Uznesenie – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2020

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/72/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7218209761
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7218209761.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu
JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: AP FASHION & TRADE, s.r.o.,
Osloboditeľov 41, Košice, IČO: 44 887 230 (v pôvodnom konaní 31Cb/13/2017 - žalovaný), zastúpeného
Advokátskou kanceláriou JUDr. Pavol Gombos, Popradská 66, Košice, proti žalovanému: Milva
Cosmetics, s.r.o., Poštová 345/23, Marcelová, IČO: 36 528 137, (v pôvodnom konaní 31Cb/13/2017
- žalobca), zastúpenému Advokátskou kanceláriou VOZÁR s.r.o., Trenčianska 56/D, Bratislava, IČO:
47 234 628, o obnove konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 31Cb/13/2017 z
28.9.2018, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 31Cb/150/2018-63 zo
17.1.2019 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.
II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žalobu na obnovu konania odmietol (výrok I.) a
žalovanému náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).

2. Svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou z 28.9.2018 domáhal
obnovy konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 31Cb/13/2017. Uviedol, že po podaní
odporu proti platobnému rozkazu vydanom v upomínacom konaní 27.6.2017 pod sp.zn. 10Up/86/2017
nemal vedomosť o ďalšom priebehu predmetného konania a ani o tom, že ďalej sa konanie viedlo pod
sp.zn. 31Cb/13/2017, keďže mu neboli doručené žiadne zásielky týkajúce sa tohto konania. O rozsudku
sa dozvedel až po tom, čo mu bolo doručené Upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie. Okresný
súd Košice II rozsudkom z 25.10.2017 č.k. 31Cb/13/2017-151 (právoplatným 9.12.2017) rozhodol, že
žalobca je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalovanému sumu 4.717,86 eur,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 4.717,86 eur od 31.12.2016 do zaplatenia,
paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur a že žalobca je
povinný nahradiť žalovanému trovy súdneho konania v plnom rozsahu. Totiž žalobca v predmetnom
konaní nepreukázal skutočnosti, ktoré by vyvrátili účelové tvrdenia žalovaného podporené iba nepriamo
súvisiacimi dôkazmi o tom, že ohľadne žalovanej istiny sa žalobca a žalovaný údajne dohodli o jej
fakturácii ako aj zaplatení. Žalobca, tak ako uviedol v odpore proti platobnému rozkazu opätovne
zdôraznil, že neeviduje faktúru č. 16045514 ukladajúcu mu povinnosť zaplatiť žalovanú istinu, čo možno
overiť kontrolným výkazom pre Daňový úrad ako aj, že medzi ním a žalovaným bola taká dohoda a
prax, že žalobca zasielal ako distribútor žalovanému e-mailom zoznamy ním predaného tovaru, na ktorý
žalovaný vystavoval faktúry, ktoré žalobca vždy uhradil. Navyše žalobca počas celého predmetného
konania uskutočnil iba jeden procesný úkon (odpor proti platobnému rozkazu). Po podaní odporu
nemal vedomosť o ďalšom priebehu predmetného konania ani mu neboli doručené žiadne zásielky
týkajúce sa tohto konania. Až prostredníctvom svojho právneho zástupcu zistil, že sa vedie súdne
konanie pod sp.zn. 31Cb/13/2017 a že súdy vykazovali doručenie všetkých zásielok jemu adresovaných.

