Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 24, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/20/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8106204496
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8106204496.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.
Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu Mesto Veľký Šariš, právne
zastúpeného JUDr. Alojzom Naništom, advokátom, so sídlom v Prešove, na ul. Sládkovičovej č. 8, proti
žalovanému C. N., podnikateľovi podnikajúcemu pod obchodným menom C. N. - CORYN, s miestom
podnikania v C., na ul. N. č. XXXX/X, právne zastúpenému JUDr. Michalom Feciľakom, advokátom,
so sídlom v Prešove, na ul. Jesennej č. 8, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 14.12.2012 č.k. 29 C 44/2006 - 626 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

O trovách odvolacieho konania r o z h o d n e súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom určil, že žalobca je vlastníkom cestného telesa - pozemnej
komunikácie nachádzajúcej sa na parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape pod parcelným
číslom 2406/112 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 395 m2 a na parcele registra „C“ evidovanej
na katastrálnej mape pod parcelným číslom 2406/60 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.449 m2
v časti vyznačenej podľa znaleckého posudku zo dňa 29.12.2011 vyhotoveným znalcom Ing. N. H., číslo
41/2011, v bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16 a 17 prílohy č. 1 znaleckého posudku,
všetko zapísané na LV č. XXX v katastrálnom území D. D.. Ďalej vyslovil, že o trovách konania a trovách
štátu bude rozhodnuté v lehote 30 dní po právoplatnosti rozsudku.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej cestné teleso tvoriace predmet
sporu bolo umiestnené na parcele č. 2406/10. V súčasnosti sa nachádza na parcelách č. 2406/112 a
č. 2406/60. Toto cestné teleso pôvodne ako provizórna panelová cesta bolo vybudovaná Pozemnými
stavbami n. p. a hospodárskou zmluvou zo dňa 18.12.1980 došlo k prevodu správy k nehnuteľnostiam
parc. č. 2406/3-5 v kat. úz. D. D. a stavbám na nich postavených v prospech právneho predchodcu
žalobcu Agrotechniky n. p. OZ Prešov v stave k 31.8.1981.

Prílohou tejto zmluvy bola aj objektová sústava s názvom skladba HSV, kde pod položkou. č. 7 je
uvedená provizórna príjazdová cesta. Podľa výpovedí svedkov U. R., Z. U. a N. W. bola budovaná
pre účely zabezpečenia prejazdu motorových vozidiel pri výstavbe strediska Agrotechniky n. p. OZ
vo Veľkom Šariši a viedla od železničnej vlečky, okolo areálu bývalej Zeleniny š. p. až po vstup do
areálu bývalej Agrotechniky. Následne na základe požiadavky Agrotechniky OZ Prešov, generálne
riaditeľstvo vo Zvolene uvoľnilo investičné prostriedky na jej obnovu položením asfaltového koberca v
časti začínajúcej ešte pred železničnou vlečkou až po vstup do areálu Agrotechniky.

Obnova predmetnej komunikácie bola realizovaná niekedy v rokoch 1985-86 výlučne Agrotechnikou n.
p. OZ Prešov z investičných prostriedkov spoločnosti.

Zelenina š. p. sa nepodieľala na jej výstavbe investične ani realizačne. Následne uvedená komunikácia
ako príjazdová cesta bola vedená v účtovníctve Agrotechniky neskôr Agrozetu š. p. ako investičný
hmotný majetok pod inventarizačným číslom 008220532 a 008220587. Existencia pôvodne provizórnej
panelovej cesty sa konštatuje okrem objektovej skladby HSV k hospodárskej zmluve zo dňa
18.12.1980 rozlišujúcej provizórnu príjazdovú cestu, vnútrozávodné komunikácie a spevnené plochy aj
v „Jednostupňovom projekte“ z marca roku 1984, kde je ako investor uvedený Agrozet. Následne bolo
cestné teleso prevedené zmluvou o predaji podniku v rámci privatizácie Agrozetu š.p. zo dňa 26.11.1996
na spoločnosť Interagro s.r.o..

