Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 8, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/182/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115226134
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8115226134.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu BYTOVÉ DRUŽSTVO
PREŠOV, so sídlom Bajkalská 30, 080 01 Prešov, IČO: 00 173 665 zastúpeného JUDr. Danielom
Boľanovským,advokátomsosídlomBajkalská30,08001Prešovprotižalovanej:W.J.,nar.XX.X.XXXX,
bytom I. XX, XXX XX G. zastúpenej ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU VAĽO & PARTNERS s. r. o., so

sídlom 080 01 Prešov, Konštantínova 3, o zaplatenie 609,61 eura s prísl., o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 19C 415/2015 - 284 zo dňa 21.06.2018 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok v napadnutej časti, t.j. okrem výroku I. o zastavení konania a to konkrétne
v časti výroku II. o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 433,42 Eur do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Vo zvyšku priznanej istiny nad sumu 433,42 Eur do 609,61 Eur m e n í rozsudok súdu 1.išntancie
tak, že návrh z a m i e t a .

Z r u š u j e rozsudok vo výroku čo do úroku z omeškania a o trovách konania a v rozsahu zrušenia
v r a c i a vec súdu 1.inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie:

I.Konanieozaplatenie8,05%úrokovzomeškaniaročnezosumy1,29euraod01.06.2015dozaplatenia
zastavil.

II. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 609,61 eura s 815 % úrokmi z omeškania

ročne zo sumy 633,73 eura od 1.7.2014 do 31.5.2015 vo výške 47,40 eura, s 8,15 % úrokmi z omeškania
ročne zo sumy 68,08 eura od 1.7.2014 do 31.5.2015 vo výške 5,09 eura, s 8,15 % úrokmi z omeškania
ročne zo sumy 68,08 eura od 1.8.2014 do 31.5.2015 vo výške 4,62 eura, 8,05 % úrokmi z omeškania
ročne zo sumy 608,32 eura od 1.6.2015 do zaplatenia, s 8,05 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy
0,43 eura od 1.7.2015 do zaplatenia, s 8,05 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 0,43 eura od 1.8.2015
do zaplatenia, s 8,05 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 0,43 eura od 1.9.2015 do zaplatenia do 15

dní od právoplatnosti rozsudku.

III.Priznalžalobcovivočižalovanejnárokna100%náhradutrovkonania,oktorejvýškebuderozhodnuté
súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie ustanoveniami týchto právnych predpisov:1. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti,
ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/
ES a 2006/32/ES (Ú. v. EÚ L 315 14. 11. 2012) v znení smernice Rady 2013/12/EÚ z 13. mája 2013

(Ú. v. EÚ L 141, 28. 5. 2013),
2. Zákon č . 657/2004 Z.z. z 26.10.2004 o tepelnej energetike v znení zákona č.99/2007 Z.z., 309/2009
Z.z. 136/2010 Z.z., 184/2011 Z.z., 251/2012 Z.z. .
3. Zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov.

4. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
v znení neskorších predpisov.
5. Vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví ( v ďalšom ÚRSO) č.358/2009 Z.z. z 20.08.2009,
ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška ÚRSO č.630/2005 Z.z. , ktorou sa ustanovuje teplota úžitkovej vody
na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej
vody a rozpočítavania množstva dodaného tepla ako aj Smernice žalobcu - Rozúčtovanie nákladov

za dodávku TE pre ústredné vykurovanie BD Prešov SM 13.3 25 a postupovať v zmysle záznamu zo
schôdze vlastníkov a nájomníkov bytového domu I. X,.XX,XX G. konanej dňa 7.11.2012.
6. Rovnako ustanovenia §§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže sa jedná o spotrebiteľský vzťah,
§ 6, § 7, § 7 b/, § 7 c/, § 8 a/, § 8 b/, § 10 ods. 1, § 11 ods. 1, 2, 3, 5, 6, § 14 ods. 1, 2, 3, 4 Zákona č.
182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že po vykonaní rozsiahleho dokazovania je potrebné zo zisteného
skutkového stavu uzavrieť len jeden právny záver, a to ten, že žalobca postupoval pri rozúčtovaní tepla
za rok 2013 v prípade žalovanej na základe platných právnych predpisov a interných predpisov a v
súlade s dohodou samotných vlastníkov bytov zo dňa 7.11.2012.

