Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, May 26, 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Sžfk/20/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4017200349
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:4017200349.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Jany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Igora Belka, v
právnej veci žalobkyne BIOCENTRUM, s.r.o., so sídlom SNP 57, 937 57 Želiezovce, IČO: 36 283 185,
právne zastúpená JÁNSKÝ & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Štúrova 13, 949 01
Nitra, IČO: 47 249 650, proti žalovanému (sťažovateľovi) Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky,
so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 100355343/2017 zo dňa 24. februára 2017, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti právoplatnému
rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/73/2017-144 zo dňa 21. novembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/73/2017-144 zo dňa 21.
novembra 2018 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Daňový úrad Nitra, ako prvoinštančný správny orgán, rozhodnutím č. 104414798/2016 zo dňa
05.12.2016 určil žalobkyni podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“) rozdiel v sume

14.516,87 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2015, nepriznal nadmerný odpočet
v sume 11.749,33 € a vyrubil daň v sume 2.767,54 €.

2. Na odvolanie žalobkyne žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 100355343/2017 zo dňa 24.02.2017
prvoinštančné rozhodnutie daňového úradu potvrdil.

II.

Konanie na krajskom súde

3. Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 191 ods. 1 písm. e) zákona č. 162/2015 Z.z.
Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zrušil napadnuté rozhodnutia správnych orgánov a vec vrátil
prvoinštančnému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

4. V odôvodnení uviedol, že z ustanovenia § 140 S.s.p. vyplýva, že vo veciach toho istého žalobcu a

totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení
každéhoďalšiehorozsudkusprávnysúdpoukážeužlennatotožnýrozsudok,prípadnestručnezopakuje
jeho dôvody.5. Z protokolu z daňovej kontroly č. 103836229/2016 zo dňa 06.09.2016 vyplýva a správny súd mal za
preukázané, že predmetom daňovej kontroly bola daň z pridanej hodnoty podľa zákona č. 222/2004
Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) za jednotlivé

zdaňovacie obdobie jún 2015. K jednotlivým zdaňovacím obdobiam správca dane uviedol, že žalobkyňa
si od vlastnej daňovej povinnosti odpočítala daň z dodávateľských faktúr (špecifikovaných v rozhodnutí
podľa zdaňovacieho obdobia - dodávka chemikálií) vystavených v príslušnom zdaňovacom období
spoločnosťou HANTER s.r.o. ako dodávateľom.

6. V danej veci žalovaný a správca dane na základe doteraz vykonaného dokazovania v daňovom
konaní spochybnili reálne uskutočnenie obchodov medzi uvedenou spoločnosťou ako dodávateľom a
žalobkyňou ako odberateľom, najmä z toho dôvodu, že nebolo samotným dodávateľom preukázané
dodanie tovaru, a preto nemohla jej vzniknúť ani daňová povinnosť a v takom prípade ani odberateľovi
(žalobkyni) nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane, čo podporuje samotný fakt, že dodávateľ
podal v zákonom stanovenej lehote posledné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie

obdobie 4. štvrťrok 2014 a rozhodnutím správcu dane zanikla dňa 31.10.2015 tomuto dodávateľovi -
HANTER s.r.o. platnosť osvedčenia registrácie pre daň z pridanej hodnoty podľa ustanovenia § 81 ods.
4 písm. b) zákona o DPH.

7. V priebehu výkonu daňovej kontroly u daňového subjektu, podal tento deklarovaný dodávateľ dňa

05.05.2016 daňové priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2015 a 3.
štvrťrok 2015, avšak v podaných daňových priznaniach priznal dodanie tovaru a služieb v tuzemsku
podľa § 8 a 9 zákona o DPH a nie je zrejmé na základe akých podkladov daňové priznania podal, a či
v nich priznal aj dodanie tovarov pre daňový subjekt - žalobkyňu.

8. Nie je potom sporné, že v preskúmavanej veci ide o vec v zmysle § 140 S.s.p., t. j., že daná vec
sa týka toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už bolo predmetom konania pred
správnym súdom sp. zn. 11S/97/2017 dňa 17.10.2018, a preto správny súd odkazoval na odôvodnenie
tohto rozsudku (prvá vec v tomto senáte bola rozhodnutá pod sp. zn. 11S/96/2017 dňa 22.08.2018).