Po vyhlásení konkurzu na spoločnosť Ingteragro s.r.o. uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa
28.12.1998 pod sp. zn. 1K 340/98, kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 4.9.2001 v rámci speňažovania
konkurznej podstaty úpadcu na základe opatrenia Krajského súdu v Košiciach uznesením zo dňa
10.8.2001 o súhlase s predajom bola spoločnosti Agrozet SKL s.r.o. odpredaná príjazdová cesta pod
inventarizačným číslom č. 008220532 a 008220587. Následne kúpnou zmluvou zo dňa 15.10.2001 túto
cestu získal do vlastníctva žalobca. Žalovaným predložené projekty obslužnej a príjazdovej komunikácie
s technickými správami z roku 1979 nepreukazujú, že jeho právny predchodca Zelenina š. p. aj
zrealizoval ich výstavbu v zmysle projektovej dokumentácie. Čo sa týka rozhodnutia o povolení stavby
veľkoobchodného skladu zeleniny zo dňa 28.9.1984 a kolaudačného rozhodnutia zo dňa 24.3.1986 tieto
sa týkali iba objektov vybudovaných na parc. č. 2406/11, nie na parc. č. 2406/10.

Zároveň rozpočtové náklady predložené žalovaným v predmetnom konaní, ktoré sa nachádzajú sa na č.
l. 300 až 306 vylučujú, aby obslužná komunikácia bola sporným cestným telesom, nakoľko z uvedených
rozpočtových nákladov vyplýva, že pri vybudovaní tvrdenej obslužnej komunikácie zo strany právneho
predchodcu žalovaného malo dôjsť aj k osadeniu betónových obrubníkov, k vybudovaniu chodníka a
k položeniu betónových obrubníkov chodníkových, pričom však z ohliadky vo veci samej a zároveň
fotografického materiálu tvoriaceho súčasť znaleckého posudku č. 41/2011 vypracovaného Ing. N. H.
nevyplýva, aby vedľa spornej komunikácie boli vybudované chodníky a osadené chodníkové, resp.
cestné betónové obrubníky.

Podľa tvrdení oboch účastníkov tak právny predchodca žalobcu, ako aj žalovaný mali nadobudnúť
predmetné cestné teleso v rámci konkurzných konaní. Konkurzné konanie na spoločnosť Interagro s.r.o.
bolo vyhlásené uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.12.1998 pod sp. zn. 1K 340/1998 a
na spoločnosť Zelenina š. p. uznesením zo dňa 21.4.1999 pod sp. zn. 1K 519/97. Súpis majetku vo veci
sp. zn. 1K 340/1998 bol správcom konkurznej podstaty vykonaný a predložený konkurznému súdu dňa
8.3.1999 a vo veci sp. zn. 1K 519/97 dňa 8.10.1999.

Súpis majetku v konkurze je listinou, ktorá správcu oprávňuje na speňažovanie majetku a ak uplynie
lehota na vylučovaciu žalobu, tak už nie je možné zabrániť speňaženiu majetku do neho zahrnutého.
Titulom pre nakladanie s majetkom úpadcu vrátane nehnuteľnosti je súpis majetku, preto pre speňaženie
majetku úpadcu nie je potrebné, aby úpadca bol v katastri nehnuteľnosti zapísaný ako vlastník, postačuje
presvedčenie správcu, že do podstaty patria. Súpis majetku je dostatočným podkladom pre zápis
vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti na ďalší subjekt. Práva a povinnosti spojené so súpisom veci
do konkurznej podstaty svedčia tomu správcovi konkurznej podstaty, ktorý vec spísal ako prvý. Teda
aj za predpokladu, že predmetná komunikácia bola zhrnutá do súpisu konkurzných podstát právneho
predchodcu žalobcu aj žalovaného, vlastnícke právo svedčí žalobcovi, nakoľko túto komunikáciu do
súpisu ako prvý zahrnul správca konkurznej podstaty právneho predchodcu žalobcu.

Medzi účastníkmi zostala spornou otázka, či prevod predmetného cestného telesa kúpnopredajnou
zmluvou zo dňa 15.10.2001 spoločnosťou Agrozet SKL s.r.o. v prospech žalobcu bol schválený v zmysle
zákona č. 138/1991 mestským zastupiteľstvom žalobcu.

