Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 2, 2014

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 6C/68/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5412201771
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Veselá

ECLI: ECLI:SK:OSDK:2014:5412201771.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudkyňou JUDr. Janou Veselou v právnej veci navrhovateľa: Allianz -

Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 4, IČO: 00151700, proti odporcom:
1/ L.. T. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. G., W. XXXX/XX, 2/ M. G.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom W.
G., W. XXXX/XX, odporcovia právne zastúpení JUDr. Antonom Slamkom, advokátom so sídlom v
Dolnom Kubíne, Radlinského 1735/29, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov: Kooperatíva
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, IČO: 00585441, v konaní o zaplatenie
9.642,46 eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

II. O trovách konania b u d e rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.04.2012, sa navrhovateľ voči odporcom v 1/ a 2/ rade
domáha zaplatenia sumy 9.642,46 eur, ako aj trov konania vo výške 578,50 eur z titulu zaplateného
súdneho poplatku.

Návrh odôvodnil tým, že odporcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi stavby, rodinného domu so súp.

č. 2012 postavenom na parc č. 1059/27, zastavané plochy a nádvoria o výmere 250 m2, zapísaného
na LV č. XXXX, k. ú. W. G., obec W. G.. Dňa 27.07.2010 nahlásil U. H., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko W.
XXXX/X, XXX XX W. G. navrhovateľovi škodovú udalosť, pri ktorej došlo k poškodeniu stavby, rodinného
domu so súp. č. XXXX, postaveného na parc. č. 1059/26, zastavané plochy a nádvoria o výmere 174 m2,
zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. W. G., obec W. G., ktorého bezpodielovými spoluvlastníkmi sú U. H. V.
R. H., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko W. XXXX/X, XXX XX W. G.. K poškodeniu rodinného domu patriaceho
manželom H. došlo v dôsledku poruchy vnútorného kanalizačného potrubia v objekte rodinného domu

so súp. č. 2012, ktorého vlastníkmi sú odporcovia. V dôsledku poruchy kanalizačného potrubia prenikal
kanalizačný odpad do rodinného domu manželov H.. Dňa 17.08.2010 bola vykonaná obhliadka miesta,
pri ktorej boli zistené poškodenia malieb, omietok, podláh a stavebných súčastí v chodbách a pivnici. Z
titulu uzatvorenej poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX vyplatil navrhovateľ U. H. poistné plnenie v celkovej
výške 9.642,46 eur a to nasledovne: dňa 14.10.2010 sumu 2.570,24 eur, dňa 05.11.2010 sumu 5.279,15
eur, dňa 02.12.2010 sumu 1.793,06 eur. V zmysle ust. § 86 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku je vlastník stavby v súlade s dokumentáciou overenou stavebným

úradom a s rozhodnutím stavebného úradu (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie) povinný
udržiavať stavbu v dobrom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych a hygienických závad,
aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu a aby sa čo najviac predĺžila jej
užívateľnosť. Poškodený U. H. sa najskôr domnieval, že presakovanie je spôsobené zrážkou vodou,pretozaúčelomodvedeniavodyvykopaljamypopristenespoločnejsodporcamizaúčelomodvodnenia.
Keďže i napriek suchému počasiu do odvodňovacieho rigola pretekala voda, vykonal spoločne s
odporcami pokus, pri ktorom nalial do WC v rodinnom dome odporcov vodu zafarbenú na červeno.

Následne po spláchnutí sa červená voda objavila v odvodňovacom rigole U. H.. Pri pokuse boli prítomní
manželia H., odporcovia a Ing. O. D., N. D. XXXX/XX - XX, XXX XX W. G.. Následne U. H. odobral vzorku
vody zo suterénu svojho rodinného domu a odovzdal ju Štátnemu veterinárnemu a potravinovému
ústavu v Dolnom Kubíne za účelom vykonania kontroly zloženia vody. Štátny veterinárny a potravinový
ústav zistil vo vzorke prítomnosť koliformných baktérii, Escherichii coli, enterokokov a plesní. Odporcovia

zodpovedajú za škodu v zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka z dôvodu porušenia povinností
uložených ust. § 86 zákona č. 50/1976 Zb., konkrétne povinnosti udržiavať stavbu v dobrom stave tak,
aby nevzniklo nebezpečenstvo hygienických závad resp. z dôvodu porušenia všeobecnej preventívnej
povinnosti v zmysle ust. § 415 Občianskeho zákonníka. V zmysle ust. § 813 Občianskeho zákonníka
výplatou poistného plnenia, prešlo právo poisteného na náhradu škody na poistiteľa.
V súlade s návrhom navrhovateľa tunajší súd vydal dňa 30.05.2012 platobný rozkaz č.k.

7Ro/86/2012-41, ktorým odporcom 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť
navrhovateľovi sumu 9.642,46 eur a trovy konania 578,50 eur.
Platobný rozkaz bol odporcovi 1/ doručený dňa 09.06.2012 a odporkyni 2/ dňa 08.06.2012.
Dňa 20.06.2012, teda v zákonom stanovenej lehote, odporcovia 1/ a 2/ podali proti platobnému rozkazu
odôvodnený odpor, čím došlo v zmysle § 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ako