9. Žalobkyňa v daňovom konaní predložila doklady o dodávke tovaru od deklarovaného dodávateľa od
spoločnosti HANTER s.r.o. v kontrolovaných zdaniteľných obdobiach 2015 (jún, júl, august, september)
a poukazovala na výpoveď svedka N.D. (splnomocnený konať za dodávateľa), ktorý uviedol, že tovar
nakupoval v Maďarsku od spoločnosti Fero Globus Budapešť, doklady o nákupe tovaru spoločnosťou
HANTER s.r.o. od jeho dodávateľa Sentimento, Kft., vrátane podaného dodatočného daňového

priznania na daň z pridanej hodnoty a na podporu svojich tvrdení o splnení zákonných podmienok na
uplatnenie nadmerného odpočtu navrhla výsluch menovaných svedkov (napr. účtovníčka dodávateľa
žalobkyne).

10. V daňovom konaní postup správcu dane vyplýva z § 3 Daňového poriadku. Z odseku 2 vyplýva,

že správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane. Správny súd bol toho názoru, že ak vznikli pochybnosti o dodávateľovi spoločnosti

HANTER, s.r.o., či to bola spoločnosť FERO GLOBUS Budapešť, ktorého označil svedok N. na strane
jednej alebo spoločnosti Sentimento Kft., Érd, ktorého označil konateľ žalobkyne, ide o rozpor v tvrdení
a v prípade takýchto pochybností o deklarovanom dodávateľovi v inej krajine v rámci Spoločenstva
bolo potrebné vyzvať žalobkyňu na spresnenie požadovaných údajov správcom dane, aby predložila
hodnoverné účtovné doklady, a to aj prostredníctvom výsluchov svedkov a umožniť jej klásť svedkom

otázky. V tomto smere nie je možné vylúčiť ani postup podľa Nariadenia Rady (EU) č. 1798/2003
o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty kreovanej do
nariadenia Rady (EU) č. 904/2010 (inštitút žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií na
maďarské daňové orgány), ako to navrhovala žalobkyňa, či uvedené spoločnosti, resp. ktorá spoločnosť
tovar dodala spoločnosti HANTER, s.r.o., v ktorom zdaňovacom období, kto zastupoval túto spoločnosť

(s kým v mene spoločnosti jednala), kto tovar prepravil a ako na územie Slovenska a pod.

11. Podľa názoru krajského súdu záver žalovaného, ktorý prezentoval v súdnom konaní (vyjadrenie
k žalobe), že „Prostredníctvom aplikácie VIES - kontrola platnosti IČ DPH, verejne dostupnej nastránke FS SR je zrejmé, že SENTIMENTO Kft. 2030 Érd, Kossuth Lajos u. 105-107, a IČ
DPH HU 14218224 a obchodný názov dodávateľa patrí spoločnosti SENTIMENTO KORLÁTOLT
FELELÔSSÉGÚ TÁRSASÁC, 2030 ÉRD KOSSUTH LAJOS UTCA 105-107, ktorá spoločnosť na

svojej internetovej stránke uvádza, že sa špecializuje na návrh, realizáciu, distribúciu a servis
farmaceutických, potravinárskych a chemických strojov a systémov. Podľa výpisu z príslušného
obchodného registra je hlavnou činnosťou inžinierska činnosť a technické poradenstvo. Nakoľko
žalovaný nemá bližšiu špecifikáciu spoločnosti FERO GLOBUS Budapešť, po zadaní tohto slovného
reťazca do internetového prehliadača je skutkovo najbližšia informácia, že Ferroglobus Budapešť je

členom skupiny Thyssenkrupp, a je to najväčšia maďarská obchodná spoločnosť pre oceľové, ľahké
a neželezné kovy a plasty.....“, je predčasný bez vykonania dokazovania formou žiadosti MVI na tieto
spoločnosti po odstránení rozporov v dodávateľoch spoločnosti HANTER, s.r.o.

12. Tieto rozpory neodstránil ani žalovaný, ktorý podľa § 74 Daňového poriadku má rozsiahle
kompetencie a rozhodnutie správcu dane ako vecne správne potvrdil. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo

potrebné napadnuté rozhodnutie žalovaného a správcu dane zrušiť a vec vrátiť správcovi dane na nové
konanie, keďže zistenie skutkového stavu daňových orgánov bolo nedostačujúce na riadne posúdenie
veci a vyslovení záveru, že neboli splnené podmienky na odpočítanie dane uvedené v ustanovení § 49
ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o DPH a určenie rozdielu v sume nadmerného odpočtu 14.516,87 eur.

13. Z uvedeného dôvodu sa krajský súd nezaoberal ďalšími námietkami žalobkyne týkajúce sa nároku
na uplatnenie si nadmerného odpočtu u správcu dane.

