Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 30, 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/280/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711200081
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Trubanová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6711200081.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľky: K. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
L., D. XXX/XX, t. č. bytom R., C. námestie 5, zastúpenej JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom so
sídlom Zvolen, Nám. SNP 41 proti odporcovi: R. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L., D. XXX/XX,
zastúpenému JUDr. Magdou Jaňovkovou, advokátkou so sídlom Banská Bystrica, Skuteckého 12, za
účasti mal. H. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce,

sociálnych vecí a rodiny Zvolen, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu
na čas po rozvode, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 8C/1/2011-246
zo dňa 15. 08. 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvostupňového súdu v napadnutom výroku o výživnom z r u š u j e a vec v r a c i a
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu, zveril mal. H. R. na čas
po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
Tiež zaviazal otca povinnosťou prispievať na výživu mal. H. výživným vo výške 200,-- € mesačne
a vo výroku určil aj styk mal. H. s otcom, kedy je matka povinná maloletú na styk s otcom riadne a
včas pripraviť a styk otca s maloletou umožniť. O trovách konania súd rozhodne osobitným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku.

V odôvodnení prvostupňový súd uviedol, že na základe vykonaného dokazovania manželstvo rozviedol,
pretože mal za to, že v súčasnosti manželstvo neplní svoje základné funkcie a nie je ani predpoklad
do budúcnosti, že by účastníci chceli uvedenú situáciu zmeniť a obnoviť manželské spolužitie, keď súd
vychádzal predovšetkým zo skutočnosti počas rozvodového konania, približne od januára 2011 do dňa
rozhodnutia súdu počas 20.-tich mesiacov manželia neprejavili akúkoľvek ochotu ostať v manželskom

zväzku a obnoviť vzájomnú komunikáciu medzi sebou z dôvodu možnosti naďalej žiť v manželskom
zväzku. G. H. pochádzajúcu z manželstva zveril do výchovy a opatery matky s poukazom na znalecký
posudok, ako aj skutočnosť, že neskôr po vypracovaní znaleckého posudku s takýmto postupom súdu
súhlasil aj otec maloletej a jeho právna zástupkyňa na pojednávaní dňa 31. 07. 2012.
Pri určení výšky výživného v sume 200,- € mesačne súd vychádzal zo skutočností, že nevyhovel ani
jednej zo strán, keď matka navrhovala výživné vo výške 250,-- € mesačne, otec výživné vo výške

100,-- € mesačne, vychádzal zo súčasných potrieb maloletej, ako aj z príjmu otca maloletej v súčasnosti
mesačne v čistom vo výške 563,31 € a príjmu matky vo výške 350,-- € mesačne a mal za to, že takto
určené výživné je v možnostiach a schopnostiach, ako aj majetkových pomeroch otca a poukázal aj
na skutočnosť, že otec býva u svojich rodičov a má nižšie náklady na svoje živobytie, ako keby napr.
býval v byte resp. v inej nehnuteľnosti, kde by si musel všetky náklady platiť sám. Ohľadom úpravy styku
prvostupňový súd mal za to, že z časti sa účastníci vedeli dohodnúť a z časti bol upravený styk súdom

podľa výroku, ktorý považoval za rovnomerný a spravodlivý aj vzhľadom na vzdialenosť medzi L., kde
býva otec a R., kde býva v súčasnosti matka s maloletou. Rozhodnutie o trovách konania okresný súddôvodil § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej
aj „OSP“).