"OSP") k zrušeniu platobného rozkazu a súd nariadil pojednávanie.
V odpore odporcovia, prostredníctvom svojho zástupcu, uviedli, že sa o skutočnosti, že navrhovateľ
uhradil poistné plnenie za U. H. dozvedeli až zo žalobného návrhu, ktorý im bol doručený spolu s
platobným rozkazom a z toho dôvodu majú za to, že žalobný návrh bol podaný predčasne. Z tvrdení
navrhovateľa nijako nevyplýva, že by boli povinní platiť predmetnú sumu. Navrhovateľ, na ktorého prešlo

právo na náhradu škody je povinný preukázať splnenie všetkých podmienok na uplatnenie škody - výšku
škody, protiprávne konanie a príčinnú súvislosť, pričom v žalobnom návrhu tieto skutočnosti uvedené
nie sú. Necítia sa byť zodpovední za škodu, ktorá vznikla pánovi U. H. z dôvodu vytopenia bytu a ktorú
navrhovateľ z titulu poistnej sumy uhradil. Majú vedomosť o tom, že škoda, ktorá vznikla pánovi H. bola
spôsobená povrchovou dažďovou vodou v dôsledku neodbornej izolácie stavby pána H.. Vzhľadom na

uvedené navrhli, aby súd platobný rozkaz v celom rozsahu zrušil a vo veci nariadil pojednávanie.
Vo veci bolo vykonané dokazovanie listinami a výtlačkami fotografických snímok, ktoré do spisu predložil
navrhovateľ spolu so žalobným návrhom a počas konania, výsluchom odporcu 1/ a svedkov L.. O. D., U.
H.,R.H.,L..F.F.,L..S.F.V.L..Ľ.Š..Taktiežbolavovecivykonanáohliadkanamiestesamomaznalecké
dokazovanie, vrátane "kontrolného" znaleckého dokazovania, a to vo forme písomného posudku, ako

aj výsluchov znalcov.
Z listín predložených navrhovateľom spolu so žalobným návrhom vyplýva, že dňa 06.09.2006 U. H.
popísal s navrhovateľom poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poistenie rodinného
domu pre nasledujúce poistné riziká: krádež vlámaním vandalizmus po vlámaní, náhly zosuv pôdy,
zrútenie skál, pád stromov, stožiarov alebo iných predmetov, lavína, ťarcha snehu, povodeň, záplava,

zemetrasenie, výbuch sopky, mráz na vodorovných zariadeniach alebo vykurovacích systémoch, náraz
vozidla alebo jeho nákladu (č.l. 5-6 spisu).
Dňa 28.07.2010 bolo navrhovateľovi doručené vyplnené tlačivo o hlásení škodovej udalosti na majetku,
ktorou U. H. ohlásil škodovú udalosť (poškodenie majetku a záplava), ktorá mala vzniknúť dňa
05.05.2010 a stále trvá s tým, že jej príčinou je porucha na domovej kanalizácii susedného domu

(spoločná stena) číslo 2012/10, ktorého majiteľom je L. s manželkou (č.l.4 spisu).
Dňa 17.08.2010 bola zo strany navrhovateľa vykonaná ohliadka miesta vzniku škody (č.l. 7-8 spisu).
Dňa 18.08.2010 bol navrhovateľovi doručený protokol o skúške č. 11659/2010 vyhotovený Štátnym
veterinárnym a potravinovým ústavom Dolný Kubín, ktorej objednávateľom bol U. H.. Z protokolu
vyplýva, že dňa 17.07.2010 bolo dodané celkové množstvo vody 1 l, ktorú mal U. H. odobrať dňa

17.07.2010 v suteréne svojho rodinného domu, pričom z protokolu vyplýva, že vo vzorke boli zistené
koliformné baktérie, escherichia coli, enterekoky a plesne (č.l. 9 spisu).
Dňa 14.10.2010 navrhovateľ poukázal U. H. poistné plnenie v sume 2.579,24 eur (č.l. 12-13 spisu), dňa
05.11.2010 v sume 5.270,16 eur (č.l. 16 spisu) a dňa 02.12.2010 v sume 1.793,06 eur (č.l. 18-19 spisu),
čo spolu predstavuje 9.642,46 eur.

Na základe návrhu odporcov do konania vstúpila ako vedľajší účastník na strane odporcov poisťovňa
Kooperatíva, a.s. Vienna Insurance Group, ktorá dňa 30.07.2010 vykonala ohliadku škodovej udalosti,
na základe poistného vzťahu s odporcami a hlásenia škodovej udalosti dňa 05.08.2010, pričom v zápiseje uvedené ako príčina škody únik vody z kanalizačného potrubia. Uvedená poisťovňa poukázala U. H.
poistné plnenie 204,36 eur (č.l. 138 až 142 spisu).
Odporca 1/ vo svojej výpovedi uviedol, že s manželkou vlastnia dom, ktorý stojí nad domom

poškodených, ktorí začiatkom júla 2010 prišli ku nim a povedali im, že im vznikla škoda a zavolali ich,
aby sa išli ku nim pozrieť. Zaviedli ich do suterénu domu, ktorý celý sa nachádza pod úrovňou terénu a
povedali im, že táto škoda im vznikla 5. mája 2010. Oni vtedy videli obité omietky, vytrhané dlažby až
po betón takisto boli vysekané priečky a popri stene, ktorá zamokla bol vykopaný odvodňovací kanál v
hĺbke asi pol metra. Ak hovoril o zamoknutej stene, tak išlo o časť od podlahy smerom nadol, pretože od

podlahy smerom dohora bola stena viac menej suchá. On predtým v suteréne poškodených nebol, nevie
aký stav tam bol predtým, takže popisuje len to, čo tam videl, keď prišiel. H. im vtedy oznámili, že podľa
nich celý stav zavinili oni, s tým odišli a on následne po premyslení veci oslovil pána H., že podľa neho
zatečenie ich domu spôsobila dažďová voda z 5. mája 2010, kedy bola prietrž mračien. K tomu uviedol,
že dom H. je posledný z troch domov, ktoré všetky majú rovnú strechu a ide o átriové domy v tvare
písmena T a keďže sú postavené v svahovitom teréne, dom H. je na najnižšej časti svahu, takže všetky

