Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, March 10, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoP/7/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718203336
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6718203336.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej

a sudkýň JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci navrhovateľa: X. Y., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M. R. B. XXXX/XX, XXX XX G., občan Slovenskej republiky, zastúpený matkou P.
Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. R. B. XXXX/XX, XXX XX G., proti otcovi: H.. X. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom W. A XXX XX Q. Q. - W., E. republika, občan E. republiky, o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa,
o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 12Pc/6/2018 - 351 zo dňa 15. 10. 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 12Pc/6/2018 - 351 zo dňa 15. 10. 2019 mení tak, že
vyživovaciupovinnosťH..X.Y.,nar.XX.XX.XXXX,ksynoviX.Y.,nar.XX.XX.XXXX,určenúrozsudkom

Okresného súdu Šumperk č. k. 6C/47/2000 - 39 zo dňa 21. 06. 2007 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Ostrave č. k. 56Co/206/2006 - 326 zo dňa 16. 04. 2007, z v y š u j e zo sumy 1.200,- Sk, t.
j. 39,83 Eur, na sumu 150,- Eur mesačne od 01. 09. 2017, ktoré je splatné do 15-teho dňa v mesiaci
vopred do rúk oprávneného z vyživovacej povinnosti X. Y., nar. XX. XX. XXXX.

II. Zročné výživné od 01. 09. 2017 do 10. 03. 2020 v sume 3.338,15 Eur j e otec p o v i n n ý
platiť v pravidelných mesačných splátkach po 50,- Eur mesačne spolu s bežným výživným pod hrozbou

straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil výživné otcaB.určené predchádzajúcim
rozsudkom Okresného súdu Šumperk v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Ostrave zo sumy 1.200,-
Sk, t. j. 40,- Eur, na 150,- Eur s tým, že otec je povinný platiť synovi do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám syna od právoplatnosti. Zameškané výživné od 01.09.2017 do 15.10.2019 vo výške
3.145,- Eur uložil otcovi platiť v mesačných splátkach 50,- Eur mesačne spolu s bežným výživným do

15. dňa v mesiaci vopred k rukám syna, od právoplatnosti rozhodnutia s tým, že nezaplatením jednej
splátky sa stáva splatným celý dlh naraz. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na návrh
navrhovateľa, ktorým žiadal zvýšiť výživné s tým, že výživné bolo naposledy určené v roku 2007, pričom
od roku 2010 sa výrazne zmenili pomery navrhovateľa a podľa navrhovateľa sa zmenili aj pomery otca.
Po ukončení strednej školy začal študovať na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach formou
dennéhoštúdia,ztohtodôvodupožadujeurčenievýživnéhood01.09.2017.Pokiaľideozmenupomerov

na strane otca, tú navrhovateľ videl v tom, že skončila jeho dovtedajšia vyživovacia povinnosť voči
sestre navrhovateľa A. Y.. Otec dôvodil svojou nepriaznivou finančnou situáciou, v dôsledku čoho došlo
u neho k exekúcii, má blokované účty aj nehnuteľnosti. Mesačné splátky predstavujú sumu 23.500,-
Kč. Upozornil syna, že jeho finančná situácia mu neumožňuje podporovať syna na Slovensku. Snažísa synovi pomáhať aspoň cez prázdniny, keď u neho trávi voľno a má u neho zaistené všetky potreby.
Podniká v pohostinskej činnosti, poukázal na to, že v roku 2019 predal byt za kúpnu cenu 1.265.000,-
Kč, z ktorého uhradil záväzky voči finančnému úradu. Ďalej súd v odôvodnení rozhodnutia oboznámil

svoje zistenia z rozsudku Okresného súdu Šumperk v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu (Krajského
súdu v Ostrave), ktorým bol otec po rozvode manželstva zaviazaný platiť dcére A. 1.600,-Sk mesačne
a synovi X. 1.200,-Sk mesačne. Ďalej popísal na str. 3 až 5 rozsudku (v ods. 7) listinné dôkazy,
daňové priznania otca za rok 2017, za rok 2018, dôkazy o platbách a výdavkoch žalobcu, písomnosti
týkajúce sa daňovej exekúcie voči žalovanému, splátkové kalendáre, zmluvy o bankových službách s