Proti rozsudku v zákonnej lehote v časti, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu mal. H. výživným
200,-- €, sa odvolal otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu dôvodiac, že okresný súd
nepostupoval v zmysle § 157 ods. 2 OSP, neuviedol skutočnosti, ktoré považoval za preukázané a
ktoré nie. Akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, z toho dôvodu odvolanie opiera o ustanovenie
§ 205 ods. 1 písm. d) OSP. Navrhuje, aby krajský súd v napadnutej časti rozhodnutie zrušil a sám

vo veci rozhodol tak, že určí vyživovaciu povinnosť vo výške 80,-- € mesačne. Poukázal, že návrh
na rozvod manželstva podala matka, keď účelovo rozhodla, že odíde s dcérou do R., aj keď otec sa
snažil, aby dieťa vychovávali spolu a dcéra navštevovala školu v M., kde mohla mať uplatnenie aj
matka. Rozhodnutie do R. bolo jednostranným rozhodnutím matky, s čím otec nesúhlasil. Namieta výšku
výživného 200,-- € mesačne, pretože jeho zárobok mesačne nepresiahne sumu 570,-- €, pri ktorej výške
výživného si bude musieť požičiavať na zabezpečenie svojich základných potrieb,

takto určená výška vychádza z nesprávneho posúdenia existujúceho faktického stavu a len z toho, že
má nižšie náklady na živobytie, keďže býva u svojich rodičov. Poukazuje, že tým, že býva u svojich
rodičov, to ho neoslobodzuje nijako od povinnosti platiť inkasné poplatky. Pracuje na rôznych stavbách,
u zamestnávateľa aj v smennej prevádzke, preto nemá zabezpečené pravidelné stravovanie, čo si často
zabezpečuje sám a je to nákladnejšie ako stravovanie v hromadnom stravovacom zariadení. Tiež je len

dobrou vôľou jeho rodičov, že mu poskytujú auto, ktoré je v ich vlastníctve a uhrádzajú aj všetky náklady.
Spochybňuje skutočnosť, že matka má zvýšené náklady so starostlivosťou o maloletú dcéru, tieto sú do
značnej miery kompenzované príspevkami, ako aj sociálnou pomocou štátu. Je ochotný sa podieľať na
nákladoch na počítač, aj keď sám si zisťoval, že takéto pomôcky sa využívajú až na druhom
stupnizákladnejškoly.Poukázal,žezakúpilpremaloletúšpeciálnypísacístrojza12.000,--Skanežiadal

žiadny príspevok od matky. S maloletou je v kontakte, na L. všetky náklady uhrádza a zabezpečuje.
Namietal, že pri určovaní výšky výživného sa musí prihliadať na odôvodnené potreby dieťaťa, na strane
povinného rodiča však existujú limity, jeho možnosti a schopnosti rodiča, preto stanovené výživné 200,--
€ znemožní ďalšiu existenciu rodiča, a preto je ho treba považovať za neprimerané.

Podaním doručeným na súd 04. 09. 2002 osobne otec podal odvolanie do výroku rozsudku o
určenom výživnom 200,- Eur, v ktorom poukázal na jeho pravidelné mesačné výdavky, položkovite ich
špecifikoval, spolu celkom vo výške 762,80 €, ktoré sú vyššie ako jeho mesačný zárobok. Uviedol, že
sleduje pravidelne trh práce vo Q. a R. R., ale s prihliadnutím na jeho vzdelanie, prax a zdravotné
problémy v regióne trh práce neponúka lepšie platené miesto ako toho času má. Poukázal, že na

základe vyjadrení rodičov, ktorí sa starajú o nevidiace deti a odborných zamestnancov zariadení, v
ktorých sa takéto deti nachádzajú, náklady súvisiace so starostlivosťou o nevidiace dieťa sú skoro
totožné s nákladmi zdravého dieťaťa, majú jednorázové výdavky spolu s kúpou rôznych kompenzačných
pomôcok, ktoré však vo vysokej miere hradí Únia nevidiacich Slovenska alebo Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny. Má za to, že bývalá manželka nemá vôbec žiadne náklady spojené s cestovaním pri

sprevádzaní dcérky H., dostáva pravidelný mesačný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov a
hoci poznala iné možnosti riešenia, rozhodla sa pre vzdelávanie a lekársku starostlivosť dcéry H. v R..
Otec navrhoval vzdelávanie v Spojenej škole internátnej v Levoči, kde mala bývalá manželka prisľúbenú
prácu na plný pracovný úväzok priamo v škole, podnájom - celé poschodie rodinného domu, by stálo
150,-- € mesačne a otec v tom čase pracoval neďaleko v E. D., možnosťou tiež bolo umiestnenie H.