14. Krajský súd považoval námietku žalobkyne o dĺžke daňovej kontroly za nedôvodnú (žalobkyňa
citovala neplatný daňový zákon), i keď ju žalobkyňa uplatnila až pred súdom, nakoľko ide o podmienku

daňovéhokonania,naktorúsúdmusíprihliadaťzúradnejpovinnosti,avšakvdanomprípadejednoročná
lehotavzmysle§46ods.10písm.a)Daňovéhoporiadkuboladodržaná,čovyplývazozápisniceozačatí
daňovej kontroly a jej ukončenie doručením Protokolu dňa 12.09.2016, potom nasledovalo vyrubovacie
konanie.

15. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že úspešnej žalobkyni priznal
nárok na náhradu trov konania.

III.
Konanie na kasačnom súde

16. Rozsudok krajského súdu žalovaný napadol kasačnou sťažnosťou z dôvodov uvedených v § 440
ods. 1 písm. g) S.s.p. Pripomenul, že v zmysle § 24 ods. 1 písm. a) až c) Daňového poriadku bolo
povinnosťou žalobkyne preukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti,
ktoré je povinná uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinná podávať podľa

osobitnýchpredpisov,ďalejskutočnosti,naktorýchpreukázaniebolavyzvanásprávcomdanevpriebehu
daňovej kontroly a tiež vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinná viesť.

17. Žalobkyňa bola o svojich právach a povinnostiach pri výkone daňovej kontroly riadne oboznámená.
Správca dane poskytol žalobkyni dostatočný priestor na predkladanie dôkazov. Žalobkyňa nijaký dôkaz

nepredložila a na výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly
sa nevyjadrila. Od začatia daňovej kontroly až do podania správnej žaloby žalobkyňa nenavrhla
vykonanie ďalšieho dokazovania vo forme výsluchu konkrétnych svedkov, resp. preverenia dodávateľa/
dodávateľov spoločnosti HANTER s.r.o. prostredníctvom zaslania žiadosti o medzinárodnú výmenu
daňových informácií. Žalobkyňa navrhla vykonanie ďalšieho dokazovania až pri podaní správnej žaloby

na krajský súd.

18. S názorom krajského súdu, že vo veci bude potrebné odstrániť pochybnosti o dodávateľovi
žalobkynedoplnenímdokazovania,sasťažovateľnestotožnil.Uviedol,žedňa19.07.2016sauskutočnilo
ústne pojednávanie vo veci vypočutia svedka N. V. N. (zástupca dodávateľa). Svedok vypovedal,

že deklarovaný tovar - chemikálie, nakupoval výlučne od maďarskej spoločnosti FERO GLOBUS
Budapešť. Ústneho pojednávania sa osobne zúčastnil aj konateľ žalobkyne, ktorý nevyužil možnosť
klásť svedkovi otázky a na znak súhlasu s obsahom zápisnice túto podpísal. V priebehu daňovej kontroly
za zdaňovacie obdobie jún 2015 žalobkyňa poskytla správcovi dane 5 listín v maďarskom jazyku, naktorých je uvedený názov spoločnosti SENTIMENTO G. a obchodný názov dodávateľa. Týmto tvrdila,
že informácie, ktoré poskytol svedok N. nie sú pravdivé a deklarovala, že žalobkyňa má relevantnejšie
informácie o dodávateľoch svojho dodávateľa, no aj napriek tomu akceptuje spoločnosť HANTER s.r.o.

ako medzičlánok pri dodávkach tohto tovaru. Sám dodávateľ (HANTER s.r.o.) prostredníctvom svojich
daňových priznaní a iných podaní, nedeklaroval nadobudnutie tovaru z iného členského štátu. Od
januára 2015 dodávateľ daňové priznania nepodával. Daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za 2.
štvrťrok 2015 a 3. štvrťrok 2015 podal až 05.05.2016. Až v žalobe sa žalobkyňa dožadovala zaslania
dopytu na zahraničných dodávateľov tovaru.

19. Zároveň sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že kasačnou sťažnosťou napadnutý rozsudok
krajského súdu spôsobil stav právnej neistoty, pretože vo veci tej istej žalobkyne a totožného predmetu
konania (zdaňovacie obdobie september 2015) krajský súd vydal dňa 19.06.2018 rozsudok č. k.
15S/15/2017-123, ktorým žalobu ako nedôvodnú zamietol. Tu krajský súd konštatoval, že správca dane
rozhodnutie založil na skutkovo a právne rovnakých skutočnostiach, vychádzajúcich zo zistení daňovej

kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2015 až september 2015 a žalovaný sa
s týmito závermi stotožnil. Z obsahu predloženého administratívneho spisu mu vyplynulo, že daňové
orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu. Vychádzal pritom z daňových dokladov
predloženýchžalobkyňouazozistení,žetýmtodokladomabsentujemateriálnypodkladpreukazujúci,že
tovar dodal deklarovaný dodávateľ. Žalobkyňa mala možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu

daneazaujaťknimstanovisko.Záversprávcudaneažalovaného,ktorýustálilivosvojichrozhodnutiach,
zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o
DPH platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, pričom súd nezistil ani žiadne procesné
pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať. S týmto rozsudkom sa sťažovateľ v plnom
rozsahu stotožnil. V posudzovanej veci sa krajský súd zásadne odklonil od svojich záverov uvedených

v rozsudku č. k. 15S/15/2017-123 zo dňa 19.06.2018, pričom ani neuviedol dôvody tohto odklonu.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok
krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

21. Žalobkyňa vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti nepodala.

IV.
Právny názor Najvyššieho súdu

22. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.)
preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná
oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti
ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia

pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu
a na internetovej stránke najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26. mája 2020 (§ 137
ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).

23. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

24. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
25. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku

z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
26. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže
platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú
podľa § 71.27. Kasačný súd vychádzal zo skutkového stavu, ktorý podrobne v odôvodnení napadnutého rozsudku
popísal krajský súd. Pre účastníkov konania sú zistenia, fakty a skutočnosti skutkového stavu zrejmé,

a preto ich kasačný súd nebude nadbytočne opakovať.

28. Kľúčovou otázkou vo veci bolo posúdenie, či záveru správcu dane a žalovaného o nesplnení
zákonných podmienok na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods.
1 písm. a) zákona o DPH z dokladov z elektronickej registračnej pokladnice (ďalej len „ERP“), ktorými

žalobkyňa deklarovala nákup chemikálií od dodávateľa HANTER s.r.o. v zdaňovacom období jún 2015,
predchádzalo zistenie skutkového stavu dostačujúce na riadne posúdenie veci.

29. Po preskúmaní kasačnej sťažnosti, napadnutého rozsudku krajského súdu a oboznámení sa s
obsahom administratívneho spisu kasačný súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného
ako aj správcu dane je súladné so zákonom a za súladný so zákonom je treba označiť aj procesný

postup správcu dane vedúci k vydaniu napadnutých rozhodnutí.

30. Z vykonaného dokazovania, ktoré podľa názoru kasačného súdu bolo dostatočné a má oporu
v administratívnom spise, správca dane a žalovaný vyvodili správny skutkový a právny záver, že
žalobkyňa oprávnenosť odpočítania dane vo vzťahu k deklarovanému nákupu chemikálií od dodávateľa

HANTER s.r.o. v zdaňovacom období jún 2015 nepreukázala. Z § 24 ods. 1 písm. a) až c) Daňového
poriadku žalobkyni vyplýva povinnosť preukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie
dane a skutočnosti, ktoré je povinná podávať podľa osobitných predpisov, ale tiež skutočnosti, na
ktorých preukázanie bola vyzvaná správcom dane v priebehu daňovej kontroly. Žalobkyňa bola o
svojich právach a povinnostiach pri výkone daňovej kontroly správcom dane riadne oboznámená.

Správca dane od začiatku daňovej kontroly poskytoval žalobkyni dostatočný priestor na predkladanie
dôkazov a vyjadrení ku všetkým zisteniam správcu dane. Žalobkyňa bola nečinná pri výsluchu svedka
N. V. N. (konateľa spoločnosti HANTER s.r.o.) dňa 19.07.2016, kedy svedok vypovedal k otázke
dodávateľa chemikálií. Od začatia daňovej kontroly až do podania správnej žaloby žalobkyňa nenavrhla
vykonanie ďalšieho dokazovania vo forme výsluchu konkrétnych svedkov a o preverenie dodávateľov

spoločnosti HANTER s.r.o., prostredníctvom zaslania žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových
informácií, požiadala až v rámci preskúmavacieho konania napadnutých rozhodnutí krajským súdom.

31. Pokiaľ žalovaný v kasačnej sťažnosti poukázal na právnu neistotu, ktorú privodili rozsudky Krajského
súdu v Nitre sp. zn. 11S/97/2017 zo dňa 17.10.2018 a sp. zn. 11S/96/2017 zo dňa 22.08.2018, ktorými

boli napadnuté rozhodnutia žalovaného zrušené a veci mu boli vrátené na ďalšie konanie a zároveň súd
uložil žalovanému povinnosť doplniť dokazovanie, pričom svojim skorším rozhodnutím - rozsudkom č.
k. 15S/15/2017-123 zo dňa 19.06.2018 žalobu toho istého účastníka konania (žalobkyne) za totožných
skutkových okolností ako nedôvodnú zamietol, avšak v tomto rozsudku krajský súd svoj zásadný odklon
od záverov uvedených v rozsudku č. k. 15S/15/2017-123 nijako nezdôvodnil, musí kasačný súd tomuto

záveru prisvedčiť.