V zmysle ust. § 11 ods. 4 písm. a) zák. č. 369/1990 Zb. obecné, resp. mestské zastupiteľstvo
rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené určovať zásady hospodárenia
a nakladania s majetkom obce a majetkom štátu dočasne prenechaným do hospodárenia obce,
schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s nim. Podľa

ustanovenia § 12 zák. č. 369/1990 Zb. účinného do 31.12.2001 obecné zastupiteľstvo rokuje vždy
v zbore a je spôsobilé rokovať a uznášať sa vtedy, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých
poslancov. Na prijatie uznesenia obecného zastupiteľstva je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny
prítomných poslancov, na prijatie nariadenia je potrebný súhlas 3/5 väčšiny prítomných poslancov. Ak
obecné zastupiteľstvo nie je spôsobilé rokovať a uznášať sa, starosta zvolá do 14 dní nové zasadnutie.

Zmluvné prevody vlastníctva nehnuteľného majetku podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. a) zákona č.
138/1991 Zb. v znení účinnom do 31.12.2001 vždy podliehajú schváleniu obecným zastupiteľstvom.

Definíciu nehnuteľnosti obsahuje Občiansky zákonník v ustanovení § 119. Vychádzajúc z tohto
ustanovenia nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. Pevný
základ treba skúmať z technického hľadiska, najmä so zreteľom na to, či stavbu možno premiestniť bez
narušenia jej hospodárskeho určenia. Stavbou je každý objekt považovaný za stavbu podľa stavebno-
právnych predpisov a nemusí mať vždy len charakter budovy.

Zákon č. 50/1976 Zb. v ustanovení § 43 aj v čase uzatvorenia zmluvy o prevode cestného telesa v
prospech žalobcu charakterizoval stavbu ako stavebnú konštrukciu postavenú stavebnými prácami zo
stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu.
Pevným spojením so zemou sa rozumie spojenie pevným základom, upevnenie strojnými súčiastkami
alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo inú stavbu alebo ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v
zemi alebo na inej stavbe, alebo pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia alebo
umiestnenie pod zemou. V zmysle ust. § 43a citovaného zákona sa stavby podľa stavebno-technického
vyhotovenia členia na stavby pozemné a stavby inžinierske. Inžinierskymi stavbami sú okrem iného
diaľnice, cesty, miestne a účelové komunikácie, nábrežia, chodníky a nekryté parkoviská. Vzhľadom
na vyššie uvedené je preto sporné cestné teleso v zmysle ust. § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka
nehnuteľnosťou podliehajúcou pri prevode schváleniu obecného, resp. mestského zastupiteľstva.

