Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, February 19, 2019

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 16C/161/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114222602
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Chudovská

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2019:3114222602.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v spore žalobkyne A. P. D.,

XX.XX.XXXX, bytom A. č. XXX, právne zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o.
so sídlom Piaristická 46, Trenčín, IČO 36 837 857, proti žalovanému Slovenská sporiteľňa, a.s., so
sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO 00 151 653, právne zastúpenému AK JUDr. Marek Hic, s.r.o.
so sídlom P.O. Hviezdoslava 10625/23B, Martin, IČO 36 865 036, o určenie neplatnosti spotrebiteľskej
zmluvy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.
Žalovaný má nárok na náhradu trov prvostupňového konania v rozsahu 100%.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX
uzatvorená dňa 24.10.2008 medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom je neplatná.
Zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov konania.

2.Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela dňa 24.10.2008 zmluvu o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom, ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške
200.000,- Sk (6.638,78 €) žalovaným žalobkyni a záväzok žalobkyne poskytnuté peňažné prostriedky

žalovanému vrátiť, zaplatiť úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v úverovej zmluve. Peňažné
prostriedky boli žalobkyni poskytnuté jednorázovo bezhotovostne. Z hľadiska druhu úveru išlo spotrebný
úver bezúčelový. V úverovej zmluve bola určená úroková sadzba ako fixná do splatnosti vo výške 15,95
% ročne, RPMN bola určená vo výške 18,93 % a priemerná RPMN vo výške 16,64 %. Celkové náklady
spojené s úverom boli určené vo výške 216.103,40 Sk (7.173,32 €), pričom do tejto sumy nie sú zahrnuté
prípadné sankcie za porušenie povinností dlžníka vyplývajúcich z úverovej zmluvy, ktorých výška je
určená v Sadzobníku alebo vo Zverejnení, poplatky spojené s vedením účtu dlžníka taktiež uvedené v

Sadzobníku alebo vo Zverejnení. Žalobkyňa sa zaviazala splácať poskytnutý úver v pravidelných 120
mesačných splátkach vo výške 3.415,- Sk (113,36 €) splatných vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci,
prvá splátka bola splatná dňa 20.11.2008 a posledná 120. splátka bola splatná dňa 20.10.2018, teda
celkovosažalobkyňazaviazalazaplatiťžalovanémusumu13.603,20€.ĎalejvčlánkuI.úverovejzmluvy
je uvedená výška spracovateľského poplatku za poskytnutie úveru, a to 189,17 € a výška mesačného
poplatku za správu úveru 1,99 €. Podľa článku I. úverovej zmluvy výška úveru s navýšením predstavuje
celkovo sumu 13.812,10 €, teda 208,05 % z pôvodnej sumy úveru. Úverovú zmluvu žalobkyňa stále

spláca. Predmetná úverová zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, je typovou zmluvou na predtlačenom
formulári, ktorý spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť, pozmeniť, doplniť. Spotrebiteľ v prípade takýchto
zmlúv môže len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým ustanoveniam zmluvy vrátane
všeobecných obchodných podmienok, úverových podmienok a Sadzobníku, na ustanovenia ktorýchpredmetná úverová zmluva priamo odkazuje. Zmluva o úvere uzavretá so žalovaným neobsahuje
obligatórne náležitosti vymedzené v § 4 ods. 2 písm. m), n), o), p) zákona o spotrebiteľských úveroch.
Úverová zmluva vo svojom obsahu v článku I body 1, 2, 5, 7, 8, 9, čl. II body 2, 3, 4 odkazuje na

ustanovenia všeobecných obchodných podmienok, úverových podmienok, Sadzobníku a Zverejnenia,
ktoré nie sú súčasťou úverovej zmluvy a netvoria ani len jej prílohu a teda, ktoré spotrebiteľ ani nemá k
dispozícii.Zosúdnejpraxeviackrátvyplynulo,ženapriektomu,žespotrebiteľskézmluvy,resp.obchodné
podmienky obsahujú ustanovenie, že spotrebiteľ sa s ich obsahom riadne oboznámil a ich obsahu
porozumel a dokonca bývajú aj spotrebiteľom podpísané, je však známe, že v skutočnosti spotrebiteľ

vôbec nebol oboznámený s obsahom obchodných podmienok, všeobecných obchodných podmienok,
resp. ich obsahu nedokázal porozumieť. Ustanovenie všeobecných obchodných podmienok žalovaného
v časti 10. Oznamovania doručovania v bodoch 10.6. a 10.7. bolo rozhodnutím Slovenskej obchodnej
inšpekcie, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie rozhodnutím zo dňa 24.03.2014
určené za porušenie zákazu ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu a sankcionované.
Poukázala na znenie článku II. body 2, 3, 4, 5 úverovej zmluvy, body 7.3.2., 7.4.7., 7.4.8., 7.6.1., 10.3.,

10.4., 14.1., 16.1.2., 16.3.1., 16.3.2., 17.2., 18.1. všeobecných obchodných podmienok. Uviedla, že
spotrebiteľ si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal, nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie
s ostatnými štandardnými podmienkami, teda rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne.
Poukázala tiež na bod 4.4.2., 7.3.6. všeobecných obchodných podmienok žalovaného. V úverových
zmluvných podmienkach žalovaného poukázala na čl. II bod 2, z ktorého vyplýva, že splnenie povinnosti

spotrebiteľa úverovou zmluvou je zabezpečené viacerými inštitútmi, o primeranosti ktorých možno mať
vážne pochybnosti, nakoľko právo žalovaného účtovať pri omeškaní sa s platením splátky poplatok
za upomienky, úrok z omeškania, pričom sa súčasne stále úročia nezaplatené splátky banka a tiež
má žalovaný nárok na náhradu škody, ktorá jej porušením povinnosti vznikla. Takéto oprávnenie
žalovaného zakladá značný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Poukázala

tiež na čl. I bod 7 úverových zmluvných podmienok žalovaného. Uvedené ustanovenia, na ktoré
žalobkyňa poukázala, spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa a nesporne všetky tieto sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami podľa
§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Všetky uvedené ustanovenia úverovej zmluvy, všeobecných
obchodných podmienok a úverových podmienok boli rozhodnutím Slovenskej obchodnej inšpekcie zo

dňa 24.03.2014 určené za porušenie zákazu upierať spotrebiteľovi právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, čím boli porušené ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a), písm.
b) v nadväznosti na § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a podľa § 24 ods. 1
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa sankcionované peňažnou pokutou vo výške 10.000,-
€. Úverovou zmluvou sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobkyni úver vo výške 200.000,- Sk (6.638,78

€), spracovateľský poplatok bol vo výške 5.699,- Sk (189,17 €) splatný pri poskytnutí úveru, teda reálne
bolo žalovaným žalobkyni vyplatených len 194.301,- Sk (6449,61 €). Z obsahu článku I úverovej
zmluvy vyplýva, že žalobkyňa sa zaviazala vrátiť žalovanému peňažnú sumu 409.800,- Sk (13.602,87
€), teda okrem poskytnutého úveru a jeho navýšenia zodpovedajúceho 108 % úveru. Maximálna výška
odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru vypočítaná zo súhrnných údajov o novoposkytnutých

spotrebiteľských úveroch veriteľmi z 2. štvrťroku 2008 podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky,
ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru, bola
pri zmluvnej splatnosti nad 5 rokov určená v % ako 33,28. Zo vzájomného porovnania výšky skutočne
obdržaných peňažných prostriedkov a hodnoty peňažných prostriedkov, ktoré sa žalobkyňa zaviazala
vrátiť, je zrejmý hrubý nepomer. Mala za to, že uzavretý záväzkovo právny vzťah hrubo odporuje §