vody stekajú smerom k nim, pričom domy boli pôvodne spojené, avšak postupom času sa medzi nimi
vytvorila trhlina a to práve v časti, kde malo dôjsť k poškodeniu steny domu H.. Preto sa domnieva, že
keď dažďová voda stekala smerom z hora na dol dostala sa cez túto trhlinu aj do domu, pretože jej bolo
veľmiveľa.Poukázalnato,žečasťdomu,kdebolatrhlinaječasťoudomunachádzajúcousapodúrovňou
terénu. Ďalej uviedol, že pánovi H. navrhol, aby sa vykopali jamy na jeho pozemku, za tým účelom, aby

si mohol na týchto miestach vykonať opravu hydroizolácie. Keďže ide o domy postavené v 80. rokoch
prirodzeným starnutím pôvodná hydroizolácia sa stala nefunkčnou a tak nielen on (resp. predchádzajúci
vlastník domu) robili novú hydroizoláciu, resp. opravu tej pôvodnej, podobne ako vlastníci ostatných
domov. p. H. mu stále tvrdil, že chyba bude v ich kanalizačnom potrubí a tak sa rozhodol, že v mieste,
kde nemá osadený záchod naleje červenú vodu, pričom v ten deň sa v jamách, ktoré vykopal pán H. a

o ktorých už hovoril objavila na červeno sfarbená voda, toto bolo 21.07.2010. On potom odkopal zem,
kde sa nachádzalo potrubie a zistil, že toto je v poriadku. Pán H. mu tvrdil, že môže mať takú poruchu
akú mal aj on kedysi, keď sa mu vysunulo koleno odpadového potrubia, ktoré vedie popod betónovú
platňu domu. On potom prostredníctvom fotoaparátu, ktorý vsunul do zvislého odpadového potrubia
zistil, že koleno je vychýlené a môže tadiaľ unikať voda. Potom betónovú platňu rozbil a koleno vymenil

za nové. Toto urobil 05.08.2010. Na druhý deň pán H. aj s pánom S. F. boli prítomní, keď im ukazoval, že
takúto opravu vykonal. V ten istý deň a v tomto istom zložení, ak ešte neráta manželky, vykonali skúšku
zelenou vodou tým istým spôsobom ako v prípade červenej vody a výsledok bol negatívny, keďže zelená
voda sa neobjavila ani vo vykopaných jamách, ani na stenách domu H.. Napriek tomu manželia H.
stále chodili za nim, že ich vytápa, napriek výsledku skúšky so zelenou vodou. Na základe toho, ako aj

preto, že už to mal rozkopané vymenil celé potrubie od spomínaného kolena až po napojenie na verejnú
kanalizáciu. Ani toto nič nezmenilo na tom, že H. trvali na tom, že zatekanie spôsobujú oni. Žiadal ich,
aby si zaizolovali miesta, kde boli jamy, čo ho aj obmedzovalo v používaní jedného vstupu do domu, čo aj
urobili v septembri 2010 a odvtedy problém so zatekaním skončil. Na otázky poverenej zamestnankyne
navrhovateľa uviedol, že kanalizačné potrubie v jeho dome prechádza pokiaľ ide o zvislú časť potrubia,

táto prechádza šachtou až po základovú betónovú platňu a pokiaľ ide o vodorovnú časť potrubia, táto
prechádza cez betónový zvislý základ a vychádza popod trávnik, kde sa napája do verejnej kanalizačnej
siete. Napojenie do verejnej siete je šikmo, asi 30 stupňov s líniou domu H.. Pod betónovou doskou
ich domu je pivnica, ale túto nepoužívajú, pretože je zasypaná hlinou a stavebným odpadom. Koleno,
o ktorom hovoril sa nachádza asi pol metra pod betónovou doskou. Ich dom sa s domom manželov

H. spája v miestach, kde majú chodbu a prístup do átria a pod chodbou sa nachádza pivnica. Pokiaľ
ide o pivnicu, tak tam bol s pánom H. aj s pánom D., ale vôjsť sa tam nedalo kvôli nasypanej hline. Do
pivnice sanapriektomu,žetamboltenodpadnepokúšaldostať,právekvôlitomučotambolonasypané.
Manželia H. od nich chceli, aby ten odpad vybrali, s čím on súhlasil za podmienky, že budú znášať aspoň
na polovicu náklady, oni však trvali na tom, že nech to vyberie bez toho, aby súčasne znášali aj náklady.

Nenavrhli mu, že by si to vybrali aj samy. Opravu 05.08.2010 si vykonával sám, takže doklady nemá.
Na otázky právneho zástupcu uviedol, že v pivnici nebol žiadny zápach, ani žiadne známky vody. Ďalej
uviedol, že chce ešte doplniť, že dňa 11.07.2010 bol u neho pán H., že chce odobrať vody z jednej z
jám, čo mu umožnil vykopať v átriu. Potom predložil výsledok skúšky, v ktorom sa uvádza, že k odberu
vody došlo 17.07.2010 a nie v jame, ale v suteréne jeho domu. V tejto súvislosti poukazuje na to, že čo

sa našlo vo vzorke ešte nepreukazuje, že zdroj nákazy pochádza od neho.

