Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2020

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/133/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1407220074
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Pastirčík
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2020:1407220074.26

Uznesenie

Okresný súd Malacky v spore žalobcov 1/ F., Z. 2/ D., 3/ ZR., 4/ K., 5/ F., 6/ Z. zastúpenej žalobkyňou 4/,
7/ K., 8/ F., 9/ F. zastúpenej žalobcom 8/, 10/ P., 11/ O., proti žalovaným 1/ D., 2/ D. 3/ T., 4/ T., o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e .

Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

Súd priznáva štátu voči žalobcom 1/ až 11/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 69,01 %, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí.

Súd priznáva štátu voči žalovaným 1/ až 4/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 30,99 %, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcovia1/až11/sažaloboudomáhalivočižalovaným1/až4/zrušeniaavyporiadaniapodielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Okrese F., obci Q., k. ú. Q., zapísanej na LV č.

XXXX ako parcela registra „E“ č. XXX/X, druh pozemku - orná pôda, o výmere 5 132 m2.

2. Na poslednom pojednávaní vo veci uskutočnenom dňa 17.1.2020 sa právny zástupca žalobcov 2/ až
5/ vyjadril, že nastala mimoriadna situácia, aby sa spor mohol mimosúdne ukončiť, nakoľko za posledný
rok sa podarilo vyladiť znenia zmlúv s tými podielovými spoluvlastníkmi, ktorí mali námietky. Momentálne
si vlastníci štyroch podielov želajú pozemok ponechať a vlastníci zvyšných desiatich podielov si ich

želajú predať. Ďalej uviedol, že v rámci jeho spoločnosti má záujem o kúpu desiatich spoluvlastníckych
podielov a je už v princípe s každým dohodnutý, pričom na budúci mesiac by mal zložiť peniaze do
notárskej úschovy, na základe čoho by zvyšní spoluvlastníci prišli podpísať zmluvy. Uzatvorili by sa
kúpne zmluvy na 10 spoluvlastníckych podielov a následne dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva a to na základe geometrického plánu D. z 29.6.2018. K tomu právny zástupca žalobcu
1/ uviedol, že vec sa nedá skončiť inak, ako dohodou a to tak, aby boli uspokojené nároky všetkých

podielových spoluvlastníkov. Mal za to, že predmet sporu odpadol a že nie je dôvod v konaní pokračovať,
nakoľko zmluvy so spoluvlastníkmi sú už prerokované.

3. V nadväznosti na vyššie uvedené vyjadrenia, žalobcovia 1/, 2/, 3/, 5/, 7/, 8/ a 9/ na spomínanom
pojednávaní založili do spisu písomné späťvzatie žaloby. Rovnako tak urobili aj žalobcovia 4/, 6/ a 10/
podaniami doručenými súdu dňa 22.1.2020 a napokon aj posledná žalobkyňa 11/, ktorej podanie bolo

doručené súdu dňa 10.2.2020. Na následnú výzvu súdu žalované 1/ až 4/ zhodne písomne oznámili,
že so späťvzatím žaloby súhlasia.4. Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) nerozlučné
spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa

rozsudokmusívzťahovaťnakaždého,ktovystupujeakožalobcaalebožalovaný;procesnýúkonjedného
z nich platí i pre ostatných.

5. Podľa § 77 ods. 2 C.s.p. na zmenu žaloby, na jej späťvzatie, na uznanie nároku alebo vzdanie sa
nároku a na uzavretie zmieru je potrebný súhlas všetkých, ktorí vystupujú na jednej strane.

6. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.

7. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

8. Podľa § 146 ods. 1 prvá veta C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím z vážnych

dôvodov nesúhlasí.

9. Podľa § 146 ods. 2 C.s.p. súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

10. V prípade, že v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vystupuje na oboch
stranách sporu viacero spoluvlastníkov (ako je tomu i v predmetnej veci) spoluvlastníci tak na strane
žalobcov, ako aj žalovaných tvoria nerozlučné spoločenstvo v zmysle § 77 ods. 1 C.s.p. Na späťvzatie
žaloby je preto podľa § 77 ods. 2 C.s.p. potrebný súhlas všetkých spoluvlastníkov, ktorí vystupujú na
strane žalobcov. Keďže v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sa zároveň

jedná o spor, v ktorom spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu
(konkrétne z § 142 Občianskeho zákonníka), na zastavenie konania z dôvodu späťvzatia žaloby je
vždy nevyhnutný súhlas žalovaného spoluvlastníka (§ 146 ods. 2 C.s.p.). Pokiaľ je žalovaných viacero
spoluvlastníkov (ako v tomto prípade), vzhľadom na nerozlučnosť ich procesného spoločenstva môže
súd konanie zastaviť len vtedy, ak so späťvzatím žaloby súhlasia všetci žalovaní.

11. Keďže v danom prípade všetci žalobcovia vzali žalobu v celom rozsahu späť a všetky žalované so
späťvzatím žaloby vyjadrili súhlas, súd vzal zreteľ na tento účinný dispozitívny úkon žalobcov a konanie
v zmysle § 145 ods. 1 C.s.p. zastavil.