53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Poukázala aj na výšku dohodnutého úroku z úveru v úverovej
zmluve v bode 1 v článku I, ktorý je konkrétne 15,95 % ročne. Z internetovej stránky NBS vyplýva, že
pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 5 rokov v októbri 2008 bola úroková miera bánk 13,99
%. Úrok určený žalovaným v úverovej zmluve je podstatne vyšší. Ak zmluvná podmienka vo svojej
podstatenaškoduspotrebiteľanajednejstranespôsobujenerešpektovanievôlespotrebiteľaanastrane

druhej umožňuje dodávateľovi bezvýhradne presadiť svoje ekonomické záujmy v zmluvnom vzťahu,
zakladá tým nielen nerovnováhu, ale hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa. Žalobkyňa uhradila žalovanému celkovo 230.853,43 Sk (7.662,93 €), čo dokonca prevyšuje
sumu celkových nákladov spojených s úverom podľa článku I, bod 1 úverovej zmluvy, pričom platby
uhrádzané žalobkyňou boli započítavané prednostne na úrok z poskytnutého úveru, následne na

úrok z omeškania a až nakoniec na istinu. Napriek tomu, že ku dňu 17.06.2013 žalobkyňa uhradila
žalovanému sumu 7.662,93 €, jej dlh k tomuto dňu z poskytnutého úveru predstavoval 6.114,89 €,
pričom celková výška úveru poskytnutého žalovaným žalobkyni bola vo výške 6.638,78 €. Listom
zo dňa 08.09.2014 žalovaný žalobkyňu vyzýval na úhradu pohľadávky, ktorej výška bola ku dňu07.09.2014 v sume 2.609,97 €. Dlžná suma žalobkyni neustále narastá napriek tomu, že žalobkyňa
svoj dlh spláca. Zmluva o úvere poskytuje žalovanému ľubovôľu v tak závažnej otázke, akou je účel
platby, teda vytvára žalovanému priestor pre svojvoľné rozhodovanie nielen o výške príslušenstva

pohľadávky v vyplývajúcej z úverovej zmluvy voči žalobkyni, ale v konečnom dôsledku aj vo výške
istiny, bez prihliadnutia na vôľu spotrebiteľa, keď je zmluva v tejto časti hrubo nevyvážená. Naliehavý
právny záujem opierala o skutočnosť, že nie je iným spôsobom než rozhodnutím vo veci samej možné
odstránenie existujúceho sporného stavu, vykonávanie ochrany práv a oprávnených záujmov žalobkyne
a odstránenie právnej neistoty. Napriek tomu, že úverová zmluva je podľa žalobkyne neplatná, zaväzuje

ju k určitému plneniu, v dôsledku čoho je žalobkyňa v stave objektívnej právnej neistoty v tom, čo mala
podľa práva plniť žalovanému. Existencia neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve je podľa
žalobkyne preukázateľná. Ochrana spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu a je nevyhnutná pre
zvýšenie životnej úrovne a kvality života občanov. Z obsahu princípu ochrany práv spotrebiteľa vyplýva
príkaz odstrániť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach založený spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa žalobkyne na úverovú zmluvu v rozsahu uvedených skutočností je nevyhnutné nahliadať ako na

neplatný právny úkon nielen v časti, ale v celosti. Mala zato, že predmetná úverová zmluva aj neplatný
právny úkon, keďže nie dostatočne určitá, jasná a zrozumiteľná, pričom takou zmluvou boli zároveň
dojednanej viaceré neprimerané podmienky.

3.Žalovaný v podaní zo dňa 03.11.2014 uviedol, že predmetná úverová zmluva je platným právnym

úkonom, jej obsahom nie sú žiadne neprijateľné zmluvné podmienky a neexistuje tu žiadna právna
skutočnosť, ktorá by odôvodňovala záver o neplatnosti tohto právneho úkonu. Poprel, že by žalobkyňa
predmetný úver splácala. Žalobkyňa nedodržiavala svoje zmluvné záväzky od času bezprostredne
nasledujúceho po okamihu vzniku právneho vzťahu založeného predmetnou úverovou zmluvou,
dostala sa do omeškania s plnením svojich peňažných záväzkov, pričom porušenie, resp. porušovania

uvedených povinností pretrvávalo a pretrváva i v čase predchádzajúcom podaniu žalobného návrhu,
keď v roku 2013 zaplatila na splátkach celkovo sumu 400,- €, v roku 2014 nevykonala na splátkach
žiadnu úhradu. V dôsledku protiprávneho stavu bolo vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru právnym
úkonom žalovaného zo dňa 06.10.2014, ktoré bolo žalobkyni doručené dňa 10.10.2014. Žaloba o
určenie neplatnosti bola podaná súdu dňa 10.10.2014, v čom videl žalovaný očividný časový súvis

medzi vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru a podaním žaloby, ktorej cieľom bolo vyhnúť sa
plneniu svojich peňažných povinnosti z predmetnej úverovej zmluvy. Konanie žalobkyne považoval za
protiprávne a rozporné s dobrými mravmi, za šikanózny výkon práva. Tvrdenia žalobkyne v podanej
žalobe považoval za zmätočné, nepravdivé a nesprávne. Dojednaná zmluva bola písomná, uvedená
jasným, zrozumiteľným a nezameniteľným spôsobom. Mimoriadne zavádzajúcim dojmom pôsobí

tvrdenie žalobkyne o tom, že podľa článku I úverovej zmluvy výška úveru s navýšením predstavuje
sumu celkovo 13.812,10 €, teda 208,05 % z pôvodnej sumy úveru. Hrubá odplata za poskytnutie
uvedených úverových prostriedkov je vo výške 108,05 % zo sumy poskytnutého úveru za 10 rokov,
t.j. bez započítania inflácie, ku ktorej každý rok dochádza, ďalších vplyvov znižujúcich každoročne
reálnu hodnotu peňazí, jedná sa o hrubú efektívnu ročnú sadzbu odplaty za poskytnutie úveru vo

výške 10,805 % zo sumy poskytnutého úveru. Takýto úkon sa jednoznačne dobrým mravom neprieči.
Žalobkyňasanažalobcuobrátilasožiadosťouoposkytnutieúveru.Žalovanýsostarostlivosťouriadneho
hospodára posúdil, či je so žalobkyňou ochotný vstúpiť do úverového vzťahu a poskytnúť jej úver a za
akých podmienok. Uvedeným spôsobom došlo k uzavretiu zmluvy s predmetným obsahom, žalobkyňa
prijala návrh bez výhrad a nepožadovala vykonanie zmien. Podstatné náležitosti zmluvy sú uvedené

jasným a zrozumiteľným spôsobom, nie je zrejmé, ako môže byť zmluva označená žalobkyňou ako
neurčitá. Poukázal na to, že pre žalobkyňu začala byť zmluva neurčitá cca po šiestich rokoch od jej
uzavretia a po tom, ako žalobkyňa dlhodobo neplnila svoje povinnosti peňažného charakteru zo zmluvy
jej vyplývajúce, na čo žalovaný reagoval vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobkyňa netvrdila
ani nespochybňuje, že by v zmluve absentovali podstatné náležitosti zmluvy o úvere. poukázal na to,