Ak postupoval v súlade s právnymi predpismi nemohol porušiť pri tom práva žalovanej ako spotrebiteľky
v žiadnom ohľade.
Znalec vysvetlil dostatočne presvedčivo v čom spočíva spôsob rozúčtovania tepla podľa platnej
legislatívy s tým, že vyhláška rieši aj také byty ako vlastní žalovaná, aby prepočet tepla bol korigovaný a
je pravdou, že prisvedčil žalovanej, že v jej prípade, ak je dohoda vlastníkov bytov uzavretá spôsobom,

že je daný pomer medzi percentom odberu podľa meračov a percentom odberu podľa plochy, je v jej
prípade výhodné, ak nesprístupní merače tepla a spotreba tepla v jej byte sa rozpočíta podľa plochy.
Dohoda vlastníkov bytov zo dňa 7.11.2012 však stanovila určitý prepočet a žalobca iba podľa neho a
platnej legislatívy postupoval.
Ak žalovaná sprístupnila odpočtárovi merače tepla a vedela o týchto skutočnostiach a je zjavné, že o

tom vedela a následkom toho pri vyúčtovaní oproti predchádzajúcemu roku, kedy merač nesprístupnila,
sa jej zvýšila spotreba tepla, resp. rozúčtovaná spotreba znamenala vyšší odber a tým aj vyššiu cenu
oproti tomu, keby prepočet odberu tepla sa vykonal na m2, žalobca nenesie žiadne zavinenie na tomto
vzniknutom stave.
Žalobca je správcom asi 13 000 bytov a spravuje ich na základe zmlúv o výkone správy bytov, v ktorých

sú zmluvne dohodnuté práva a povinnosti ako jeho ako správcu bytov tak spoločenstiev bytov. Zákon
č.182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov ukladá v tomto
vzťahu práva a povinnosti ako jednej tak druhej zmluvnej strane.
Ak žalovaná tvrdí, že žalobca „porušil ustanovenia tohto zákona v §§ 8a a 8b, lebo mal na výrazné
rozdiely a extrémy upozorniť vo svojej Výročnej správe za rok 2013 ako na významnú skutočnosť v

zmysle zákona a neuvedením týchto skutočnosti do správy neumožnil žalobca žalovanej a ani ďalším
vlastníkom bytov z dôvodu absencie informácií využiť právo žalovanej podľa Zákona č. 182/1993 Z.z.
na zvolanie schôdze vlastníkov bytov, na ktorej by sa riešil tento problém a tým ju poškodil., ako aj
že neriešením neobvyklého stavu (50% nulových PRVN). o ktorom vedel len žalobca, nechránil práva
všetkých vlastníkov bytov, ale stránil len skupine vlastníkov bytom s nulovými odpočtami., a zvolaním

schôdze Spoločenstva vlastníkov bytov. zverejnením konkrétnych údajov o všetkých meraniach by dal
možnosť znevýhodneným vlastníkom bytov brániť svoje práva a teda by naplnil literu zákona a umožniť
vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome na požiadanie nahliadnuť do
dokladov týkajúcich sa správy domu alebo čerpania fondu prevádzky. údržby a opráv., ako aj že
ani po opakovaných žiadostiach neumožnil žalovanej nahliadať do dokladov týkajúcich sa správy a

neposkytol informácie v predmetnej záležitosti požadované právnym zástupcom žalovanej“, tieto jej
tvrdenia považuje súd v kontexte vykonaného dokazovania za nie právne relevantné.Úlohou žalobcu ako správcu je podľa zmluvy o výkone správy bytov na základe poverenia vlastníkov
bytov zabezpečovať výkon správy bytového domu, prevádzky domu, bytov a obstarávať údržbu a opravy
spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu.

Rozhodujúce aj z hľadiska vyššie uvedeného zákona aj z hľadiska zmluvy o výkone správy bytov je
spoločenstvo vlastníkov bytov, ktoré má predovšetkým chrániť práva každého vlastníka a starostlivo
hospodáriť s majetkom spoločenstva. Z tohto dôvodu zákon č. 182/2003 Z.z. umožňuje nespokojnému
vlastníkovi domáhať sa zmeny rozhodnutia spoločenstva aj o spôsobe rozúčtovania tepla, ktoré je
prijaté v jeho neprospech súdnou cestou. Prenášanie zodpovednosti v tomto smere na správcu bytov

je prejavom nepochopenia účelu zákona č. 182/2003 Z.z. vo vzťahu k novému inštitútu spoločenstva
vlastníkov bytov, ktoré ak vlastník bytu chápe a vykladá si v zmysle predchádzajúceho postavenia
bytových družstiev, ktoré boli aj vlastníkmi bytového fondu na rozdiel od dnešného stavu, kedy sú
prevažne len správcami bytového fondu, je pochopiteľné, že sa domnieva, že to bude práve bytové
družstvo, ktoré má voči nemu povinnosti aj takéhoto charakteru. V zmysle tohto zákona totiž správu
bytov vykonáva predovšetkým spoločenstvo vlastníkov bytov, ktoré môže poveriť správou bytov správcu

- bytové družstvo.