v spomínanej škole pre nevidiacich na internáte a uviedol náklady spojené s umiestnením
na internáte. Podľa jeho názoru H. nemá zvládnuté najzákladnejšie návyky nevidiaceho dieťaťa, nevie
používať bielu palicu, lebo nie je k tomu vôbec vedená. Pokiaľ bývalá manželka mieni pre H. kúpiť
počítač s hovoriacim softvérom v hodnote asi 3.000,-- €, podľa učebných osnov daných Ministerstvom
školstva, aj podľa informácie od D.. H. G., to nie je potrebné, druhý ročník si ešte nevyžaduje, aby

žiaci mali takýto počítač k dispozícii. Ide o rozhodnutie manželky vybrať pre dcéru tú najnákladnejšiu
možnosť zabezpečenia priaznivého vývoja svojho dieťaťa. Poukázal, že manželka pri odchode do R.
tvrdila, že chce si vybudovať kariéru a zarábať dostatok peňazí, pracovala v banke na jednu zmenu
počas ktorej bola H. v škole a potom v družine, z tejto dobre platenej pracovnej pozície odišla z dôvodu
starostlivosti o našu dcéru. V súčasnosti pracuje na tri dohody o vykonaní práce, pričom trh v R. ponúka

množstvo pracovných príležitostí. Uviedol, že Spojená škola internátna v Levoči má 90-ročnú tradíciu,
zameriavasanavzdelávanienevidiacichajslabozrakých.Základnáškolapreslabozrakýchanevidiacich
v Bratislave má len 40-ročnú tradíciu, zameriava sa v prvom rade len na vzdelávanie slabozrakých, až
potom na vzdelávanie nevidiacich detí, preto podľa otca H. v M. mohla získať lepšie alebo možno úplnerovnako kvalitné vzdelanie ako v R. a za podstatne nižšie náklady. Navrhuje, aby odvolací súd zrušil
napadnutý rozsudok tak, že mu určí výšku výživného na maloletú dcéru H. 80,-- € mesačne. V
prílohe predložil potvrdenie z banky o úhrade inkasa, lekárske potvrdenie, pokladničné doklady o kúpe

liekov, listy vlastníctva na rodinný dom a byt, čestné prehlásenie ohľadom auta, náklady na ubytovanie
a celodenné stravné v internáte, vzdelávací program pre deti a žiakov so zrakovým postihnutím, cenník
kompenzačných pomôcok, pracovné ponuky v Bratislave a prehľad zamestnaní K. R., ktoré sú založené
na č. l. 265 - 304 spisu.

K odvolaniu otca podala vyjadrenie matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v ktorom uviedla,
že považuje odvolanie za nedôvodné. Poukázala na zákonnú vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom,
ktorá zahŕňa právo dieťaťa na výživu a tým korešpondujúcu povinnosť obidvoch rodičov dieťa vyživovať.
Tiež poukázala na výšku vyživovacej povinnosti a smerodajnú životnú úroveň každého rodiča, pretože
dieťa má právo benefitovať zo životnej úrovne jeho rodičov. Rodičia budú vo vzťahu k dieťaťu plniť
svoju vyživovaciu povinnosť minimálne v rozsahu zodpovedajúcemu odôvodneným potrebám dieťaťa,

ktorých miera je rôzne odstupňovaná vekom dieťaťa, školským zariadením, jeho fyzickej a duševnej
vyspelosti, zdravotného stavu, kultúrno-spoločenských potrieb, športových záujmov a pod.. Má za to, že
je v schopnostiach otca prispievať na výživu svojej jedinej naviac hendikepovanej dcéry prvostupňovým
súdom určenou sumou. Pokiaľ otec poukazuje na to, že matka má sama viacero úväzkov, to je pravda,
avšak je tomu tak z dôvodu, aby dokázala zabezpečiť výživu svojej dcéry H.. Otcovi nič nebráni, aby

popri hlavnom pracovnom pomere, mal aj vedľajší a zvýšil si tak zárobkové možnosti. Navrhuje, aby
odvolací súd prvostupňový rozsudok v napadnutej časti potvrdil.