že akýkoľvek dôvod neplatnosti vedľajších dojednaní v predmetnej zmluve nemá vplyv na neplatnosť
zmluvy ako celku, preto sú tvrdenia žalobkyne vo vzťahu k predmetu konania irelevantné. S tvrdeniami
žalobkyneoúdajnýchneprijateľnýchpodmienkachnesúhlasil.Poukázalnato,ženeexistuježiadensúvis
medzi uvedenými tvrdeniami a požadovaným určením a tvrdenia žalobkyne nie sú relevantné vo vzťahu
k právnej prípustnosti určovacej žaloby. Podľa právnej normy je maximálna prípustná miera odplaty

stanovená na 66,56 % ročne a priemerná hodnota RPMN v prípade predmetného úverového vzťahu
je 16,64 %, t.j. cca vo výške 1 maximálne prípustnej odplaty, preto považoval za nesprávne tvrdenia
žalobkyne o hrubom nepomere odplaty. Žalobkyňa svoje tvrdenie o absolútnej neplatnosti pre rozpor s
dobrými mravmi odôvodňovala tvrdeniami všeobecnej povahy pričom neuviedla, akým spôsobom malodôjsť k ich porušeniu žalovaným. Mal zato, že v tomto smere žalobkyňa neuniesla ani bremeno tvrdenia
a ani dôkazné bremeno. mal za to, že jediný, kto sa dopustil konania v rozpore s dobrými mravmi, bola
žalobkyňa. Žalobu považoval za zmätočnú, obsahujúcu skutočnosti v rozpore so skutkovým stavom, za

nezdôvodnenú. Zároveň poukázal na to, že žalobkyňa nemá na požadovanom určení naliehavý právny
záujem,keďževyriešenieurčitejotázkyneznamenáúplnévyriešenieobsahuspornostidanéhoprávneho
vzťahu a má povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je právny vzťah alebo právo. Z
uvedených dôvodov žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobkyňu na náhradu
trov konania.

4.Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 16C/161/2014-134 zo dňa 03.10.2017, ktorým žalobu zamietol
a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Súd totiž dospel k záveru,
že určením neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere by sa neodstránil stav právnej neistoty, teda
by sa nezabránilo žalovanému z tejto zmluvy domáhať sa vrátenia poskytnutého plnenia titulom
bezdôvodného obohatenia. Vyriešiť otázku, či bolo plnené na existujúci alebo neexistujúci záväzok.

možno tiež až v konaní o žalobe na plnenie. Rozhodnutie o neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere v tomto konaní by nevytvorilo pevný základ pre vzťah strán konania a bolo by len predpokladom
ďalšej žaloby na prípadné vydanie bezdôvodného obohatenia jednou zo strán konania. Súd preto
z dôvodu neexistencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere žalobu v celom rozsahu zamietol. Na základe podaného odvolania žalobkyne,

Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 27Co/81/2018-175 zo dňa 19.10.2018 rozsudok zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí konštatoval, že na strane
žalobkyne je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy.
Záujem spotrebiteľa na určovacej žalobe nie je potrebné preukazovať, nakoľko vyplýva z osobitného
predpisu, ktorým je v danom prípade zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý v ust. §

3 ods. 5 umožňuje spotrebiteľovi domáhať sa proti porušiteľovi na súde ochrany svojho práva proti
porušovaniu práv a povinností ustanovených zákonom a tiež vychádzaj z ust. § 3 ods. 3 tohto zákona,
má spotrebiteľ právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Tiež poukázal na to, že v
čase rozhodovania odvolacieho súdu je v platnosti novela zákona č. 129/2010 Z.z. účinná od 01.01.2018
v ktorej zákonodarca v ust. § 11 ods. 4 stanovil, že spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia

neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Uložil
preto súdu prvého stupňa opätovne posúdiť nárok o určenie neplatnosti úverovej zmluvy pre prípadnú
zistenú neprijateľnosť zmluvných podmienok a tiež pre prípadne zistený rozpor s právnou úpravou
spotrebiteľských úverov zakotvenou v zákone č. 258/2001 Z.z. alebo s ďalšími predpismi určenými
na ochranu spotrebiteľa s prihliadnutím na namietané skutočnosti. Súd preto vec opätovne prejednal,

pričom je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

5.Po zrušení rozsudku a vrátení veci na ďalšie konanie predložila žalobkyňa súdu návrh na pripustenie
zmeny žaloby zo dňa 18.02.2019, ktorým sa namiesto pôvodne žalovanej neplatnosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere domáhala, aby súd určil, že zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa

24.10.2008 je bezúročná a bez poplatkov a aby súd určil, že rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX
zo dňa 24.10.2008 je neplatná. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 19.02.2019 zmenu
žaloby nepripustil. Zmenu žaloby v zmysle § 143 CSP nemožno pripustiť, ak by výsledky doterajšieho
konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. Súd konštatuje, že predostretá zmena
žaloby je kvalitatívnu zmenu žaloby, nakoľko sa namiesto pôvodne uplatneného nároku (neplatnosť

úverovej zmluvy) žaluje úplne iný dosiaľ neuplatnený nárok (bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy o
úvere, pozn. súdu: zrejme žalobkyňa mala namysli bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru ako takého).
Táto zmena bola súdu doručená po viac ako 4 rokoch od začatia konania, v štádiu po zrušení v
poradí prvého rozsudku, keď všetko doteraz vykonané dokazovanie, ale i argumentácia oboch strán
sporu, bola smerovaná výlučne k dovtedy jedinému uplatnenému nároku o určenie neplatnosti zmluvy

o spotrebiteľskom úvere. Súd má za to, že v tomto štádiu konania, nie je už možné zmenu žaloby
pripustiť, nakoľko doposiaľ v konaní produkované dôkazy, vrátane vyjadrení strán sporu sa týkali iného
uplatneného nároku, a výsledky by pre účely novonavrhovaného petitu žaloby neboli viac použiteľné.
Nič nebráni žalobkyni v tomto smere podať novú žalobu, keďže nejde o nárok, kde by plynutie času
bolo právne významné. Súd z týchto dôvodov zmenu žaloby nepripustil, a preto ďalej konal o pôvodnej

žalobe. Uznesenie o nepripustení zmeny žaloby bolo vyhlásené na pojednávaní za prítomnosti oboch
procesných strán, nie je proti nemu možné podať odvolanie, preto ho súd ani písomne nevyhotovoval a
nedoručoval stranám sporu, čo je postup v súlade s § 235 ods. 2 CSP.6.Čo sa týka ďalších vyjadrení strán sporu v priebehu konania, žalobkyňa uviedla, že peniaze z úverovej
zmluvy jej poskytnuté boli a tieto vracala. Peniaze vrátila v sume 7.662,93 €. Nemala vedomosť, že by
proti nej bolo vedené rozhodcovské konanie alebo podaná žaloba súdu. Zo mzdy jej nie je zrážané. K

žalobe uvádzaným dôvodom doplnila, že v zmluve sa uvádza RPMN vo výške 18,93 %, chýba uvedenie
počtu splátok úrokov. K poplatkom je v zmluve uvedené len toľko, že sú uvedené v sadzobníku alebo vo
zverejnení,pričomtietopoplatkyzmluvaneuvádza,obsahujeibajedinýpoplatokzasprávuúveru.Okrem
toho chýba počet mesiacov splácania splátok, je uvedené iba, ku ktorému dňu sa majú tieto splácať.
Toto považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobkyňa uviedla, že zmluva sa uzatvárala veľmi

rýchlo, tak akoby ani nešlo o pôžičku, nebol tam ani prítomný riaditeľ pobočky a zmluva nie je riadne
podpísaná. Preto z tohto dôvodu túto zmluvu považuje za neplatnú. Nemala čas sa ani oboznámiť so
zmluvou, pretože pracovník banky sa ponáhľal. Uvádza, že tento úver prevzal Credit Expres, ale si voči
nej pohľadávku neuplatnil, pretože to bolo premlčané. Po tom, čo žalovaný predložil exemplár zmluvy
o úvere, ktorý bol podpísaný obomi zmluvnými stranami - dlžníkom aj veriteľom, žalobkyňa uviedla, že
ona obdržala nepodpísanú zmluvu, a preto je zmluva i tak neplatná.