uznaním dlhu a splátkovom kalendári ... so záverom, že z predložených listinných dôkazov zistil, že otec
plnoletého syna od rozhodnutia Okresného súdu v Šumperku, v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Ostrave, ktorým bolo rozhodnuté o prispievaní výživného 1.200,-Sk dobrovoľne nezohľadňoval výšku
výživného, ktoré by zohľadňovali pomery, ktoré sa menili na strane navrhovateľa - plnoletého syna.
Navrhovateľ po ukončení strednej školy nastúpil na vysokú školu, Prírodovedeckú fakultu Univerzity
Pavla Jozefa Šafárika, zvýšili sa mu náklady na ubytovanie, stravu na internáte, na šport, keďže je

registrovaným hráčom florbalového klubu Florko Košice. Skončila tiež vyživovacia povinnosť voči A. Y.,
nar. XX.XX.XXXX. Súd tiež zistil, že od 01.09.2017 do 31.12.2017 nezaplatil synovi nič, v novembri 2017
na účet matky zaplatil sumu 200,-Eur, ktoré podľa tvrdenia matky boli určené ako vianočný darček na
zakúpenie notebooku. Od 01.01.2018 do 31.12.2018 zaplatil navrhovateľovi výživné 360,- Eur, od 01.
01. 2019 do 31. 09. 2019 sumu 240,- Eur. Súd preto zvýšil výživné zo sumy 1.200,- Sk, t. j. 40,- Eur,

na sumu 150,- Eur a zameškané výživné vyčíslené od 01. 09. 2017 do 15. 10. 2019 sumou 3.145,-
Eur uložil povinnému otcovi platiť v mesačných splátkach po 50,- Eur spolu s bežným výživným pod
hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky. Výšku výživného zmenil v súlade
s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky IV - ÚS 473/2012-16 zo dňa 18. 09. 2012, v ktorom
Ústavný súd uviedol, že aj keď v prípade výživného na plnoleté dieťa možno toto zmeniť len na návrh,

neznamená to, že by k zmene pomerov, k zníženiu alebo k zrušeniu vyživovacej povinnosti nemohlo
dôjsť od okamihu, kedy nastala zmena pomerov, teda aj za dobu pred podaním návrhu. Súd dospel s
poukazom na § 78 ods. 1 Zákona o rodine k záveru, že pomery sa u plnoletého syna zmenili nástupom
do prvého ročníka na vysokej škole 01. 09. 2017. Otec doloženými dokladmi nepreukázal, že by od tohto
termínu nastala u neho taká zmena pomerov, že by nebol schopný platiť výživné, nebolo tiež zistené,

že by mal taký nepriaznivý zdravotný stav, ktorý by mu neumožňoval zabezpečiť si vyššie príjmy. Súd
zdôraznil prednosť výživného pred inými výdavkami, ktoré otec plnoletého syna deklaroval. Pokiaľ ide o
sumu 200,-Eur zaplatenú v roku 2017, túto súd nezohľadnil pri odpočítavaní od zameškaného výživného
z dôvodu, že ju považoval za vianočný dar, z ktorého si syn následne kúpil notebook (v hodnote 500,-
Eur).

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním v zákonom stanovenej lehote otec navrhovateľa,
teda povinný platiť výživné v zmysle ust. § 156 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku
(ďalej CMP). Podľa odvolateľa súd na základe vykonaného dokazovania nesprávne zistil skutkový stav
a nesprávnym procesným postupom mu znemožnil uskutočniť procesné práva pred súdom, čím došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces. Ďalej namietal, že vo veci rozhodoval nepríslušný súd (odvolanie
podáva z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), f), zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku - ďalej CSP).

3. Konkrétne poukazuje na svoje bydlisko v Českej republike s tým, že navrhovateľ je českým občanom

a konanie sa uskutočnilo v Slovenskej republike, a to aj napriek tomu, že podľa ust. čl. 3 písm. a)
Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o príslušnosti, rozhodnom práve, uznávaní
a výkone rozhodnutia a o spolupráci vo veciach vyživovacích povinností, malo byť konanie začaté
podaním žaloby podľa miesta bydliska odporcu, t. j. na Okresnom súde v Šumperku. Napriek namietanej
nepríslušnosti súdu prvej inštancie a navrhovanému preneseniu konania na príslušný okresný súd,

súd prvej inštancie neurobil žiadne rozhodnutie o námietke nepríslušnosti a vo veci konal, dokonca
okrem jediného prípadu mu neumožnil vyjadriť sa k prejednávanej veci ústne pred dožiadaným súdom
v Šumperku.