4. Bolo preukázané žalobcom, že ako správca si splnil svoju povinnosť najneskôr do 31. mája
nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti
za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných

častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so
správou domu vo vzťahu k roku 2012 aj 2013.
Nebolo ničím preukázané, aby v tomto smere nekonal v súlade so spotrebiteľskou legislatívou
vyplývajúcouzustanovení§§52anasl.Občianskehozákonníkavovzťahukpovinnostiachpodľazmluvy
o výkone správy bytov.

5. Bolo povinnosťou orgánov spoločenstva vlastníkov bytov, aby z týchto správ vyvodili správne a
zákonné závery pre každého vlastníka bytu a dokázali ochrániť jeho práva. Ukladať takéto povinnosti
správcovi bytov je nad rámec účelu jeho činnosti. V tomto smere je potrebné prisvedčiť obrane žalobcu
voči námietkam žalovanej.

Žalovaná vedela o spôsobe rozpočítavania tepla v jej byte aj v ostatných bytoch, riešila problémy
vyplývajúce z toho, že vlastní byt, ktorý podľa jej tvrdenia vyžaduje väčší odber tepla, lebo je krajný a
rohový a nedomáhala sa v spoločenstve vlastníkov bytov prijatia rozhodnutia, ktorým by sa voči tomuto
ubránila., nezúčastnila sa schôdze vlastníkov bytov 7.11.2012 a ani nijako inak nenamietala voči dohode
vlastníkov bytov o spôsobe rozpočítavania tepla, nevyužila svoje právo domáhať sa ochrany svojich

práv súdnou cestou v zmysle zákona č. 182/2003 Z.z.
Za daného stavu veci žalobca neporušil žiadne právne ustanovenie ani žiadnu právnu povinnosť a nie
je a nemôže byť zodpovedný za vzniknutý stav, hoci je pravdou, že námietky žalovanej v tomto spore
prijal a pokiaľ bolo možné, snažil sa o to, aby pri rozúčtovaní tepla v budúcnosti akceptoval aj takéto
výhrady vlastníkov bytov.

Pretosúdvčasti,vktorejdošlokčiastočnémuspäťvzatiužalobykonaniezastavilavozvyškuoprávnenej
žalobe vyhovel, pričom voči ostatnej špecifikácii nároku vrátane úrokov z omeškania v zmysle § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka žalovaná nenamietala a preto ich považoval v čase vydania tohto rozhodnutia
za nesporné.

6.Výrokotrováchkonaniaodôvodnilsúdprvejinštancieustanovením§255a§262Civilnéhosporového
poriadku (ďalej CSP). Súd prvej inštancie ustálil, že žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7. Proti tomuto rozsudku včas podala odvolanie žalovaná. Právne odôvodnila svoje odvolanie

ustanovením § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/, g/ a h/ CSP. Poukázala na ustanovenie § 8 b/ Zákona č.
182/1993 Z.z. a tvrdila, že žalobca porušil ustanovenia zákona č. 182/1993 Z.z. v § 8 a/ a 8 b/, lebo
mal na výrazné rozdiely a extrémy (50 % nulových PRVN) a z toho vyplývajúce nedoplatky a nesprávne
nastavený spôsob rozpočítania nákladov na teplo upozorniť vo svojej výročnej správe za rok 2013 ako
na vyzvanú skutočnosť, čo však žalobca neurobil. V priebehu dokazovania bolo preukázané, že žalobca

neumožnil vlastníkovi bytu na požiadanie nahliadnuť do dokladov týkajúcich sa správy domu alebo
čerpania fondu prevádzky, údržby a opráv za rok 2013. Podľa svedkyne I. X., pracovníčky žalobcu,
jediný, kto môže rozhodnúť o zmene spôsobu rozpočítania nákladov za teplo, sú vlastníci bytov a
nebytových priestorov na schôdzi vlastníkov. Správca nemôže zmeniť uznesenia, ktoré boli prijaté naschôdzi, jedine môže v odôvodnených prípadoch zvolať schôdzu vlastníkov bytov, respektíve odporučiť
vlastníkom, aby rozhodli o inom pomere ešte prijateľnejšom pre nich. Žalobca nevyhodnotil stav, kedy
50 % bytov platí za spotrebovanú zložku tepla 0 eur za odôvodnený prípad - významnú skutočnosť.