7. Žalovaný namietal v ďalšom priebehu konania, že nie je vo veci pasívne vecne legitimovaný,
nakoľko pohľadávka bola postúpená na nového veriteľa. Tiež argumentoval tým, že nie je žiaden korelát
medzi tým, čo je obsahom žaloby a doplnenými tvrdeniami žalobkyne, ktoré smerujú k odôvodneniu
nepripustenej zmeny žaloby o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Už samotná skutočnosť,

že sa žalobkyňa mienila domáhať bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru, podľa žalovaného popiera
fakt, že by zmluva nemala byť je platná. Zmluva nemôže byť neplatná ani z dôvodu uvedeného v § 4
ods. 3 zák. 258/2001 Z.z., kde sa uvádza, že ak bol úver čerpaný, zmluva je platná. Skutočné čerpanie
úveružalobkyňapotvrdila,apretojevylúčené,abyzmluvanebolaplatná.Pokiaľpoukazuježalobkyňana
neprijateľné zmluvné podmienky, ide všetko o vedľajšie dojednania, ktoré žiadnym spôsobom nemôžu

spôsobiť neplatnosť celej zmluvy. Žalobkynino odôvodnenie je podľa žalovaného z väčšej časti založené
len na citácii právnych predpisov, pričom vyhlásenie neprijateľnosti zmluvných podmienok nie je ani
predmetom tohto konania. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že jej naliehavý právny záujem je vyvodený z toho,
že potrebuje vedieť skutočnú výšku dlhu a zároveň uviedla, že splatila dlh nad rámec čerpanej istiny,
je zrejmé, že žalobkyňa môže žiadať aj o vydanie bezdôvodného obohatenia, preto určovací petit

neplní ani funkciu preventívnej ochrany. Odvolací súd sa s týmto argumentom podľa názoru žalovaného
vôbec nevysporiadal. Je veľa už aj novších rozhodnutí, ktoré sú v rozpore s tým, čo konštatoval
odvolací súd, a pokiaľ sa jedná o §11 ods. 4 zákona 129/2010 Z.z., tento bol zavedený do právneho
poriadku s účinnosťou od 1.1.2018 ako nové ustanovenie, a preto jeho použitie na tento prípad je
podľa názoru žalovaného vylúčené. Aj pokiaľ v dôvodovej správe zákonodarca uvádza, že sa zavádza

nanovo možnosť domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, potom je vylúčená
argumentácia odvolacieho súdu, že naliehavý právny záujem vyplýva z osobitného predpisu, ktorým je
zákonoochranespotrebiteľa250/2007Z.z..Zožalobydoposiaľnevyplynulkorelátmedzitamuvedenými
citáciami zákonných predpisov a vyvodeným následkom. Ďalej žalovaný uvádzal, že výklad právneho
úkonu treba učiniť s ohľadom na následné správanie jej strán a vzhľadom aj na to, že žalobkyňa podľa

zmluvy presne podľa jej obsahu plnila, je zrejmé, že táto zmluva bola platne uzavretá. Žiadal preto
žalobu zamietnuť.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa c súdnom spise,
a to zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.10.2008, formulárom o zmluvných

podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 24.10.2008, rozhodnutím Slovenskej obchodnej
inšpekcie zo dňa 24.03.2014, priemernými úrokovými mierami z úverov obchodných bánk za rok
2008, maximálnou výškou odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru za 2. štvrťrok 2008, výpismi
z účtu žalobkyne od 01.10.2010 do 03.10.2014, od 01.01.2009 do 01.08.2011, od 01.01.2009 do
31.12.2009, od 24.10.2008 do 31.12.2008, od 24.10.2008 do 15.11.2008, od 16.11.2008 do 31.12.2008,

od 01.08.2011 do 06.08.2011, od 01.01.2012 do 31.12.2012, od 01.01.2008 do 31.12.2008, dokladmi
o vklade zo dňa 23.02.2010, 24.10.2008, 24.06.2009, 21.02.2012, 11.11.2011, 12.02.2010, 21.11.2011,
upomienkou žalovaného zo dňa 26.03.2009, výzvou žalovaného zo dňa 08.09.2014, výzvou na
zaplatenie od spoločnosti Platiť sa oplatí s.r.o. zo dňa 20.06.2013, vyjadrením žalovaného zo dňa
03.11.2014, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 06.10.2014 s doručenkou zo

dňa 10.10.2014, žiadosťou o poskytnutie úveru, všeobecnými obchodnými podmienkami účinnými od
01.08.2002 v znení dodatkov 1 až 7, prehľadom splácania úveru žalobkyňou, a na základe vykonaného
dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:9.Zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.10.2008 vyplýva, že žalovaný na
základetejtozmluvyposkytolžalobkynijednorázovobezhotovostnespotrebnýbezúčelovýúvervovýške
6.638,78 € (200.000,- Sk), s fixnou výškou úrokovej sadzby do splatnosti 15,95 % ročne. Spracovateľský

poplatok bol 189,17 € (5.699,- Sk) z prostriedkov úveru, poplatok za správu úveru bol 1,99 € (60,- Sk)
mesačne, výška splátky istiny bola 113,36 € (3.415,- Sk), splatnosť prvej splátky istiny bola 20.11.2008,
počet mesačných splátok bol 120, ktoré boli splatné k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, konečná splatnosť
úveru bola 20.10.2018, úroky boli splatné mesačne v posledný deň kalendárneho mesiaca a spôsob
splácania bol inkasom z inkasného účtu. Ročná percentuálna miera nákladov bola 18,93 %, priemerná

hodnota RPMN bola 16,64 %, celkové náklady spojené s úverom boli 7.173,32 € (216.103,40 Sk).
Náklady nezahrnuté do výpočtu RPMN boli sankcie za porušenie povinností dlžníka vyplývajúcich z
úverovej zmluvy, výška týchto sankcia uvedená v sadzobníku alebo vo zverejnení, poplatky spojené
s vedením účtu dlžníka uvedené v sadzobníku alebo vo zverejnení. V zmluve sa uvádza, že dlžník
vyhlasuje, že sa oboznámil so súčasťami úverovej zmluvy, ktorými sú VOP, úverové podmienky,
sadzobník a podmienky určené zverejnením, za ktorých sa bankový produkt v zmysle úverovej zmluvy

poskytuje, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Vo formulári o zmluvných podmienkach zmluvy o
spotrebiteľskom úvere bolo zhrnuté všetky dojednané parametre úveru. Uzavretiu zmluvy predchádzala
písomná žiadosť žalobkyne o poskytnutie úveru z 24.10.2008, ktorou žiadala o poskytnutie úveru v
sume 200.000,- € so splatnosťou na 10 rokov a v ktorej odpovedala na otázky ohľadom svojich príjmov,
záväzkov a pomerov.

