Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 13, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/325/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415204562
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1415204562.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu

JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobkyne: G. Z., D.. XX.XX.XXXX, H.
N. M. Č.. XXX, zastúpenej: Združenie na ochranu práv občana - AVES, so sídlom Jána Poničana
9, Bratislava, IČO: 50 252 151, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 21. apríla 2016, č.k. 10C/233/2015-90, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobkyňa proti žalovanému
domáhala náhrady škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z.; a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Vychádzal zo zistenia, že Okresný súd Bratislava IV vydal v konaní sp. zn. 53Rob/449/2008 na návrh
žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa a.s. dňa 20.06.2009 platobný rozkaz, ktorým žalovanému X/ L. Z. a
žalovanej 2/. G. Z. (žalobkyni) uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu
vo výške 1.126,40 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne. Proti tomuto platobnému
rozkazu, ktorý bol žalobkyni doručený dňa 15.07.2009, podali žalovaní 1/ a 2/ dňa 10.08.2009 námietky.

Zároveň vydal Okresný súd Bratislava IV; taktiež na návrh žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa a.s.;
v konaní sp. zn. 53Rob/460/2008 dňa 22.06.2009 platobný rozkaz, ktorým žalovanému X/ L. Z. a
žalovanej X/ G. Z. (žalobkyni) uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu
vo výške 697,30 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne. Tento platobný rozkaz bol
žalobkyni (v právnom postavení žalovanej 2/) taktiež doručený, pričom právoplatnosť a vykonateľnosť
nadobudol dňa 16.10.2009. Na základe uvedených platobných rozkazov, ktoré nadobudli právoplatnosť
a vykonateľnosť, podal oprávnený Prvá stavebná sporiteľňa a.s. návrhy na vykonanie exekúcie, pričom

v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV 15Er/476/2011, resp. Ex 48/11-20 na
podkladeplatobnéhorozkazuOkresnéhosúduBratislavaIVsp.zn.53Rob/449/2008zodňa18.05.2009,
uhradila dňa 21.03.2011 sumu vo výške 1.521,90 eura, a v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.
16Er/772/2011, resp. Ex 59/11-34 na podklade platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava IV sp.
zn. 53Rob/460/2008 zo dňa 22.06.2009, uhradila dňa 22.03.2011 sumu vo výške 827,87 eura. Poukázal
na to, že žalovaný v danom spore vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, ktorú odôvodnil
tým, že v prípade nároku odvodeného od platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava IV sp. zn.

53Rob/449/2008 zo dňa 18.05.2009, ktorý bol žalobkyni doručený dňa 03.08.2009 a ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.08.2009, začala plynúť premlčacia doba dňa 20.08.2009 a pokiaľ
ide o nárok súvisiaci s platobným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 53Rob/460/2008
zo dňa 22.06.2009, ktorý bol žalobkyni doručený dňa 15.07.2009 a ktorý nadobudol právoplatnosťa vykonateľnosť dňa 16.10.2009, začala premlčacia doba plynúť dňa 17.10.2009, pričom ak by aj
bolo pravdivé tvrdenie žalobkyne, že o vydaní predmetných platobných rozkazov nemala vedomosť,
žalobkyňa ku dňu 22.03.2011 uhradila v dvoch exekučných konaniach sumu spolu vo výške 2.349,77

eura, a preto premlčacia doba začala žalobkyni plynúť najneskôr dňa 23.03.2011, a uplynula najneskôr
dňa23.03.2014,avšakžalobaonáhraduškodybolapodanážalobkyňoudňa27.03.2015. Taktoustálený
skutkový stav veci posúdil po právnej stránke podľa ust. § 9 ods. 1, § 15 ods. 1, 2, § 19 ods. 1, § 25
ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a dospel k záveru že podanej žalobe
nie je možné vyhovieť z dôvodu premlčania uplatneného nároku. Zo skutočností ustálených vykonaným

dokazovaním totiž vyplýva, že premlčacia doba v prípade predmetných nárokov začala plynúť dňa
20.08.2009, resp. dňa 17.10.2009, teda nasledujúci deň po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti
platobných rozkazov, na ktorých podklade bola žalobkyňa v rámci exekúcie nútená uhradiť celkovo
sumu 2.349,77 eura, resp. najneskôr dňa 23.03.2011, teda deň nasledujúci po úhrade danej sumy v
rámci exekúcie, a teda márne uplynula najneskôr dňa 23.03.2014, pričom žalobkyňa žalobu v tomto
spore doručila na súd až dňa 27.03.2015. Na základe uvedeného konštatoval, že podanej žalobe z tohto

dôvodu nebolo možné vyhovieť; a preto sa ďalšími skutočnosťami tvrdenými žalobkyňou v spore už
nezaoberal. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému žalovanému
ich náhradu nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli a náhradu trov konania ani priznať
nežiadal.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa domáhajúc sa jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie dôvodiac tým, že súd prvej inštancie
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že na základe spotrebiteľskej
Zmluvy o medziúvere Č.. XXXXXXXXXX a stavebnom úvere Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 17.03.1999 a
Zmluvy o medziúvere Č.. XXXXXXXXXX a stavebnom úvere Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 02.08.1999 sa