U obce ako právnickej osoby je potrebné rozlišovať vykonávanie právnych úkonov od rozhodovania
o týchto úkonoch. Zatiaľ čo rozhodovanie znamená vytváranie vôle vo vnútri organizačnej štruktúry
obce o tom, či resp. aký právny úkon obec urobí, právne konanie je prejavom už takto vytvorenej vôle
navonok voči tretej osobe s cieľom založiť, zmeniť alebo zrušiť právny vzťah. Funkcia štatutárneho
orgánu právnickej osoby, ktorým je nesporne starosta obce, resp. primátor mesta, znamená výhradné
oprávnenie konať menom obce (mesta) navonok, t. j. prejavovať vôľu obce vo vzťahu k tretím osobám.
Táto funkcia však sama o sebe nezhŕňa jeho výlučné oprávnenie vytvárať túto vôľu, ktorá je potom
prejavovaná navonok práve v podobe právnych úkonov urobených na základe uvedeného konateľského
oprávnenia. Oprávnenie rozhodovať o právnych úkonoch, t. j. o tom, či resp. aký právny úkon obec urobí,
je zo zákona rozdelené medzi obecnú radu, štatutárny orgán a obecné zastupiteľstvo. Rozhodnutie
obecného zastupiteľstva o majetkovoprávnom úkone nie je autoritatívnym výrokom obce, ktorým sa
individuálny právny vzťah účastníkov zakladá, mení alebo ruší, ale je prejavom vôle obce. Tento prejav
sa tvorí a prejavuje uznesením obecného zastupiteľstva. Právne účinky vyvolá však len vtedy, ak spĺňa
formálne a meritórne náležitosti. Ak sa pred súdom vyskytne v občiansko-súdnom konaní ako sporná
otázka platnosti zmluvy uzatvorenej medzi obcou a druhým účastníkom zmluvy, ktorej predmetom je
niektorý z majetkovo-právnych úkonov vyžadujúcich rozhodnutie obecného zastupiteľstva, musí súd
skúmať platnosť prejavu vôle tak z hľadiska formálnych ako aj z hľadiska meritórnych náležitosti, nakoľko
bez prejavu vôle a jeho vyjadrenia v objektívne zistiteľnej forme nemožno hovoriť o právnom úkone.
Táto zásada platí aj pre prejavy vôle obce v oblasti občianskeho práva. Kým obecné zastupiteľstvo
nerozhodlo o majetkovom právnom úkone a prijaté uznesenie nebolo pojaté do zápisu o priebehu
schôdze obecného zastupiteľstva, nevznikol prejav vôle spôsobilý založiť právnym úkonom vznik, zmenu
alebo zánik právneho vzťahu. Majetkovo-právne úkony, o ktorých rozhoduje obecné zastupiteľstvo, a
ktoré by urobil starosta bez predchádzajúceho platného rozhodnutia obecného zastupiteľstva, by obec
nezaväzovali, pretože by tu chýbal prejav vôle obce. Starosta nemôže urobiť bez prejavu vôle obce
majetkovo-právny úkon, ku ktorému sa vyžaduje predchádzajúce rozhodnutie obecného zastupiteľstva a
zaviazať nim obec, pretože mu k tomu zákon o majetku obce s príslušnými predpismi nedáva oprávnenie,
takže jeho právny úkon by ani nevyvolal právne účinky.

Podľa tvrdení žalovaného predmetný majetkovo-právny prevod cestného telesa nebol pred uzatvorením
kúpnej zmluvy vopred schválený mestským zastupiteľstvom, nakoľko z predložených fotokópií, ktoré
mu žalobca poskytol nevyplýva, aby tento prevod bol predmetom rokovania mestského zastupiteľstva

žalobcu v roku 2001. Z kópie uznesenia zo dňa 25.9.2001 schváleného pod č. 259/2001 - 11/XVI zaslanej
žalovanému na základe jeho žiadosti o slobodnom prístupe k informáciám vyplynulo, že predmetné
cestné teleso nebolo predmetom rokovania mestského zastupiteľstva žalobcu a nim schválené. So
žalobcom predloženého originálu zápisnice z riadneho zasadnutia mestského zastupiteľstva vo Veľkom
Šariši zo dňa 25.9.2001, ale vyplynulo, že poslanci sa zaoberali ešte nadobudnutím nehnuteľnosti aj
odkúpením cestného telesa - prístupovej komunikácie od firmy Agrozet v cene 5.000,- Sk. Prevod bol
schválený uznesením prijatým pod č. 259/2001-11/XVI pod bodom d. Pochybnosti žalovaného vznikli
aj v súvislosti s overenou fotokópiou predmetného uznesenia tvoriaceho súčasť spisu 17C 249/2002,
ktoré bolo opatrené inou prezenčnou pečiatkou ako pečiatkou uvedenou na originále uznesenia.