10.Z výpisov z účtu žalobkyne vyplýva, že žalovaný žalobkyni dňa 24.10.2008 poskytol bezhotovostné
čerpanie úveru v sume 194.301,- Sk. Žalobkyňa na splátky úveru č. XXXXXXXXXX uhradila celkovo
sumu 5.919,63 €, keď dňa 24.10.2008 zaplatila 5.699,- Sk, dňa 31.10.2008 zaplatila 60,- Sk, dňa
31.10.2008 zaplatila 708,90 Sk, dňa 20.11.2008 zaplatila 3.228,20 Sk, dňa 17.12.2008 zaplatila 186,80

Sk, dňa 20.12.2008 zaplatila 3.256,40 Sk, dňa 28.1.2009 zaplatila 118,63 €, dňa 20.02.2009 zaplatila
28,56 €, dňa 02.04.2009 zaplatila 198,16 €, dňa 20.04.2009 zaplatila 98,32 €, dňa 24.06.2009 zaplatila
241,76 €, dňa 20.07.2009 zaplatila 3,10 €, dňa 23.12.2009 zaplatila 200,- €, dňa 12.02.2010 zaplatila
300,- €, dňa 23.02.2010 zaplatila 263,70 €, dňa 05.2010 zaplatila 400,- €, dňa 07.03.2011 zaplatila
1.000,- €, dňa 03.2011 zaplatila 160,- €, dňa 20.03.2011 zaplatila 4,16 €, dňa 25.03.2011 zaplatila 115,-

€, dňa 03.05.2011 zaplatila 115,- €, dňa 27.05.2011 zaplatila 115,- €, dňa 31.05.2011 zaplatila 13,60 €,
dňa 20.07.2011 zaplatila 115,- €, dňa 02.08.2011 zaplatila 115,- €, dňa 7.10.2011 zaplatila 120,- €, dňa
11.11.2011 zaplatila 236,- €, dňa 21.11.2011 zaplatila 139,52 €, dňa 20.12.2011 zaplatila 17,48 €, dňa
21.12.2011 zaplatila 103,44 €, dňa 20.01.2012 zaplatila 16,56 €, dňa 21.2.2012 zaplatila 122,50 €, dňa
10.5.2012zaplatila250,-€,dňa15.6.2012zaplatila200,-€,dňa3.8.2012zaplatila150,-€,dňa4.10.2012

zaplatila 150,- €, dňa 15.4.2013 zaplatila 400,- €. Podľa prehľadu splácania ( č.l. 214) žalobkyňa však
deklaruje za obdobie od 24.10.2008 do 20.09.2014 vykonanie úhrad v celkovej sume 7.828,82 eur.

11. Upomienkou zo dňa 26.03.2009 vyzval žalovaný žalobkyňu na úhradu omeškanej pohľadávky v
sume 221,57 €. Výzvou zo dňa 20.06.2013 vyzvala spoločnosť Platiť sa oplatí s.r.o. žalobkyňu na úhradu

omeškanej pohľadávky v sume 798,87 €. Výzvou zo dňa 08.09.2014 vyzval žalovaný žalobkyňu na
zaplatenie omeškanej pohľadávky v sume 2.609,97 € pod hrozbou vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
pohľadávky. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 06.10.2014 doručenej žalobkyni
dňa 10.10.2014 žalovaný oznámil žalobkyni, že nastal prípad porušenia v zmysle bodu 7.6.1. písm.
a) VOP, t.j. omeškanie so splatením splátky úveru, ktoré trvá viac ako 3 mesiace, preto vyhlásil

mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 03.10.2014. Výška pohľadávky ku dňu vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti predstavuje 7.436,25 €. Zároveň vyzval žalobkyňu na úhradu dlžnej sumy. Výzvou zo dňa
05.09.2017 vyzvala spol Creditexpres Slovensko s.r.o. žalobkyňu na úhradu dlhu vo výške 9.653,42
eur, ktorá vznikla na základe porušenia podmienok zmluvy č. XXXXXXXXXX u spol. SVEA Ekonomi
Cyprus Limited.

12. Z prehľadu maximálnej výšky odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru za 2. Štvrťrok 2008
vyplýva, že pre úver v prejednávanej veci (riadok 6 prehľadu) so splatnosťou nad 5 rokov, predstavuje
maximálna výška odplaty 33,28% a 4-násobok váženého priemeru priemerných hodnôt RPMN a
priemernej úrokovej miery za všetky typy spotrebiteľských úverov je 98,44%.

13. Zákonné ustanovenia:Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, Spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, Spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o
predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, Neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 2 písm. a, b zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom u ku dňu
uzavretia zmluvy, Na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,

úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom u ku dňu

uzavretia zmluvy, Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský
úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť
veriteľom aj predávajúci.Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný
účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom u ku dňu
uzavretia zmluvy, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom
spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. (2)Zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a)obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b)meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c)identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d)adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e)celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f)v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g)konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h)ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i)výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j)ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k)priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k
dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou
hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o

spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty
ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok,
l)veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m)výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode , ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery
nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad,n)oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6
a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti,

o)upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p)práva spotrebiteľa podľa § 7 ,
q)spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r)informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s)názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1 .

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom u ku dňu uzavretia
zmluvy, Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol
spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b)

dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti
podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 3 ods. 10, 11 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom u ku dňu
uzavretia zmluvy, Odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť výšku ustanovenú

nariadením vlády. Ak je zmluva o spotrebiteľskom úvere v rozpore s ustanovením odseku 10 v tom, že
odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru prevyšuje výšku ustanovenú nariadením vlády vydaným
podľa odseku 10, je neplatná v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto ustanoveniu, ak sa ten, kto je takouto
zmluvou dotknutý, neplatnosti dovolá.

Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 238/2008 Z.z., ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie
prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, Výška
odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, s výnimkou podľa odseku 2, nesmie prevýšiť sumu,
ktorá zodpovedá dvojnásobku priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov pre príslušný
typ spotrebiteľského úveru platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa

§ 7a ods. 2 zákona , a súčasne nesmie
prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá štvornásobku hodnoty váženého priemeru priemerných hodnôt ročnej
percentuálnej miery nákladov a priemernej úrokovej miery za všetky typy spotrebiteľských úverov platnej
ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona .

Podľa § 37 Občianskeho zákonníka, Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

14. Žalobkyňa napadnutú zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá
pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.
Žalovaný ako banka konal pri uzatváraní zmluvy a poskytnutí úveru v rámci svojej podnikateľskej

činnosti. Posudzovaná zmluva tak má charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka a súčasne je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zák. č. 258/2001 Z.z.
platného a účinného v čase uzavretia zmluvy.

15. Čo sa týka naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, súd pri posúdení

tejto problematiky vychádzal zo záväzného právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v
zrušujúcom rozhodnutí, kde bolo jednoznačne konštatované, že záujem žalobkyne ako spotrebiteľa
na požadovanom určení nie je potrebné preukazovať, nakoľko vyplýva z osobitného predpisu, ktorým
je v prejednávanej veci zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Konkrétne ustanovenie § 3
ods. 5 tohto zákona umožňuje spotrebiteľovi domáhať sa ochrany práv v prípade porušovania práv a

povinností proti porušovateľovi a tiež a ust. § 3 ods. 3 priznáva spotrebiteľovi právo na ochranu pred
neprijateľnýmipodmienkamivspotrebiteľskýchzmluvách.Odvolacísúdvyslovilsvojzáverjednoznačne,
prvostupňový súd je ním viazaný, a preto niet dôvodu odchýliť sa od neho, pričom žalovaný po zrušení
rozhodnutia podoprel svoj názor o nedostatku naliehavého právneho záujmu len tými istými argumentmi,aké predostrel v odvolacom konaním a ktoré odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. Súd preto ustálil,
že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere je daný.