Pochybil, keď vzhľadom na vzniknutú anomáliu nezvolal schôdzu vlastníkov bytov a neupozornil ich na
neadekvátne rozdiely v spotrebe tepla jednotlivých bytov. Žalovaná tvrdí, že neuvedením významných
skutočností žalobcom uvedených vyššie do správy, neumožnil žalobca žalovanej ani ďalším vlastníkom
bytov z dôvodu absencie informácie využiť právo žalovanej podľa zákona č. 182/1993 Z.z. na zvolanie
schôdze vlastníkov bytov, na ktorej by sa riešil tento problém, a tým žalobca poškodil žalovanú, nakoľko

nechránil jej práva ako vlastníka bytu. Neriešením neobvyklého stavu, o ktorom vedel len žalobca,
nechránil práva všetkých vlastníkov bytov, ale chránil len skupinu vlastníkov bytov s nulovými odpočtami.
Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uvádza, že bolo preukázané žalobcom, akým spôsobom
si ako správca plnil svoju povinnosť najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka, okrem iného, ako aj o
iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu vo vzťahu k roku 2012 aj 2013. Toto
tvrdenie súdu prvej inštancie sa nezakladá na dôkladnom preverení skutkové stavu, pretože v správe

neboli uvedené žiadne významné skutočnosti súvisiace so správou domu za rok 2013, na ktoré počas
celej doby súdneho konania žalovaná upozorňovala. Žalovaná tvrdí, že vedela o spôsobe rozpočítania
tepla v jej byte. Riešila problémy vyplývajúce z toho, že vlastní byt, ktorý vyžaduje väčší odber tepla,
lebo je krajný a rohový, avšak na schôdzi vlastníkov bytov sa nedomáhala prijatia rozhodnutia, ktorými
sa voči tomu ubránila, ani nijak inak nenamietala voči dohode vlastníkov o spôsobe rozpočítania tepla,

nakoľko konkrétny prípad prijatého spôsobu rozpočítania tepla bol známy len žalobcovi. Z toho dôvodu
ani nemohla využiť svoje právo domáhať sa ochrany svojich práv súdnou cestou v zmysle zákona. Súd
prvej inštancie sa pri rozhodovaní vôbec nevenoval v priebehu dokazovania preukázanému porušeniu
ustanovení Zákona č. 182/1993 Z.z., v § 8 a/ a § 8 b/, dokonca ich považuje za nie právne relevantné.
Žalovaná taktiež namieta i výšku priznaného úroku z omeškania, kedy vo výroku rozsudku je uvedené

815 % pri istine vo výške 609,61 eur úroku z omeškania ročne. Žalovaná má za to, že tento prípad spadá
pod spotrebiteľské právo a potom súd prvej inštancie mal na daný nárok žalobcu tiež aplikovať príslušné
ustanovenia § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Žalovaná namieta i priznanie náhrady trov
konania v rozsahu 100 %. Podľa žalovanej toto súdne konanie trvá už od októbra 2015, avšak v
žiadnom prípade žalovaná neurobila prieťahy a nárast súdnych pojednávaní bol zapríčinený neochotou

žalobcu predložiť doklady, ktoré požadovala žalovaná. Žalobca ako Bytové družstvo má vo svojom
zamestnaneckom pomere viacero právnikov, ktorí by žalobcu mohli zastupovať pred súdom, čím by
došlo k eliminovaniu trov konania. Žalovaná tvrdí, že v rozsudku nie je jednoznačne evidentné, stručné,
jasné a výstižné vysvetlenie, ktoré v skutočnosti považuje súd prvej inštancie za preukázané a ktoré nie.
Poukázala na právo na súdnu ochranu v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Zároveň