Svedok L.. O. D. vo svojej výpovedi uviedol, že pred pár rokmi ho manželia H. prizvali, aby sa ku nim
išiel pozrieť ako odborník, keď robí riaditeľa spoločnosti Hydroekol, ktorá sa venuje stavebníctvu. Boltam s nim aj jeho kolega L.. Š. a keď prišli do ich domu, bol tam hrozný stav. Potom tam prišli druhýkrát a
bol tam aj pán G. s pánom F., ktorého si prizval ako odborníka a spoločne sa dohodli, že vykonajú skúšku
červenou farbou, ktorá sa naliala cez otvor v dome G., medzitým našli šachtu a miesta odkryli a kde bol

prítok odkanalizovania ich domu. Výsledkom skúšky bolo to, že videli, že červená farba vytekala popod
kanalizačnú rúru, takže z toho usúdili, že potrubie je poškodené. Navrhli, že treba kanalizáciu odkopať a
opraviť. Týmto to pre neho vlastne skončilo a už na danom mieste viackrát nebol. Na otázky poverenej
zamestnankyne navrhovateľa uviedol, že keď prišiel do domu H., stena ich domu spojená s domom
nad nimi bola celá orýpaná, bola tam ryha v podlahe, aby mala kadiaľ presiaknutá voda vychádzať

von, na stenách boli vlhké mapy a bol tam kanalizačný zápach. Vlhké mapy sa nachádzali viac menej
pri spodku steny. Keď tam bol, videl domy aj vonku v miestach, kde boli vykopané jamy a cez otvor,
takú šachtičku vo vnútri domu G. videl, že ich suterén je zasypaný, len toto videl. Nevie povedať, či
medzi domami G. a H. bola dilatačná špára. Nevie kto konkrétne navrhol vykonať skúšku červenou
farbou. Nalial sa asi kýbeľ tejto vody, ale nevie presne. Keď videli vytekať červenú vodu popri rúre,
množstvo vytečeného odhaduje na liter a pol, ale nemerali to. Cez potrubie nešla žiadna voda, lebo bolo

poškodené. Potom už neboli pozerať v suteréne H., či aj tam presiakla voda, stačilo im skonštatovanie,
že potrubie je poškodené. Nevie sa vyjadriť k tomu, kam následne voda išla. Na základe zistenia, že je
deravépotrubieprišlikzáveru,žefekálievnikalidosusedovhodomu.Odporučilisanáciuceléhopotrubia.
Kým nevedeli, že je poškodené potrubie vraveli, že by bolo dobré aj vyprázdniť aj zasypanú pivnicu,
to bola otázka toho, že nevedeli, kadiaľ ide potrubie. Nevie posúdiť, či z poškodeného potrubia unikol

aj odpad do priestorov zasypanej pivnice. Nevie, aká časť potrubia bola poškodená, či to bolo koleno,
alebo iná časť. Nezúčastnil sa odberu vzorky vody, ktorú mali dať manželia H. na rozbor do ústavu. Zo
skúšky s červenou vodou nevykonali žiadny zápis. Ďalšej skúšky sa nezúčastnil. Po vykonaní skúšky
ho manželia H. nekontaktovali. Na otázky právnej zástupkyne odporcov v 1/ a 2/ rade uviedol, že podľa
neho vzdialenosť medzi kanalizačnou šachtou a zatečenými miestami je asi 15 metrov. Šachta je mimo

domu v záhrade zboku. V čase vykonania skúšky nebolo známe kadiaľ presne vedie kanalizácia. Vlhké
časti boli naspodu, ale vlhkosť sa vzlínala aj dohora. V čase, keď tam boli, bola oškrabaná celá omietka
celejsteny.Vpriestoroch,ktoréimboliukázané,akozasypanápivnica,resp.šachtazápachnijakýnebol.
Na otázky odporcu v 1/ rade uviedol, že vytekanie červenej vody bolo vidieť už zo stola, takže z bližšieho
pohľadu to nebolo potrebné skúmať a skúška sa robila za denného svetla. Na otázky súdu svedok

uviedol,žesimyslí,žeakbyzatečeniedomuspôsobiladažďovávoda,takbyvtýchtomiestachavcelom
dome nebolo cítiť kanalizačný zápach. Na otázku poverenej zamestnankyne navrhovateľa uviedol, že
nevie povedať, kde bolo poškodené potrubie a kde sa ta to mohlo navliecť do suterénu, pretože by sa
muselo obnažiť celé potrubie a vtedy to nebolo potrebné. Nevie, či po zistení poškodenia potrubia navrhli
vyprázdniť pivnicu. Podľa neho bolo potrebné odstrániť príčinu havárie. A tým bolo poškodenie potrubia.

Svedok U. H., na otázky poverenej zamestnankyne navrhovateľa uviedol, že na začiatku mája 2010 prišli
extrémne zrážky a v priebehu jedného dňa im vo vstupnej chodbe začala vlhnúť jedna stena. Keď sa
nad tým zamysleli prišli k záveru, že ide o stenu, ktorá je napojená na pivnicu susedovho domu. Vlhkosť
postúpila v priebehu niekoľkých dní až ku vypínačom. Potom odhalili omietku a spomedzi kvadier začala

prúdom tiecť voda, aby mal vôbec kde dať čerpadlá, tak musel popri stenách vykopať jamy zhruba 70
cm hlboké. Tam sa zachytávala voda a odčerpávala čerpadlami. Keďže steny boli zavlhnuté do metra a
pol, tak obili všetky omietky a ako sa odčerpávala voda, tak cítili príšerný smrad. Nešlo o obyčajnú vodu.
Na základe toho, že nešlo o obyčajnú dažďovú vodu prišli k záveru, že to musí byť nejaká splašková
alebo kanalizačná voda od susedovcov. Zobral do fľašky vzorku vody a odniesol na rozbor na hygienu.