stala ručiteľkou dlžníka, keď prehlásila, že na seba berie voči veriteľovi Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.
povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí dlžník. Dňa 25.07.2007 jej však doručil veriteľ PSS,
a.s. odstúpenie od oboch uvedených úverových zmlúv, v dôsledku čoho všetky práva a povinnosti strán
vyplývajúce zo zmluvy, vrátane jej ručiteľských povinností, zanikli, a to ex nunc. Aj napriek uvedenému
však Okresný súd Bratislava IV vydal platobné rozkazy bez toho, aby vzal do úvahy odstúpenie od

ručiteľského vyhlásenia, a bez toho, aby skúmal spotrebiteľské zmluvy, a naviac napriek podaným
odporom voči platobným rozkazom tieto správoplatnil, čím prekročil svoju právomoc a nijako nezohľadnil
právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, presnejšie povedané, resp. úplne ich vylúčil a tak ignoroval
euro konformný výklad a nepriamy účinok smerníc EÚ. V tejto súvislosti zdôraznila, že hoci nie je znalá
práva, bola v domnení, že súd vo veci po podaní odporov voči platobným rozkazom vytýči pojednávanie

a vôbec nevedela o tom, že súd platobné rozkazy správoplatnil bez pojednávania, čím jej odňal aj
možnosť konať pred súdom. Poukázala tiež na to, že nevie prečo vyplatila exekúciu, avšak v tom čase
ani nevedela, aký postup mal byť pri doručení upovedomenia o začatí exekúcie, a rešpektovala len
rozhodnutie súdu, bez rozmýšľania exekúcie vyplatila, a to aj z dôvodu, aby si nepoškodila meno u
svojho zamestnávateľa. Až následne po tom, čo sa dozvedela z médií a od viacerých spoluobčanov

o právach spotrebiteľov a následkoch odstúpení od zmlúv a ručiteľských prehlásení, bezodkladne
začala vo veci konať tak, že požiadala súd o predloženie súdnych spisov. O škode spôsobenej
súdom sa tak dozvedela až začiatkom augusta 2014, a následne dňa 27.08.2014 doručila žalovanému
žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorá však nebola akceptovaná, a preto
žalobu na náhradu škody podala dňa 23.03.2015. S poukazom na čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13

EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a početnú judikatúru Súdneho dvora v
spotrebiteľských otázkach zdôraznila, že žalovaný v danej veci zodpovedá za škodu, ktorá jej vznikla v
dôsledku porušenia práva Spoločenstva na ochranu spotrebiteľov, pričom nakoľko sú splnené aj ostatné
predpoklady, tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť, nakoľko Okresný súd Bratislava IV v tomto prípade
vydal a následne napriek podaným odporom i správoplatnil platobné rozkazy v rozpore so zákonom a v

rozpore s dobrými mravmi, teda sa dopustil nesprávneho úradného postupu, ktorým jej bola spôsobená
škoda uplatnená podanou žalobou, v prípade ktorej sa premlčacia doba predlžuje na 10 rokov odo
dňa, kedy ku škode došlo. Súd prvej inštancie preto nezistil náležite skutkový stav veci, resp. dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne vec posúdil, keď jej žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadril.4. Odvolací súd prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

5. V posudzovanej veci vykonal súd prvej inštancie všetko dokazovanie potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobkyňa
domáhala zaplatenie náhrady škody, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré uvádzal
žalovaný na svoju obranu (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania
v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil aj

správny právny záver, že z dôvodu opodstatnene vznesenej námietky premlčania uplatneného nároku
bolo žalobu potrebné zamietnuť, pričom na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia § 9 ods. 1, § 15
ods. 1, 2, § 19 ods. 1, § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Obsah odvolania žalobkyne nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie z hľadiska ňou uvádzaných tvrdení v podanom odvolaní (odvolacích dôvodov), keď ani v
odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok

zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej
inštancie založil svoje rozhodnutie.

6. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď v danej veci zisťoval základné predpoklady vzniku
objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú súdom v občianskom súdom konaní v zmysle zákona

č. 514/2003 Z.z., v prípade ktorej musia byť súčasné splnené tri podmienky, a to: 1/ existencia škody
ako (ne)majetkovej ujmy, 2/ nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup súdu a 3/ príčinná
súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Najmä však
súd prvej inštancie správne svoju pozornosť v prvom rade zameral na posúdenie otázky premlčania
žalobou uplatneného nároku, keď žalovaný v spore vzniesol námietku premlčania.

7. Rovnako prvoinštančný súd; na základe dostatočne vykonaného dokazovania a správne ustáleného
skutkovéhostavuveci;dospelksprávnemuzáveru,žežalovanývsporeopodstatnenevzniesolnámietku
premlčania, a preto podanej žalobe nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa v tomto smere plne stotožnil
so záverom súdu prvej inštancie, že nakoľko trojročná premlčacia doba nároku žalobkyne na náhradu

škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom (§ 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.) začala plynúť
najneskôr dňa 23.03.2011, teda deň nasledujúci po dni (22.03.2011) kedy žalobkyňa uhradila v dvoch
exekučných konaniach peňažnú sumu spolu vo výške 2.349,77 eura, teda kedy došlo k zmenšeniu jej
majetku (vzniku škody), a žalobu osobne podala na súd prvej inštancie dňa 27.3.2015, stalo sa tak
až po márnom uplynutí premlčacej doby, ktorá v tomto prípade uplynula najneskôr dňa 23.03.2014; z

ktorého dôvodu v súlade s ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka vzhľadom na žalovaným vznesenú
námietku premlčania nebolo možné uplatnené právo žalobkyni priznať.

8. Nedôvodná a účelová je argumentácia žalobkyne v odvolaní, že o vzniku škody sa dozvedela až
začiatkom augusta 2014, po tom, ako sa z médií a od viacerých spoluobčanov dozvedela o právach

spotrebiteľov a následkoch odstúpení od zmlúv a ručiteľských prehlásení. Odhliadnuc od skutočnosti,
že v súlade so zásadou "neznalosť práva neospravedlňuje" (uplatňovanou i v prípade spotrebiteľov)
žalobkyňa objektívne mala možnosť brániť sa proti zaplateniu danej sumy; a tak zabrániť vzniku škody;
najneskôr v rámci exekučného konania; a počiatočná nedostatočná vedomosť poškodeného o obsahu
právnych predpisov nemôže byť dôvodom na posunutie začiatku plynutia premlčacej doby až na okamih,

kedy sa o obsahu jeho nároku, ktorý má vyplývať z platných právnych predpisov, dozvedel; je totiž
nepochybné, že posúdenie otázky, kedy sa poškodený dozvedel o škode (§ 19 ods. 1 zák. č. 514/2003
Z.z.) nemôže byť závislé od subjektívnych okolností na strane poškodeného. Pre posúdenie tejto otázky
je významné iba to, kedy sa poškodený dozvedel o (objektívnych) skutočnostiach, na základe ktorých
malmožnosťurobiťúsudokotom,žemuškodavznikla,teda,žedošlokzmenšeniujehomajetku.Ktomu

v preskúmavanej veci došlo najneskôr dňa 22.03.2011, kedy boli žalobkyňou uhradené všetky peňažné
prostriedky, ktoré za škodu považuje, a preto argumentácia žalobkyne, že žalobou uplatnený nárok nie
je premlčaný, nemôže obstáť. Pre úplnosť sa v tejto súvislosti žiada poukázať i na to, že nedôvodná je aj
námietka žalobkyne, že sa v tomto prípade uplatní desaťročná premlčacia doba. Desaťročná premlčacia
doba v zmysle ust. § 19 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. sa totiž uplatní iba v prípade nároku na náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, avšak žalobkyňa v spore tvrdí, že
jej škoda vznikla nesprávnym úradným postupom.9. Napokon, bez právneho významu je rozsiahla argumentáciu žalobkyne, ktorá v odvolaní
vytýkala všeobecným súdom porušenie noriem Spoločenstva na ochranu spotrebiteľa a opakovane
zdôrazňovala objektívny charakter zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú porušením týchto noriem.

Za stavu, keď v preskúmavanej veci žalovaný dôvodne vzniesol námietku premlčania, totiž nie je možné
žalobkyni uplatnený nárok priznať bez ohľadu na akékoľvek ďalšie skutkové okolnosti danej veci, teda
bezzreteľanato,čivsúvislostisvydanímplatobnýchrozkazov,ktorýmijejvdanomprípadebolauložená
peňažná povinnosť, došlo k porušeniu noriem na ochranu spotrebiteľa; nemožno len s poukazom na
porušenie spotrebiteľských práv bez ďalšieho odmietnuť aplikáciu ustanovení zák. č. 514/2003 Z.z. o

premlčaní.

10. Nedôvodná je potom tiež námietka žalobkyne, ktorá súdu prvej inštancie vytýkala, že v spore
nedostatočne zistil skutkový stav veci a nesprávne vec právne posúdil, nakoľko súd prvej inštancie sa v
danom spore, na základe dostatočne vykonaného dokazovania a na jeho základe správne ustáleného
skutkového stavu veci, správne vysporiadal s otázkou premlčania uplatneného nároku, keď mu v tomto

smere nemožno vytknúť žiadne pochybenie ani pri právnom posúdení danej veci, a za stavu, keď svojim
postupom neodňal žalobkyni ani možnosť konať pred súdom, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
je, z hľadiska žalobkyňou uplatnených odvolacích dôvodov a ich obsahového vymedzenia, správny.

11. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

potvrdil (§ 387 ods. 1,2 CSP).

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich náhrade rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca

alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen

a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).