16. Súd ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalovaného o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie
z dôvodu postúpenia pohľadávky na nového veriteľa SVEA Ekonomi Cyprus Limited, ktorú skutočnosť
tvrdili zhodne žalobkyňa (vo vyjadrení k odvolaniu) a rovnako ako aj žalovaný (na poslednom
pojednávaní)aktorá(ajkeďlennepriamo)vyplynulazvýzvynaplneniezodňa05.09.2017.Vzhľadomna
to, čo je predmetom konania (určenie neplatnosti zmluvy), súd má za to, že pasívne vecne legitimovaný v

konaní je práve pôvodný veriteľ - žalovaný ako účastník tohto právneho úkonu. Nový veriteľ - postupník
malibanadobudnúťpohľadávkuodúčastníkaúverovejzmluvy,ktorýmježalovaný.Zustálenejjudikatúry
súdovSlovenskejrepublikyvyplýva,žeúčastníkom,resp.sporovoustranouvsporeourčenieneplatnosti
právneho úkonu musia byť všetci účastníci tohto právneho úkonu, ktorými v prejednávanej veci sú
žalobkyňa a žalovaný. V zmysle jednotnej judikatúry tiež platí, že postúpením pohľadávky neprechádza
na postupníka celý záväzkový vzťah. Predmetom postúpenia môže byť len určitá pohľadávka, t. j. právo

na plnenie od dlžníka, nie však celý záväzkový vzťah, z ktorého pohľadávka vznikla (napr. rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Obdo 7/2009 z 14.10.2010). Teda ak aj žalovaný postúpil na tretiu osobu
pohľadávku z úverovej zmluvy, ktorú uzatvoril so žalobkyňou, nestratil tým postavenie dodávateľa voči
žalobkyni a ani postavenie účastníka zmluvného vzťahu. Súd má tak za to, že v tejto veci o určenie
neplatnosti úverovej zmluvy je žalovaný pasívne vecne legitimovaný a žalobkyňa sa správne domáha

určenia neplatnosti zmluvy voči nemu. S poukazom na odôvodnenie uvedené v odseku 16 a 17 súd sa
preto zaoberal zmluvou aj meritórne po vecnej stránke. Dospel však k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

17. V prvom rade súd konštatuje, že ak žalobkyňa ako dôvody neplatnosti úverovej zmluvy uvádzala
nedostatok obligatórnych náležitostí zmluvy vyžadovaných v ust. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z.

( týmto argumentovala v žalobe - konkrétne bod III. žaloby, ale aj neskôr na pojednávaniach- na
poslednom pojednávaní poukazovala na neuvedenie počtu splátok úrokov, počet mesiacov splácania),
tieto nedostatky sami osobe ani v zmysle zákona nespôsobujú neplatnosť zmluvy, ale nanajvýš
spôsobujú bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru v zmysle § 4 ods. 3 vety poslednej zák.č. 258/2001
Z.z.. Ak poukazovala žalobkyňa na poslednom pojednávaní na to, že v zmluve chýba uvedenie

poplatkov, počet mesiacov splácania, počet splátok úrokov a že toto by malo byť neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, túto argumentáciu súd vyhodnotil ako nelogickú. Ak akékoľvek zmluvné ustanovenie v
zmluve chýba, a teda nie je súčasťou zmluvy, potom takáto chýbajúca časť logicky netvorí zmluvnú
podmienku (keďže v zmluve nie je), a teda ani nemôže byť neprijateľná. Pre nedostatok zákonných
náležitostí zmluvy (ak by aj takýto nedostatok bol v konaní zistený), by súd neplatnosť zmluvy vysloviť

nemohol. Preto žalovaný správne poukazoval na to, že časť argumentácie žalobkyne smeruje skôr
ako k nároku o vyslovenie neplatnosti zmluvy, k odôvodneniu žaloby, ktorej zmenu súd nepripustil. Ak
aj žalobkyňa poukazovala na to, že je úver bezúročný a bez poplatkov, čoho sa chcela zmenenou
žaloboudomáhať,potomsúdrovnakopoukazujenanekonzistentnosťjejargumentácie.Najednejstrane
žalobkyňa tvrdila, že zmluva je neplatná, vzápätí však tvrdila, že úver je bezúročný a bez poplatkov,

čím prakticky sama deklarovala, že zmluva musí byť platná. Bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru
totiž možno konštatovať iba vo vzťahu k platne vzniknutému záväzku z úverovej zmluvy. Absenciu
niektorejználežitostiuvedenejv§4ods.2Zákonaospotrebiteľskýchúverochzákontedanesankcionuje
neplatnosťou. Výslovne ju považuje za platnú za predpokladu, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať, alebo bol na jej základe dodaný tovar alebo

poskytnutá služba (§ 4 ods. 3 zákona), čo bolo splnené, pretože čerpanie úveru žalobkyňa výslovne
potvrdila. V tejto časti súd preto argumentáciu žalobkyne vyhodnotil ako neodôvodnenú.

18. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že zmluva o úvere je neplatná, pretože nebola dodržaná jej písomná forma.
Tento dôvod neplatnosti pritom v žalobe vôbec neuvádzala, ale doplnila ho až v priebehu konania. Vo

vzťahuktakémutorozširovaniutvrdenýchdôvodovneplatnostisúduvádza,žeideopodstatnédoplnenie
rozhodných skutkových tvrdení uvádzaných v žalobe, ktoré sa v zmysle § 140 ods. 2 CSP považuje za
zmenu žaloby. Takýto procesný návrh však zo strany žalobkyne nebol učinený, a preto by súd na takto
dodatočne tvrdený dôvod neplatnosti nemal ani prihliadať a ani by ho nemal posudzovať. I napriek tomu
však súd pre úplnosť uvádza, že bolo preukázané, že zmluva o úvere bola podpísaná aj žalobkyňou ako

dlžníkom a tiež za žalovaného ako veriteľa, keďže žalovaný na pojednávaní predložil exemplár zmluvy,
ktorý bol riadne obomi zmluvnými stranami podpísaný, pričom pravosť podpisov nebola žalobkyňou
spochybnená. Túto skutočnosť následne žalobkyňa aj uznala, keď uviedla, že síce bola predložená
riadne podpísaná zmluva o úvere, i tak ju stále považuje za neplatnú, lebo žalobkyni bola odovzdanázmluva jednou zmluvnou stranou nepodpísaná. Súd mal tak zo strany žalovaného preukázané, že
zmluva o úvere bola riadne podpísaná obomi zmluvnými stranami, pritom súčasná existencia jedného
vyhotovenia totožnej zmluvy, ktorý bol podpísaný len jednou zo zmluvných strán, na tomto závere nič

nemení. Podstatné je, že bola preukázaná existencia minimálne jedného vyhotovenia takej úverovej
zmluvy, k písomnému zneniu ktorej pripojili vlastnoručné podpisy obe zmluvné strany na znak súhlasu s
jej obsahom a na znak vôle byť týmto znením v celom rozsahu viazaní. Ani túto argumentáciu neplatnosti
zmluvy súd preto nevyhodnotil ako dôvodnú.

19. Žalobkyňa ďalej v žalobe tvrdila (bez bližšieho zdôvodnenia), že zmluva je neplatná, pretože nie
je dostatočne určitá, jasná a zrozumiteľná. Nezdôvodnila, v čom konkrétne vidí nezrozumiteľnosť, či
ktoré časti považuje za nejasné a neurčité. Toto tvrdenie nepodoprela v žalobe žiadnym konkrétnym
skutkovým tvrdením a ani na pojednávaní túto svoju argumentáciu nijako nekonkretizovala. Neučinila
tak ani na výzvu súdu na poslednom pojednávaní (čo súd urobil nad rámec svojich povinností),
hoci odôvodnenie aj v tomto smere malo byť už súčasťou žaloby. Namiesto toho právna zástupkyňa