Výsledkom bolo 300 % prekročenie fekálií. S tým išiel za susedmi, ale oni tvrdili, že od nich to byť
nemôže. Domnievali sa, že voda ku nim prerazila na základe toho, že s ich domom je spojená časť
susedovho domu, kde je pivnica, ktorá je zasypaná. Žiadali ich, aby pivnicu vyprázdnili, ale oni povedali,
že to môžeme urobiť my a na naše náklady. S tým sme nesúhlasili. Keď kopali jamy, tak keď sa chlapi čo
ich kopali dostali na úroveň základov, tak z pivnice vyrazila smradľavá voda, čo aj odfotil. Bola viditeľná

diera na miestach, kde sú spojené domy v smere do pivnice. Nevie ako tá diera vznikla. Potom manželov
G. presvedčili na farebnú skúšku a červená voda vliata do ich WC sa za 6 alebo 7 minút objavila u
nich doma v pivnici vo vykopaných kanáloch. Potom začali opravovať kanalizáciu. Následne 3 až 4
mesiace čakali, kým všetko vyschne a na jeseň začali s opravou. Na miestach, kde vykopal rigoly dal
odvodňovacie rúry pre prípad, že by sa situácia opakovala. Odvodňovacie rúry si pripravil ešte predtým

než bolo zistené poškodené potrubie u susedov. Odber vzorky vody, ktorú dali na hygienu robil on len
za prítomnosti manželky. G. oslovili asi koncom mája 2010, keď sa utvrdili v tom, že voda presakuje v
tých miestach, kde sú spojené domy. Voda, ktorá im presakovala v tomto čase bola kalná a smradľavá.
G. ich závery odmietali s argumentom, že oni majú sucho. Boli sa pozrieť aj u nich doma a nevie či tonebolo v čase, keď ich dotlačili k vykonaniu skúšky. Od konca mája do vykonania skúšky im G. súčinnosť
neposkytovali, dokonca pani G. odopierala vstup na ich pozemok. Začiatkom júla začal kopať výkopy a
vtedy sa objavila v týchto výkopoch voda a potom sa za prítomnosti L.. D. a susedovcov a ním prizvanej

osoby robila skúška žltou farbou a predtým sa robila ešte skúška len za prítomnosti nás a G. červenou
farbou,alebotobolonaopak,lenvie,žebolirobenédveskúšky.Výsledkomprvejskúškybolo,žefarebná
voda sa objavila len vo vnútri, pretože vonkajšie výkopy ešte neboli a výsledkom druhej skúšky bolo, že
sa farebné voda objavila nielen u nás vo vnútri ale aj vo vonkajších rigolách. Nevie ako táto voda prenikla
až ku nim, asi spodkom cez kanály, lebo voda sa objavila na dne výkopu. Voda išla okolo základov

spodkom muriva, nevie či prenikala cez steny. Hrúbka steny v predsieni je 40 cm. Nevie či stena od
susedov má 30 alebo 40 cm. V minulosti s prienikom vody problémy nemali. Vlhkosť z preniknutej vody
vystúpila do výšky cca 1,5 metra ku vypínačom a vtedy obili omietku od spodu a vtedy voda vyrazila do
nich. Vyrazila v strednej časti tejto steny. Na otázky právnej zástupkyne odporcov v 1/ a 2 /rade uviedol,
že dom si stavali samy v roku 1987 a skolaudovaný bol v roku 1989. V roku 1998 prerábal vstup do
domu a v tejto súvislosti robil novú vodorovnú hydroizoláciu, dávali sa nové dlažby a potery. V prvý deň,

keď sa objavila voda, zápach necítil žiadny, resp. určite nie kanalizačný, ale malo to pach vlhkej omietky.
Manželov G. od prvého objavenia vody kontaktovali asi po 3 týždňoch, pretože dovtedy zisťovali, čím
to môže byť a bolo im poradené, že to môže byť od kanalizácie. Videl, že do vonkajších výkopov stále
natekala voda, stále tam išlo čerpadlo aj cez noc. Videl ako sused vymenil koleno a rúry, ktoré boli v
exteriéri a rúry popod dom od kolena po vonkajší múr ho vymeniť nevidel a ani nevie, či boli poškodené.

Voda prestala tiecť vtedy, keď prestalo intenzívne pršať, ale furt tieklo, resp. voda furt dotekala, keď sa
napríklad vypustilo z vane, tak si to aspoň myslí. V júni už nepršalo a furt to tieklo. Keď sused opravil
rúry, tak už netieklo len dotekalo, podľa mňa dotekala pivnica. Všetko robili nanovo, robili sa nové
potery, izolácie, omietky, dlažby, dvere, a to pod dozorom L.. F.. Intenzita zatekania bola určite väčšia v
čase, keď pršalo. Na ďalšie otázky poverenej zamestnankyne navrhovateľa uviedol, že dažďová voda

je zvádzaná zo strechy ich domu tak, že je konštruovaná do tvaru lievika, tam je vpust dažďovej vody
a cez zvislé potrubie prechádza do vodorovného potrubia až do verejnej kanalizácie. Úplne identicky
má zvádzanie dažďovej vody urobené aj pán G.. Kanalizačný zápach sa objavil po tom, keď obnažili
omietky a začala voda tiecť prúdom, kým predtým stena len vlhla. Neodhadne koľko množstva vody
bolo odčerpaného, ale bolo toho veľa. Na otázky odporcu v 1/ rade uviedol, že vzorku vody, ktorú bol

odobrať u nich v átriu v jame dňa 11.07.2010 na rozbor nedal. Vnútorná stena im pred týmito udalosťami
v minulosti nikdy nevlhla. Nehovoril o tom, že by ste ich niekoľko rokov vytápali. Obvodovú, to je úplne inú
stenu, mal zavlhnutú, ale to len do pol metra. V priebehu júla 2010 už s manželmi G. komunikovali, keď
ich presvedčili o tom, že voda preteká z poruchy ich kanalizácie. Na otázky poverenej zamestnankyne
navrhovateľa uviedol, že okrem skúšok so žltou a červenou vodou, ktoré už spomínal vo výpovedi, pri

iných skúškach nebol. Iné skúšky sa nevykonávali. O vykonaných skúškach zápisy nerobili. Voda začala
tiecť v spodnej časti a následne tým zvlhla stena do výšky 1,5 metra. Voda prestala pretekať prúdom
potom, čo prestali intenzívne dažde a keď znova začali, tak znova tiekla a tieklo stále kým neodstránil
závady. Definitívne prestalo tiecť po oprave.

