Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 11, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/40/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317203793
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2317203793.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov

JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci žalobcu: M. M., nar. X.X.XXXX, trvale
bytom Z., B. XXX/XX, právne zastúpený JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom so sídlom Hlohovec,
Železničná 4/A, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova
25, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 2.751,02 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 22. novembra 2018, č.k.
17Csp/57/2017-139, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a výroku o náhrade
trov konania p o t v r d z u j e.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovisumu2.751,02eurspolusúrokomzomeškaniavovýške5%ročnezdlžnejsumyod31.5.2018
do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol
a priznal žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 87,80%, o ktorej výške súd rozhodne

samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ust. § 1 ods. 1 a 2, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. f) a
písm. k), § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ustanovením § 451 ods. 1 a 2, §
456, § 563, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, vecne súd dôvodil, že žalobca sa svojou

žalobou zo dňa 20.02.2017 v znení zmeny, pripustenej naposledy súdom dňa 28.06.2018 domáhal
zaplatenia sumy 2751,02 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. z dlžnej sumy od 30. 1.
2017 do zaplatenia. Dokazovaním súd zistil, že žalobca uzatvoril so žalovaným dve zmluvy o úvere a
to dňa 16. 6. 2014, podľa ktorých mal žalobcovi poskytnúť úver 2 x po 1500,- eur; avšak z listinných
dôkazov ( prehľadu splácania) jednoznačne vyplýva, že poskytol reálne úvery 2 x po 1450,- eur, čo
žalovaný ani nepoprel. Súd posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský, nakoľko žalovaný plnil v rámci
svojej podnikateľskej činnosti, a žalobca vystupuje ako fyzická osoba nepodnikateľ. Úverové zmluvy

teda podliehajú právnej úprave zakotvenej v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), ako aj
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o
zmeneadoplneníniektorýchzákonov(ďalejlenZoSÚ),vzneníúčinnomk16.6.2014.Medziobligatórne
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ patrí údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úverea termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, pričom ako vyplýva z predložených úverových
zmlúv, tento údaj nie je ani v jednej zmluve uvedený. Preto podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ sa
poskytnutýúver považujezabezúročnýabezpoplatkov.Vzmluveabsentujeúdajodobetrvaniazmluvy.

Pod konečnou splatnosťou nie je možné považovať za správny údaj 36 mesiacov, termín splatnosti je
potrebné chápať ako konkrétny dátum, teda je nutné uviesť presným dátum splatnosti úveru (v zmluve
je uvedená splatnosť úveru (počet splátok) 36, nie však termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru). Konečná splatnosť úveru musí byť určená konkrétne tak, aby si mohol spotrebiteľ už na začiatku
urobiť obraz o dĺžke trvania úveru a tým zvoliť aj najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými

produktmi. Je neprípustné, aby sa účastník zmluvy k tomuto údaju dopracovával výkladom či výpočtom.
Význam slova „termín” v Slovníku slovenského jazyka je „presné časové vymedzenie, určené pre
nejaký úkon, pre splnenie alebo dosiahnutie niečoho“. Tvrdenia žalovaného, že údaj o dni splatnosti
poslednej splátky vyplýva nielen zo splátkového kalendára, ale aj z Oznámenia veriteľa o schválení
úveru dlžníkovi neobstojí, nakoľko tento údaj musí byť dohodnutý priamo v zmluve, jasne, určite a
zrozumiteľne. Oznámenie veriteľa je jednostranný právny úkon žalovaného adresovaný žalobcovi a jeho

obsah žalobca ako spotrebiteľ nemôže nijako ovplyvniť. Zmluva teda údaj o dobe trvania a termíne
konečnej splatnosti úveru neobsahuje. Neobstojí vyjadrenie žalovaného, že splátkové kalendáre a
oznámeniaveriteľasúneoddeliteľnousúčasťouzmlúvoúvereatietoobsahujúúdajokonečnejsplatnosti
úverov, nakoľko zmluvy o úvere nikde takéto tvrdenie neuvádzajú a navyše, podstatné náležitosti zmluvy
musia byť obsiahnuté priamo v zmluve a nie v nejakých jej prílohách, ako napr. zmluvné dojednania či

iné prílohy ako súčasť zmluvy, ktoré majú uvádzať len údaje technického charakteru rovnaké pre všetky
zmluvy a nie podstatné náležitosti u vedené v § 9 zák. č. 129/2010 Z.z. V zmluvách nie sú uvedené ani
termíny splátok tej - ktorej splátky zahŕňajúcej istinu, úroky a iné poplatky, hoci súd súhlasí s vyjadrením
žalovaného, že nemusia byť zvlášť uvedené splátky istiny, splátky úrokov a splátky iných poplatkov. V
zmluvách však nie je údaj ani o súhrnnej splátke. S nedostatkom podstatných zákonných náležitostí v

zmluve o úvere potom zák. č. 129/2010 Z.z. spája dôsledky uvedené v § 11 ods. 1 zákona. Žalobca
bol povinný potom žalovanému vrátiť sumu 2 x 1450,- eur, t. j. spolu 2900,- eur, v ktorej výške mu bol
poskytnutý úver, pričom mu vrátil až 5651,02 eura. Vzhľadom na uvedené súd vyhovel žalobe, nakoľko
žalovaný sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu vo výške 2751,02 eura (5651,02 eura - 2900,- eur).

3. Ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať ( § 456 OZ) nasledujúci
deň po obdržaní výzvy na plnenie. Žalobca až písomným podaním, doručeným súdu dňa 07.05.2018
a žalovanému dňa 29.05.2018, jednoznačne formuloval svoju požiadavku na vrátenie bezdôvodného
obohatenia vo výške 2751,02 eura, preto mal žalovaný plniť dňa 30.05.2018 a keďže neplnil, dostal sa
od 31.05.2018 do omeškania, preto ho súd zaviazal aj k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 5 %

p.a. podľa § 517 ods. 2 OZ nie však od 30.01. 2017 ako požadoval žalobca, ale až od 31. 5. 2018 do
zaplatenia, a žalobu v časti príslušenstva za obdobie od 30. 1. 2017 do 30. 5. 2018 zamietol.

4. O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP,
vychádzajúc z pomeru úspechu strán v tomto spore a úspešnejšiemu žalobcovi priznal nárok na náhradu

trov konania vo výške 87,80 %, o ktorej výške súd rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods.
2 CSP.

5. Proti tomuto rozsudku, v jeho výroku, ktorým súd žalobe vyhovel a v súvisiacom výroku o náhrade
trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu, že závery súdu sú založené na

nesprávnych skutkových zisteniach a na nesprávnom právnom posúdení veci. Odvolateľ nesúhlasí
s názorom súdu prvej inštancie, že uzavretá zmluva o úvere neobsahuje údaj o konečnej splatnosti
úveru. Za podstatnú považuje skutočnosť, že táto náležitosť nikdy nebola dôvodom pre bezúročnosť
úveru. Poukazuje na Súdny dvor EÚ, ktorý v bode 58 rozsudku vo veci C-42/15 vyslovil, že uvedené
ustanovenie (článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES) by sa nemalo vykladať tak, že oprávňuje

členské štáty, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy
o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 uvedenej Smernice. Ďalej
poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/146/2017, v ktorom tento konštatoval, že
Smernica ako špecifický prameň práva Európskej únie vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli cieľ
sledovaný Smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku. Členský štát musí

transpozíciu Smernice uskutočniť spôsobom plne zodpovedajúcim potrebám jasnosti a určitosti. Na
tento účel musia byť ustanovenia Smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná a
aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť, nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy
účinok Smernice v zásade vylúčený. Vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva Európskejúnie transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok Smernice nie
je absolútny - eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť výslovné znenie zákona. V opačnom
prípade by išlo o výklad contra legem. To však nič nemení na tom, že zásada konformného výkladu

vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v
súlade s účelom sledovaným Smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť (rozsudok Európskeho súdneho
dvora C-212/07 bod 110). Odvolateľ pripomína, že náležitosť „konečná splatnosť úveru“ nepozná unijné
právo, čo napokon viedlo k tomu, že došlo k zmene zákona č. 129/2010 Z.z. a táto náležitosť práve
z uvedeného dôvodu bola vylúčená. Ak uvádzanie konečnej splatnosti úveru bolo zo zákonnej úpravy

vypustené, potom pri aplikácii znenia zákona do spomenutej novely je potrebné zachovať požiadavku
na eurokonformný výklad zákona, konkrétne vo vzťahu k uvádzaniu termínu konečnej splatnosti, tzn.
že s touto náležitosťou nemôže byť spájaný následok v podobe bezúročnosti, pretože členský štát
takúto skutočnosť nemôže upraviť vo vnútroštátnom práve ako dôvod bezúročnosti a ďalej ani preto,
lebo údaj o konečnej splatnosti nie je spôsobilý ovplyvniť posúdenie rozsahu záväzku spotrebiteľa.
Navyše súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a dospel k nesprávnym skutkovým

a právnym záverom, nakoľko zákonná požiadavka uvedenia termínu konečnej splatnosti úveru bola v
posudzovanom zmluvnom vzťahu splnená viacerými spôsobmi a to určením podľa dátumu splatnosti
splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok a tiež spôsobom vyplývajúcim z článku
4 ods. 4, 5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v
Oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti. V tejto súvislosti poukázal

odvolateľ aj na záver Krajského súdu v Prešove vyslovený v rozsudku sp.zn. 13Co/111/2014. Na základe
uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu v celosti zamietol
a priznal žalovanému právo na plnú náhradu trov konania.

6. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu považoval rozsudok za správny, sledujúci

prevládajúcu názorovú líniu všeobecných súdov Slovenskej republiky. Záver súdu o absencii termínu
konečnej splatnosti a doby trvania zmluvy v predmetnej zmluve je správny a súladný s právnou
úpravou platnou v čase uzavretia zmluvy. V zmluve zjavne nie je dojednaná konečná splatnosť úveru a
neuvedenietejtozákonnejnáležitostimôžedoznačnejmierynarušiťekonomickésprávaniespotrebiteľa.
Navrhol preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť a žalobcovi

priznať náhradu trov odvolacieho konania.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať
odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti

(§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379
a § 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 17Csp/57/2017 bolo vydanie

bezdôvodného obohatenia vo výške 2.751,02 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
z dlžnej sumy od 30.01.2017 do zaplatenia. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie
žalobcovi priznal celú žalovanú istinu a časť žalovaných úrokov z omeškania a to vo výške 5% ročne od
31.05.2018 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol.

9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie
v jeho vyhovujúcom výroku ako aj v závislom výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania.

10. Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky

jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým
záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov, a
pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na
vec aplikoval správne hmotno-právne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil,
s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé písomné

vyhotovenie rozsudku. Vzhľadom k odvolacej argumentácii žalovaného k dôvodom obsiahnutým už v
napadnutom rozhodnutí súd dopĺňa iba nasledovné:11. V danej veci došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzavretiu dvoch úverových zmlúv, v ktorých
na jednej strane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a na strane druhej právnická osoba

- dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Hoci
v konaní ako listinné dôkazy bola v oboch prípadoch predložená „zmluva o revolvingovom úvere“, z
okolností,zaakýchbolžalobcoviúverposkytnutý,bolotrebadospieťkzáveru,žebolposkytnutýklasický
spotrebiteľský úver. Pre revolvingový úver je typické, že dlžníkovi je poskytnutý určitý úverový rámec, v
rámciktoréhomôžečerpaťpeňažnéprostriedky(aleajnemusí)atoaždovýškydohodnutéhoúverového

rámca . Veriteľ tento úver vždy dopĺňa do dohodnutej výšky a úverový vzťah tak môže fungovať na
dobu neurčitú, pričom najčastejší spôsob poskytovania revolvingu je prostredníctvom kreditných kariet.
V danom prípade bol však žalobcovi poskytnutý úver jednorazovo a v konkrétnej výške.

12. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku dospel k záveru, že zmluvy neuvádzajú dobu trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 9

ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetných úverových
zmlúv. Žalobca s týmto záverom nesúhlasí, tvrdiac, že obsah zmluvy tvoria zmluvné dojednania, ktoré
sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ako aj prílohy tvoriace súčasť zmluvy o úvere. Poukazujúc na
rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 odvolateľ uvádza, že zmluva obsahuje určenie „termínu
konečnej splatnosti“ viacerými spôsobmi, a to určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých

mesiacochapočtumesačnýchsplátok,ajednakspôsobomustanovenýmvčlánkuIVods.4.5zmluvných
dojednaní, z ktorých má vyplývať, že dátum splatnosti poslednej splátky uvedených v Oznámení o
schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti, a tiež poukazuje na splátkový kalendár, ktorý
je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.

13. Odvolací súd po preskúmaní predložených listín zistil, že v predmetných úverových zmluvách nie
je uvedený ani žiadny termín splatnosti splátok, ani termín prvej splátky a rovnako nie je zadefinovaná
konečná splatnosť úveru, ktorú vzhľadom na absenciu dohodnutých termínov splátok nie je možné ani
zo zmluvy vyvodiť.

14. Zákon č. 129/2010 Z.z. v znení ku dňu uzavretia zmlúv medzi žalobcom a žalovaným, obsahuje
jasne a určito definované povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zároveň vyžaduje, aby
zmluva o spotrebiteľskom úvere mala písomnú formu, a preto, ak majú byť akékoľvek náležitosti zmluvy
(označované tiež ako povinné, obligatórne) obsiahnuté vo viacerých listinách, tak povinná písomná
forma sa týka každej tejto listiny (tu pozri aj rozhodnutie Súdneho dvora C-42/15, v zmysle ktorého

Smernica nevyžaduje, aby boli zmluvy o úvere vyhotovené ako jeden dokument. Pokiaľ však takáto
zmluva odkazuje na iný dokument, pričom spresňuje, že tento posledný uvedený dokument je jej
neoddeliteľnou súčasťou, potom musí byť tento dokument rovnako ako samotná zmluva vyhotovený
písomne, alebo na inom trvalom nosiči a musí sa skutočne odovzdať spotrebiteľovi pred uzatvorením
zmluvy, aby sa mohol oboznámiť so všetkými svojimi právami a povinnosťami).