4. Pokiaľ ide o výšku výživného v súlade s ust. § 62 ods. 2 zák. č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine má za

to, že sa má vychádzať zo životnej úrovne rodiča a na základe zistenia takejto životnej úrovne potom
posudzovať oprávnenosť návrhu navrhovateľa a jeho potrieb. Predovšetkým má za to, že súd nesprávne
zobral za nespornú výšku životných nákladov navrhovateľa (výdavky vo výške 63,-Eur na bývanie,
100,-Eur na stravu, 50,-Eur vreckové, 30,-Eur poplatok na športovú činnosť). Aj keby tieto výdavkyzodpovedali skutočnosti, je potrebné uvážiť, ktoré výdavky sú vzhľadom k pomerom navrhovateľa a
odporcu primerané, a ktoré nie. Zvlášť výdavok za športovú činnosť považuje vzhľadom na jeho pomery
zaneprimeraný.Pokiaľtedaplatípravidlo,žedieťamáprávopodieľaťsanaživotnejúrovnisvojhorodiča,

potom nezodpovedá jeho finančným pomerom situácia, kedy by mal prispievať na platenú záujmovú
činnosť syna, ktorá vzhľadom k jeho príjmom presahuje jeho finančné možnosti. Tiež pokiaľ ide o výšku
vreckového, považuje ho vzhľadom k jeho príjmom za neprimerane vysoké. Súd teda nesprávne zistil
životné potreby navrhovateľa a tieto výdavky nehodnotil v súlade so zásadou práva na obdobnú životnú
úroveň rodiča a dieťaťa.

5. Pokiaľ ide o dlžné výživné, súd úplne bezdôvodne považoval za preukázané, že čiastka 200,-Eur,
omylom poukázaná na účet matky navrhovateľa, bola darom na zakúpenie notebooku. Trvá na tom,
ako aj celú dobu uvádzal, že šlo o nesprávne poukázanú platbu výživného a túto platbu mala matka
maloletého povinnosť vrátiť na účet, z ktorého platbu prijala, event. ju odovzdať navrhovateľovi, pričom
ani sám navrhovateľ, ani jeho matka nemali žiadny dôvod domnievať sa, že šlo o dar na zakúpenie

notebooku, zvlášť, pokiaľ sa domnievali, že snáď ma dlh na plnení bežnej vyživovacej povinnosti. Žiadne
vyjadrenie,ktorýmbyonuviedol,žemienisatoutočiastkoupodieľaťnazakúpenínotebookuneurobil,ani
voči matke navrhovateľa, ani voči navrhovateľovi osobne. Naviac poukázal na to, že na kúpu notebooku
navrhovateľovi prispel spolu so svojimi rodičmi k jeho narodeninám v auguste 2017, čomu zodpovedá
aj dôkaz výpisom z účtu založený v spise, kedy vkladal na účet čiastku 280,- Eur, čo bola časť peňazí,

ktorý od neho a od jeho rodičov obdržal navrhovateľ na notebook. Okrem toho poukazuje na svoje
vyjadrenie z 19. 03. 2019 kde uvádza špecifikáciu platby 200,-Eur, vrátane poznámky pre príjemcu
s označením platby ako výživné. Toto vyjadrenie navrhovateľ nerozporoval, a preto ho považuje za
skutočnosť nespornú.

6. Okrem toho v konaní poukazoval na to, že navrhovateľovi poskytoval platby nad rámec bežného
výživného v hotovosti pri jeho osobných návštevách u neho doma. Súd toto nebral do úvahy a vypočítal
mu dlh na výživnom iba pri zohľadnení platby určenej výšky výživného. Pritom tieto platby navrhovateľ
nikdy nespochybnil a domnieva sa, že súd mal toto tvrdenie považovať za nesporné, a teda, určiť
výšku dlhu na výživnom so započítaním otcom uvádzaných čiastkových platieb nad rámec bežného

výživného, príp. mal ho poučiť o dôkaznom bremene ohľadne výšky platieb a prípadne k tejto otázke
vypočuť navrhovateľa, keď je zrejmé, že jeho splnomocnenec (matka) o takýchto platbách nemusela
mať vedomosť.

7. Určenie novej výšky výživného potom nezodpovedá finančnej situácii otca, ani skutočnej zmene

pomerov na strane navrhovateľa. Z vykonaných dôkazov nemožno zistiť, že by sa výška životných
nákladov navrhovateľa zvýšila o 200%, teda v rovnakom pomere, v akom súd zmenil výživné. Okrem
toho má súd podľa ust. § 62 ods. 4 povinnosť zohľadniť akou mierov a v akom rozsahu sa o dieťa, ktorý
rodič stará. Súd úplne opomenul vyživovaciu povinnosť matky, ktorá už vzhľadom k veku navrhovateľa
tomuto neposkytuje žiadnu osobnú starostlivosť, a má teda povinnosť prispievať na životné náklady

navrhovateľa rovnako ako otec.

8. Pokiaľ potom súd prvej inštancie uviedol, že zdravotný stav otca sa zlepšil a je dobrý, tomu tiež
nezodpovedá dôkazná situácia, pretože na túto otázku nebol vykonaný žiadny dôkaz a ide iba o
špekulatívny záver súdu. Naopak, problémy otca s platničkami pretrvávajú, ide o stav, ktorý nemožno

celkom vyliečiť, ale iba kompenzovať následky poškodeného zdravia. Navrhuje, aby odvolací súd
rozsudok zrušil a rozhodol tak, že návrh ako nedôvodný zamietne, prípadne, aby vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. K odvolaniu povinného z vyživovacej povinnosti - otca navrhovateľa sa písomne vyjadrila matka

navrhovateľa, ktorú tento splnomocnil na konanie. Poukázala na to, že predložením občianskeho
preukazu bolo dostatočne preukázané, že navrhovateľ je občanom Slovenskej republiky. Ďalej
poukázala na to, že otec navrhovateľa sa nikdy nezaujímal o bežné výdavky pri starostlivosti o neho,
okrem prázdnin nemôže mať reálnu predstavu o jeho mesačných finančných výdavkoch. Matka vyjadrila
názor, že pokiaľ si otec dokáže financovať chov psov, mal by sa tiež podieľať na zachovaní životnej

úrovnesvojhosyna.Pokiaľotecobdarúvasvojepsynanarodeninytortami,vozíichosobnýmmotorovým
vozidlom na výlety, čo prezentuje prostredníctvom sociálnej siete na svojej stránke (priložila dvakrát
fotografiu), má navrhovateľ právo venovať sa vo svojom voľnom čase športu s jeho podporou, napr. vo
finančnej podobe.10. K ďalším námietkam otca uvádza, že mal možnosť počas celej doby konania zasahovať do jeho
priebehu, napr. v písomnej forme. Nesúhlasí s tvrdením, že nemal možnosť sa vyjadriť. Od začiatku

konania, t. j. od mája 2018 nebol schopný vydokladovať uhradené výživné. Pokiaľ ide o namietané 200%
zvýšenie nákladov uvádza, že ona v tom čase ako matka maloletého, ktorý jej bol zverený do osobnej
starostlivosti už v roku 2010 podala žiadosť o zvýšenie výživného z dôvodu zmeny pomerov. Preto výrok
o 200% zvýšení výdavkov od roku 2007, t. j. 12 rokov, počas ktorých navrhovateľ ukončil základnú
školu, úspešne absolvoval štúdium na gymnáziu a momentálne študuje v treťom ročníku vysokej školy,

považuje za skutočnosť.

11. K povinnosti matky podieľať sa na výživnom uviedla, že všetky výdavky, ktoré si navrhovateľ mimo
výživného od otca nedokáže uhradiť sám, hradí ona. Toto má za následok finančný dopad a zníženie
životnejúrovnenavrhovateľovejsestryW.,ktorážijesnimivspoločnejdomácnostiaježiačkou4.ročníka
Strednej hotelovej školy vo Zvolene. K tvrdenému zlému zdravotnému stavu otca poukázala na to, že

nepredložil žiaden dôkaz o zníženej pracovnej schopnosti. Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok ako
vecne správny potvrdil.

12. V replike k podanému vyjadreniu otec navrhovateľa uviedol, že netvrdí, že syn nie je občanom
Slovenskej republiky, zároveň je však aj občanom Českej republiky. Popiera, že by sa nezaujímal o

životné výdavky syna. Vo vyjadrení z 20. 03. 2019 výslovne uvádza, že sa často pýtal, ako „vychádza
s peniazmi“, na čo mal syn odpovedať „v pohode“. Pokiaľ ide o podporu synovho športu a) na to nemá
a b), pokiaľ vie, syn len platí príspevky do klubu, nie je v zostave, takže ide skutočne o vyhodené
peniaze. Poukazuje na to, že pokiaľ by sa mohol vyjadrovať na pojednávaní priamo, ťažko by sa do
odôvodnenia rozsudku dostalo, že nedoložil daňové priznanie za rok 2018, zatiaľ čo na tretej strane