na skutočnosť, že z princípu práva na spravodlivý proces vyplýva povinnosť súdu umožniť stranám
sporu účinné uplatňovanie námietok a argumentov, ako aj povinnosť súdu sa s týmito námietkami a
argumentmi, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie presvedčivo v odôvodnení svojho rozhodnutia
vyporiadať. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu I. ÚS 46/05, I. ÚS 335/06, II.
ÚS 220/08, III. ÚS 12/07, IV. ÚS 163/08 tak, aby odôvodnenie rozsudku malo náležitosti vyžadované

ustanovením § 220 CSP. Podľa žalovanej v danom prípade súd prvej inštancie sa neriadil vyššie
uvedenými pravidlami, čím založil nepreskúmateľnosť ním vydaného rozhodnutia a to pre nedostatok
dôvodov. Preto považuje žalovaná svoje odvolanie za dôvodné, navrhuje odvolaciemu súdu, aby jej
odvolaniu bolo v celom rozsahu vyhovené.

8. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Tento s odvolaním žalovanej nesúhlasil a považoval ho
za nedôvodné a stotožnil sa s rozsudkom súdu prvej inštancie, ktorý považuje za správny. Nie je
pravdou, že by v bytovom dome žalovanej bolo nameraných za rok 2013 50 % nulových hodnôt na
PRVN. Bolo ich nameraných 15 z celkového počtu 56 bytov. V tejto súvislosti poukázal na stranu 44
znaleckého posudku č. 02/2017 W.. P. O. predloženého v konaní. Žalobca postupoval pri nahliadaní

do dokladov bytového domu v súlade s vtedy platným zákonom č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných
údajov v kontexte listu Úradu na ochranu osobných údajov, ktorý bol v konaní predložený, a preto
neposkytol žalovanej údaje o stavoch meracích zariadení v bytoch iných vlastníkov. Žalobca však
prejavil ochotu poskytnúť ich súdu, čo súd aj využil. Nešlo o žiaden príkaz. Uvedený postup je aj v
súlade so zákonom č. 182/1993 Z.z. § 8 ods. 2 písm. b/. Súd sa z pohľadu spotrebiteľského práva

správne vyporiadal s otázkou posúdenia právneho vzťahu v tom zmysle, že predmetné plnenie žalobca
vymáha na základe zákonných ustanovení zákona č. 182/1993 Z.z. Predmetná pohľadávka vyplynula
z vyúčtovania mesačných zálohových platieb úhrad spojených s užívaním bytu za rok 2013. Obsahom
tohto vyúčtovania je nedoplatok žalovanej na spotrebe tepla do jej bytu. Predmetom vymáhania tedanie je správcovský poplatok ani plnenia do fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu. Úhrady
spojenésužívanímbytuuhrádzajúvzmysle§10ods.6ZVBvlastnícibytovnaúčetdomuvbanke.Nejde
teda o pohľadávku správcu - žalobcu, ale v skutočnosti o pohľadávku vlastníkov bytov v bytovom dome

voči žalovanej, ktorá sa dostala do omeškania s plnením za teplo. Žalobca vymáha túto pohľadávku
v mene týchto vlastníkov. Tento výpadok sa v zmysle § 10 ods. 3 Zákona č. 182/1993 Z.z. dočasne
nahrádza z FPU a O, ktorý mal primárne iné určenie. Námietka žalovanej ohľadne trov konania sa
javí ako nedôvodná nielen preto, že žalobca nezamestnáva žiadneho právnika, ale aj preto, že nie je
dôvod uprieť žalobcovi právo na súdnu a inú právnu ochranu, ktorú si žalobca realizuje prostredníctvom

splnomocnenia advokátovi na zastupovanie v súdnych sporoch. Žalobca nesúhlasí s tým, že by to bol
on, kto zapríčinil predĺženie konania. Plnil výzvy súdu a odpovedal na požiadavky žalovanej realizované
prostredníctvom súdu. Preto navrhol rozsudok potvrdiť a vysloviť, že žalobca má voči žalovanej právo
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

9. Vyjadrenie k odvolaniu bolo doručené právnemu zástupcovi žalobkyne. Ďalšie vyjadrenie do spisu

doručené nebolo.

10. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasledujúcich CSP
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 385 CSP a contrario s tým, že miesto

a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa
02.10.2019 a zistil, že odvolanie žalovanej je čiastočne dôvodné a čiastočné dôvodné nie je.

11. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu
potrebnom na rozhodnutie vo veci. Na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým

zisteniam, ale opomenul zobrať na zreteľ skutočnosť, že mal vzniknúť vo veci preplatok vo výške 178,71
eur,ktorýmalbyťvneskoršomkonanízapočítanýnatútoistinu.Zároveňsozapočítanímsúhlasiliprávny
zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 21.06.2018. Súd prvej inštancie napriek tomu vo veci vyhlásil
rozsudok a nevyčkal, či k započítaniu dôjde alebo nedôjde.

12. Z listiny doručenej Okresnému súdu Prešov dňa 06.07.2018 zo dňa 02.07.2018 vyplýva, že došlo
k jednostrannému započítaniu zo strany žalobcu vo vzťahu k žalovanej s poukazom na vyúčtovanie
mesačných zálohových platieb a úhrad spojených s užívaním bytu za rok 2017, keď vznikol žalovanej
preplatok vo výške 178,71 eur. Splatnosť preplatku nastala dňa 30.06.2018, a preto pri započítaní dlhu
vo výške 609,61 eur, dlh ku dňa 02.07.2018 činil 430,90 eur. Zároveň žalobca žiadal o úhradu 2,53 eura

ako rozdiel vzniknutého na platbách spojených s užívaním bytu za obdobie od podania žaloby, t.j. o
úhradu nedoplatku na istine spolu 430,43 eur.

13. Pokiaľ ide vec samú, odvolací súd konštatuje, že okrem skutočností, že súd prvej inštancie nevyčkal
na započítanie sumy 178,71 eur preplatku, žalovaná v odvolacom konaní nevzniesla žiadne námietky,

s ktorými sa už nevyporiadal súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci samej. Dokonca v odvolaní
ani nenamieta, že jej bola započítaná suma 178,71 eur. Vo veci však ide o spotrebiteľskú vec, preto
odvolací súd ex offo na uvedené započítanie prihliadol. Odvolací súd má za to, že opätovné zdôvodnenie
neopodstatnenosti odvolacích námietok žalovanej, hlavne čo sa týka porušenia ustanovenia § 8 a/ a § 8
b/ Zákona č. 182/1993 Z.z. s tým, že žalovaná tvrdí, že žalobca mal na výrazné rozdiely a extrémy 50 %

nulových PRVN a z toho vyplývajúce nedoplatky a nesprávne nastavený spôsob rozpočítania nákladov
na teplo upozorniť vo svojej výročnej správe za rok 2013 ako na významnú skutočnosť, čo však žalobca
neurobil, súd prvej inštancie riadne vysvetlil v bode 31 odôvodnenia svojho rozhodnutia, keď uviedol, že
zákon umožňuje nespokojnému vlastníkovi domáhať sa zmeny rozhodnutia spoločenstva aj o spôsobe
rozúčtovania tepla, ktoré je prijaté v jeho neprospech súdnou cestou. Prenášanie zodpovednosti v

tomto smere na správcu bytov je prejavom nepochopenia účelu zákona č. 182/1993 Z.z. (nesprávne
uvedený rok 2003) vo vzťahu k novému inštitútu spoločenstva vlastníkov bytov, ktoré ak vlastník bytu
chápe a vykladá si v zmysle predchádzajúceho postavenia Bytových družstiev, ktoré boli aj vlastníkmi
bytového fondu na rozdiel od dnešného stavu, kedy sú prevažne len správcami bytového fondu, je
pochopiteľné, že sa domnieva, že to bude práve Bytové družstvo, ktoré má voči nemu povinnosti aj

takéhoto charakteru. V zmysle tohto zákona totiž správu bytov vykonáva predovšetkým spoločenstvo
vlastníkov bytov, ktoré môže poveriť správou bytov správcu - Bytové družstvo. V bode 32 súd prvej
inštancie v odôvodnení uvádza, že ako správca si splnil svoje povinnosti žalobca, a to najneskôr do
31. mája nasledujúceho roku predložil vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu osvojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcu sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o
stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach,
ktoré súvisia so správou domu vo vzťahu k roku 2012 aj 2013. Nebolo ničím preukázané, aby v tomto

smere nekonal v súlade so spotrebiteľskou legislatívou vyplývajúcou z ustanovení § 52 a nasledujúcich
Občianskeho zákonníka vo vzťahu k povinnostiam podľa zmluvy o výkone správy bytov. Odvolací súd
plne súhlasí so záverom súdu prvej inštancie tak ako to uviedol v bode 33 odôvodnenia rozsudku, že
bolo povinnosťou orgánov spoločenstva vlastníkov bytov, aby z týchto správ vyvodili správne zákonné
závery pre každého vlastníka bytu a dokázala ochrániť jeho práva. Ukladať takéto povinnosti správcovi