Uvedené rozpory boli aj predmetom vyšetrovania Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Prešove
odborom kriminálnej polície pod sp. zn. ORP-452/1-OVK-PO-2012 na základe oznámenia žalovaného.
Oznámenie bolo uznesením zo dňa 30.4.2012 odmietnuté z dôvodu, že skutok nie je trestným činom.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.5.2012. Z odôvodnenia uvedeného uznesenia vyplýva,
že rozdiely v znení uznesenia vysvetlili pri vyťažení Ing. M. B. ako vtedajší primátor Mesta Veľký Šariš,
N. K. ako vtedajší prednosta a terajší právnik Mestského úradu vo Veľkom Šariši, ktorí zhodne uviedli, že
uznesenia týkajúce sa rovnakého bodu sa v tej dobe písali na jednom liste označenom ako uznesenie,
aj keď to bol vlastne zoznam uznesení. Keďže uznesenia, ktoré sa týkali prevodu majetku z mesta
alebo na mesto boli potrebné k návrhu prevodu pre Správu katastra v originálnych výtlačkoch, preto pre
jednotlivých žiadateľov ich vystavoval Mestský úrad vo Veľkom Šariši ako originály a len v časti týkajúcej
sa žiadateľov. Preto nie všetky obsahovali všetky časti uvedené v uznesení priloženom k zápisnici
zo zasadnutia Mestského zastupiteľstva. Keďže boli vydávané na viac krát, nie všetky sú opatrené
rovnakou pečiatkou. Na rozhraní storočí bol na mestskom zastupiteľstve Mesta Veľký Šariš schválený
nový erb mesta a poslanci vyžadovali aj jeho používanie hoci ešte nebol schválený heraldickou komisiou
Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Preto v tomto prechodnom období používal pečiatku s novým
erbom sekretariát a primátor ešte používal pečiatku so starým erbom mesta. Z uvedeného dôvodu sú
na niektorých uzneseniach rozdielne pečiatky Mesta Veľký Šariš. V tomto prípade nie je naplnená
objektívna ani subjektívna stránka trestného činu. Predložené uznesenia a časť zápisnice ku konaniu
vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 29C 44/2006 sú totožné so zápisnicou a uzneseniami
v nej prítomnými. Z toho vyplýva, že neboli falšované ani pozmenené. Použitie pečiatok s rozdielnymi
erbmi nezakladá falošnosť alebo pozmenenie uznesenia, nakoľko obe sa súbežne používali v období
na rozhraní storočí a tieto sú podpísané primátorom a prednostom mestského úradu, pričom ich pravosť
obaja potvrdili. Navyše sa v tomto trestnom čine vyžaduje úmyselné konanie páchateľa a znalosť o tom,
že je dôkaz pozmenený. Keďže zápisnica a uznesenie sú pravé, nie je možné v tomto prípade hovoriť
o úmysle páchateľa predložiť pozmenený alebo falšovaný dôkaz.
Aj keď pojem verejná listina nie je zadefinovaný v našom právnom poriadku, niektoré zákony tento pojem
používajú a v podstate ide o listinu vydanú príslušným štátnym orgánom alebo iným subjektom, ktorý
je na jej vydanie zákonom splnomocnený. Zovšeobecnením názorov súdov vyjadrených v publikovanej
judikatúre a v iných rozhodnutiach zaoberajúcich sa touto otázkou možno povedať, že verejnú listinu
charakterizujú predovšetkým tieto atribúty.

Verejná listina je listina, ktorá pod bodom 1 zakladá, mení alebo ruší práva alebo povinnosti alebo
osvedčuje, potvrdzuje či proklamuje vznik, existenciu alebo zánik určitých skutočností (najmä právnych
úkonov, rozhodnutí štátnych orgánov alebo orgánov obcí) spôsobilosti, postavenia, statusu, vlastnosti
alebo identity osôb alebo veci; pod bodom 2 je vydaná na podklade zmocnenia plynúceho zo zákona
alebo z iného všeobecného záväzného predpisu; pod bodom 3 sa týka otázok, ktoré sú významné nielen
z hľadiska osoby alebo veci, na ktorú sa listina vzťahuje, ale aj z hľadiska záujmov a úloh spoločnosti
a štátu; pod bodom 4 je spravidla vydaná štátnym orgánom alebo orgánom obce v rámci pôsobnosti
a právomoci danej zákonnom, môže byť vydaná aj inou právnickou osobou, avšak v takom prípade je
verejnou listinou len vtedy, ak jej zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis povahu verejnej
listiny priamo priznáva alebo jej priznáva vlastnosti predpokladané v bodoch 1, 2, 3 a 5; pod bodom 5,
ktorej obsah sa podľa práva považuje, ak v predpísanom konaní nie je dokázaný opak, za pravdivý a
záväzný pre všetky subjekty práva, nielen pre tie, ktorých sa listina bezprostredne dotýka.

