôžička/ im neboli žalovaným nikdy
poskytnutéatedapohľadávkažalovanéhovočinimnevzniklaatedanevznikloanizáložnéprávo,vyvrátiť
skutočnosti, vyplývajúce jednak z nimi predložených písomných dôkazov /zmluva o pôžičke, v ktorej
sami deklarovali poskytnutie pôžičky v plnej výške, rovnako tak záložná zmluva v ktorej sami deklarovali

uzavretie zmluvy o pôžičke dňa 1.11.2012 a poskytnutie peňažnej sumy 60 000,- eur bezprostredne
pri jej podpise/, ale aj z dôkazov, predložených v tomto konaní žalovaným už k vyjadreniu k žalobe /
dodatok č. 1 zo dňa 24.11.2015 k zmluve o pôžičke a písomná odpoveď žalobcov zo dňa 23.5.2016
na výzvu žalovaného/, pričom k tejto sa ani nevyjadrili a skutkové tvrdenia žalovaného nepopreli. V
prípade, ak by im peňažné prostriedky skutočne neboli žalovaným poskytnuté /v roku 2012/, nebol by

žiadenrozumnýdôvod,abysodstupom3rokov/pouplynutídobysplatnostipôžičkypodľajejpôvodného
znenia/ uzatvárali so žalovaným záložnú zmluvu, ktorou si obmedzili dispozíciu s „ich jediným obydlím“,
taktiež žiaden dôvod na uzavretie dodatku č. 1 k zmluve o pôžičke, obsahom ktorej bola dohoda s
predĺžením lehoty splatnosti pôžičky, ani dôvod /v máji 2016/ vôbec reagovať na výzvu žalovaného na
splnenie dlhu a už vôbec nie označením jeho výzvy za predčasnú a oznamovaním, že časť dlhu už

uhradili /dňa 27.4.2016/.
41. Na základe takto jednoznačne zisteného skutkového stavu aj len z listinných dôkazov strán sporu a
jehoprávnehoposúdeniasúdvovecirozhodolnaprvompojednávaní,nevykonajúcžalobcaminavrhnutý
dôkaz výsluchom strán sporu, ktorý sám osebe by nebol spôsobilý zvrátiť zistený skutkový stav,
vyžadujúci odročenie pojednávania a teda nadbytočný a nehospodárny, s poukazom na čl. 17 C.s.p..

Žalobcovia mali dostatočný časový priestor /od 22.1.2019, kedy im bola doručená replika žalovaného
aj s prílohami s výzvou súdu na vyjadrenie /dupliku/v lehote 10 dní/ na uvedenie ďalších skutočností a
predloženie a označenie ďalších dôkazov s poučením, že na neskôr predložené a označené skutočnosti
a dôkazy súd nemusí prihliadnuť, ktorú procesnú povinnosť si nesplnili.
42. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane

náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, vzhľadom na plný úspech žalovaného v konaní.
43. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník /§ 262 ods. 2 C.s.p./.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde

Pezinok.
Podľa § 127 C.s.p., ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p., odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a)neboli splnené procesné podmienky
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnostíf)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p., odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p., prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie