Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 7, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/12/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312232494
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2312232494.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov:
JUDr. Anton Jaček a JUDr. Jozef Mačej, v právnej veci žalobcu: P. B., nar. XX.X.XXXX, bytom M., Q.
XXX/XX, zastúpeného splnomocnencom: Advokátska kancelária TIMAR & partners, s.r.o., so sídlom
Šaľa, Štúrova 42, IČO: 36 866 296, proti žalovanej: P. B., nar. X.X.XXXX, bytom M., Q. XXX/XX,
zastúpenej splnomocnencom: Čibrik & Blazsek, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Šaľa, Hlavná

14, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie proti rozsudku Okresného
súdu Galanta č.k. 5C/329/2012-531 zo dňa 16.11.2015 - žalobcu proti časti, ktorou bolo rozhodnuté o
náhrade trov konania a žalovanej vo veci samej, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti vo veci samej, ktorou došlo k
vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorou bolo rozhodnuté o povinnosti

zaplatiť súdny poplatok p o t v r d z u j e .

III. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorou bolo rozhodnuté o náhrade trov
konania r u š í a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne: „Zaniknuté bezpodielové
spoluvlastníctvo účastníkov konania, ktoré zaniklo rozsudkom OS Galanta č.k. 13P/335/2011-16 zo dňa

08.02.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.03.2012 sa vyporiadava tak, že:
1. Do výlučného vlastníctva navrhovateľa sa prikazujú:
A) nehnuteľnosti:
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX vedenom na Okresnom úrade Šaľa, katastrálny odbor, pre okres:
Šaľa, obec: K. N. M., katastrálne územie: K. N. M.,
a to
-pozemok parc. reg. „C“ číslo 1402/158 záhrady o výmere 235 m2,

-pozemok parc. reg. „C“ číslo 1402/551 zastavané plochy a nádvoria o výmere 25 m2
-stavba (záhradná chatka) súpisné číslo XXXX, postavená na pozemku parc. č. 1402/551,

nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX vedenom na Okresnom úrade Šaľa, katatrálny odbor, pre okres:
Šaľa, obec: K. N. M., katastrálne územie: K. N. M.,
a to

-pozemok parc. reg. „C“ 1402/359 zastavané plochy a nádvoria o výmere 766 m2 (spoluvlastnícky podiel
vo veľkosti 1/40),
v hodnote 13.487,08 Eur.nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX vedenom na Okresnom úrade Šaľa, katastrálny odbor, pre okres
Šaľa, obec M., katastrálne územie M.
a to

-nebytový priestor - garáž číslo X, nachádzajúca sa v suteréne bytového domu s.č. XXX, vo vchode č. X,
so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a pozemku parc.
reg. „C' č. 789/45 vo výške 1823/68408, v hodnote 8.443,23 Eur.
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX vedenom na Okresnom úrade Šaľa, katastrálny odbor, pre okres
Šaľa, obec M., katastrálne územie M.

a to
-pozemok parc. registra „C“ číslo 789/50, záhrady o výmere 125 m2,
v hodnote 7.551,90 Eur.
nehnuteľnosti v celkovej hodnote 29.482,21Eur,
B) hnuteľné veci:
Osobné motorové vozidlo značky Škoda Fabia Combi, EČV: SA 569 AO v hodnote 2.700 Eur.

2. Do výlučného vlastníctva odporkyne sa prikazujú:
A) nehnuteľnosti:
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX vedenom na Okresnom úrade Šaľa, katastrálny odbor, pre okres
Šaľa, obec M., katastrálne územie M.
a to

- byt číslo X, vo vchode č. X, na prízemí bytového domu súpisné číslo XXX, postavenom na pozemku
parcelné číslo 789/45, druh stavby: Bytový dom, na ulici Q. XX v M.,
-spoluvlastnícky podiel na pozemku parc. registra „C“ číslo 789/44, o výmere 800 m2, druh pozemku:
zastavané plochy a nádvoria, vo výške spoluvlastníckeho podielu 5740/68408,
-spoluvlastnícky podiel na pozemku parc. reg. „C“ číslo 789/45, o výmere 377 m2, druh pozemku:

zastavané plochy a nádvoria, vo výške spoluvlastníckeho podielu 5740/68408,
-spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu vo výške 5740/68408,
v hodnote 46.800 Eur.
Odporkyňa je povinná vyplatiť navrhovateľovi titulom finančného vyrovnania sumu 5.395,78 Eur do 30
dní odo dňa právoplatnosti tohoto rozsudku.

Navrhovateľ a odporkyňa sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť Okresnému súdu Galanta súdny
poplatok vo výške 236,50 Eur do troch dní od právoplatnosti tohoto rozsudku.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 143, § 149 ods. 1 a 3, § 150 Občianskeho

zákonníka, pričom na náhradu trov aplikoval ust. § 142 ods. 2 OSP.

3. Súd vychádzal zo skutkových zistení, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, ktoré neboli ani
sporné, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Galanta pod
č.k. 13 P 335/2011-16 zo dňa 08.02.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 19.03.2012. Do masy

bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj BSM) patria nehnuteľnosti v k.ú. K. N. M., zapísané
na LV č. XXXX, a to pozemok parc. reg. „C“ číslo 1402/158 záhrady o výmere 235 m2, pozemok
parc. reg. „C“ číslo 1402/551 zastavané plochy a nádvoria o výmere 25 m, stavba (záhradná chatka)
súpisné číslo XXXX, postavená na pozemku parc. č. 1402/551, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX
vedenom na Okresnom úrade Šaľa, katastrálny odbor, pre okres: Šaľa, obec: K. N. M., katastrálne

územie: K. N. M. a to pozemok parc. reg. „C“ 1402/359 zastavané plochy a nádvoria o výmere 766
m2 (spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/40), podľa znaleckého posudku č. 111/2013 znalcom Ing. Ivana
Ondrejková, znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností ohodnotené na sumu
13.487,- Eur, v k. ú. M. zapísané na LV č. XXXX a to byt číslo X, vo vchode č. X, na prízemí bytového
domu súpisné číslo XXX, postavenom na pozemku parcelné číslo 789/45, druh stavby: Bytový dom,

na ulici Q. XX v M., spoluvlastnícky podiel na pozemku parc. registra „C“ číslo 789/44, o výmere 800
m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, vo výške spoluvlastníckeho podielu 5740/68408,
spoluvlastnícky podiel na pozemku parc. reg. „C“ číslo 789/45, o výmere 377 m2, druh pozemku:
zastavané plochy a nádvoria, vo výške spoluvlastníckeho podielu 5740/68408, spoluvlastnícky podiel
na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu vo výške 5740/68408, ktoré nehnuteľnosti sú

zapísané na LV číslo XXXX vedenom na Okresom úrade Šaľa, katastrálny odbor, pre okres: Šaľa,
obec: M., katastrálne územie M., podľa znaleckého posudku č. 111/2013 ohodnotené na sumu 46.800,-
Eur, v k. ú. M. zapísané na LV č. XXXX a to nebytový priestor - garáž číslo X, nachádzajúca sa
v suteréne bytového domu s.č. XXX, vo vchode č. X, so spoluvlastníckym podielom na spoločnýchčastiach a zariadeniach bytového domu a pozemku parc. reg. „C' č. 789/45 vo výške 1823/68408, podľa
znaleckého posudku č. 111/2013 v hodnote 8.443,- Eur, v k.ú. M. zapísané na LV č. XXXX a to pozemok
parc. registra „C“ číslo 789/50, záhrady o výmere 125 m2, podľa znaleckého posudku č. 111/2013 v

hodnote 7.552 Eur; hnuteľné veci osobné motorového vozidlo Škoda Fabia Combi 6Y, EVČ: SA 569 AO,
farba: šedá, WIN: TMBJB16Y633743461 v hodnote podľa súhlasného vyhlásenia účastníkov 2.700,-
Eur. Podľa súhlasného vyhlásenia účastníkov konania bola hodnota podielu navrhovateľa na podniku
ku dňu 19.03.2012 vo výške 4.135,- Eur (hoci odporkyňa súhlasila so sumou 4.000,- Eur).

4. Prvoinštančný súd skonštatoval, že sporným medzi účastníkmi bola skutočnosť, či motorové vozidlo
Fiat Ducato malo byť predmetnom vyporiadania masy BSM resp. mali byť zohľadnené finančné
prostriedky použité z BSM na jeho kúpu, opravu a splácanie leasingu a tiež či žalovaná v novembri
2011 vyplatila titulom vyrovnania žalobcovi sumu 3.000,- Eur. V tejto súvislosti prvoinštančný súd
odkázal na závery NS ČR sp. zn. 22Cdo 1717/2000, 30Cdo 2033/2003, 22Cdo 1119/2005. Ohľadom
povinnosti podnikajúceho manžela vrátiť do BSM čo bolo vynaložené na jeho podnikanie súd uzavrel,

že táto hodnota by mala byť zahrnutá do aktív jeho podnikania, ktoré sú určujúce pre stanovenie
výslednej čiastky, ktorú by do BSM mal vrátiť. Je potrebné prihliadnuť aj na to, že táto investícia slúžila
na zárobkovú činnosť rozmnožujúcu spoločný majetok manželov a preto nemožno od podnikajúceho
manžela požadovať, aby vrátil do BSM celú jej výšku bez ohľadu na stav aktív a pasív jeho podnikania.
Nemožno uvažovať ani o tom, že by táto hodnota mala byť daná výškou doposiaľ zaplatených

leasingových splátok. Ak podniká jeden z manželov v združení s treťou osobou, môže byť predmetom
podnikania len to, čo by tomuto manželovi patrilo v prípade, že by jeho účasť v združení bola ukončená
v okamihu zániku BSM. V prípade, že jeden z manželov podnikal prostredníctvom združenia v zmysle
§ 829 Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ) môže byť predmetom vyporiadania BSM len čiastka na
ktorej vyplatenie by mal nárok, ak by zanikla jeho účasť v združení ku dňu zániku BSM (§ 839 OZ).