rozsudku pod ods. 81. až 83. je uvedené daňové priznanie označené. Tiež by bol schopný zabrániť
vyjadreniu a nevzatie do úvahy starších dokumentov, ktoré dokladovali jeho ťaživú finančnú situáciu.
Toto súd nepožadoval, poukazuje tiež na to, že v pôvodnom návrhu niet žiadnej zmienky o zameškanom
výživnom, čo v konečnom dôsledku dokazuje, že svoju povinnosť si plnil riadne. Tiež platbu 200,-Eur
dokladoval pri vyjadrení zo dňa 20. 03. 2019, výpisom transakcie z účtu, kde v správe pre príjemcu je

výslovne uvedené, že ide o výživné. Ostatné výživné hradil v hotovosti z dôvodu exekučnej blokácie
účtov, jeho úhrady doposiaľ neboli rozporované. Možno to doložiť len výsluchom navrhovateľa. Pokiaľ
by však túto čiastku požadoval opätovne, šlo by o bezdôvodné obohatenie a takéto konanie môže
mať znaky trestného činu so škodou minimálne 200,-Eur. Ďalej tvrdí, že zmena pomerov bola aj na
jeho strane, a to dlhodobá pracovná neschopnosť, exekúcia, ktorá bola prakticky likvidačná a aj na

doterajších40,-Eurmumusiaprispievaťrodičia.Jehopríjmysapohybujúpodhranicouživotnéhominima
aakékoľvekzvýšenievýživnéhonemôžezaplatiť.Jehopriemernézárobkyzaroky2017a2018boliokolo
230,50 Eur. Pokiaľ ide o maloletú J. O., má informáciu o tom, že jej otec XXX,-Eur O. posiela pravidelne
sumu 300,-Eur mesačne, preto na jej životnú úroveň táto situácia nemôže mať vplyv. Z celého súdneho
konania a vyjadrenia je zjavné, že o synove potreby je postarané, keď z výpisu je zrejmé, že mu prispieva

aj babička U. P.. Ide len o snahu o zníženie vyživovacej povinnosti zo strany matky navrhovateľa.

13. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok /ďalej „CSP“/),
preskúmal vec v rozsahu podľa § 65 a § 66 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku /
ďalej „CMP“/) bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario; odvolaním

napadnuté rozhodnutie podľa § 388 CSP zmenil, keď dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani
pre jeho potvrdenie, ani pre jeho zrušenie.

14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo a dôvodov

odvolania síce dospel k záveru o nutnosti zmeniť napadnuté rozhodnutie, pokiaľ však ide o samotné
odvolanie povinného k vyživovacej povinnosti (otca navrhovateľa) musí konštatovať, že odvolanie
nepovažuje za dôvodné. K zmene rozhodnutia došlo z dôvodu pochybenia súdu vzhľadom na
nezrovnalosť I. výroku súdu prvej inštancie s výrokom pod II. napadnutého rozsudku, pri určení termínu
zvýšenia vyživovacej, ako aj nepresného určenia prevodu výživného zo Slovenských korún na Eurá

a následného nesprávneho vyčíslenia zameškaného výživného. Súčasne odvolací súd uvádza, že
nedošlo k takému závažnému pochybeniu, ktoré by mohlo mať za následok porušenie práva na
spravodlivý proces, pretože tento nedostatok možno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.15. Odvolateľ, ako prvú námietku uvádza, že vo veci rozhodol nepríslušný súd, keď podľa jeho názoru
v zmysle Nariadenia vlády (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 malo konanie prebehnúť podľa miesta
bydliska odporcu, t. j. na Okresnom súde v Šumperku.

16. Podľa nariadenia č. 4/2009 - v odôvodnení pod bodmi 1., 2. cieľom tohto nariadenia je prijať
opatrenia v oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach z cezhraničnými dôsledkami a okrem
iného opatrenia na podporu zlučiteľnosti noriem členských štátov týkajúcich sa kolíznych noriem a
konfliktov právomoci. Podľa odôvodnenia pod bodom 9. - oprávnenému na výživné by sa malo umožniť

jednoduchým spôsobom dosiahnuť v členskom štáte vydanie rozhodnutia, ktoré bude automaticky, bez
akejkoľvek ďalšej formality vykonateľné v inom členskom štáte.

17. Podľa kapitoly I. čl. 1 bod 1. nariadenia (č. 4/2009 - pozn. odvolacieho súdu) sa toto vzťahuje na
vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva.
Podľa bodu 2. Členský štát znamená každý členský štát, na ktorý sa toto nariadenie uplatňuje.

18. Podľa čl. 2 bod 1. sa za rozhodnutie považuje rozhodnutie vo veci vyživovacej povinnosti vydané
súdom členského štátu bez ohľadu na jeho označenie, vrátane uznesenia, nariadenia, rozsudku alebo
exekučného príkazu, ako aj rozhodnutie o trovách konania vydané súdnym úradníkom.