Poukázal aj na všeobecné znefunkčnenie možnosti prístupu do elektronických schránok na jeseň 2017
v dôsledku preloženia bezpečnostných prvkov elektronických podpisov a na jeho súvis s nedoručením
mu (časti) predmetných zásielok. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca nemohol v konaní
31Cb/13/2017 uskutočňovať svoje procesné práva, nemohol použiť uvedené dôkazy ako aj ďalšie
tvrdenia na svoju obranu, pričom takáto situácia navodzovala dojem procesnej pasivity a porušenie
procesných práv žalobcu. Má za to, že možnosťou vyššie uvedených dôkazov by zlepšil svoje postavenie
v predmetnej veci do takej miery, že by to pre neho znamenalo priaznivejšie rozhodnutie, či už úplný
úspech v spore (zamietnutie žaloby) z dôvodu, že predmetná faktúra bola žalovaným vystavená bez
právneho dôvodu alebo minimálne zamietnutie žaloby v časti žalovanej sumy, ktorá je pokrytá úhradami
žalobcu za časť tovaru dodaného mu žalovaným ktorý sa žalobcovi podarilo predať a na ktorý znie
táto faktúra. Zdôraznil, že nemôže obstáť ani tvrdenie opierajúce sa o sudcovskú koncentráciu konania
podľa § 153 CSP, že žalobca predmetné dôkazy majúce tendenciu spôsobiť priaznivejšie rozhodnutie
vo veci, mohol predložiť už v odpore proti platobnému rozkazu. Žalobca nemohol svoje procesné práva
v predmetnom konaní využívať už od podania odporu proti platobnému rozkazu, mal stále možnosť ich
predložiť bez spôsobenia prípadných prieťahov ešte v jednom obligatórne nasledujúcom procesnom
úkone (duplike), po ktorej by nasledovalo pojednávanie, na ktorom by už boli súd aj protistrana s
týmito dôkazmi oboznámení. Poukazujúc na skutočnosť, že až dňa 31.7.2018 sa žalobca dozvedel
o ďalšom priebehu konania vedeného pôvodne na na Okresom súde Banská Bystrica pod sp.zn.
10Up/86/2017, kedy bol nahliadnuť do spisu sp.zn. 31Cb/13/2017 na Okresnom súde Košice II po tom,
čo mu boli doručené Upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie z 2.7.2018, Súpis hnuteľných vecí
podliehajúcich exekúcii zo 4.7.2018 a Výzva na pristavenie motorového vozidla zo 4.7.2018 (všetko v
exekučnej veci vedenej na Exekútorskom úrade JUDr. J. Q. pod sp.zn. 253EX 143/18) ako aj na to, že
napadnutý rozsudok nadobudol právoplatnosť 9.12.2017, má žalobca za to, že je zachovaná subjektívna
trojmesačná lehota na podanie žaloby na obnovu konania podľa § 403 ods. 1 CSP ako aj objektívna
trojročná lehota na podanie žaloby na obnovu konania podľa § 403 ods. 2 CSP. Preto podľa žalobcu tu
existuje dôvod hodný osobitného zreteľa na odklad jeho vykonateľnosti, keďže podanie tejto žaloby na
obnovu konania zakladá prinajmenšom riziko, že táto exekúcia je vykonávaná na podklade exekučného
titulu, ktorý v budúcnosti bude zrušený z dôvodu jeho vadnosti.

3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie (e-mailovou komunikáciou so žalovaným, faktúrami
vystavenými žalovaným na zaplatenie tovaru na základe zoznamov, výpismi z bankového účtu žalobcu,
kontrolným výkazom DPH žalobcu za relevantné obdobie ako aj spisom vedeným na Okresnom súde
Košice II pod sp.zn. 31Cb/13/2017 a jemu predchádzajúcim upomínacím konaním, tlačovou správou
Ministerstva vnútra SR z 31.10.2017) a podľa ust. § 397 písm.a/, b/, § 400, § 403 ods. 1, 2, § 411 ods.
1, 2, § 412 ods. 1, § 413 ods. 1 písm.e/, § 186 ods. 1, § 105 ods. 1 a čl. 8 CSP, § 11 ods. 1, § 13 ods.
1, 2, § 29 ods. 1, 3, § 30 ods. 1, 4, 5, 6, § 32 ods. 2 a ods. 5 písm.b/, c/, ods. 6, § 33 ods. 1, 2 zák.č.
305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len Zákon o e-Governmente), § 32 ods. 6 zákona o e-Governmente v znení od
1.11.2017 dospel k záveru, že žalobcom tvrdené argumenty (t.j. že mu neboli doručené žiadne zásielky
súdu) neobstoja a nevyplývajú ani z elektronických doručeniek. Navyše k hromadnému zneplatneniu
certifikátov na elektronický podpis došlo 31.10.2017, t.j. až po ukončení dokazovania vo veci a vyhlásení
rozsudku č.k. 31Cb/13/2017-151 z 25.10.2017. Aj po zrušení platnosti certifikátov bolo možné eID kartu
a eDoPP kartu bez získania nových certifikátov naďalej používať na prihlasovanie sa do elektronickej
schránky, potvrdzovanie doručeniek a na ďalšie elektronické služby, pri ktorých stačí zadávať BOK kód. V
tom istom období súd doručoval písomnosti aj do elektronickej schránky právneho zástupcu žalovaného
a každá z písomností mu bola riadne doručená. Taktiež súd prvej inštancie vychádzal aj z vlastnej
skúsenosti, keď nedoručenie písomnosti do elektronickej schránky je súdu vždy oznámené informačným
systémom.