K odvolaniu otca zaslala vyjadrenie osobne aj matka, v ktorom namietala, že odišla do R., aby
znemožnila denný kontakt otca s dieťaťom, ide o účelové a klamlivé tvrdenie, pretože plánovala

presťahovanie kompletnej rodiny do R. za účelom H. špeciálnej školy, ktorá sa v banskobystrickom
regióne nenachádza, mala snahu, aby aj manžel sa zamestnal v bratislavskom Doprastave. Poukazuje
na starostlivosť o postihnuté dieťa a čo všetko treba v jej prípade riešiť, tak aj konala na doporučenie
sociálnych pracovníkov, špeciálno-pedagogických pracovníkov a na doporučenie Únie nevidiacich, s
ktorou spolupracuje a konzultuje a viac ako manžel. Vyjadrenia a odporúčania týchto inštitúcií sú

súčasťou aj tohto spisu a boli zohľadnené v rozhodnutiach súdu. Škola jej bola jednoznačne doporučená
odborníkmi ako najvhodnejšia pre rozvoj H. a na tom trvá. Nebude vysvetľovať, prečo nedala H. na
internát, pretože je to právo matky, ktorá ľúbi svoju dcéru, nechce ju obrať o domov a lásku, ktorú jej chce
preukazovať v každej životnej situácii a vychovávať ju k samostatnosti a k zodpovednosti voči sebe aj
svojmu okoliu. Poukázala na skutočnosť, že správanie manžela sa zmenilo potom ako si našiel inú ženu.

Pokiaľ exmanžel doložil splnomocnenie na užívanie motorového vozidla a rozhodnutia o vlastníckych
právach na nehnuteľnosť, to sú len dôkazy, že rodina manžela v čase kúpy sa zariadila tak, aby neprišli
rozvodom o svoje majetky a nerátali so zotrvaním matky v rodine, pretože sa nepodriadila ich zásahom
do manželstva, čo ďalej bližšie objasňuje a poukazuje na účelovosť tvrdení, že exmanžel nič nemá, a
teda nemôže sa plnohodnotne postarať o materiálne potreby svojho zatiaľ jediného dieťaťa. Aj napriek

tomu, je už teraz dedičom majetku svojich rodičov, ktorého bol účelovo zbavený, aby nezvýšil svoje
nákladynasvojevlastnédieťa.Uviedla,,žeH.mávyššienákladynaživotakozdravédieťaastarostlivosť
o ňu je náročnejšia, hlavne z časového hľadiska, je uznaná zdravotne ťažko postihnutá, exmanžel s
právnou zástupkyňou neustále sa snažia zľahčovať jej situáciu. Pokiaľ boli predložené bankové účty,
je na nich uvedený aj počiatočný a konečný stav, na ktorom je stále minimálne 250,-- €, v čom vidí

určitú rezervu. Poukázala na svoje mesačné náklady, ktoré špecifikovala celkom vo výške 705,-- € a
príjmy celkom vo výške 490,-- €, ak by jej nepomáhal otec, ktorý je na dôchodku, ťažko by to zvládala,
sociálna pomoc štátu je vo výške 18,-- € mesačne. Má za to, že dnešná ekonomická kríza je nielen
ekonomickou, ale aj morálnou krízou počnúc od rodiny, podotýka, že rodinný dom na L. daný do užívania
exmanželovi je poskytnutý minimálne 1/2roka na prenájom, z čoho im neplynú náklady ale príjmy do