19. Podľa čl. 2 ods. 1 bod 10. . „oprávnený“ je každá fyzická osoba, ktorá má nárok výživné alebo o ktorej
sa tvrdí, že má takýto nárok; podľa bodu 11. „povinný“ je každá fyzická osoba, ktorá má vyživovaciu
povinnosť alebo o ktorej sa tvrdí, že má takúto povinnosť.

20.PodľakapitolyII.(právomoc)čl.3v členskýchštátochjeprávomocvoveciachvyživovacejpovinnosti

daná: a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu odporcu, alebo b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu
oprávneného, alebo c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom
stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc
nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo d) súdu, ktorý má podľa
svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca

sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na
štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.

21. Podľa čl. 10 tohto nariadenia - „skúmanie právomoci“ - ak sa začalo konanie na súde členského
štátu vo veci, v ktorej nemá podľa tohto nariadenia právomoc konať, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá

právomoc.

22. Podľa ust. § 154 zák. č. 161/2015 Z. z. - CMP na konanie vo veciach výživného plnoletých osôb a
iných obdobných nárokov je miestne príslušný všeobecný súd navrhovateľa.

23. S poukazom na uvedené odvolací súd konštatuje, že námietka odvolateľa založená na tvrdenej
nepríslušnosti súdu nie je dôvodná, Okresný súd Zvolen je súd miestne príslušný na rozhodnutie o
výživnom podľa sídla navrhovateľa a rovnako mu svedčí aj právomoc rozhodovať vo veciach vyživovacej
povinnosti v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009, kapitola II. čl. 3 pod písm. b).

24. Pokiaľ ide o určenie rozhodného práva, vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený z vyživovacej
povinnosti, ktorým je plnoleté dieťa, má obvyklý pobyt na Slovensku, a preto v zmysle Zákona o
medzinárodnom práve, súkromnom a procesnom č. 97/1963 Zb. - § 24a „vyživovacia povinnosť rodičom
k deťom sa spravuje právom štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt. Iné vyživovacie povinnosti sa
spravujú právom štátu, v ktorom má bydlisko oprávnený na výživné“. Aj podľa § 38a citovaného zákona

č. 97/1963 Zb. právomoc slovenského súdu na konanie o výživnom je daná, ak má oprávnený alebo
povinný bydlisko alebo obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky.

25. S poukazom na uvedené teda odvolací súd uzatvára, že táto odvolacia námietka povinného z
vyživovacej povinnosti je nedôvodná, Okresný súd Zvolen, ako súd prvej inštancie mal vo veci právomoc

rozhodnúť, bol tiež miestne príslušným súdom a správne použil slovenské hmotnoprávne predpisy pri
určení výživného. Odvolací súd však musí prisvedčiť námietke otca navrhovateľa, že súd prvej inštancie
sa žiadnym spôsobom nevyrovnal s touto námietkou napriek tomu, že povinný otec túto námietku v
rámci konania vzniesol a poukazoval na ňu. Napriek tomu, že súd prvej inštancie nepostupoval žiaducimspôsobom, bolo možné tento jeho nedostatok a pochybenie odstrániť v záujme hospodárnosti konania
odvolacím súdom. Odvolací súd dospel k záveru, že nie je dôvodné a prípustné z tohto dôvodu rušiť
napadnutý rozsudok, pretože nie je dôvodné tvrdenie, že by vo veci rozhodol nepríslušný súd (resp. súd,

ktorý by nemal právomoc na toto rozhodnutie) a že by použil nesprávne rozhodné právo.

26. Ďalšou odvolacou námietkou je výška určeného výživného, konkrétne pod bodom 2. ods. 2
podaného odvolania - povinný namieta nesprávne zistenie životných nákladov navrhovateľa, a tieto
sú v súlade so zásadou porovnateľnej životnej úrovne rodiča a dieťaťa (vyjadrená v ust. § 62 ods.

2 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine). Povinný z vyživovacej povinnosti (otec navrhovateľa) považuje
výdavky uvádzané navrhovateľom za neprimerané, nezodpovedajúce jeho finančným pomerom. Tvrdí,
že určenie novej výšky výživného nezodpovedá jeho finančnej situácii, ani skutočnej zmene pomerov
na strane navrhovateľa. Nepozdáva sa mu, že by sa výška životných výdavkov u navrhovateľa zvýšila o
200% a tiež namieta, že súd opomenul vyživovaciu povinnosť matky, ktorá mu v súčasnosti neposkytuje
žiadnu osobnú starostlivosť.