15. Postup žalobcu v kontraktačnom procese v tejto veci je preto v príkrom rozpore s takouto
požiadavkou, najmä ak spotrebiteľ - dlžník podpisuje žiadosť o úver, zástupca veriteľa vypĺňa ním
požadované parametre úveru, potom dochádza ku schváleniu úveru, a teda aj k podpisu zmluvy zo
strany veriteľa, pričom je zrejmé, že od počiatku spotrebiteľ nemal a ani nemohol mať k dispozícii

všetky tie údaje, ktoré mu ako spotrebiteľovi majú byť poskytnuté pred uzatvorením zmluvy o úvere, a
ktoré zároveň majú byť uvedené ako povinná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ údaj
o splatnosti jednotlivých splátok úveru a konečnej splatnosti úveru je povinnou náležitosťou zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, a teda spotrebiteľovi v čase ním uskutočneného podpisu listiny, ktoré je
možné považovať za podpísanie návrhu na uzatvorenie zmluvy (oferta) nie je známy termín doby

trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru, preto v rámci kontraktačného procesu je potom
potrebné, aby po doplnení návrhu žalovaným (o skutočnosti - práva a povinnosti uvedené v písomnom
oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi) ako veriteľom tento nový návrh veriteľa ešte raz podpísal
(prijal) spotrebiteľ - dlžník, nakoľko inak nebol pôvodný návrh spotrebiteľa prijatý v rozsahu (z pohľadu
obsahu), a v akom bol spotrebiteľom - dlžníkom predložený. Je nepochybné, že Oznámenie veriteľa o

schválení úveru v čase podpisovania návrhu žalobcu na uzatvorenie zmluvy ešte neexistovalo (žalovaný
podpisoval návrh dňa 09.06.2014 a Oznámenie je datované dňom 16.06.2014), a tak nemohlo byť
ani jeho súčasťou a ani bez ďalšieho (nevyhnutného právneho úkonu) súčasťou uzatvorenej úverovej
zmluvy. Odvolací súd teda zhodne s prvoinštančným súdom vyhodnotil oznámenie veriteľa zaslanédlžníkovi až následne po uzavretí zmluvy ako jednostranný prejav vôle, ktorý sa mohol stať súčasťou
zmluvy až jeho akceptovaním zo strany dlžníka jeho podpísaním. Pokiaľ odvolateľ argumentuje, že
ustanovenia, z ktorých možno vyvodiť zákonom požadované údaje sú obsiahnuté vo všeobecných

obchodných podmienkach - zmluvných dojednaniach úverovej zmluvy, odvolací súd pripomína, že tento
dokument rovnako nebol podpísaný zmluvnými stranami, pričom aj tu platí, že ak zákon ukladá povinne
písomnú formu pre uvedenie niektorej náležitosti, potom jej dojednanie v obchodných podmienkach,
ktoré nie sú stranami podpísané, je pre absenciu písomnej formy neplatné.

16. Údaje o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru sú významné pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho možnosť zhodnotiť výhodnosť, resp.
prijateľnosť poskytnutého úveru a jeho možnosť posúdiť celkovú dobu zaťaženia splátkami úveru.
Význam tejto informácie je potrebné vidieť aj v tom, aby spotrebiteľ neprestal uhrádzať splátky
predčasne, čím by sa dostal do omeškania, alebo aby spotrebiteľ nepokračoval v uhrádzaní splátok
aj po termíne konečnej splatnosti, čím by vzniklo na strane veriteľa bezdôvodné obohatenie, a teda

význam tejto informácie nemožno bagatelizovať. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd nestotožňuje s
názorom žalovaného, že ide o náležitosť, ktorej neuvedenie nie je spôsobilé spochybniť rozsah záväzku
spotrebiteľa.

17. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, za správny bolo treba považovať záver súdu prvej

inštancie o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov, a dlžník bol preto povinný uhradiť veriteľovi len
sumu skutočne poskytnutého úveru. Preto žalobca, ktorý zaplatil viac, má nárok voči žalovanému na
vydanie bezdôvodného obohatenia, vzniknutého preplatením úveru, ako správne uzavrel prvoinštančný
súd. Odvolací súd preto jeho rozhodnutie v napadnutej vyhovujúcej časti ako aj v časti náhrady trov
prvoinštančného konania podľa § 387 ods. 2 CSP potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP za
použitia § 369 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

19. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 <. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§
426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.(§ 430 CSP)

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)