rozpočtu. Vyjadrila sa aj k nákladom exmanžela, doloženou prílohou č. 2 chce preukázať, že výber
školy nebol tým najdrahším spôsobom riešenia. Matka v prílohe svojho vyjadrenia doložila náklady a
ďalšie dokumenty, ktorými chce osvedčiť pravdivosť jej tvrdení a necháva všetko na zváženie súdu.
Predložila potvrdenie o poplatkoch vyhotovené Spojenou školou internátnou v R., doklady o nákladoch
súvisiacichspodávanímodvolaniaprotirozhodnutiamsúdov,sosamostatnenímsa,odporúčanieCentra

špeciálneho pedagogického poradenstva v Bratislave ohľadom Pichtovho stroja, predfaktúru na písací
stroj pre nevidiacich vo výške 460,-- €, žiadosť o dočasné ubytovanie v ubytovni Doprastav a. s. v
Bratislave, odpoveď Doprastavu na žiadosť o ubytovanie, podací lístok, výpisy z účtov z Poštovej banky,
cestovné náklady súvisiace s liečbou v hyperbarickej komore v Nových Zámkoch od 19. 08. do 10. 09.2012 na základe lekárskeho potvrdenia, záznam zo žiackej knižky, kópie cestovných lístkov, mesačný
nájom za byt, rozhodnutie Spojenej školy internátnej v Bratislave o mesačnom príspevku, priložené
poštové poukážky o platbách pre Spojenú školu internátnu v Bratislave, špecifikácia potrieb pri nástupe

dieťaťa do školy, náklady na oblečenie a obuv od januára 2012 do decembra 2012, náklady na lieky pre
maloletú, náklady na pomôcky do školy (na knihy, CD, hračky), doklad za platbu - pobyt v nemocnici,
oblečenie a obuv, lekárne v roku 2011, záručný list indikátora hladiny ako pomôcky pre nevidiacich,
doklady na kúpu hračiek, kníh, voľnočasové aktivity, pomôcky pre potreby H., ktoré sú založené na č.
l. 321 - 359 súdneho spisu.

K vyjadreniu matky k odvolaniu otec zaslal ďalšie vyjadrenie založené na č. l. 363 - 366 spisu.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. l OSP) preskúmal vec v medziach daných odvolaním podľa §
212ods.2,písm.a/OSPbeznariadeniapojednávaniapodľa§214ods.2OSParozsudokvnapadnutom
výroku o výživnom podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) OSP zrušil a podľa § 221 ods. 2 OSP vrátil vec

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Podľa § 153 ods. 1 OSP súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich
pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 154 ods. 1 OSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých
dôvodov, ako sa v o veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne

vysvetliť ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzala a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 36 ods.

1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu, čo
vyjadruje aj znenie ust. § 157 ods. 2 OSP.

Odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru ESĽP z ktorej vyplýva, že právo na
riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu.
Táto judikatúra však nevyžaduje, aby na každý argument strany, i na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, avšak ide o argument, ktorý je pre
rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.

Tiež Ústavný súd SR sa rovnako vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, ako aj
vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
skutkové relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou

proti takémuto uplatneniu (4 ÚS 115/03).
Iba také rozhodnutie, ktoré spĺňa vyššie uvedené zákonné kritéria, je odvolacím súdom preskúmateľné
a účastníkom umožňuje posúdiť postup súdu.

Podľa čl. 41 ods. l Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústavy SR“) manželstvo, rodičovstvo a rodina

sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých.

Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej aj
„zákon rodine“) v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví
výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu

maloletédieťazverídoosobnejstarostlivosti,ktohobudezastupovaťaspravovaťjehomajetok.Súčasne
určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho
výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu
vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené
dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého

dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Odvolací súd sa s oboznámil z obsahom spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 8C/1/2011 a zistil,
že predmetom konania je návrh navrhovateľky na rozvod manželstva účastníkov konania a s tým

obligatórne spojené konanie o úprave pomerov manželov (rodičov) k maloletej dcére H. pochádzajúcej
z ich manželstva na čas po rozvode (§ 113 ods. l OSP, § 24 ods. l zákona o rodine). Maloletá
7-ročná H. je zdravotne zrakovo postihnutá, navštevuje Základnú školu pre slabozrakých a nevidiacich
v R.. Obidvaja rodičia sú zamestnaní. Matka žije s maloletou H. v R. a otec v L. v spoločnej domácnosti
so svojimi rodičmi. Okresný súd zisťoval podmienky rozvodu a úpravy výkonu rodičovských práv a

povinností k maloletej H. na čas po rozvode zmysle v § 22 a nasl. zákona o rodine vrátane určenia,
komu maloletú H. zverí do osobnej starostlivosti, kto ju bude zastupovať a spravovať majetok a určenia
rozsahu vyživovacej povinnosti vychádzajúc zo schopností, možností a majetkových pomerov rodičov
a odôvodnených potrieb maloletej H. (§ 75 ods. l zákona o rodine).

Otcom maloletej H. bol napadnutý výrok rozsudku okresného súdu o určení vyživovacej povinnosti vo
výške 200,- Eur mesačne, keď vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení je súd povinný skúmať
pomery na strane povinného (schopností, možností a majetkové pomery rodičov, resp. rodiča, ktorému
dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, pretože sa predpokladá, že rodič, ktorému dieťa bolo
zverené do osobnej starostlivosti, plní vyživovaciu povinnosť in natura svojou osobnou starostlivosťou

podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine), tak aj na strane oprávneného (maloletej H.). Na strane
oprávneného súd skúma najmä jeho skutočné odôvodnené potreby vo väzbe na právo dieťaťa podieľať
sanaživotnejúrovnisvojhorodiča,pričomodôvodnenépotrebysúurčené predovšetkýmzabezpečením
základnej výživy, t.j. živobytia, ošatenia, bývania a ďalších nevyhnutných potrieb s prihliadnutím na vek
oprávneného, zdravotný stav, kultúrne, športové a rekreačné potreby, úroveň vzdelania, záujmy. Medzi

odôvodnené potreby však nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, napr. tie,
ktoré súvisia so zdravotným stavom oprávneného (liečebné náklady, úhrada pobytu v zdravotníckom
zariadení) alebo s rekreačnými pobytmi (lyžiarsky výcvik, škola v prírode, letný tábor). Na strane
povinného súd prihliada najmä na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné konkrétnemu
oprávnenému a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, jeho schopnosti, najmä faktické príjmy a

ich najobjektívnejšie zistenie, ale aj možnosti, t.j. potencionálne príjmy, ktoré by mal, resp. mohol
dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností (vek, stupeň dosiahnutého vzdelania a
jeho zameranie, zdravotný stav, schopnosti, prax, jazykové znalosti a pod.), iné vyživovacie povinnosti,
majetkové pomery, jeho životnú úroveň, plnenie vyživovacej povinnosti osobnou starostlivosťou, resp.
vecnými plneniami, atď. Pri posudzovaní potencionality príjmov povinného musí súd

postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky relevantné okolnosti, ktoré sa v konaní preukážu, osobitne
v konaní starostlivostí o maloletých, v ktorom konaní platí vyhľadávací princíp, keď súd musí aktívne
vyhľadávať a vykonávať dôkazy na preukázanie objektívneho stavu veci a primárne zabezpečenia práva
a a záujmu maloletého dieťaťa výživou odkázaného na svojich rodičov.

