Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 21, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/14/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214206085
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8214206085.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudcov JUDr.

Moniky Juskovej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova
11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: R. L., nar. XX.X.XXXX, T. XX, XXX XX J., o
zaplatenie 1.940,32 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov
č.k. 5C 210/2014-116 zo dňa 15.01.2020 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania.

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej len „prvoinštančný súd“) rozhodol takto cit.:

„Konanie v časti o zaplatenie sumy 67,08 Eur z a s t a v u j e .
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 996,87 Eur, kapitalizovaný úrok z omeškania v sume
128,94 Eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 996,87 Eur za obdobie od 24.12.2019 do
zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.“
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 497 Obchodného zákonníka, § 39, § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 5,

9, § 54 ods. 1 a 2, § 517 ods. 2, § 565 Občianskeho zákonníka.§ 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), § 9 ods. 1 a
2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“)
Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, kde sa žalobca domáhal zaplatenia istiny 1.940,32 eur,
nezaplatených úrokov v sume 98,47 eura, nezaplatených sankčných poplatkov 2,43 eura, úhrady
poplatkov za upomienky vo výške 62,19 eura, úroku 12,90 % ročne z nezaplatenej istiny od 20.8.2014
do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny a úrokov od 20.8.2014 do
zaplatenia a trov konania.

Prvoinštančný súd vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca na základe zmluvy o úvere č 76101 zo dňa
03.10.2013 poskytol žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 2.000,- eur s fixnou úrokovou
sadzbou 12,90 % ročne. Žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi celkovo 3.680,80 eur v 120 mesačných
splátkach po 29,84 eur vždy k 21. dňu v kalendárnom mesiaci, pričom termín splatnosti prvej splátky
bol dojednaný na 21.10.2013 a termín splatnosti úveru na 21.9.2023. Výška RPMN bola 15,41 % a
priemerná RPMN 18,84 %. Žalobca výzvou zo dňa 23.07.2014 rozhodol o predčasnej splatnosti úveru
a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 2.082,19 eur najneskôr do 14.08.2018.

Z výpisu z účtu žalovaného však bolo preukázané, že žalovaný na základe zmluvy o úvere reálne čerpal
sumu 1.900,- Eur, úver bol znížený o poplatok za poskytnutie úveru 100,- Eur. V zmluve je preto uvedený
nesprávny údaj o výške úveru 2.000,- eur, čo má rovnaké následky, ako keby v zmluve údaj o celkovej
výške úveru nebol uvedený vôbec. V dôsledku toho zmluva nespĺňa náležitosť ustanovenú § 9 ods. 2písm. g) zákon č. 129/2010 Z.z.. Takáto nesprávna celková výška úveru má v konečnom dôsledku za
následok, že v zmluve je uvedená aj nesprávna výška RPMN, a to v neprospech spotrebiteľa, keďže
výpočet RPMN závisí od celkovej výšky úveru a následne chýbajú aj predpoklady pre výpočet RPMN.

Vzhľadom na vyššie uvedené považoval úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona č. 129/2010
Z.z. za bezúročný a bez poplatkov a preto vzniklo žalobcovi právo len na vrátenie poskytnutého plnenia.
Prvoinštančný súd pri skúmaní podmienok platného zosplatnenia celého úveru ku dňu 15.08.2014 v
zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka zistil, že žalobca nepreukázal doručenie upozornenia
žalovanému podľa § 53 ods. 9 OZ na možnosť uplatnenia práva podľa § 565 OZ. Do vyhlásenia

predčasného zosplatnenia úveru žalovaný zaplatil celkovo 190,63 eur, pričom v tom čase mal zaplatiť
len 158,33 eur (t.j. 10 splátok po 15,83 Eur, resp. pri každej tretej splátke 15,84 Eur). Žalovaný tak
ku dňu zosplatnenia úveru nebol v omeškaní so splatením žiadnej splatnej splátky a to najmenej 3
mesiace pred uplatnením práva požadovať predčasné splatenie úveru. Úkon zosplatnenia úveru je preto
absolútne neplatný. Zároveň nebolo ani preukázané doručenie upozornenia na možnosť uplatnenia
práva vyplývajúceho z § 565 Občianskeho zákonníka.

Pohľadávka žalobcu bola ku dňu vydania rozsudku, vzhľadom na neplatnosť vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru splatná v sume 1.187,50 Eur. Žalovaný doposiaľ zaplatil sumu 190,63 Eur. V súlade so
záverom o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru priznal žalobcovi sumu 996,87 eur (1.187,50 - 190,63
eur = 996,87).
Keďže pred prejednaním veci došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby v časti o zaplatenie sumy 67,08

Eur konanie bolo v tejto časti podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 z. z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len CSP) zastavené.