Svedkyňa R. H. na otázky poverenej zamestnankyne navrhovateľa uviedla, že cítila zápach vody do
dvoch alebo troch dní čo začala voda pretekať. Možno to boli aj štyri dni a začalo to na základe toho, že
vykopali jamy a voda tam potom stála a začalo to zapáchať. Najprv sa objavili hnedé fľaky na stene, v jej
strede a keď začali dávať dole omietku, lebo nevedeli čo sa robí, vytryskla z rohu miestnosti pod schodmi
voda. Voda vytryskla a tiekla ako potok, lebo išlo o vodu, ktorá sa zo strechy susedov dostala až takto ku

nim. Nevie aké množstvo vody k nim pretieklo ale čerpadlá išli dva týždne. G. oznámili, čo sa deje asi po
týždni čo sa to stalo, lebo nevedeli, predtým čo to je. Čo to je zistili od pána T., ktorý bol u nich a keď sa
dotkol stien tak povedal, že nie sú zaplesnuté, ale že ide o fekálie. Videli, že im mokne len časť steny a
to presne tá časť, ktorá sa nachádza za pivnicou susedovho domu. Potom volali predošlému majiteľovi
susedovho domu, ktorý im povedal, že cez dvor mu nejde kanalizácia a že ide popod dom. Uistili sa o

tom, že problém bude u susedov na základe toho, že sa o ich stave radili na internetovom portáli a tam
im to bolo odporučené. G. si túto možnosť nepripúšťali. Myslí si, že pivnica susedov slúžila ako nádrž
na vodu a preto ich prosila, aby ju vyprázdnili a keby sa tá hlina vyviezla, tak by sa zistilo, kde je chyba.
Povedali mu, že sa to môže vyviesť, ale majú to urobiť na svoje náklady. Nevie kedy presne boli za G.,
keď si boli istí, že problém bude u nich. Bola prítomná pri obidvoch skúškach, ktoré sa robili so žltou

a červenou farbou. Nevie aké farby boli použité konkrétne pri prvej a konkrétne pri druhej skúške. Pri
druhej skúške bol asi prítomný L.. D.. Skúškami bolo zistené, že voda bola za štyri minúty u nich. Videl to
i pán G. a uznal si to. Opravu robil pán G. okolo jesene 2010. Pri druhej skúške sa voda objavila nielen v
pivnici, ale aj vo výkopových jamách, ktoré boli vonku. V minulosti s pretekaním vody problémy nemali.Pretekajúcou vodou boli poškodené vstupné miestnosti a časť spodných schodov. Voda prestala tiecť
vtedy, keď si mysleli, že to pán G.Ň. opravil, bolo to okolo jesene. Intenzita bola slabá, keď nepršalo, lebo
nebola dažďová voda, ale len ostatná voda a stále sa objavovali náznaky rosenia a keď sa tieto stratili,

tak dom zaizolovali. Mali za to, že voda prestala tiecť na základe toho, že pán G. opravil kanalizáciu
a ak niečo dotekalo tak boli v tom, že to bolo to, čo bolo nahromadené v pivnici. Nevie, či mali zvonku
izoláciu, ale predpokladá, že tam určite bola. Na otázky právnej zástupkyne odporcov v 1/ a 2/ rade
uviedla, že voda vystúpila v podobe fľakov do výške jedného alebo dvoch metrov a stalo sa to za 24
hodín a keď sa dala dole omietka, tak to vytrysklo. Toto bolo začiatkom mája 2010. Na otázky odporcu v

1/ rade uviedla, že dotekanie sa aj po oprave objavovalo a to dovtedy, kým neurobili izolácie a nahodila
sa omietka. Išlo o náhodné dotekanie úplné inej intenzity ako v máji. Hovorila o tom, že ich v minulosti
vytápali, ale nemala na mysli tie miesta, ktoré zatečené boli.

Svedok L.. S. F. vo svojej výpovedi uviedol, že je asi jediný odborník od Žiliny po Liptovský Mikuláš na
ceny stavebných prác, keď má štátne skúšky z odboru pozemných stavieb a z technológie a ekonomiky

výstavby. K týmto veciam týkajúcich sa tohto sporu sa dostal tak, že ho pán H. oslovil s požiadavkou, že
mu vznikla škoda na jeho dome. Keď tam prišiel videl, že mal zatečenú stenu, ktorá susedila s malým
dvorkom, ktorý patrí asi už pánovi G. a kde bola aj šachta. Bolo mu povedané, že na šachte alebo
v kanalizácii došlo k poruche. Videl, že stena bola zavlhnutá splaškami alebo fekáliami, lebo tam bol
smrad a tuchlina a takisto bol narušený betón a steny hnilobou, čo by čistá voda nespôsobila, takže

to musel byť výsledok pôsobenia nejakých chemikálií, resp. agresívnej vody, mohlo ísť o močovinu a
splašky. Na požiadavku pána H. navrhol opravu týchto vecí technológiou sikkaton, ktorá funguje na báze
cementov, ktorých vlastnosťou je nepriepustnosť. Tiež mu dohodol dodávateľa chémie a opravu si robil
pán H., asi svojpomocne. Ešte k tejto technológii uviedol, že ide o hydroizoláciu a to takého typu, že
naozaj neprepustí žiadnu vodu ale zo žiadnej strany, takže vzniká nevyhnutne z teplej strany rosný bod.