32. V posudzovaných veciach bola u žalobkyne na základe oznámenia zo dňa 04.04.2016 vykonaná
daňová kontrola za zdaňovacie obdobie júl 2015 až september 2015. O výsledku daňovej kontroly
bol vyhotovený protokol č. 100031170/2017 zo dňa 09.01.2017, ktorý bol žalobkyni doručený dňa

18.01.2017 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Žalobkyňa svoje
procesné právo nevyužila. Správca dane výrok rozhodnutí o určení rozdielu na dani z pridanej hodnoty
k jednotlivým zdaňovacím obdobiam založil na skutkovo a právne rovnakých skutočnostiach.

33. Krajský súd v odôvodnení rozsudku č. k. 15S/15/2017-123 zo dňa 19.06.2018 uviedol, že správca

dane postupoval správne a v zmysle zákona, keď žalobkyni rozhodnutím zo dňa 13.02.2017 vyrubil
rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2015. Správne postupoval aj
žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane potvrdil, pretože z obsahu administratívneho spisu mu
vyplynulo, že skutkový stav bol správne a v dostatočnom rozsahu zistený tak, aby bolo možné na jeho
základe v zmysle zákona rozhodnúť. Žalobkyňa mala možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu

dane a zaujať k nim stanovisko. Krajský súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov,
ku ktorým by musel prihliadnuť.34. V posudzovanej veci krajský súd rozsudkom č. k. 11S/73/2017-144 zo dňa 21.11.2018 rozhodnutie
žalovaného a správcu dane vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu jún 2015 zrušil a vec vrátil
prvoinštančnému správnemu orgánu na ďalšie konanie s odôvodnením, že zistenie skutkového stavu

daňovými orgánmi bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a vyslovenie záveru, že neboli splnené
podmienky na uplatnené odpočítanie dane uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH a určenie
rozdielu v sume nadmerného odpočtu 14.516,87 €.

35. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v

súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, ak takej ustálenej rozhodovacej
praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

36. Dôvodne potom namietal sťažovateľ, že krajskému súdu vo veci žalobkyne vedenej pod sp. zn.
11S/73/2017 muselo byť zo skoršej rozhodovacej praxe známe, že dňa 19.06.2018 Krajský súd v
Nitre vyhlásil vyššie uvedený rozsudok č. k. 15S/15/2017-123 a pokiaľ sa vo vzťahu k zdaňovaciemu

obdobiu jún 2015 krajský súd od svojho skoršieho právneho názoru odklonil, bolo jeho povinnosťou tento
svoj zásadný odklon od svojich skorších záverov (rozsudok č. k. 15S/15/2017-123) náležite zdôvodniť.
Účastníci konania legitímne očakávajú, že ich vec bude rozhodnutá za obdobnej skutkovej a právnej
situácie, čo je i prípad danej veci, rovnakým spôsobom. Obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie
právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva

rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06).

37. Za daných skutkových a právnych okolností kasačný súd považuje rozhodnutie správcu dane a
žalovaného za vecne správne a zákonné. Konajúce orgány svoje úvahy vedúce k ustáleniu skutkového
stavu racionálne a logicky odôvodnili a správne právne posúdili aplikáciou relevantných zákonných

ustanovení platných a účinných v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia.

38. Záverom kasačný súd poukazuje na svoje rozsudky sp. zn. 3Sžfk/18/2019 zo dňa 22.05.2019 a sp.
zn. 4Sžfk/6/2019 zo dňa 14.01.2020, v ktorých sa obdobnou vecou totožných účastníkov konania už
zaoberal.

39.Kasačnýsúdpretospoukazomnazáveryuvedenévyššiepovažovalnámietkyžalovanéhovznesené
v kasačnej sťažnosti za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 1 S.s.p.
zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude
postupovaťvintenciáchprávnehonázoruvyslovenéhokasačnýmsúdomvtomtorozsudku,vecprejedná

znova v medziach podanej žaloby, pričom závery, ku ktorým dospeje, riadne a zrozumiteľne odôvodní. V
novomrozhodnutívovecikrajskýsúdznovurozhodneajonáhradetrovkonania,vrátanetrovkasačného
konania (§ 467 ods. 3 SSP).

40. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.