Vychádzajúc z uvedeného, pokiaľ prvostupňový súd určenú výšku výživného 200,- Eur dôvodil, že
vychádzal zo skutočností, že nevyhovel ani jednej zo strán, keď matka navrhovala výživné vo výške
250,-- € mesačne, otec výživné vo výške 100,-- € mesačne, vychádzal zo súčasných potrieb maloletej,
ako aj z príjmu otca maloletej v súčasnosti mesačne v čistom vo výške 563,31 € a príjmu matky vovýške 350,-- € mesačne a mal za to, že takto určené výživné je v možnostiach a schopnostiach, ako aj
majetkových pomeroch otca (...), je potom zjavné, že prvostupňový súd takto nepostupoval, pri skúmaní
pomerov, ako na strane oprávnenej H., tak aj na strane povinného otca nezhodnotil konkrétne všetky

relevantné okolnosti vo vyššie naznačenom rozsahu tak, aby mohol urobiť relevantný záver o ustálenej
výške výživného 200,- Eur otca vo vzťahu k maloletej H.. Jeho odôvodnenie je tak nedostatočné
a nezodpovedá zákonným kritériám podľa § 157 ods. 2 OSP. Odvolací súd pritom zdôrazňuje, že
štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je vždy v priamej spojitosti so základným právom
účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia

nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 157 ods. 2 OSP, dochádza nielen k tomu,
že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k
tomu,žezákladnéprávonasúdnuochranuniejenaplnenéreálnymobsahom.Odôvodnenierozhodnutia
dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné právne predpisy
a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Účelom odôvodnenia rozhodnutia
je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly

správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí.

Zhrnúc uvedené je potom rozhodnutie prvostupňového súdu predčasné a dostatočne neodôvodnené,
nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, za ktorého stavu odvolací súd môže len konštatovať, že
rozhodnutie prvostupňového súdu nespĺňa zákonné požiadavky tak hmotnoprávneho (zákon o

rodine), ako aj procesnoprávneho predpisu (§ 153 ods. l, § 154 ods. 1 a § 157 ods. 2 OSP) a
nezodpovedá aj princípu spravodlivého procesu (§ 1 OSP), v ktorej súvislosti odvolací súd zdôrazňuje,
že nepostupovanie v zmysle citovanej zákonnej úpravy, pokiaľ je rozsudok nepreskúmateľný pre
nedostatok dôvodov alebo nezrozumiteľnosť, znamená porušenie základného práva občana na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čo je dôvodom na zrušenie rozsudku v napadnutom výroku

v odvolacom konaní v zmysle § 221 ods. l písm. h) OSP. V dôsledku nepreskúmateľnosti rozhodnutia
sa odníma účastníkovi možnosť konať pred súdom za situácie, že nie je transparentne jasne, na čom je
založené rozhodnutie súdu, čo je dôvodom na zrušenie rozsudku v napadnutom výroku v odvolacom
konaní v zmysle § 221 ods. l písm. f) OSP a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v
zmysle § 221 ods. 2 OSP.

V ďalšom konaní okresný súd vo veci určenia rozsahu vyživovacej povinnosti otca voči maloletej H.
dôsledne zistí skutkový stav vo veci vrátane vykonania potrebných dôkazov navrhnutých účastníkmi
konania, resp. ďalších dôkazov potrebných na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli,
vzhľadom na charakter konania (§ 120 ods. 2 OSP) a v ňom uplatňovanú vyšetrovaciu procesnú zásadu,

ktorej obsah realizuje súd. Až na základe takto zisteného skutkového stavu, súd vec môže právne
posúdiť a potom môže vo veci rozhodnúť ohľadom určenia rozsahu výživného otca voči
maloletej H..

Odvolaním nenapadnuté výroky rozsudku okresného súdu, ktorým súd rozviedol manželstvo

navrhovateľky a odporcu, zveril mal. H. R. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá
bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, určil styk mal. H. s otcom, kedy je matka povinná
maloletú na styk s otcom riadne a včas pripraviť a styk otca s maloletou umožniť, o trovách konania,
zostali nedotknuté (§ 206 ods. 2 OSP).
Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.