žalobkyne žiadala, aby súd jej poskytol dodatočnú lehotu na doplnenie tejto argumentácie. Súd túto
žiadosť považoval za nenáležitú a lehotu na doplnenie žalobkyni po takmer piatich rokoch od podania
žaloby neposkytol. Nesplnenie procesnej povinnosti predniesť relevantné, základné skutkové tvrdenia
nie je dôvodom odročenia pojednávania. Je vždy úlohou žalobcu uplatniť riadne nárok a poskytnúť
relevantné skutkové tvrdenia. Úlohou súdu je skontrolovať správnosť týchto skutkových tvrdení a ich

súlad s predloženými dôkazmi. I napriek tomu, že žalobkyňa žiadne konkrétne tvrdenia ohľadom
tvrdenej neurčitosti zmluvy neuviedla, súd sa týmto argumentom zaoberal a dospel k záveru, že zmluva
je dostatočne jasná, určitá a zrozumiteľná. Je z nej zrejmé, kto sú zmluvné strany, čo je predmetom
záväzku oboch zmluvných strán, aké sú ich práva a povinnosti. Takýto záver súd vyvodil i z toho, že
žalobkyňa niekoľko rokov plnila svoj záväzok presne podľa zmluvy, platila splátky za účelom splácania

dlhu, a teda i jej samej muselo byť celkom zrejmé, aké povinnosti jej zo daného právneho vzťahu
plynú. Zmluvné podmienky sú koncipované prehľadne, zrozumiteľne, rovnako prehľadne je spracovaný
formulár o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z obsahu listiny zmluvy o úvere
je možné úplne jednoznačne stanoviť obsah vôle oboch zmluvných strán, pričom objektívne možno
konštatovať, že z obsahu zmluvy o úvere je každému jej čitateľovi zrejmé, čo je jej predmetom,

zmluva o úvere nie je nijako vnútorne rozporná, obsah je úplne nepochybný. Určitosť predstavuje
kvalitu obsahu právneho úkonu. Právny úkon je neurčitý, ak sa konajúcemu nepodarilo jednoznačným
spôsobom stanoviť obsah vôle, pričom neurčitosť tohto obsahu nemožno odstrániť a preklenúť ani za
použitia výkladových pravidiel. Aj bez potreby použitia akýchkoľvek pomocných výkladových pravidiel v
prejednávanej veci podľa názoru súdu z predloženého obsahu zmluvy možno nepochybne ustáliť obsah

napadnutého právneho úkonu. Pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť právny úkon preto tiež nie je neplatný.

20. Čo sa týka žalobkyňou tvrdeného, ale bližšie nekonkretizovaného rozporu zmluvy s dobrými mravmi,
ani v tejto časti súd nevyhodnotil argumenty žalobkyne ako dôvodné, keďže v prejednávanej veci nejde
o zmluvu, ktorou by sa sledovali nemravné ciele, alebo by mal tento úkon nemravné dôsledky (toto ani

nebolo tvrdené). V prejednávanej veci by do úvahy prichádzalo najmä posúdenie prípadnej rozpornosti
dojednania o odplate s dobrými mravmi. Žalobkyňa sama totiž poukazovala na neprimeranosť odplaty
(a možno sa z obsahu žaloby len domnievať, že rozpor s dobrými mravmi mienila vztiahnuť práve na
túto časť zmluvy). Úroková sadzba v zmluve bola dohodnutá vo výške 15,95% ročne, RPMN bola
určená 18,93%. Výška odplaty bola už v čase uzavretia zmluvy limitovaná ust. § 1 ods. 1 nariadenia

vlády SR č. 238/2008 Z.z., ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie
spotrebiteľského úveru. Vychádzajúc z tohto ustanovenia s poukazom na listinný dôkaz „Maximálna
výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru za 2.štvrťrok 2008 platné pre zmluvy uzatvorené
od 16.08.2008 do 15.11.2008“, pre daný typ úveru (riadok 6) maximálna výška odplaty v čase uzavretia
zmluvy činila 33,28% a súčasne táto nesmela prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá štvornásobku hodnoty

váženého priemeru priemerných hodnôt ročnej percentuálnej miery nákladov a priemernej úrokovej
miery za všetky typy spotrebiteľských úverov platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
čo predstavovalo v rozhodnom období 98,44%. Pojem odplata zákon č. 258/2001 Z.z. nedefinuje,
ale používa ho nariadenie vlády, ktoré upravuje jeho maximálnu výšku, ktorú by odplata za poskytnutie
spotrebiteľského úveru nemala presiahnuť. Zákonodarca pri spotrebiteľských úveroch zvolil vyjadrenie

odplaty prostredníctvom RPMN, ktorá zohľadňuje tak úroky ako aj poplatky, splácanie úveru a vychádza
z celkových nákladov spotrebiteľa, spojených so spotrebiteľským úverom. Údaj o RPMN v prípade
spotrebiteľskéhoúveruvyjadrujeodplatuzajehoposkytnutieaprespotrebiteľajeindikátoromvýhodnosti
úveru, a preto je potrebné pre účely posúdenia, či odplata presiahla hranicu stanovenú nariadením, vziaťdo úvahy RPMN uvedenú v zmluve. Z obsahu zmluvy vyplýva, že v zmluve uvedená odplata majúca svoj
odraz v údaji o RPMN vo výške 18,93% právnym predpisom vymedzené a vyššie uvedené limity, ktoré
v rozhodnom období platili, neprekračuje, a preto ani nemôže byť považovaná za rozpornú zo zákonom

či s dobrými mravmi, keďže je stále v zákonných medziach. Žalobkyňa ďalej uvádzala, že navýšenie,
ktoré musela uhradiť nad rámec istiny, činí 108%, keďže čerpala 6.638,78 eur a mala vrátiť nad rámec
istiny sumu 7.173,32 eur, avšak takéto prepočty sú značne zjednodušené a nezohľadňujú skutočnosť,
že úver mal byť splácaný 10 rokov. V žiadnom prípade preto nemožno konštatovať, že by odplata
bola 108% ročne, keďže objem prostriedkov tvoriacich tvrdených 108% poskytnutých prostriedkov mala

žalobkyňa nad rámec istiny vrátiť za 10 rokov. Ustanovenie zmluvy o výške odplaty preto nie je neplatné.
Aj keby však súd zistil, že odplata úveru prevyšuje zákonom určené limity, nespôsobilo to (ako sa
nesprávne domnieva žalobkyňa) neplatnosť celej zmluvy o úvere, pretože podľa § 3 ods.11 zák. č.
258/2001 Z.z., ak je zmluva o spotrebiteľskom úvere v rozpore s ustanovením zákona v tom, že odplata
za poskytnutie spotrebiteľského úveru prevyšuje výšku ustanovenú nariadením vlády, je neplatná v
rozsahu, v ktorom odporuje tomuto ustanoveniu, ak sa ten, kto je takouto zmluvou dotknutý, neplatnosti

dovolá. Z tohto ustanovenia preto možno jednoznačne dovodiť, že výška odplaty nad rámec zákonných
limitov nezneplatňuje zmluvu ako celok tak, ako argumentuje žalobkyňa. Ak žalobkyňa porovnáva
úrokovú sadzbu uvedenú v zmluve 15,95% s priemernou úrokovou mierou bánk v rozhodnom období
(13,99%) a vyvodzuje z toho záver o rozpore dojednania úroku s dobrými mravmi, súd konštatuje,
že rozdiel medzi týmito sadzbami nie je významný, nejde o prípad, kedy úrok prekračuje obvyklý

úrok niekoľkonásobne, čo by bolo nutné v súlade s ustálenou judikatúrou považovať za neprípustné
pre rozpor s dobrými mravmi. Podľa názoru súdu takáto výška úroku nevybočuje z rámca bežného
úverovania a takéto úverovanie je akceptovateľné z hľadiska dobrých mravov. Neprimeranou a teda
dobrým mravom odporujúcou je taká výška úrokov, ktorá podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru
v dobe ich dojednania, najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami

pri poskytovaní úverov. Aj judikatúra ustálila, že ak by dohodnutá výška úrokov presahovala takmer
štvornásobne hornú hranicu obvyklej úrokovej miery, šlo o by dojednanie v rozpore s dobrými mravmi.
V prejednávanej veci však o takomto výraznom prekročení hovoriť v žiadnom prípade nemožno. Pre
uvedené argumenty preto neplatnosť zmluvy nemožno vyvodiť.