Prvoinštančný súd bol preto toho názoru, že nemohol zobrať do úvahy peňažné prostriedky použité
z prostriedkov BSM ako prostriedky použité na kúpu motorového vozidla vo výške 7.080,- Eur, ani
leasingové splátky 5.600,- Eur, keďže vozidlo slúžilo na podnikateľskú zárobkovú činnosť, z ktorej mala
prospech i žalovaná. Naviac nemožno opomenúť opotrebenie tohto vozidla a rovnako súd nezohľadnil
ani náklady na jeho opravu, keďže boli uhradené zo strany poisťovne. Na druhej strane, vzhľadom k

tomu, že sa účastníci dohodli na cene, ktorá by mala predstavovať sumu na vyplatenie ktorej by mal
žalobca nárok ku dňu 19.3.2012 v dôsledku jeho podnikania v združení vo výške 4.135,- Eur, súd práve
túto sumu zobral ako smerodajnú a túto zohľadnil v prospech žalovanej v polovici, teda v sume 2.067,50
Eur. Súd vychádzal z výpovede syna účastníkov Z. ako svedka a mal za preukázané, že v novembri
2011 bola žalobcovi vyplatená suma 3.000,- Eur v rámci akéhosi vyporiadania finančných prostriedkov

na účte, z dôvodu blížiaceho sa rozvodu, preto túto sumu nezobral do úvahy pri vyporiadaní. Ku dňu
19.3.2012 bral do úvahy iba sumu 308,39 Eur, avšak nakoľko žalobcovi bolo vyplatených 3.000,- Eur
v novembri 2011, súd zohľadnil iba sumu 308,39 Eur bez 3.000,- Eur, ktorá prináleží žalovanej, ktorej
polovica je 154,195,- Eur, ktorú zohľadnil v prospech žalobcu. S ohľadom na to, že žalovaná by nebola
schopná vyplatiť žalobcu titulom finančného vyrovnania v sume vyššej ako 10.000,- Eur, a to ani formou

splátok, súd rozhodol o prikázaní nehnuteľností a motorového vozidla spôsobom uvedeným vo výroku.
Zohľadnilpritom,žepredmetnýbytužívažalovaná,pričomstýmtonávrhomsúhlasiližalobca.Vzhľadom
k hodnote bytu a jemu patriacich pozemkov, súd ostatné nehnuteľnosti vrátane garáže prikázal žalobcovi
s ohľadom na ne/schopnosť žalovanej vyplatiť žalobcu, pokiaľ by jej súd prikázal i ostatné nehnuteľnosti,
ktoré žiadal prikázať žalovanej žalobca. Pokiaľ ide o motorové vozidlo, vzhľadom na to, že žalovaná nie

je držiteľkou vodičského preukazu, bolo logické, že vozidlo súd prikázal žalobcovi. Súd uzavrel, že týmto
spôsobom žalobca nadobudol veci v hodnote spolu 32.182,21 Eur, žalovaná 46.800,36 Eur, pričom
podiel oboch účastníkov je 39.491,29 Eur. Žalovaná by tak mala vyplatiť žalobcovi finančné vyrovnanie
vo výške 7.309,08 Eur. Súd ale v ďalšom zohľadnil v prospech žalovanej sumu 2.067,50 Eur v súvislosti
s podnikaním žalobcu a v prospech žalobcu sumu 154,195,- Eur (z dôvodov rozdelenia úspor); preto

žalovaná je povinná žalobcovi zaplatiť titulom finančného vyrovnania sumu 5.395,78 Eur.

5. O povinnosti zaplatiť súdny poplatok prvoinštančný súd rozhodol podľa § 7 ods. 8 zák. č. 71/1992
Zb., a pri výške základu poplatku vychádzal zo všeobecnej hodnoty 78.982,57 Eur s tým, že jeho základ
tvoria iba aktíva, a podľa položky 6 písm. b) je výška poplatku 3% z hodnoty vyporiadania, čo je suma

236,50 Eur. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP s tým, že každému z účastníkov sa
dostala polovica spoločného majetku a vzhľadom k tomu, že pri vyporiadaní BSM súd nemusí vychádzať
znávrhuúčastníkov,nemožnohovoriťoprevažnomúspechuniektoréhoznichapretootrováchrozhodol
tak, že žiadny z účastníkov na ich náhradu nemá právo.6. Pod č.k. 5C/329/2012-540 dňa 24.11.2015 súd vydal opravné uznesenie, ktorým s poukazom na ust.
§ 164 a § 167 ods. 2 OSP opravil chybu v počítaní vo výroku rozsudku č.k. 5C/329/2012-531 zo dňa

16.11.2015, v časti, v ktorej súd zaviazal navrhovateľa a odporkyňu na zaplatenie súdneho poplatku vo
výške 236,50 Eur a to tak, že správne má táto veta znieť: „Navrhovateľ a odporkyňa sú povinní spoločne
a nerozdielne zaplatiť Okresnému súdu Galanta súdny poplatok vo výške 2.369,- Eur, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.“

7. Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalobca, výlučne
voči výroku o náhrade trov konania štátu a nepriznaní nároku na náhradu trov konania. Svoje odvolanie
právne odôvodnil odkazom na ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f) z dôvodu
podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) OSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti o
náhrade trov konania označil za veľmi strohé s tým, že nemá základ vo výrokoch vo veci samej a
súčasne nezohľadňuje ani stav vykonaného dokazovania a stav merita veci, ako ani ostatné zákonné

ustanovenia, najmä ust. § 142 ods. 1, 3 a § 150 ods. 1 druhá alinea OSP. Rozhodnutie v napadnutej časti
považuje za vydané na základe nedostatočného zhodnotenia skutkového stavu veci, ale aj za výsledok
nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom tieto výroky zakladajú arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť
rozsudku. Rozsudok v tejto časti považuje za rozporný s ust. § 157 ods. 2 OSP a nemôže byť ani
spravodlivý.Zdôraznil,žekonanieovyporiadanieBSMjekonanímsporovým,vktoromsamusíaplikovať

ust. § 142 ods. 1 OSP. Súd nesprávne určil pomer úspechu žalobcu v konaní a súčasne ani nezdôvodnil
ako dospel k tomu, že žalobca mal úspech len čiastočný, nakoľko sa nemožno obmedzovať iba na
tvrdenie, že každému z účastníkov sa dostalo polovice majetku. Zdôraznil, že žalobca sa domáhal
vyporiadania BSM, ktorého masu špecifikoval v predžalobnej výzve a v žalobe totožne ako súd vo
výroku vo veci samej. Je teda zrejmé, že žalobca bol úspešný v merite vo vzťahu k tomu, že súd