Tomu by sa zabránilo sadrokartónovou predstenou, ale tá sa v tomto prípade nezrealizovala, pretože
by to pre firmu Allianz asi bolo drahé, keď to vyškrtla z rozpočtu. Na otázky poverenej zamestnankyne
navrhovateľa uviedol, že pokiaľ sa má vyjadriť aké boli konkrétne poškodenia a kde boli, tak bolo to
suteréne domu, išlo o stenu pri dvorku k nej priliehajúcu podlahu a strop, ďalej stenu, kde sú vchodové
dvere a myslí, že tam bola elektrická rozvodná skrinka. Pokiaľ ide o typ poškodenia išlo o zavlhnutú

omietku, opadanú omietku, trhliny v omietkach, v stenách. Pokiaľ ide o to čo konkrétne je potrebné
vykonať za účelom opravy týchto poškodení a zabránenia vzniku opakovania takýchto situácii, tak je
potrebné stenu z vonkajšej strany obkopať, aby sa zistil stav steny, potom je potrebné stenu ošetriť.
Tým má na mysli, že ak je zavlhnutá tehla treba ju vymeniť, dať tam cement, omietku, penetračný náter
a lepenku. Ďalej sa robí ochrana izolácie styrodurom, ktorý má nielen hydroizolačné, ale aj tepelné

vlastnosti. Poslednou vrstvou je noppova fólia. Zdroj vlhkosti v danom prípade nenašiel. Pokiaľ uvádzal,
že na stenách boli trhliny, tak išlo o stenu nad schodiskom, ktorá je spoločnou stenou so susedným
dvorkom. Pokiaľ ide o špecifiká pri oprave v rozlíšení podľa toho, či k zatečeniu došlo čistou vodou
alebo vodou znečistenou splaškami a močovinou, tak náklady na opravu sú v oboch prípadoch zhruba
to isté. Rozdiel je však v tom, že v dome môže na trvalo zostať zápach, prípadne sa môže objaviť

hniloba alebo huby, čo je dôsledkom hnilobných procesov v stene. Nebol prítomný pri skúške s červenou
vodou. Nespolupracoval so žiadnou inou osobou, keď bol u manželov H.. Pokiaľ robil rozpočet, tak robil
rozpočet na opravu a zamedzenie vzniku prípadnej ďalšej škody a pokiaľ by sa mal vyjadriť k prehľadu
rozpočtových nákladov vypracovaných Kooperativou poisťovňou, a. s. zo dňa 12.08.2010, ktorý mu bol
predložený, tak vyjadriť by sa k jeho správnosti vedel len vtedy, keď by mal k dispozícii cenníky. Pokiaľ

ide o práce, ktoré sú uvedené v tomto prehľade, tak podľa neho na odstránenie škody sú nedostačujúce,
pretože je v nich uvedená vápenná omietka, ktorá sa absolútne nezlučuje s vlhkom a chýba tam sanácia
vlhkosti v podobe izolácie a podobne. Pokiaľ sa má vyjadriť v akej vzdialenosti bolo kanalizačné potrubie
pána G. od domu pána H., tak to by hádal, keď obnažené potrubie nevidel, ale má dojem, že na dvorku
videl šachtu, takže tam mohla byť kanalizácia. Umiestnenie kanalizácie neriešil, videl vzniknutý stav,

ktorý jednoznačne spôsobila voda, vlhko a bolo mu povedané, že je to v dôsledku poruchy kanalizácie
u pána G. a to bral ako fakt. Na otázky právneho zástupcu odporcov v 1/ a 2/ rade uviedol, že bol u
manželov H. prvýkrát v prvej polovici októbra 2010. Keď dnes tlačil fotky, tak má taký dojem, že v strede
dvorka videl šachtu s liatinovým poklopom na základe čoho usudzuje, že zrejme išlo o kanalizačnú
šachtu. Keď prišiel k manželom H. prvýkrát, tak tam už bola nanovo urobená kanalizácia, takže sa nevie

vyjadriť v akom stave bola predtým. Ak dvorček nie je odkanalizovaný ani tam nie sú odkopové tvárnice,
ak hovoria že v máji 2010 boli extrémne zrážky, tak zavlhnutie mohla spôsobiť aj čistá voda.Svedok L.. S. F. vo svojej výpovedi uviedol, že bol asi v roku 2010 u Ing. G., kde bol prítomný aj L..
D.. Boli aj v susedovom dome pána H.. Keď prišli ku H., videl že mali rozbúranú vstupnú chodbičku,
resp. predsieň a ďalej videl, že vytekala voda asi 15 až 20 cm pod izoláciu v zadnej časti predsiene.