21. Neplatnosť zmluvy ako celku žalobkyňa ďalej odôvodnila tým, že v zmluve (teda presnejšie vo
všeobecných obchodných podmienkach) sú obsiahnuté viaceré neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré
spôsobujú neplatnosť zmluvy o úvere ako celku. V prvom rade súd konštatuje, že hlavnou podstatou
argumentácie žalobkyne v tejto časti je len číre vymenovanie ustanovení obchodných podmienok, ktoré
podľa jej názoru majú byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ktoré majú spôsobiť (automaticky)

neplatnosť celej zmluvy. Žalobkyňa konkrétne pri väčšine ustanovení, na ktoré poukazovala, ani
neuvádzala, z akého dôvodu tieto považuje za neprijateľné zmluvné podmienky a z akého dôvodu
vyvodzuje z týchto všeobecných tvrdení následok v podobe vyvodenia neplatnosti zmluvy ako celku.
V tejto časti sa žaloba obmedzila prakticky len na vymenovanie vybraných ustanovení obchodných
podmienok (niektoré sa navyše úverového produktu ani netýkajú - viď ustanovenie týkajúce sa

vkladových účtov a vkladných knižiek), resp. niektoré z nich nie sú ani uvedené úplne, a preto z nich
nevyplýva, čo konkrétne žalobkyňa považuje za neprijateľné (viď poukazované ust. bodu 7.6.1 VOP, kde
je uvedená len časť súvetia, ktorá bez zvyšku vety nemá význam a nie je možné z nej vyvodiť následok
v podobe konkrétneho správania sa banky, ktoré má byť neprípustné). V tejto časti sú preto skutkové
tvrdenia žalobkyne obmedzené len na doslovné prepísanie konkrétnych častí obchodných podmienok

bez toho, aby boli tieto citácie podložené riadnym skutkovým tvrdením, ktorý by mal odôvodňovať vzťah
vybraných citácii obchodných podmienok k uplatnenému nároku o určenie neplatnosti zmluvy ako celku.
Je to žalobkyňa, ktorú primárne zaťažuje bremeno tvrdenia a až následne dôkazné bremeno, pričom z
jej vyjadrení len obtiažne možno vyvodiť súvzťažnosť medzi citáciami obchodných podmienok a petitom
žaloby.Pokiaľžalobkyňamienilapoukazomnavybranéustanoveniaobchodnýchpodmienok,ktorémajú

byť neprijateľné, podložiť dôvodnosť nároku o určenie neplatnosti celej zmluvy (jednoducho povedané,
ak mienila žalovať neplatnosť celej zmluvy pre existenciu neprijateľných zmluvných podmienok), súd
konštatuje v tomto smere, že existencia neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve automaticky
neznamená, že zmluva o úvere je celá neplatná. Pre prípad, ak sa žaluje neplatnosť celej zmluvy z
dôvodu existencie tvrdených neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve, je totiž vždy treba posúdiť,

či z objektívneho hľadiska je úverová zmluva, aj keby obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, ako
celok ešte udržateľná. Nemožno pritom prihliadať na výhodnosť neplatnosti zmluvy pre toho - ktorého
účastníka zmluvy (teda inak povedané, súd nemôže k tomu pristupovať tak, že vyhlási neplatnosť
celej zmluvy, lebo tak to bude pre spotrebiteľa výhodnejšie). Treba mať na zreteli iba objektívnehľadisko, teda či je zmluva ako celok neplatná, resp. ďalej možná (cieľ zakotvený v čl. 6 ods. 1 in
fine smernice Rady 93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Súd je toho
názoru, že cieľom sledovaným smernicou Rady 93/13/ EHS je zvoliť taký postup, ktorý by mal zachovať

platnosť zmluvy ako celku a nie vyhlasovať automaticky za neplatné celé zmluvy, ak aj obsahujú nekalé
podmienky. Pri tomto konštatovaní súd vychádzal hlavne z toho, že vytýkané ustanovenia všeobecných
obchodných podmienok, ktoré majú podľa žalobkyne spôsobiť neplatnosť zmluvy ako celku, sa týkajú
spôsobu splácania splátok započítaním pohľadávky z účtu v banke (poukazované ust. 7.3.2 VOP),
podmienokzmienúrokovejsadzby(poukazovanéust.7.4.7,7.4.8VOP),následkovporušeniapovinností

dlžníka (poukazované ust, 7.6.1 VOP), mechanizmu doručovania písomností medzi zmluvnými stranami
(poukazované ust. 10.3, 10.4 VOP), práva banky započítať pohľadávky voči dlžníkovi (poukazované
ust. 14.1 VOP), zakotvenia poplatkov a nákladov (poukazované ust. 16.1.2, 16.1.3, 16.3.2 VOP),
podmienok práva banky na odstúpenie od zmluvy (poukazované ust. 17.2 VOP), rozhodcovskej doložky
(poukazované ust. 18 VOP), podmienok vzťahujúcich sa na vkladový účet a vkladnú knižku (časť 4
bod 4.2VOP: pozn. súdu - toto ustanovenie sa ani nevzťahuje na úverové produkty), režimu upomienok

(poukazované ust. čl. II bod 2 úverových zmluvných podmienok) a možných zmien splatnosti splátok
úrokov a poplatkov (poukazované ust. čl. I bod 7 úverových zmluvných podmienok). Všetko ide
teda o ustanovenia, ktoré predstavujú vedľajšie dojednania, netýkajú sa základných esenciálnych
obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, platná zmluva o úvere by vznikla a naďalej
existovala i nebyť týchto bočných ustanovení. V prejednávanej veci preto súd dospel k záveru, že

aj keby ustanovenia obchodných podmienok, na ktoré poukazuje žalobkyňa, boli naozaj neprijateľnými
podmienkami, nespôsobili by neplatnosť zmluvy ako celku v žiadnom prípade tak, ako tento dôsledok
vyvodila žalobkyňa. V tomto ohľade sa v plnom rozsahu súd stotožnil s argumentáciou žalovaného,
ktorá má svoj odraz aj v judikatúre Súdneho dvora EÚ, na rozhodnutie ktorého v tomto smere žalovaný
opakovane poukazoval. Súd preto uzavrel, že aj keby citované ustanovenia obchodných podmienok

napĺňali znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky, vzhľadom na ich charakter ako vedľajších dojednaní,
by nemohli spôsobiť neplatnosť celej úverovej zmluvy, o zneplatnenie ktorej ako žalobkyni v praktickej
rovine ide. Preto ani tento tvrdený dôvod neplatnosti zmluvy ako celku neobstojí a žalobu je potrebné
vyhodnotiť ako nedôvodnú i v tomto ohľade.

22. Zhrnúc uvedené, ani jeden z dôvodov žalobkyňou tvrdených nespôsobuje neplatnosť celej úverovej
zmluvy, a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu.

23. Súd v tomto rozsudku musí rozhodnúť o náhrade trov prvostupňového a aj podľa § 396 ods. 3 CSP (v
zmysle bodu 20 zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu) o náhrade trov odvolacieho konania. Podľa

§ 255 ods. 1 CSP, Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Čo do
prvostupňových trov: Žalovaný bol úspešný v celom rozsahu, keďže žaloba bola celkom zamietnutá ,
a preto má voči žalobkyni právo na náhradu trov prvostupňového konania v rozsahu 100% Čo do trov
odvolacieho konania, ktorého výsledkom bolo zrušenie prvého rozsudku: Žalobkyňa bola v odvolacom
konaní proti prvému rozsudku plne úspešná, nakoľko docielila podaním odvolania zrušenie rozsudku a

vrátenie veci na ďalšie konanie. Žalovaný tak bol v odvolacom konaní neúspešný, a preto žalobkyňa
má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady
trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle §
262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.