BSM vyporiadal a mal za to, že predmet BSM je tvorený tým, čo žalobca v žalobe označil a uložil
žalovanej povinnosť vyplatiť vyporiadací podiel žalobcovi. Súd pritom neakceptoval žiadny zo žalovanou
tvrdených skutkových dôvodov vo vzťahu k mase BSM a spôsobu jej vyporiadania. Čo sa týka rozdielu
vo vyporiadaní časti majetku vo vzťahu k záhrade a garáži, ktoré žalobca žiadal prikázať do vlastníctva
žalovanej a súd ich prikázal žalobcovi, nemožno hovoriť o tom, že žalobca by bol v tejto časti konania

neúspešný, keďže súd v tomto konaní nie je viazaný spôsobom ako sa vyporiadania BSM účastník
dožaduje. V priebehu konania bolo zo strany žalovanej argumentované spôsobom a boli tvrdené také
okolnosti, ktoré sa v konaní vôbec nepreukázali a preto nemožno hovoriť o úspechu žalovanej v konaní.
Žalovaná nebola v konaní úspešná ani len čiastočne, ani čo sa týka určenia masy BSM, ani čo do
vyplatenie vyporiadacieho podielu. Konala procesne tak, že celé konanie sa neúmerne predlžovalo a

bolo potrebné vynaložiť ďalšie náklady v podobe preddavkov na znalecké dokazovanian na banky a
podobne, hoci výsledok konania zodpovedá požiadavkám žalobcu už z predžalobnej výzvy a žaloby.
Podľažalobcutaksúdaplikovalnesprávnyprávnypredpis,keďmalprirozhodovaníonárokunanáhradu
trov konania aplikovať ust. § 142 ods. 1 a 3 OSP. V tejto súvislosti je nesprávne rozhodnutie aj vo výroku
II. rozsudku v časti povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok, keď v rámci zásady úspechu v konaní

by mala tento náklad znášať žalovaná.

8. Vzhľadom na uvedené žalobca potom žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v znení
jeho opravného uznesenia vo výroku o náhrade trov konania, postupom podľa § 221 (OSP) zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania

pred odvolacím súdom.

9. Proti predmetnému rozsudku prostredníctvom svojho právneho zastúpenia podala vo veci samej
odvolanie aj žalovaná, ktorým sa domáhala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodila tým, že súd vec nesprávne právne posúdil a to v

časti vyporiadania týkajúcej sa osobného motorového vozidla Fiat Ducato, čo má vplyv na výpočet
výšky vyrovnávacieho podielu, resp. na spôsob vyporiadania BSM účastníkov. Stotožnila sa s názorom
prvoinštančného súdu podľa ktorého nepatrilo vozidlo Fiat Ducato do BSM účastníkov konania a teda
nemôžebyťvrámcikonaniaovyporiadaníBSMprikázanéniektorémuzmanželov,nemôževšaksúhlasiť
s názorom, podľa ktorého by suma spoločných finančných prostriedkov použitá na jeho nadobudnutie

nemala byť pri vyporiadaní BSM nijako zohľadnená. Podľa vykonaného dokazovania motorové vozidlo
nadobudol žalobca za sumu 13.030,- Eur (akontácia 7.080,- Eur plus splátky 5.950,- Eur), pričom počas
trvania manželstva účastníkov zaplatil z tejto sumy čiastku 12.330,- Eur. V tejto súvislosti zdôraznila, že
podľa kúpnej zmluvy kupujúcim predmetného vozidla bol žalobca ako fyzická osoba a nie živnostník,mesačné splátky platil zo svojho súkromného účtu, vozidlo nebolo vedené v účtovníctve žalobcu ako
podnikateľa, netvorilo hodnotu vloženú žalobcom do združenia, preto po jeho ukončení účasti v združení
by nemalo žiadny vplyv na vyporiadanie medzi členmi združenia, malo aj má pomerne vysokú hodnotu a

nemožno ho preto posudzovať ako ostatné veci používané pri podnikaní, ktoré sa spotrebujú. Vzhľadom
na uvedené podľa odvolateľky nie je dôvod pri vyporiadaní BSM postupovať spôsobom ako zvolil
prvoinštančnýsúd,alenaopakfinančnéprostriedkyvynaloženénanadobudnutievozidlabolsúdpovinný
zohľadniť pri vyporiadaní v súlade s § 150 Občianskeho zákonníka, keď tieto patrili do BSM
a boli vynaložené na žalobcov ostatný majetok. Hodnota motorového vozidla nebola zohľadňovaná

ani jedným z účastníkov pri určení hodnoty podniku žalobcu. Vzhľadom na to, že finančné prostriedky
vynaložené na kúpu predmetného vozidla nebral okresný súd do úvahy, je odvolateľka toho názoru,
že dospel k nesprávnemu rozhodnutiu, keďže posúdenie tejto otázky malo podstatný vplyv na výpočet
výšky vyrovnacieho podielu, resp. na spôsob vyporiadania BSM účastníkov.