4. Pri posudzovaní dôvodov žaloby na obnovu konania musí súd prvej inštancie rozlišovať situáciu,
keď zásielka súdu nebola adresátovi do elektronickej schránky vôbec doručená a situáciu, keď zásielka
do elektronickej schránky doručená bola, ale adresát sa s jej obsahom v úložnej lehote neoboznámil.
Z obsahu spisu mal súd za preukázané, že všetky zásielky súdu, ktorých nedoručenie žalobca
namietal, boli do jeho elektronickej schránky doručené, ale žalobca sa s ich obsahom v úložnej
lehote neoboznámil. S poukazom na ust. § 32 ods. 2 a ods. 5 písm.b/ Zákona o e-Governmente súd
prvej inštancie konštatoval, že adresát zásielky nie je oprávnený sa dovolávať toho, že mu zásielka
nebola doručená a skutočnosť, že sa s obsahom zásielky neoboznámil je pre účely súdneho konania
irelevantná. Preto považoval súd prvej inštancie žalobu na obnovu konania za nedôvodnú a rozhodol

tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého uznesenia. Taktiež sa súd prvej inštancie nestotožnil
s tvrdením žalobcu, že vo veci „existuje dôvod hodný osobitného zreteľa na odklad vykonateľnosti
rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 31Cb/13/2017-151 z 25.10.2017“ a vykonateľnosť tohto
rozsudku neodložil.

5. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a § 257 CSP a keďže žalovanému trovy konania
nepriznal, nakoľko mu doposiaľ žiadne trovy konania nevznikli.

6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm.f/ CSP) a že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.h/ CSP).

7. Poukazujúc na body 3., 5. a citujúc bod 34 napadnutého uznesenia zdôraznil, že súd prvej inštancie
neúplne a nesprávne zistil skutkový stav. Taktiež sa nezakladá na pravde konštatovanie súdu, že
žalobca odôvodnil nedoručenie zásielok súdu výhradne „všeobecným znefunkčnením možnosti prístupu
do elektronických schránok na jeseň 2017 v dôsledku všeobecne známeho škandálu ohľadne možnosti
prelomenia bezpečnostných prvkov elektronických podpisov“ (bod 34. napadnutého uznesenia). Totiž
žalobca použil tento argument iba ako argument prípadný a podporný s cieľom uľahčiť súdu činnosť
pri zisťovaní skutkového stavu, čo vyplývalo aj z textu samotnej žaloby a aj z časového rozsahu
tohto argumentu (jeseň 2018), ktorý je užší ako časové vymedzenie trvania skutočnosti tvoriacich
procesné dôvody na obnovu konania. Preto vysporiadanie sa súdu prvej inštancie s týmto argumentom
nemôže byť plným vysporiadaním sa s faktickou argumentáciou žalobcu. Teda súd prvej inštancie
sa vôbec nezaoberal zisťovaním a skúmaním akýchkoľvek skutočností, na základe ktorých by s
absolútnou istotou mohol vyvodiť závery ohľadne žalobcom uvádzaného nedoručenia mu zásielok
z faktického hľadiska, a tiež ohľadne faktickej nemožnosti oboznámenia sa žalobcu s obsahom
predmetných doručovaných zásielok v čase, kedy by na základe toho ešte mohol účinne uskutočňovať
svoje procesné práva žalovaného v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn.
10Up/86/2017, a následne vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 31Cb/13/2017. V dôsledku
takto nedostatočne zisťovaného skutkového stavu súd prvej inštancie nemohol vyvodiť ani absolútne
isté závery o dôvodoch, pre ktoré sa žalobca nemal v relevantnom časovom období možnosť fakticky
oboznámiť s obsahom týchto doručovaných zásielok.

8. Poukázal na to, že v žalobe na obnovu konania uviedol všetky skutočnosti odôvodňujúce dôvodnosť
obnovy konania z procesného hľadiska, ktorými disponoval, ktoré mu boli známe a ktoré možno od neho
ako od právnickej osoby aj vzhľadom na špecifickosť predmetnej problematiky rozumne požadovať.

9. Súd prvej inštancie sa však podľa žalobcu dostatočne nevenoval zisťovaniu faktického stavu a bez
ďalšieho sa len odvolal na vyvrátiteľnú domnienku o pravdivosti elektronických doručeniek ako verejných
listín, a to bez toho, aby si akýmkoľvek spôsobom preveril skutočnosti uvedené žalobcom majúce
tendenciu túto domnienku vyvrátiť.

10. Zdôraznil, že nemožnosť žalobcu fakticky sa oboznámiť s obsahom predmetných doručovaných
zásielok v relevantnom časovom období, znamenalo pre neho totálne negatívne právne následky v
predmetnej právnej veci, a to v podobe straty sporu.

11. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, rozhodnutie
súdu považuje za správne, vychádzajúce zo správnych skutkových zistení a zo správneho právneho
posúdenia veci.