bytov je nad rámec účelu jeho činnosti. V tomto smere i odvolací súd má za to, že možno prisvedčiť
obrane žalobcu voči námietkam žalovanej. Správny je i záver súdu prvej inštancie, že žalovaná vedela
o spôsobe rozpočítania tepla v jej byte aj v ostatných bytoch a riešila problémy vyplývajúce z toho, že
vlastní byt, ktorý podľa jej tvrdenia vyžaduje väčší odber tepla, lebo je krajný a rohový a nedomáhala
sa v spoločenstve vlastníkov bytov prijatia rozhodnutia, ktorým by sa voči tomuto ubránila. Tým, že
sa nezúčastnila na schôdzi vlastníkov bytov dňa 07.11.2012 ani nijako inak nenamietala voči dohode

vlastníkov bytov o spôsobe rozpočítania tepla, nevyužila svoje právo domáhať sa ochrany práv súdnou
cestou v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. (znova zle v rozsudku uvedený rok 2003).

14. Odvolací súd plne súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca neporušil žiadne právne
ustanovenie ani žiadnu právnu povinnosť a nie je a nemôže byť zodpovedný za vzniknutý stav, hoci

je pravdou, že námietky žalovanej v tomto smere prijal a pokiaľ bolo možné, snažil sa o tom, aby pri
rozúčtovaní tepla v budúcnosti akceptoval aj takéto výhrady vlastníkov bytov.

15. Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské
práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky

povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces
(napr. sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013). Rozsah povinnosti odôvodniť
súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na

okolnosti každého prípadu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 163/2015
zo 17. marca 2016).

16.Doprávanaspravodlivýsúdnyprocesnepatrísúčasneajprávoúčastníkakonania,abysavšeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a

rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).

17. Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,

stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy,ktoréaplikovalnaprejednávanýprípadazktorýchvyvodilsvojeprávnezávery,ktoréprimerane
vysvetlil. Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky.

18. Preto odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutej časti, t.j. okrem výroku I. o zastavení konania, a to
konkrétnevčastiII.opovinnostižalovanejzaplatiťžalobcovisumu433,42eurdo15dníodprávoplatnosti
rozsudku podľa ustanovenia § 387 CSP ako vecne správny.

19. Odvolací súd mal za preukázaný skutkový stav čo do preplatku v sume 178,71 eur, ku ktorému

započítaniu došlo jednostranným právnym úkonom žalobcu vo vzťahu k žalovanej i vzhľadom na
skutočnosť, že právny zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 21.06.2018 jednoznačne vyhlásil, že
pokiaľ ide o preplatok, ktorý vznikol vo výške 178,71 eura bude v neskoršom konaní započítaný na túto
istinu, žalovaná s tým súhlasí.

20. Z dôvodu hospodárnosti i vzhľadom na jednoznačne zistený skutkový stav i čo do sumy 178,71 eur
zároveň odvolací súd akceptoval i rozdiel vzniknutý na platbách spojených s užívaním bytu za obdobie
od podania žaloby vo výške 2,53 eur.21. Preto vo zvyšku priznanej istiny nad sumu 433,42 eur do 609,61 eur odvolací súd podľa ustanovenia
§ 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že návrh zamietol.

22. Možno prisvedčiť žalovanej, že vo výroku rozsudku čo do úroku z omeškania zo sumy 609,61 eur je
nesprávne uvedených 815 %. Zároveň odvolací súd zmenil rozsudok v časti nad sumu 433,42 eur čo do
istiny. Preto bolo účelné v tejto časti rozsudok zrušiť. Zároveň sa zmenil i pomer úspechu a neúspechu
vo veci. Preto odvolací súd postupom podľa ustanovenia § 389 v spojení s ustanovením § 391 CSP
zrušil rozsudok vo výroku čo do úroku z omeškania a o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

23. Úlohou súdu prvej inštancie bude rozhodnúť znova o úroku z omeškania i o trovách konania s tým,
že súd prvej inštancie zoberie do úvahy zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom vo
vyššie špecifikovanej časti.

24. Súd prvej inštancie rozhodne i o trovách odvolacieho konania v zmysle ustanovenia § 396 ods. 3
CSP.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.