10. Žalobca ani žalovaná sa k doručenému odvolaniu protistrany písomne nevyjadrili.

11. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej
CSP), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej
OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe
prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon

aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Keďže ale odvolanie bolo
podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu
existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto
postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených
práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia

legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej
úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného
výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku

účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že obe odvolania boli podané včas (§ 204 ods. 1
v čase podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP,
aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektami - stranami, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie
v nimi napadnutých častiach vydané (§ 201 OSP, akt.§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie,
proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 OSP, akt.§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že

podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolatelia
použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. f/ a d/ OSP, ktoré má ekvivalent v §
365 ods. 1 písm. d/ a f/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom odvolaní
(§ 379 písm. c/ CSP v spojení s § 150 OZ), súc pritom viazaný dôvodmi oboch odvolaní (§ 380 ods.
1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§

380 ods. 2 CSP), viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej
tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel
k záveru, že odvolaniu žalovanej proti rozhodnutiu vo veci samej nie je možné priznať úspech, keďže

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v merite je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli
splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP, avšak vzhľadom na odvolanie
žalobcu v časti o náhrade trov konania je nevyhnutné rozsudok v tejto časti zrušiť v zmysle § 389 ods. 1
písm. b) CSP a vec podľa § 391 CSP vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
pričombolisplnenépodmienkynapotvrdenienapadnutéhorozsudkuvčastiosúdnompoplatkuvzmysle

§ 387 ods. 1 CSP.

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s prihliadnutím na stranami uplatnené odvolacie dôvody,
bolo posúdiť správnosť záverov súdu prvej inštancie v rozsudku vo vzťahu k motorovému vozidlu Fiat
Ducato, k náhrade trov konania a k povinnosti zaplatiť súdny poplatok za konanie.

14. Žalovaná podala odvolanie proti preskúmavanému rozsudku vo veci samej s odôvodnením, že
súd vec nesprávne právne posúdil, ak finančné prostriedky vynaložené na nadobudnutie motorového
vozidla Fiat Ducato nezohľadnil pri vyporiadaní v súlade s § 150 Občianskeho zákonníka, keďže patrilido BSM a boli vynaložené na žalobcov ostatný majetok. Stotožnila sa pritom so záverom súdu prvej
inštancie,podľaktoréhopredmetnévozidlonepatrilodoBSMstránkonaniaatedanemôžebyťprikázané
niektorému z exmanželov, nemohla ale súhlasiť s tým, že suma spoločných finančných prostriedkov

použitá na jeho nadobudnutie nemala byť pri vyporiadaní BSM nijako zohľadnená.

15. V tejto otázke odvolaciemu súdu nezostávalo iné, iba sa stotožniť so závermi súdu prvej inštancie,
ktoré sú plne v súlade i s aktuálnou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Českej republiky, za
obdobnej právnej úpravy BSM; judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v tejto oblasti nie je

ani odvolaciemu súdu známa.

16. Súd prvej inštancie správne v rozhodnutí poukázal a následne i vychádzal zo záverov NS ČR
vo veci sp. zn. 30Cdo 2033/2003, ako i 22Cdo 119/2005, k čomu možno doplniť i rozhodnutia NS
ČR sp. zn. 30Cdo 2051/2001, alebo 22Cdo 1052/2004, či 22Cdo 2545/2003, v ktorých súd dospel
ku konštantnému záveru, o ktorý sa opiera i prvoinštančný súd v preskúmavanom rozhodnutí, že v

rámci vyporiadania nárokov zo zaniknutého BSM v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka nemožno
prihliadnuť k jednotlivým čiastkam lízingových splátok (ani k zloženej akontácii) uhradených jedným z
manželov za trvania BSM, pretože chýba vnútorná súvislosť s predmetom BSM, ktoré je vyporiadavané.
Lízingové splátky sú svojou podstatou iba jednou z výdajových položiek súkromného podnikateľa.
Právne významným pre nadobudnutie veci do BSM sa stávajú iba v závere ako súčasť výsledku jeho

podnikateľskej činnosti. Výnos z podnikania, rovnako ako mzda z pracovného pomeru, patriace jednému
z manželov sú najčastejším zdrojom BSM. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho zákonníka nevyplýva,
že spoločným majetkom by mal byť len zisk, ako rozdiel medzi výnosom a nákladmi podnikania. Nie
je teda žiaden zákonný dôvod, aby akýkoľvek výnos z podnikania manžela bol vylučovaný z režimu
bezpodielového spoluvlastníctva. V zmysle § 143 OZ aplikovaného súdom prvej inštancie, výnimku vecí

patriacich do BSM nadobudnutých hocktorým z manželov za trvania manželstva, okrem iných tvoria
veci, ktoré slúžia výkonu povolania len jedného za manželov. Podľa výsledkov dokazovania vykonaného
prvoinštančným súdom pritom nebolo sporným, že predmetné motorové vozidlo Fiat Ducato slúžilo
výlučne výkonu povolania žalobcu. Vzhľadom na túto rozhodujúcu skutočnosť je potom irelevantným,
že kupujúcim predmetného vozidla bol žalobca ako fyzická osoba, nie ako živnostník - podnikateľ, že

