Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Monika Jusková

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Odmietajúce odvolanie

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/40/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117201659
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117201659.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu
JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v spore žalobcu Ľ.Š. I., T..: XX.XX.XXXX, H. G.
V. XX, D. Š., právne zastúpeného: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA VAĽO & PARTNERS s.r.o., so sídlom
Konštantínova 3, Prešov, IČO 36 868 434, proti žalovanej I. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XXX,
D. D., zastúpenej: N.. D. W., I., T.. XX.XX.XXXX, H. Y. X, C., o zaplatenie 4.714 eur s príslušenstvom,

o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 19C/3/2017-100 zo dňa 18.10.2018
takto

r o z h o d o l :

Odmieta odvolanie voči výroku II., ktorým sú prvej inštancie konanie v časti zastavil.

Vo zvyšku, t.j. vo vyhovujúcom výroku I. a v súvisiacom výroku III. o nároku na náhradu trov konania
rozsudok zrušuje a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) prvým výrokom napadnutého rozsudku určil, že
žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 4.714 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne počnúc od 06.01.2017
do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Druhým výrokom konanie o zaplatenie úrokov z
omeškaniazosumy4.714eurvovýške5%ročneod01.01.2017do05.01.2017zastavil.Tretímvýrokom
žalobcovi voči žalovanej priznal nárok na 100 % náhradu trov konania, o ktorej výške bude rozhodnuté

súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že predmetom konania je nárok žalobcu z dedičskej
dohody uzavretej dňa 23.05.2007 v konaní vedenom pod sp. zn. XXD/XXX/XXXX; S. XX/XXXX, kde
strany sporu sú dedičmi po nebohom F. I.; Z obsahového, gramatického a právneho výkladu dedičskej
dohody uzavretej pod bodom 4 Osvedčenia o dedičstve, nemožno inak ako deklarovať, že ak žalovaná
za nehnuteľnosti, ktoré získala na základe dedičskej dohody, získa určitý finančný alebo naturálny

obnos, uspokojí zákonný podiel ostatných dedičov a zároveň sa zaväzuje, že nehnuteľnosti, ktoré týmto
konaním nadobudla, neprevedie na iné osoby, ani blízke bez ich súhlasu a bez toho, aby ich podiely
vyplatila podľa obvyklej ceny v čase vykonania prevodu s tým, že lehota na vyplatenie sa stanovuje 1
mesiac od vykonania úkonu, ktorý bude znamenať zmenu vlastníckeho práva.
Pokiaľ sa teda žalovaná zúčastňovala pozemkových úprav, mohlo sa tak stať iba a len na základe
toho, že sa v dedičskom konaní na základe dedičskej dohody stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností,

ktorých sa úpravy týkali a len preto mohla získať v zmysle projektu pozemkových úprav D. D. zapísaných
do katastra v decembri nové parcely, a to tieto: parcela č. XXXX o výmere XXXX m2 v podiele 1/1;
parcela č. XXXX/X o výmere XXXX m2 v podiele 1/1; parcela č. XXXX/X o výmere XXXX m2 v podiele
1/1; parcela č. XXXX o výmere XXXX m2 v podiele 1/1; parcela č. XXXX o výmere XXXX m2 v podiele
1/1; parcela č. XXXX o výmere XXXX m2 v podiele 1/1.
Podľa projektu pozemkových úprav katastrálneho územia D. D. boli všetky pozemky, ktorých sa stala

výlučnou vlastníčkou dedičskou dohodou predmetom projektu pozemkových úprav a tieto v rámci
pozemkových úprav dostali nové parcelné čísla, toto zodpovedá účelu pozemkových úprav, ktorýmje sceľovanie pozemkov, tak ako je to aj vysvetlené na internetovej stránke www.pozfond.sk Slovenského pozemkového fondu, a ako to aj to vysvetlil V.. C. M. v konaní vedenom
na tunajšom súde pod sp.zn. 7C/23/2017.