Verejná listina je v podstate písomný dokument, na ktorom je odtlačok pečiatky slovenského orgánu
alebo úradu alebo úradnej osoby a podpis úradnej osoby. Dôkazná sila verejnej listiny je vyššia
než listiny súkromnej. Ak sa nedokáže opak, považujú sa skutočnosti uvedené na verejnej listine
za pravdivé bez ďalšieho zisťovania. Na rozdiel od toho obsah listiny súkromnej treba aj dokázať.

Z uvedeného teda vyplýva, že uznesenie mestského zastupiteľstva Veľký Šariš zo dňa 25.9.2001
schválené pod č. 259/2001-11/XVI má charakter verejnej listiny a teda skutočnosti v nej uvedené sa
považujú za pravdivé, pokiaľ sa nedokáže ich opak. Z uvedeného uznesenia nesporne vyplýva, že
prevod predmetného cestného telesa v prospech žalobcu zo strany právneho predchodcu Agrozet SKL
s.r.o. kúpno-predajnou zmluvou zo dňa 15.10.2001 bol mestským zastupiteľstvom schválený. Napriek
tomu, že súd vyzval žalovaného, aby predložil, resp. označil dôkazy preukazujúce jeho tvrdenie, že
predmetný prevod nebol vopred schválený zastupiteľstvom žalobcu a že ide o dodatočne vyfabrikovanú
zápisnicu zo zasadnutia mestského zastupiteľstva vrátane uznesenia o schválení prevodu predmetného
cestného telesa, žalovaný po prvotnom návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania reagoval tak, že
na vykonaní uvedeného dôkazu netrval a ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania na preukázanie jeho
tvrdení nemal.