splátky leasingu platil zo svojho súkromného účtu, že vozidlo nebolo vedené v účtovníctve žalobcu
ako podnikateľa, ani že netvorilo hodnotu vloženú žalobcom do Združenia, obdobne ako je nerozhodná
výška hodnoty tohto vozidla. Vozidlo sa napokon až po zániku BSM po ukončení lízingu stalo výlučným
vlastníctvom žalobcu. Je tiež pravdou, že ku dňu zániku manželstva by podnikajúci manžel podľa §
150 Občianskeho zákonníka mal vrátiť všetko, čo zo spoločného bolo vynaložené na jeho osobné veci

včítane podnikania. Nemožno pritom odhliadnuť od toho, že vec, ktorá slúži len podnikaniu jedného z
manželov slúži i k vytváraniu výnosov, ktorým je BSM účastníkov obohacované. Rovnako tak nemožno
prehliadať,žecenavecislúžiacejnapodnikaniesajejpoužívaním(tedaajvytváranímvýnosovpatriacich
do BSM) znižuje. Podnikanie je nutné chápať ako činnosť, z ktorej výnosy patria obom manželom a ktorá
obvykle slúži k získavaniu hodnôt patriacich do BSM. Potom zároveň nemožno opomenúť ani výdavky

a záväzky podnikajúceho manžela, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho podnikaním, lebo ich nemožno
oddeľovať od podnikania, z ktorého má prospech aj druhý manžel.

17. Odvolací súd zhodne s prvoinštančným sa prikláňa k záveru, že podnikajúci manžel je povinný
nahradiť do BSM takú čiastku, ktorá by sa rovnala kladnému rozdiel medzi aktívami a pasívami jeho

podnikania ku dňu zániku BSM, čo bude spravidla predstavovať cenu podniku. V prípade, že by
výsledná hodnota bola záporná, niet čo do BSM nahradzovať a tiež nie je žiadne opodstatnenie k takejto
strate v rámci vyporiadania BSM prihliadať. Nemožno pritom akceptovať, aby v rámci vyporiadania
mal nepodnikajúci manžel prospech iba z aktív podnikania. Tieto závery dopadajú i na vyporiadanie
lízingových splátok zaplatených podnikajúcim manželom na vec, ktorá slúži k jeho podnikaniu a ktorú

nadobudol po zániku manželstva do vlastníctva. Ku dňu zániku BSM už nejde o vec vo vlastníctve
podnikajúceho manžela a preto nemôže byť v rámci konania o vyporiadanie BSM prikázaná niektorému
z manželov, ako to napokon akceptovala aj žalovaná. Možno iba uvažovať o tom, nakoľko je podnikajúci
manžel povinný vrátiť do BSM čo bolo zo spoločného vynaložené na splátky lízingovej spoločnosti, ktoré
možno považovať, ako to správne uzavrel súd prvej inštancie, za splátky kúpnej ceny. Táto hodnota

mala byť zahrnutá do aktív jeho podnikania, ktoré sú určujúce pre stanovenie výslednej čiastky, ktorú by
do BSM mal vrátiť. Nemožno pritom uvažovať o tom, že by mala byť daná výškou doteraz zaplatených
lízingovýchsplátok.Predmetomlízingujetotižvec,ktoráslúžikpodnikaniuavýnosyznehosúmajetkom
spoločným, pričom dochádza tiež k opotrebeniu tejto veci. Ak teda patria práva a povinnosti majetkovéhopráva spojeného s lízingom jednému z manželov, možno k hodnote tohto majetkového práva prihliadnuť
iba v rámci zistenia ceny podniku.

18. S poukazom na vyššie uvedené teoretické východiská súd prvej inštancie v preskúmavanom
rozsudku potom správne v tejto súvislosti zohľadnil hodnotu podniku žalobcu (na ktorej sa účastníci
zhodli) a v prospech žalovanej ju akceptoval v polovici (2.067,50 Eur zo 4.135,- Eur). Je pravdou, že
podľa výsledkov vykonaného dokazovania predmetné vozidlo netvorilo hodnotu vloženú žalobcom do
Združenia, v rámci ktorého ako fyzická osoba podnikal a preto by toto vozidlo nemalo žiadny vplyv na

vyporiadanie medzi členmi združenia a teda na výšku jeho vyporiadavacieho podielu, avšak náklady naň
vynaložené boli nákladmi na podnikanie žalobcu, ktoré produkovali výnosy, ktoré sa stávali predmetom
BSM. To či predmetné vozidlo bolo alebo nebolo vložené do daného Združenia, odvolací súd preto
považoval za irelevantné.