Podstatnou skutočnosťou nie je parcelné číslo nehnuteľnosti, ale či sa skutočne jedná o tú istú
nehnuteľnosť, a to v danom prípade svedok V.. M. potvrdil a vyplýva to aj z projektu úprav: tá
nehnuteľnosť, ktorá je predmetom predaja v kúpnej zmluve uzavretej medzi žalovanou a obchodnou
spoločnosťou V. R., a. s. pochádza z pôvodnej parcely a je s ňou totožná. Ak teda získala žalovaná
predajom tejto nehnuteľnosti finančný obnos, mala každému z účastníkov dedičskej dohody vyplatiť na

neho pripadajúci podiel.
Uzavrel, že ak teda žalovaná za predmetnú nehnuteľnosť obdržala sumu 47.000 eur, tak 1/7 z tejto
sumy patrí žalobcovi a táto sedmina predstavuje sumu 6.714 eur, a ak teda vyplatila žalovaná žalobcovi
2.000 eur, zostáva mu dlžná 4.714 eur.
Preto súd prvej inštancie poskytol nároku žalobcu v celom rozsahu ochranu. Žalobcovi zároveň aj priznal
nárok na úroky z omeškania po čiastočnom späťvzatí žaloby v tejto časti, o ktorom rozhodol podľa §

144 a 145 CSP.
Pri právnom posúdení odkázal na ustanovenia Občianskeho zákonníka - § 482, § 34, § 36, § 37, § 39,
§ 488 a na ust. § 11 zákona č. 330/1991 Zb. O úrokoch z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka s prihliadnutím na Nariadenie č. 87/1995 Z.z.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovení §§ 255 a 262 CSP, podľa ktorých súd

prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca mal vo veci plný
úspech, priznal mu súd voči žalovanej nárok na 100% náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z dôvodu jeho arbitrárnosti.
Uviedla, že súd sa nezaoberal podstatou veci a navyše si osvojil aj tvrdenie svedka, ktorý svojou

výpoveďou nepotvrdil existenciu skutočnosti na uplatnenie si nároku dediča vyplývajúceho z dedičského
konania XXD/XXX/XXXX zo dňa 23.05.2007, ale naopak, toto jeho svedectvo potvrdilo podstatu vzniku
nového vlastníckeho práva na základe iného nadobúdacieho titulu ako z dedičstva, čím bol preukázaný
zánik nároku žalobcu voči žalovanej v požadovanom rozsahu. Mala za to, že ak sa zmení tvar parcely, ak
novovytvorená parcela neleží na pôvodnej z parciel, ktoré boli predmetom dedenia, tak je jednoznačne

preukázaný vznik nových parciel a teda aj nového vlastníctva a tomu zodpovedá aj titul nadobudnutia
uvedený na liste vlastníctva číslo XXXX. Jej záväzok vyplývajúci z osvedčenia o dedičstve sa vzťahuje
výlučne na pozemky uvedené v predmetnom osvedčení o dedičstve, záväzok nad rámec pôvodných
parciel v zmysle toho zanikol. Kúpnou zmluvou zo dňa 05.12.2016 nadobudla kúpnu cenu vo výške
47.000 eur za pozemok parcely KNC XXXX orná pôda XXXX m2, v tom čase bola táto parcela zapísaná

na LV č. XXXX a vlastníctvo nadobudnuté rozhodnutím B. XXXX/XXX-XXX/ZJ zo dňa 29.10.2012.
Uviedla, že žalobca môže byť uspokojený v zmysle nároku uplatneného žalobou, ale len z tej časti
pôvodnej parcely, ktorá bola predmetom dedenia, nakoľko parcela KN-C č. XXXX orná pôda XXXX m2
nie je totožná s parcelou z dedičstva, je len vytvorená z časti pôvodnej parcely z dedičstva a z časti
z iných parciel, ktoré nikdy neboli predmetom dedenia. Uvedené je evidentné a aj preukázané bežne

pohľadom.
Žalovaná navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamieta a žalovanej
priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej rozhodne súd
prvej inštancie.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno a
nepreukázala svoje tvrdenia o tom, že sa nejedná o totožné parcely. Navrhol napadnutý rozsudok v
celom rozsahu potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že s jeho stanoviskom naďalej nesúhlasí, keďže

zastáva presne opačný názor a vyjadrovať sa k ich odôvodneniu nemá teda zmysel, nakoľko všetko
potrebné pre odvolací súd podľa jej názoru uviedla v odvolaní.

5. V stanovisku k vyjadreniu žalovanej žalobca uviedol, že trvá na svojom stanovisku a navrhol
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu potvrdiť a priznať mu

náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Žalovaná vo vyjadrení k stanovisku žalobcu uviedla, že zotrváva na svojom stanovisku uvedenom
v odvolaní.7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),
preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z

ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel
k záveru o existencii dôvodu pre odmietnutie odvolania v časti a vo zvyšku o existencii dôvodu pre jeho
zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Žalovaná podala odvolanie voči rozsudku v celom rozsahu.