S prihliadnutím na vyššie uvedené súd prvého stupňa žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok zrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie. Alternatívne požadoval rozhodnutie zmeniť tak, aby žaloba žalobcu
bola zamietnutá. Ako dôvod uviedol, že tvrdenie, podľa ktorého svedeckými výpoveďami U. R., Z. U.
a N. W. bolo preukázané vlastnícke právo žalobcu k cestnému telesu neobstojí. Rovnako neobstojí
ani tvrdenie, že obnova komunikácie bola vykonaná v rokoch 1985 - 1986 a už vonkoncom nie
výlučne Agrotechnikou n. p. OZ Prešov. Posudzovanie dôkazov sa uskutočnilo v rozpore s akoukoľvek
logikou a je neobjektívne. V prípade Agrotechniky š.p. sa zohľadnila existencia jednostupňového
projektu z roku 1984 vypracovaného mimochodom dávno po výstavbe Agrotechniky, avšak v prípade
žalovaného boli ignorované územné rozhodnutie, stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie a
projektová dokumentácia zodpovedajúca skutočnému umiestneniu obslužnej a príjazdovej komunikácie
v teréne. Z projektovej dokumentácie nachádzajúcej sa v spise je nepochybné, že právny predchodca
žalovaného postavil obslužnú komunikáciu a príjazdovú cestu najneskôr v roku 1983. Súčasťou
obslužnej komunikácie a príjazdovej cesty sú okrem iného aj rozvody sietí a to osvetlenie a kanalizácia,
ktoré sú napojené na rozvody bývalej Zeleniny š.p. a preto by bolo v rozpore s logikou sa domnievať, že
tieto komunikácie stavala Agrotechnika š.p. a nie Zelenina š.p.. Cestná komunikácia nachádzajúca sa na
pozemkoch vo vlastníctve žalovaného nebola zahrnutá v súpise úpadcu Interagro spol. s r.o.. Znalec Ing.
D. I. v rámci konkurzu tejto spoločnosti neohodnocoval žiadne stavby a ani cestné teleso nachádzajúce
sa mimo oploteného areálu úpadcu. Dôkazom uvedeného je list Ing. D. I. zo dňa 13.5.2008. V kúpnej
zmluve uzatvorenej medzi správcom konkurznej podstaty Interagro spol. s r.o. a spoločnosťou Agrozet
SKL s.r.o. sa uvádza všeličo iné len nie to, čo tvrdí žalobca. Predmetom kúpy podľa zmluvy mali byť veci
hnuteľné a nie nehnuteľné. Medzi nimi je uvedená tiež príjazdová cesta pod č. 008220532 a 008220587.
Základnou náležitosťou právnych úkonov ako prejavov vôle smerujúcich k vzniku, zmene alebo zániku
tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú je ich určitosť. Kúpna zmluva,
od ktorej žalobca odvodzuje svoje vlastnícke právo a ani predchádzajúce kúpne zmluvy neobsahujú
identifikáciu príjazdovej cesty podľa parc. čísel. Žalobca nepreukázal, aby sporná komunikácia sa
nachádzala na ním označených nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného. Takýto nedostatok prejavu
vôle, ktorý je neurčitý a nezrozumiteľný sa nedá nahradiť iným dokazovaním, nakoľko kúpne zmluvy
ako nadobúdacie tituly sú neplatné s poukazom na ustanovenie § 37 Občianskeho zákonníka. Aj
keď v rozhodnutí o povolení stavby zo dňa 28.9.1984 a v kolaudačnom rozhodnutí zo dňa 24.3.1986
sa parcela č. 2406/10 neuvádza táto nehnuteľnosť je však uvedená v stavebnom povolení zo dňa
30.7.1979. Hoci v minulosti na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného sa mohla nachádzať nejaká
spevnená plocha slúžiaca aj Štátnemu podniku Agrozet k vzniku stavby v zmysle stavebného zákona
došlo až po vystavaní obslužnej komunikácie a príjazdovej cesty jeho právnym predchodcom. Následne
vlastníctvo k tejto stavbe v konkurznom konaní nadobudol žalovaný. Tieto skutočnosti boli dostatočným
spôsobom preukázané. Ďalej zdôraznil, že neexistuje v objektívne zistiteľnej forme dôkaz o tom, aby
mestské zastupiteľstvo vo Veľkom Šariši prejednávalo a rozhodlo o právnom úkone a to o schválení
prevodu pozemnej komunikácie, nakoľko neexistuje tá časť zápisnice o priebehu schôdze mestského
zastupiteľstva, z ktorej by vyplývalo, či obecné zastupiteľstvo bolo uznášania schopné, či o schválení
odkúpenia pozemnej komunikácie vôbec rokovalo a s akým výsledkom. To znamená, či vôľa obce
pokiaľ bola vytvorená bola vytvorená v súlade so zákonom. Rozsudok je navyše nepreskúmateľný aj
preto, lebo znalecký posudok znalca Ing. N. H. č. 41/2011 v bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11,
12, 13, 14, 15, 16 a 17 prílohy č. 1 znaleckého posudku neurčuje plochu pozemnej komunikácie, ale
hranicu parcely č. 2406/126, podľa geometrického plánu č. 127/2010. V konaní postupom súdu prvého
stupňa došlo i k porušeniu základných práv žalovaného. K vyhláseniu rozsudku nedošlo v čase, kedy

bol žalovaný predvolaný na verejné vyhlásenie rozsudku. Čo sa týka vyhodnocovania dôkazov pri ich
hodnotení sa nepostupovalo objektívne. V rámci hodnotenia dôkazov sa prvostupňový súd adekvátne čo
do myšlienkových konštrukcií racionálne logickým spôsobom nevyrovnal s argumentačnými tvrdeniami
prednesenými počas konania. Zásada voľného hodnotenia dôkazov neznamená, aby súd mal na výber,
ktoré z prevedených dôkazov vyhodnotí a ktoré nie alebo o ktoré oprie svoje skutkové závery a ktoré
opomenie. V rozhodovanej veci sa preto postup súdu prvého stupňa nedá nazvať inak ako svojvôľa
založená okrem nerešpektovania kogentných noriem aj takou mierou arogancie moci, extrémneho
nesúladu právnych záverov s vykonanými skutkovými zisteniami, ktoré znižujú dôveru v súdnictvo.

Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O. s. p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením
§ 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné uviesť, že vo veci sa nedá stotožniť
s tvrdením spochybňujúcim vyhodnocovanie dôkazov v konaní.