19. Keďže prvoinštančný súd v preskúmavanom rozsudku vo vzťahu vplyvu predmetného motorového

vozidla na masu BSM postupoval správne, bolo dôvodným, aby odvolací súd po vyčerpaní uplatnených
odvolacích dôvodov vo veci samej, rozsudok súdu prvej inštancie v žalovanou napadnutej časti v merite,
ako vo výroku vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

20. Žalobca v podanom odvolaní napadol výlučne časť preskúmavaného rozhodnutia týkajúcu sa

náhrady trov konania strán, popri tom aj časť ukladajúcu zaplatiť súdny poplatok za konanie, pričom
dôvodil v podstate tým, že na konanie je nevyhnutné aplikovať § 142 ods. 1 OSP a teda zásadu úspechu
v konaní, pričom žalobca bol úspešný v merite, keď súd dospel k záveru, že predmet BSM je tvorený
tým, čo žalobca v žalobe označil a uložil žalovanej vyplatiť vyporiadací podiel žalobcovi, keďže podľa
§ 153 ods. 2 OSP v konaní o vyporiadanie BSM súd nie je viazaný návrhom účastníkov; čo sa týka

rozdielu vo vzťahu k záhrade a garáži, ktoré žalobca žiadal prikázať do vlastníctva žalovanej a súd ich
prikázal žalobcovi, nemožno hovoriť o tom, že žalobca bol v tejto časti konania neúspešný.

21. Je potrebné dať za pravdu odvolateľovi, ale aj súdu prvej inštancie, že pri rozhodovaní o náhrade
trov konania v sporoch o vyporiadaní BSM sa vychádza z princípu procesného úspechu vo veci, teda

z ust. § 142 OSP, pričom použitie § 150 OSP predstavuje iba výnimku z tohto pravidla a nie východzí
princíp, na ktorom by malo byť rozhodovanie o náhrade trov konania založené. Pravidlá, podľa ktorých
sa riadi rozhodovanie o náhrade trov konania obsahoval v čase prvoinštančného konania § 142 a nasl.
OSP. Základnou zásadou bola zásada úspechu vo veci, ktorá sa uplatňuje v sporovom konaní, v ktorom
majú procesné strany postavenie vzájomných odporcov. Občiansky súdny poriadok uznáva, že zásadu

úspechu vo veci nemožno aplikovať bezvýnimočne a preto z nej ustanovuje výnimky, ktoré buď reagujú
na určitú procesnú situáciu (napr. § 143 OSP), alebo sú vymedzené vzhľadom k predmetu konania (§
144 OSP). Pre prípad, že by aplikácia týchto pravidiel viedla s ohľadom na okolnosti prípadu, resp.
dôvody hodné osobitného zreteľa, k neprijateľnému výsledku, môže súd uplatniť moderačné právo a
náhradu trov konania podľa § 150 OSP nepriznať. Ohľadne náhrady trov konania pri vyporiadaní BSM

Občiansky súdny poriadok žiadne výslovné pravidlo, ktoré by konanie vynímalo z pôsobnosti § 142 OSP
neobsahoval. Všeobecne sa pritom uznáva, že výnimky z pravidla je nutné vykladať skôr reštriktívne
než extenzívne. Pri vyporiadaní BSM je teda namieste vychádzať z ust. § 142 OSP a uplatniť základné
pravidlo, teda zásadu úspechu vo veci. Okolnosť, že súd nie je viazaný návrhom na vyporiadanie a že
teda môže veci, ktoré procesné strany urobili súčasťou konania vyporiadať i inak, má samozrejme pre

úvahu súdu o náhrade trov konania význam. Ten sa však neprejavuje vo vylúčení možnosti aplikácie
§ 142 OSP, ale v spôsobe akým sa stanoví úspech vo veci. Výstižne to vyjadruje stanovisko NS Rc
42/1972, ktoré je stále aplikovateľné a vyslovuje názor, že pokiaľ súdy vidia procesný úspech alebo
neúspech oboch manželov v tom, ako veľkého podielu sa im zo spoločného majetku dostane, ide o
postup, ktorý zodpovedá tomu, že súdy nie sú návrhom na vyporiadanie viazané pri zisťovaní rozsahu

BSM a jeho vyporiadaní. Tento postup vyhovuje zrejme i potrebám praxe svojou jednoduchosťou, pričom
nemožno prehliadnuť ani to, že zhodne postupujú súdy i pri vyrubovaní súdneho poplatku. Nemožno
však vylúčiť ani ten postup, kedy súdy pri posudzovaní pomeru procesného úspechu oboch manželov
prihliadnu podľa okolností konkrétneho prípadu i k tomu, ako bola vyriešená otázka rozsahu a hodnoty
BSM.

22. Vzhľadom na uvedené teoretické východiská, súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov
konania a obdobne i o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za konanie, správne vychádzal z princípuprocesného úspechu v konaní. Sekundárnou otázkou potom bolo posúdenie skutočného procesného
úspechu či neúspechu každého z účastníkov v predmetnom konaní, čo ale prvoinštančný súd neriešil.

23. Túto otázku pri obdobnej právnej úprave (do 30.6.2016) podľa zverejneného riešil prevažne Najvyšší
súd Českej republiky. V rozhodnutí sp. zn. 22Cdo 3331/2014 dospel k záveru, že rovnosť podielov pri
vyporiadaní BSM je iba jedným z hľadísk pri posudzovaní úspechu strany v konaní. Tiež je potrebné
prihliadať i k požadovanej a skutočne priznanej výške vyporiadacieho podielu a zohľadniť výsledok
sporu medzi účastníkmi o to, ktoré veci patria do BSM a ktoré nie. Takto však nemožno prihliadať ku