27. Odvolací súd k uvedeným námietkam poukazuje na zákonnú vyživovaciu povinnosť oboch rodičov k
dieťaťu,ktorátrvádovtedy,kýmdieťaniejeschopnésamosaživiť.Podschopnosťoudieťaťasamostatne
sa živiť sa rozumie schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky zásadné životné
náklady. Podľa aplikačnej praxe, pokiaľ dieťa študuje na vysokej škole, zásadne platí, že vyživovacia

povinnosť rodičov k nemu trvá. Vychádza sa z toho, že nadobudnutie schopnosti samostatne sa
živiť získa dieťa ukončením jedného štúdia toho istého stupňa, čo sa považuje za sústavnú prípravu
na povolanie. Vychádza sa z definitívneho získania predpokladov na výkon povolania. Dosiahnutím
plnoletosti, ani žiadnou inou časovou hranicou nekončí vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu
(vyjmúc prípady, napr. uzatvorenie manželstva, keď vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi

má prednosť a rodičovská povinnosť má iba podpornú funkciu). V danom prípade je teda nesporné, že
vyživovacia povinnosť otca voči plnoletému synovi študujúcemu na vysokej škole trvá bez ohľadu na to,
že finančná situácia povinného rodiča je nepriaznivá.

28. Pokiaľ ide o nárokované zvýšenie výživného, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie

poukazuje na nespornú skutočnosť, že výživné bolo naposledy určené v roku 2007, kedy mal
navrhovateľ, ako oprávnený z vyživovacej povinnosti 10 rokov, bol teda maloletým dieťaťom, žiakom
základnejškoly.Vsúčasnostijenavrhovateľdospelýmuž,študujúcinavysokejškole,jebezakýchkoľvek
pochybností, že jeho náklady a odôvodnené potreby sú mnohokrát vyššie ako v prípade určenej
vyživovacej povinnosti. Pri zohľadnení vyživovacej povinnosti aj matky v rovnakej výške ako u otca,

by teda navrhovateľ získal pre svoje potreby sumu 300,-Eur, ktorú sumu, vzhľadom na odôvodnené
výdavkydospelého,vysokoškolskyštudujúcehomuža,ktorýnaviacneštudujevmiestetrvaléhobydliska,
nemožno považovať za neprimeranú, resp. nadhodnotenú, už aj pri zohľadnení sumy životného minima,
ktoré v roku 2019 bolo v prípade plnoletej fyzickej osoby 210,20 Eur mesačne. K tomu odvolací súd
uvádza, že odôvodnené potreby vysokoškoláka sú bez akýchkoľvek pochybností vyššie ako je suma

životného minima, pretože okrem najzákladnejších životných potrieb musia zahŕňať aj iné výdavky,
teda okrem pravidelných výdavkov, ako sú náklady spojené s bývaním, stravou, ošatením, výživou,
zdravotným stavom, sú to aj ďalšie náklady, ktoré nie sú pravidelné, ale sú nevyhnutné (napr. cestovné),
ale najmä náklady súvisiace so štúdiom, ako získavanie primeraných študijných pomôcok, výdavky
na kultúrne, spoločenské a športové vyžitie, ktoré v dnešnej dobe treba považovať za nevyhnutné a

nárokovateľné (pochopiteľne v rozumnej miere).

29. Pokiaľ v tomto smere povinný otec poukazuje na svoju nepriaznivú finančnú situáciu (úvery,
exekúcie, nízky príjem), odvolací súd poukazuje na prednosť výživného pred akýmikoľvek výdavkami
rodičov (§ 62 ods. 6 Zákona o rodine - výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Tiež § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení
výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd
aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového

prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie). V
zmysle uvedeného potom súd prvej inštancie správne postupoval, keď neprihliadol na preukazované
výšky daňových nedoplatkov, pokút, súdnych exekúcií.30. Odvolací súd tu zároveň zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o výživnom a určovaní výšky výživného,
súd vychádza nielen zo skutočných preukázaných majetkových a finančných pomerov povinného
rodiča, prihliada zároveň na schopnosti a možnosti povinného rodiča. Povinným predkladané dôkazy

o jeho pomeroch svedčia skôr o jeho ľahkovážnom prístupe pri zabezpečovaní potrieb svojej
rodiny (do ktorej patrí aj plnoletý syn - navrhovateľ) a žiadnym spôsobom nepreukázal, že by v
jeho potencionalnych možnostiach a schopnostiach nebolo dosahovať vyšší príjem ako preukazuje
predkladanými daňovými priznaniami. Pokiaľ sa potom povinný rodič uspokojí s neprimerane nízkym
príjmom, nemôže poukazovať na zákonom určenú zásadu, podľa ktorej má dieťa právo zdieľať životnú