12. Poukázal na skutočnosť, že mu nie je zrejmé, prečo žalobca v odvolaní uvádza, že „nemohol účinne
uskutočňovať svoje procesné práva žalovaného v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica
pod sp.zn. 10Up(86/2017 a následne vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 31Cb/13/2017,
keď v upomínacom konaní žalobca podal voči doručenému platobnému rozkazu odpor. V dôsledku tohto
procesného úkonu žalobca musel a mal očakávať, že spor sa „prenesie“ podľa jeho sídla na miestne
príslušný Okresný súd Košice II, a preto sa mal a mohol ďalej zaujímať o tento spor, minimálne preberať

zásielky riadne mu doručované súdom do elektronickej schránky. Taktiež mal možnosť nahliadnuť či už
do súdneho spisu alebo elektronického súdneho spisu a zásielky si preberať zo súdneho spisu.

13. Totiž nemôže byť na ťarchu žalovanému, že žalobca si v konaní vedenom na Okresnom súde Košice
II pod sp.zn. 31Cb/13/2017 nepreberal zásielky riadne mu doručované súdom a bol v pokračujúcom
konaní nečinný. Taký dôvod pre obnovu konania ustanovenie § 397 CSP nepozná. Podľa žalovaného
teda súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobu na obnovu konania zamietol.

14. Zároveň žalovaný poukázal na princíp právnej istoty strán, ktorých právna vec bola skončená
meritórnym rozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť 9.12.2017 a navyše medzičasom bola od
žalobcu exekučne vymožená súdom priznaná pohľadávka a táto bola poukázaná žalovanému ako
oprávnenému v exekučnom konaní.

15. Žalobca vo svojom stanovisku uviedol, že tvrdenie žalovaného, že žalobca v dôsledku podania
odporu proti platobnému rozkazu v upomínacom konaní sp.zn. 10Up/86/2017 musel a mal očakávať,
že spor sa prenesie na Okresný súd Košice II a na základe toho nahliadať do súdneho spisu a zásielky
si preberať zo súdneho spisu, nemá oporu v právnom poriadku a jeho uplatnenie by bolo hrubým
porušením procesných práv žalobcu. Od nikoho nemožno spravodlivo a rozumne očakávať, aby nad
rámec právnej úpravy doručovania priebežne „striehol“, či náhodou voči nemu nie je vedené nejaké
súdne konanie, resp. či sú plánované alebo uskutočnené úkony strán sporu alebo súdu. Ak absurdum
by pri pripustení tejto konštrukcie nebolo potrebné doručovať stranám zásielky, keďže účinky doručenia
by mohli nastať jednoducho na základe toho, že strana sporu „musela a mala očakávať“ uskutočnenie
určitého úkonu. Účinky úkonov naviazaných na doručenie, môžu nastať jedine riadnym doručením v
súlade s právnou úpravou doručovania v civilnom sporovom konaní, čo podľa žalobcu v predmetnom
prípade nebolo splnené.

16. Taktiež sa žalobca nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že nemôže byť na ťarchu žalovanému, že
žalobca si riadne nepreberal zásielky v pokračujúcom konaní a následkom toho bol nečinný a že ust. §
397 CSP takýto dôvod na obnovu konania nepozná, keďže základ, z ktorého vychádzajú tieto tvrdenia
žalovaného a ktorý si osvojil aj súd prvej inštancie v napadnutom uznesení bol odvolaním žalobcu
napadnutý. Podľa žalobcu je dôvod obnovy konania v žalobe uvedený zreteľne.

17. Ani argument žalovaného o potrebe zachovania princípu právnej istoty z dôvodu právoplatného
skončenia pôvodného konania vedeného na Okresnom súde Košice II nemôže podľa žalobcu obstáť,
a to už len z dôvodu, že obnova konania je prípustná jedine práve proti právoplatnému rozsudku, ktorý
môže byť vykonateľný, a preto aj vykonávaný, resp. vykonaný, vzhľadom na uvedené, nemôže byť
prekážkou obnovy konania.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca navrhol rozhodnúť v súlade s jeho podaným
odvolaním.

19. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť
odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné.

20. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého uznesenia odvolací súd dospel k záveru,
že žalobcom tvrdené odvolacie dôvody nie sú dané.

21. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods.
2 CSP), na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací
súd uvádza:

22. Súd prvej inštancie sa dôsledne vyporiadal s tvrdením navrhovateľa obnovy konania, a preto je jeho
rozhodnutie vecne správne.

23. Navrhovateľ obnovy v odvolaní znovu opakuje dôvody uvedené v návrhu.

24. Odvolací súd opakuje, že námietky mu boli riadne doručované a bolo len jeho vecou, či sa s nimi
oboznámi.

25. Za takejto situácie neboli zistené podmienky na povolenie obnovy konania.

26. Odvolací súd z týchto dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správne potvrdil.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a
sporovým stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalobca nebol v odvolacom
konaní úspešný a žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1
C.s.p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Jul 13, 2020. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.