každej položke navrhnutej k vyporiadaniu, keďže nemožno pripustiť, aby rozhodovanie o náhrade trov
konania sa svojou náročnosťou priblížilo sporu vo veci samej. Ak je ale medzi účastníkmi spor o väčšie
hodnoty, prípadne spor o konkrétnu položku vyžadujúcu zložité dokazovanie, je treba túto skutočnosť
vziať pri rozhodovaní o trovách konania do úvahy. V uznesení sp. zn. 22Cdo 2059/2015 súd uviedol,
že žalovaný, ktorý nemal úspech v konaní vo veci, má právo na náhradu trov konania proti žalobcovi,
ktorý svojím konaním nedal príčinu pre podanie návrhu na začatie konania (§ 143 OSP). Z uvedeného

vyplýva, že úspešný žalobca má v zásade právo na náhradu trov konania proti žalovanému, ktorý svojím
chovaním dal príčinu k podaniu žaloby. Žalovaný nezadal príčinu k podaniu žaloby spravidla vtedy,
ak konanie bolo žalobcom začaté bez toho, aby žalovaný porušil svoje povinnosti alebo ak ich síce
porušil, avšak bol ochotný závadný stav mimosúdne plne odčiniť a nedošlo k tomu len pre nedostatok
potrebnej súčinnosti zo strany žalobcu a žalobca sa tým neocitol v omeškaní. Nález Ústavného súdu

ČR sp. zn. I ÚS 1441/11 zhŕňa, že základné pravidlo rozhodovania o trovách konania v zmysle §
142 OSP možno v konkrétnom prípade korigovať buď nepriznaním náhrady trov konania žiadnemu z
účastníkov, ak sú pre taký záver dané dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 150 OSP), alebo priznaním
náhrady trov konania neúspešnému žalovanému, ak svojím chovaním nezadal príčinu k podaniu žaloby
o vyporiadanie BSM (§ 143 OSP). Použitie § 150 OSP nemožno považovať za pravidlo odôvodnené

typom veci, ale za výnimku zo zásady úspechu danú dôvodmi osobitného zreteľa v individuálnej veci.
Z rozhodnutia NS SR sp. zn. 22Cdo 1895/2014 vyplýva, že posúdenie nakoľko vzhľadom k jednotlivým
návrhom na vyporiadanie konkrétnych položiek mal účastník úspech v spore o vyporiadaní BSM, záleží
na úvahe súdu a nemožno pritom postupovať s matematickou presnosťou.

24. S poukazom na vyššie uvedené teoretické východiská, bolo potom povinnosťou súdu prvej inštancie
dôsledne sa vyporiadať s otázkou skutočného procesného úspechu či neúspechu oboch strán v danej
veci, nielen s prihliadnutím na ich postoje v priebehu súdneho konania, ale i pred jeho začatím, pričom
mal uzavrieť, ktoré okolnosti veci svedčia v prospech a neprospech každej strany.

25. Tým, že súd prvej inštancie tieto skutočnosti opomenul a nezvažoval, ani nezohľadnil, v časti
rozhodnutia o náhrade trov konania, je jeho záver o tom, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu
trov konania neprináleží, predčasný a nepodložený. Odvolanie žalobcu je preto v tomto smere dôvodné.

26. V dôsledku toho odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o náhrade trov

konania,spoužitím§389ods.1CSPzrušilapodľa§391ods.1CSPvecvzrušenejčastivrátilsúduprvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd totiž vyššie popísaným nesprávnym procesným
postupom znemožnil stranám, aby uskutočňovali im patriace procesné práva (riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia v súlade s ust. § 157 ods. 2 OSP, resp. aktuálne § 220 ods. 2 CSP), v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok vzhľadom na jeho rozsah nemožno

dobre napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

27. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne vec preskúmať s poukazom na vyššie uvedené
relevantné okolnosti prípadu, následne v časti o náhrade trov konania opätovne rozhodnúť a rozhodnutie
náležite zákonným spôsobom v primeranom rozsahu aj odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne súd

prvej inštancie aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

28. Pokiaľ ide o výrok rozsudku v spojení s opravným uznesením, ktorým súd zaviazal oboch účastníkov
spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie vo výške 2.369,- Eur, ktorý bol
napadnutý odvolaním žalobcu s tým, že súdny poplatok by mala byť zaviazaná zaplatiť iba žalovaná,

odvolací súd sa s týmto názorom odvolateľa nestotožnil.

29. Poplatníka v konaní o vyporiadanie BSM určuje súd v zmysle § 2 ods. 1 písm. c) zák. č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch až v rozhodnutí vo veci samej. Podľa stanoviska NS SR sp. zn. Cpj70/1975, R 14/1976 v zásade treba považovať za správne, keď súdy vyrubujú súdny poplatok vo výške
zodpovedajúcej veľkosti podielov, ktoré sa každému z manželov ušli. Odchýlky sú prípustné najmä so
zreteľom na celkový postoj účastníkov konaní, ako aj na rôzne iné okolnosti, ktoré prichádzajú do úvahy

ako okolnosti hodné osobitného zreteľa. V danom prípade sa každému z exmanželov dostalo paritne
rovnakého podielu z BSM a v konaní podľa názoru odvolacieho súdu nevyvstali žiadne relevantné
okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali nerovnaké zaťaženie strán súdnym poplatkom. Rozsudok bolo
preto dôvodným, v časti povinnosti zaplatiť súdny poplatok oboma stranami solidárne, ako správny
potvrdiť (§ 387 ods. 1 CSP).

30. O náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie (§ 396 ods. 3
CSP).

31. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).