Hodnotenie dôkazov upravuje Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 132. Vychádzajúc z tohto
ustanovenia dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho,
čo uviedli účastníci.

Hodnotením dôkazov sa rozumie činnosť súdu, pri ktorej sa hodnotia vykonané procesné dôkazy z
hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je
obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten, ktorý dôkaz hodnotiť.
Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Iba výnimočne zákon ukladá súdu určité
obmedzenie pri hodnotení dôkazov ( § 133, § 134 a § 135 O.s.p.). Hodnotiaca úvaha súdu však nie
je ľubovoľná. Súd musí vychádzať zo všetkého, čo v konaní vyšlo najavo. Tieto skutočnosti má súd
rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pri tom nie je viazaný žiadnym poradím významu
a preukaznej sily jednotlivých dôkazov.

V prejednávanej veci sa vykonalo rozsiahle dokazovanie zamerané na zistenie, kto z účastníkov konania
je vlastníkom cestného telesa postaveného na pozemkoch žalovaného. V odôvodnení rozsudku súd
prvého stupňa v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. stručne, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré
skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri
hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Myšlienkový postup konajúceho súdu pri rozhodovaní
o uplatnenom nároku bol logicky zdôvodnený a preto záver o existencii vlastníckeho práva žalobcu k
predmetu sporu má oporu vo vykonanom dokazovaní a je presvedčivý.

Ak žalovaný poukazuje na neexistenciu dôkazu v objektívne zistiteľnej forme o tom, že mestské
zastupiteľstvo vo Veľkom Šariši prejednávalo a rozhodlo o schválení prevodu pozemnej komunikácie
v tejto súvislosti je potrebné dodať, že išlo o tvrdenie žalovaného, ktoré musel hodnoverným
spôsobom preukázať. Platí totiž ustanovenie § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci
sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Cieľom dôkaznej povinnosti vyplývajúcej
z toho ustanovenia je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva
na účastníkovi konania bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov
navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo
nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie
zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu

k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie účastníka. Zmysel uplatňovania
dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu
aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné, než
navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V
takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tomu účastníkovi, na
ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za
preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

Do spisu bol zo strany žalobcu predložený originál zápisnice z riadneho zasadnutia mestského
zastupiteľstva vo Veľkom Šariši zo dňa 25.9.2001, na ktorom sa rozhodlo o schválení zmluvného prevodu
vlastníctva spornej komunikácie. Tento právne významný listinný dôkaz zo strany žalovaného právne
významným spôsobom spochybnený nebol.

Vo vzťahu k vyhláseniu rozsudku na pojednávaní dňa 14.12.2012 je potrebné dodať, že pojednávanie
v uvedený deň sa začalo o 8.45 hod. Na predchádzajúcom pojednávaní konanom dňa 28.11.2012 bolo
za prítomnosti žalovaného pojednávanie odročené za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 14.12.2012
o 9.00 hod. Je teda zrejmé, že pojednávanie sa začalo o 15 minút skôr ako to bolo pôvodne určené na
pojednávaní konanom dňa 28.11.2012. Išlo síce o vadu konania, avšak o takú, ktorá nemala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Na vady konania pred súdom prvého stupňa totiž v súlade s ustanovením
§ 212 ods. 3 O.s.p. odvolací súd prihliada len, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. K
odročeniu pojednávania konaného dňa 28.11.2012 došlo iba za účelom vyhlásenia rozsudku po tom, čo
dokazovanie sa vyhlásilo za skončené. Pri pojednávaní odročenom iba za účelom vyhlásenia rozsudku
sa žiadne dokazovanie nevykonáva a dochádza na ňom, len k vyhláseniu rozsudku. Prítomnosť, či
neprítomnosť účastníka na vyhlásení rozsudku tak nie je objektívne spôsobilá ovplyvniť rozhodnutie vo
veci samej.

Odvolací súd preto po úplnom sa stotožnení s odôvodnením napadnutého rozsudku postupom
vyplývajúcim z ustanovenia § 219 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. rozsudok ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 224 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého ak
odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách
konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého
stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.