úroveň svojho rodiča, pretože takýto jednostranný výklad zákona sa dostáva do nesúladu s ďalším
zákonným ustanovením, podľa ktorého je každý rodič povinný prispievať na výživu dieťaťa podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov so zdôraznením schopností a možností. Otec
navrhovateľa žiadnym spôsobom nepreukázal, že by nebolo v jeho schopnostiach a možnostiach
získavať vyšší príjem (keď ním preukazovaný príjem je hlboko pod známou životnou úrovňou v Českej
republike). Pokiaľ tu otec poukazuje na svoje zdravotné problémy s platničkami, vytýkajúc súdu

„špekulatívny záver, ktorý nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní“, odvolací súd uvádza, že
každý je povinný na svoje skutkové tvrdenie predložiť alebo označiť dôkaz, povinný však toto svoje
tvrdenie žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal.

31. K ďalším námietkam v bode II. ods. 3., 4., ktoré sa týkajú poskytnutých finančných súm

navrhovateľovi, odvolací súd uvádza, že vo výroku rozsudku, ktorým v bode II. zmeneného rozsudku
určil „zročné výživné od 01. 09. 2017 do 10. 03. 2020“ treba pod týmto zročným výživným rozumieť sumu
medzi výživným, ktoré bolo nanovo určené za uvedené obdobie (to znamená od 01. 09. 2017 do 10.
03. 2020, to znamená 30,3 mesiaca po 150,-Eur mesačne) a pôvodne určenou výškou výživného (to
znamená 39,83 Eur mesačne za to isté obdobie). Súd tu nezohľadňoval skutočne zaplatené výživné,

preto tieto námietky nesúvisia s daným rozhodnutím a skutočne zaplatená výška výživného môže byť
dôležitá a zásadná pri dokazovaní v rámci prípadného výkonu rozhodnutia týkajúceho sa výživného,
kedy by bolo povinnosťou otca, ako povinného z vyživovacej povinnosti preukázať, akú výšku výživného
za uvedené obdobie synovi poskytol. To ale nie je predmetom tohto konania. V tomto konaní súd
rozhodol o zvýšenom výživnom a o tzv. zročnom výživnom za uvedené obdobie.

32. Odvolací súd tak uzatvára, že zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že navrhovateľ
dôvodne požadoval od povinného rodiča plnenie vyššej vyživovacej povinnosti za obdobie, od kedy
nastala u neho výrazná zmena pomerov, to znamená od nástupu na vysokú školu tak, ako požadoval
navrhovateľ (odvolací súd k tomu poznamenáva, že voči termínu určenia zvýšenia výživného ani

odvolacie námietky nesmerovali). Rovnako dospel k záveru, že požadovaná výška výživného 150,-Eur
je dôvodná, zodpovedá preukázaným a odôvodneným potrebám navrhovateľa a rovnako aj možnostiam
a schopnostiam povinného otca, keď v tomto súd zohľadnil kritérium potencionality príjmov povinného
rodiča (teda to, čo by mohol vzhľadom na svoje schopnosti a možnosti dosiahnuť, nie to, čo skutočne
dosahuje a preukazuje).

33. Pokiaľ odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, stalo sa tak z dôvodu, že výrok odvolaním
napadnutého rozsudku bol nesprávny, keď súd prvej inštancie síce odôvodnil zmenu výživného od 01.
09. 2017 (ods. 10. napadnutého rozsudku - okamih, kedy nastala zmena pomerov s poukazom na
rozhodnutie Ústavného súdu SR IV. ÚS 473/2012-16 zo dňa 18. 09. 2012), vo výroku I. pritom uviedol,

že platiť takto zvýšené výživné je otec povinný od právoplatnosti, pritom vo výroku II. určil „zameškané
výživné“ od 01. 09. 2017. Druhým dôvodom zmeny bol nesprávny výpočet vzhľadom na nesprávne
určený kurz Slovenskej koruny a Eura a tiež následná zmena pri určení obdobia zročného výživného
vzhľadom na dátum rozhodnutia odvolacieho súdu, keď toto zročné výživné je otec povinný platiť počnúc
právoplatnosťou rozhodnutia.

34. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 396 ods. 1, § 162 ods. 1 CSP a §
52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

35. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).