Výrokom, ktorým súd zastavil konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 4.714 eur vo
výške 5 % ročne od 1.1.2017 do 5.1.2017, realizovaným na základe dispozičného úkonu žalobcu, nebolo
rozhodnuté v neprospech žalovanej, ak podala odvolanie aj voči tomuto výroku, znamená to, že nebola

v tejto časti stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, preto odvolací súd jej odvolanie odmietol.

9. Vo zvyšku bola odvolacia argumentácia žalovanej koncentrovaná na tvrdenia o nesprávnosti
skutkových zistení z dôkazov, ktoré boli vykonané a nesprávnosti právneho posúdenia predmetu sporu.

10. Nesprávnym právnym posúdením, zakladajúcim odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil
iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne
ho na posudzovaný predmet sporu interpretoval.

11. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré
nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní.
Za skutkové zistenie, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní je potrebné považovať výsledok

hodnotenia dôkazov, ktorý nezodpovedá ust. § 188 ods. 1 a § 191 ods. 1 CSP.

Podľa § 188 ods. 1 CSP, súd vykonáva dôkazy na pojednávaní.

Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

12. V ust. § 188 ods. 1 CSP je vyjadrená zásada priamosti, ktorá určuje, že dokazovanie zásadne
vykonávasúd,ktorýrozhodujeokonkrétneprejednávanejveci,čímsasledujenaplneniepožiadavky,aby
súd rozhodoval na základe bezprostredne získaných poznatkov a vychádzal len z dôkazov vykonaných

pred ním.

13. Zo spisu vyplýva, že súd vykonal dokazovanie listinami - spisom XXD/XXX/XXXX, osvedčením o
dedičstve vo veci XXD/XXX/XXXX, kúpnou zmluvou z 5.12.2016, výzvou na zaplatenie pohľadávky,
mimosúdnou pokonávkou, listom vlastníctva, projektom pozemkových úprav a korešpondenciou strán

sporu.

14. Skutkové zistenia, ktoré boli podstatou jeho právneho posúdenia, to, či žalovaná kúpnou zmluvou
uzavretou so spoločnosťou V. R., a.s. previedla nehnuteľnosť získanú v pozemkových úpravách práve
za tú, resp. tie nehnuteľnosti, ktoré nadobudla v dedičskom konaní so záväzkom vyplatiť pri jej scudzení

za ňu získaný obnos ostatným dedičom (t.j. aj žalobcovi) založil súd na základe vysvetlenia V.. M., v
konaní vedenom na súde po sp. zn. 7C/23/2017 konštatujúc, že tento svedok túto skutočnosť potvrdil
(bod 27 rozsudku).
Súd prvej inštancie však dokazovanie výsluchom žiadneho svedka nerealizoval, žalovaná pritom už vo
vyjadrení k žalobe namietala, že parc. KNC XXXX nie je totožná s parc. KNE XXXX/X, čo má vyplývať aj

z grafického zobrazenia, ktoré žalobca súdu predložil. Svoje rozhodnutie tak založil na skutočnostiach,
ktoré z dokazovania ním realizovaného nevyplynuli. Hodnotiaca úvaha súdu musí však vychádzať z
riadne zisteného skutkového stavu, musí byť preskúmateľná a musí zodpovedať zásadám formálnej
logiky.15. Súd prvej inštancie sa zásadami vyžadovanými zákonom v zmysle prijatia záveru o pravdivosti
žalobcom tvrdených skutočností neriadil, dôkazmi overený skutkový stav je pritom základným

predpokladom pre jeho rozhodnutie.
Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a postupom
podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. V priebehu ďalšieho konania bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne sa zaoberať dôvodnosťou

žalobou uplatneného nároku. Rozhodne na základe výsledkov procesnej aktivity sporových strán. Na
žalobcovi je dôkazné bremeno k vlastnému tvrdeniu o tom, že parcela, ktorá bola predmetom prevodu
zo žalovanej na tretiu osobu, vznikla z pôvodnej parcely, ktorú nadobudla v dedičskom konaní, a pokiaľ
áno, v akom rozsahu, na žalovanom je vyvrátenie tvrdenia žalobcu, pokiaľ bude ním preukázané. Až
tak bude možné posúdiť, či dôsledkom prevodu nehnuteľnosti realizovaného žalovanou je vznik nároku
uplatnený žalobcom a ak áno, v akom rozsahu.

Písomné vyhotovenie rozhodnutia bude zodpovedať náležitostiam vyplývajúcim z ust. § 220 ods. 2 CSP
tak, aby bolo jasné, zrozumiteľné a preskúmateľné.

17. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách celého konania, vrátane trov
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak.
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.