2. Proti rozsudku, a to proti zamietavému výroku a výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie žalobca. Namietal porušenie práva na spravodlivý súdny proces, ktoré odôvodnil tým,

že žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril, nezúčastňoval sa pojednávaní a nespochybnil právny základ
ani výšku žaloby. Taktiež nerozporoval ani doručenie upozornenia o možnosti predčasného zosplatnenia
úveru. Súd je limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, a to aj v spotrebiteľských sporoch.
Namietal nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne skutkové zistenia.
K posúdeniu splnenia náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v

čase uzavretia zmluvy uviedol, že žalovanému bol na základe úverovej zmluvy poskytnutý úver vo
výške 2000 eur, z ktorej žalobca časť finančných prostriedkov 100 eur použil na úhradu poplatku za
poskytnutie úveru. Použitie tejto časti poskytnutej sumy žalovanou na úhradu poplatku dohodnutého
priamo v úverovej zmluve podľa ods. 1.2 základných podmienok, nijako nespochybňuje výšku sumy
poskytnutej žalovanej, ani neznižuje istinu dlhu žalovanej. Poplatok za poskytnutie úveru je uhrádzaný

na zákonnom základe a tvorí zložku ceny predmetu plnenia ( § 499 ObZ). Žalovaný bol s poplatkom
riadne oboznámený a svojím podpisom s ním vyjadril súhlas. Vzhľadom na vyššie uvedené je správny
aj údaj o RPMN vo výške 15,41 %. Všetky predpoklady použité na výpočet RPMN sú v zmluve
uvedené, zmluva obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti, a to: výška úveru, dátum prvej
splátky, dátum poslednej splátky, termín splatnosti splátky, úroková sadzba, anuitná splátka, poplatok za

poskytnutie úveru, dátum zmluvy. Zákon nepožadoval a ani v súčasnosti nepožaduje uvádzať konkrétny
matematický výpočet RPMN a ani predpoklady pre výpočet RPMN špeciálne v zmluve označovať. Žiadal
zmeniť rozsudok tak, že odvolací súd vyhovie žalobe v plnom rozsahu, okrem časti, v ktorej bolo konanie
zastavené a žalobcovi prizná náhradu trov konania, trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % - vo
výške zaplatených súdnych poplatkov.

3. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 CSP
preskúmal rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP,

bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že rozsudok je správny. Odvolací súd sa v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu. Odôvodnenie
je správne, dáva odpovede na všetky odvolacie námietky žalobcu. Len na zdôraznenie správnosti
napadnutého výroku odvolací súd podporne uvádza:
Prvoinštančný súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k

správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i
právne posúdil. Keďže konanie sa týkalo spotrebiteľského sporu (§ 290 CSP), prvoinštančný súd mohol
vykonať aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, dokonca aj bez návrhu obstará potrebný dôkaz. Žalobca
na preukázanie svojich tvrdení má dôkaznú povinnosť. Prvoinštančný súd skutkový stav zistil riadne, vrozsahu, ktorý bol potrebné pre spravodlivé rozhodnutie o veci. Žalovaný, vzhľadom na ust. § 295 CSP
nemusel tvrdenia žalobcu ani rozporovať. Prvoinštančný súd pri ustálení skutkového stavu a zisťovaní
okolností nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci sám vykonal dôkazy na preukázanie dôvodnosti žaloby

a zistil, že uplatnený nárok je dôvodný len čiastočne.

5. Prvoinštančný súd mal za preukázané, že dňa 03.10.2013 bola stranami sporu uzatvorená zmluva
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej mal žalobca ako veriteľ poskytnúť
žalovanémuúvervovýške2000,-Eursfixnýmúrokomvovýške12,9%.Splatnosťúveruboladohodnutá

na 120 mesačných splátok vo výške po 29,84 Eur spolu s úrokmi. Dátum prvej splátky bol dojednaný
na 21.10.2013, dátum poslednej splátky na 21.09.2023, RPMN bola vo výške 15,41 % a priemerná
výška RPMN 18,84 %. Žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi celkovo 3.680,80 eur. Uvedené okolnosti
sú nesporné.
Za rozhodný pre posúdenie úveru ako bezúročného a bezpoplatkového odvolací súd považoval záver
súdu prvej inštancie o výške poskytnutého úveru a o poplatku za poskytnutie úveru, výšky sumy

pripísanej na účet žalovaného, a tým nesprávne uvedená výška RPMN v zmluve o úvere.
V zmluve zo dňa 03.10.2013 je uvedená výška úveru 2.000 Eur. Ako vyplynulo z vykonaného
dokazovania, žalovanému bola reálne vyplatená suma 1.900 Eur, keďže žalobca si zarátal voči úverovej
istine hneď aj poplatok za úver vo výške 100 Eur. Ide o neprípustný postup. Výška úveru označuje
celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi. Sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na

úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom nemôžu znížiť úverovú istinu. V opačnom prípade
má uvedený postup žalobcu vplyv na údaje o ročnej percentuálnej miere nákladov, na úrokovú sadzbu a
v konečnom dôsledku aj na výšku splátok. Všetky tri uvedené údaje totiž vychádzali z nesprávnej výšky
spotrebiteľského úveru uvedenej v zmluve. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti nemôže byť správny
ani údaj o RPMN, ktorý je reálne vyšší, pričom tento údaj má osobitný význam. Jeho nesprávne uvedenie

je spájané s bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, na čo súd prihliada ex offo (uznesenie Súdneho
dvora EÚ vo veci C-76/10).
Žalobca sumu 100 eur rovnajúcu sa poplatku za poskytnutie úveru žalovanému reálne neposkytol ako
časť dohodnutého úveru. V skutočnosti žalobca poskytol žalovanému úver nižší, ako je výška úveru
uvedená v zmluve, a to o sumu rovnajúcu sa poplatku za poskytnutie úveru (t.j. 1 900 eur). Poskytovanie

úveru (bez ohľadu na to, že žalobca ho označuje iným slovom „vyplatenie“ úveru) za stavu, že si z
neho ešte pred jeho reálnym poskytnutím dodávateľ zinkasuje nejakú jeho časť je v rozpore s ratio legis
právnej úpravy úveru. Úverová zmluva je zmluvou reálnou, t.j. úver je poskytnutý v takej výške, ako
reálne žalovaný prijal finančné prostriedky na svoj účet. Odvolací súd nespochybňuje právo žalobcu ako
dodávateľa účtovať si poplatky za poskytnutý úver, avšak oddelene od úverovej istiny.

Predmetná zmluva o úvere obsahuje nesprávny údaj o celkovej výške úveru podľa § 9 ods. 2 písm.
g) zákona č. 129/2010 Z.z. Žalovaná reálne na základe zmluvy o úvere čerpala sumu 1900,- eur, no
v zmluve o úvere je uvedený údaj „Výška úveru“ 2.000,- eur. Žalobca tak pri výpočte výšky RPMN
vychádzal z istiny, aká je uvedená v zmluve, t.j. zo sumy 2.000,- eur, a nie podľa skutočne čerpaného
úveru v sume 1900,- eur. Preto je výška RPMN uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa, čo má

v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. za následok, že poskytnutý úver sa pokladá za
bezúročný a bez poplatkov.

6. Nesprávne uvedenie údaja o RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere má rovnaké následky, ako
keby v zmluve tento údaj nebol uvedený vôbec. Uvedenie nesprávneho údaja RPMN je klamaním

spotrebiteľa, a preto nie je možné priznať takejto praktike miernejšie dôsledky ako tie, ktoré predpokladá
§ 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z.. Povinnosťou žalobcu vystupujúcemu v postavení
dodávateľa bolo postupovať voči spotrebiteľovi s odbornou starostlivosťou, a teda uviesť údaj o RPMN
zodpovedajúci skutočnosti v samotnej zmluve o úvere. Zákon č. 129/2010 Z.z. ustanovil osobitné
náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia tejto faktickej nerovnováhy

medzi dodávateľom a spotrebiteľom bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach
spotrebiteľského úveru a vedel čo najlepšie posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce pre neho
z uzatvorenej úverovej zmluvy. Bez toho, aby boli v zmluve uvedené objektívne údaje umožňujúce
spotrebiteľovi orientovať sa medzi úvermi poskytovanými rôznymi dodávateľmi a posudzovať výhodnosť
podmienok, za akých má byť spotrebiteľovi úver poskytnutý, nedochádza k naplneniu cieľa zákona

o spotrebiteľských úveroch. S ohľadom na ust. § 11 tohto zákona je preto opodstatnené žalobcovi
nepriznať nárok na úroky a poplatky.Tým, že nie je v zmluve o úvere uvedený prvý predpoklad pre správny výpočet RPMN (správna výška
úveru), má za následok jej nesprávny výpočet a následnú zákonnú sankciu pre dodávateľa podľa § 11
zák. č. 129/2010 Z.z.

7. Záver prvoinštančného súdu o nároku žalobcu voči žalovanému len na vrátenie poskytnutej istiny
úveru (bez úrokov) je potom správny. Keďže úver je bezúročný a bez poplatkov, žalobca nemá nárok
na zmluvný úrok ako ani na poplatok z úveru či iné poplatky.

8. Žalobca v odvolaní nenamietal závery prvoinštančného súdu o splatnosti úveru, ktoré závery, okrem
vyššie uvedených dôvodov, neboli predmetom odvolacieho prieskumu (§ 380 ods. 1 CSP) a taktiež mali
vplyv na zamietnutie žaloby v časti.
Správnemuvýrokuozamietnutížalobyvprevyšujúcejčastivovecisamejzodpovedáajsprávnysúvisiaci
výrok o trovách konania.

9. Za daného stavu odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku o zamietnutí žaloby v
prevyšujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1,
2 CSP).

10. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1

CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaný bol v odvolacom konaní
úspešný, no v priebehu odvolacieho konania mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi
ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací
súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie
postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu

trovkonaniaanáslednesúdomprvejinštancieovýškenáhradytrovkonania,zasituácie,keďoprávnenej
strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou
hospodárnosti civilného súdneho konania.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.