12.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

13. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

14. V prejednávanej veci súd konanie zastavil pre späťvzatie žaloby, ku ktorému žalobcovia pristúpili
z dôvodu mimosúdnych rokovaní strán sporu, ktoré podľa vyjadrení prednesených na poslednom
pojednávaní dospeli už do takého štádia, že predmet sporu odpadol (reálnosti týchto tvrdení nasvedčuje
aj samotné bezproblémové uskutočnenie späťvzatia žaloby všetkými jedenástimi žalobcami a následný

súhlas všetkých žalovaných so späťvzatím), pričom v blízkej budúcnosti malo dôjsť k odpredaju
väčšiny spoluvlastníckych podielov a následne k uzavretiu dohody o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva. So zreteľom na tieto skutočnosti súd dospel k záveru, že zavinenie na zastavení
konania nemožno pričítať len žalobcom, ale v rovnakej miere aj žalovaným, a preto o trovách konania
rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu (teda nikomu zo žalobcov ani žalovaných) nepriznal na ich

náhradu nárok.

15. Z obsahu spisu vyplýva, že súd uznesením zo dňa 15.5.2014 č.k. 4C/133/2008-356 priznal súdnemu
znalcovi v odbore Geodézia a kartografia, D., s miestom výkonu činnosť Q. znalečné vo výške 902,21 €.
Z preddavkov zložených stranami sporu na trovy znaleckého dokazovania bola vyplatená celkovo suma

350 € (terajšie žalobkyne 10/ a 11/ zložili preddavok po 35 €, žalovaná 2/ 70 €, pôvodne žalovaná 3/
P. 70 € a terajšie žalované 3/ a 4/ po 70 €). Zvyšných 552,21 € sa vyplatilo znalcovi z rozpočtových
prostriedkov štátu.16. Podľa § 148 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) štát má
podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého
účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi

zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

17. Podľa čl. 4 ods. 1 C.s.p. ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

18. Podľa čl. 4 ods. 2 C.s.p. ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa
normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej
spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie
procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax
najvyšších súdnych autorít.

19. Podľa § 253 ods. 1 C.s.p. ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené
výdavky, súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok.

20. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

21. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

22. V spojitosti so spomínaným vyplatením časti znalečného zo štátnych finančných prostriedkov súd
uvádza, že štátu patrí náhrada trov, ktoré skutočne vynaložil v súlade s vtedy platnou a účinnou
procesnou normou, ustanovením § 148 O.s.p., podľa ktorej mu ex lege vznikol nárok na ich náhradu,
a to i napriek tomu, že v novej procesnej úprave obsiahnutej v C.s.p. analogické ustanovenie chýba.
Aplikáciou základného princípu uvedeného v čl. 4 ods. 2 C.s.p., s použitím ustanovenia § 253 ods. 1

C.s.p. v spojení s ustanovením § 256 ods. 1 C.s.p. a § 470 ods. 2 C.s.p. je totiž možné štátu náhradu
trov konania voči strane sporu, ktorá procesne zavinila zastavenie konania, priznať aj za právnej úpravy
C.s.p. (viď mutatis mutandis R 75/2018).

23. Vzhľadom na vyššie uvedený záver, v zmysle ktorého zastavenie konania v predmetnej veci

procesne zavinili žalobcovia aj žalovaní, súd priznal štátu nárok na náhradu trov konania tak voči
žalobcom ako aj žalovaným. Pri určovaní percentuálneho vyjadrenia rozsahu nároku štátu na náhradu
trov konania voči žalobcom a žalovaným vychádzal súd z toho, že pri rovnakej miere zavinenia na
zastavení konania by strana žalobcov aj strana žalovaných mala v rovnakom rozsahu hradiť tiež trovy
znaleckého dokazovania, t.j. každá strana (pri zaokrúhlení sumy na najbližší eurocent nadol) vo výške

451,10 € (902,21 : 2). Keďže žalobcovia doposiaľ zložili preddavky na trovy znaleckého dokazovania
spolu v sume 70 € a žalované v sume 280 €, žalobcom zostáva doplatiť do sumy 451,10 € ešte 381,10 €
a žalovaným 171,10 €. Nakoľko žalobcami doposiaľ neuhradených 381,10 € predstavuje na znalečnom
vyplatenom zo štátnych prostriedkov v sume 552,21 € podiel 69,01 %, v takomto rozsahu súd priznal
štátu nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1/ až 11/. Rovnakým spôsobom postupoval súd

aj vo vzťahu k žalovaným 1/ až 4/, keď percentuálny podiel nimi doposiaľ nezaplatenej sumy 171,10
€ na sume 552,21 € predstavuje 30,99 %. So zreteľom na to, že spoluvlastníci vystupujúci na strane
žalobcov aj žalovaných tvoria nerozlučné spoločenstvo, pri ktorom platí princíp, že spoločné trovy platia
spoločníci solidárne, súd priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1/ až 11/, ako aj
voči žalovaným 1/ až 4/ spoločne a nerozdielne. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník

samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšiehosúdunaKrajskýsúdvBratislave,písomnevdvochvyhotoveniach(§357písm.a/am/C.s.p.).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania
(§ 363, 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).