Pani H. tvrdila, že to vyteká z pivnice L.. G., ktorá je plná fekálií, preto išli do domu L.. G. a otvorili
poklop nad touto pivnicou, avšak nešiel odtiaľ žiadny smrad ani vlhkosť, bolo tam sucho. Keby tam bola
voda, tak sa zlínavosťou dostane ďalej. Potom išli za dom pána G., kde bola v átriu vykopaná jama a
v nej bola voda pod úrovňou základovej špáry, resp. izolácie. Za jeho prítomnosti sa robila skúška s
červenou vodou, keď stál pri šachte nachádzajúcej sa v záhrade pána H., aspoň si myslí, keď ich tam

doviedol a išlo o šachtu pod úrovňou jeho prízemia. Keď sa voda vyliala, tak bolo vidieť, že vytekala
mimo rúry, rúrou išlo minimálne množstvo. Záver bol taký, že bude treba hľadať poruchu potrubia na
trase od domu pána G. do šachty. Nevie, či sa červená voda objavila aj v dome pána H., ale ak tvrdil, že
zatekanie spôsobuje voda od pána G., tak červená voda sa mala u neho objaviť. Videl, že medzi domami
je medzera skoro 3 cm a podľa neho je jasné, že ak neboli odkanalizované átriá, tak voda si našla cestu
najmenšieho odporu a v čase jej namnožstenia odtekala takto. Videl, že medzi základom a múrom domu

pána H. bola vodorovná izolácia. Izolácia po rokoch stráca svoje vlastnosti, aj mne doma vlhne stena.
Na otázky právneho zástupcu odporcov v 1/a 2/ rade uviedol, že sa stáva, že izolácia časom stráca
funkčnosť. Videl, že pán H. tam má nejakú izoláciu medzi základom a múrom, lebo bolo vidno niečo také
tmavé, asi išlo o lepenku, ale v akom stave bola izolácia nevie. Vodu, o ktorej hovoril vo svojej výpovedi,
že videl vytekať videl ako vodu čistú, povrchovú bez zápachu. Na otázky poverenej zamestnankyne

navrhovateľa uviedol, že keď prišiel do domu H. necítil žiadny zápach. Videl len zavlhnutú stenu do výšky
asi 30 cm od izolácie. Nevie v akej vzdialenosti bola poškodená časť potrubia od domu pána H., ale bolo
to tesne pri šachte. Pokiaľ hovoril, že pri skúške červenou vodou, išlo cez rúru minimálne množstvo,
ktorého nebolo veľa, išlo do zeme ale nie pri dome H., ale v jeho záhrade. Na ďalšie otázky poverenej
zamestnankyne navrhovateľa uviedol, že pokiaľ ide o to, či je možné, že by časť vody z kanalizácie

pretiekla ku H. uvádza, že toto mohlo byť zrejmé zo skúšky červenou vodou, ale on jej výsledok nevie.
Za jeho prítomnosti nebolo zistené presné miesto, kde bola poškodená kanalizácia, ale od pána G. vie,
aj videl, že boli odpojené potrubia na trase od domu do šachty. Pri skúške s červenou vodou bol prítomný
pán D., pán H. a pán G.. Obhliadnuť stav veci bol minimálne dva alebo trikrát. U manželov H. bol len raz.
Nepamätá si, kedy sa robila skúška s červenou vodou. Na ďalšie otázky právneho zástupcu odporcov

v 1/ a 2/ rade uviedol, že videl opravené koleno potrubia pána G. v dome a bol prítomný pritom ako
do neho nalial vodu a nič nevytekalo. Na ďalšie otázky poverenej zamestnankyne navrhovateľa uviedol,
že nevidel poškodené koleno potrubia u pána G., ani že by u neho z potrubia prenikala voda, ale on mi
hovoril, že radšej vymení koleno pre istotu.

Odporca v 1/ rade k výpovedi tohto svedka uviedol, že chce vysvetliť to čo bolo uvedené v súvislosti
so skúškou s červenou vodou svedkom L.. D.O. V. L.. F.. Vlialo sa 10 litrov vody a svedkovia uviedli,
že do šachty vtieklo minimum z tohto množstva. Keďže jemu to nedalo ako odborníkovi v danej oblasti
pokoj, tak preveroval stav v šachte, ktorá je spoločná pre viac domov a v ktorej sa kontrolovala červená
voda a zistil, že okrem toho, že mal malú štrbinu na kolene, tak hlavný dôvod prečo tá červená voda

nevtiekla do šachty bolo zaústenie jeho kanalizačného potrubia do šachty, ktoré bolo vo vzdialenosti asi
30 cm porušené, akoby na to spadla zemina a narušila ho. Preto červená voda nevtiekla do šachty, ale
stratila sa tesne pri zaustení jeho potrubia do šachty a odtiaľ nemohla vtiecť do domu H., lebo výškovo a
vzdialenostne je to postavené tak, že by musela ísť hore kopcom. Ešte chce poukázať na to, že H. tvrdili,
že jeho pivnica bola naplnená vodou a fekáliami. Svedok D. i svedok F. uviedli, že po otvorení poklopu do

pivnice nebolo viditeľná žiadna vlhkosť, ani voda. Doplnil, že potom čo H. urobili izoláciu dňa 21.09.2010,
tak on robil následne terénne úpravy vo svojom átriu a objavil malé okienko zboku pivnice, o ktorom
dovtedy nevedel a cez toto okienko urobil fotografie tohto priestoru, ktoré súdu predložil a poukázal na
to, že je na nich vidieť, že stena s H. nevykazuje žiadnu vlhkosť a priestor tej pivnice nebol zavodnený.
Ďalej uviedol, že v čase od 01.05. do 05.05.2010 v Dolnom Kubíne napadlo 75 mm/m2 zrážok, čo bolo

extrémne množstvo oproti priemeru. Oproti rokom 2007 - 2011 bolo v roku 2010 o 30 % viac zrážok.
Na trávnik, ktorý atakuje stenu H. padlo 7500 litrov vody v priebehu spomínaných májových piatich dní.
Tá voda musela niekde uniknúť a vsiaknuť stenu. V čase, keď pán H. mal vykopané jamy, teda pre
opravou izolácie urobil fotografie izolácie jeho steny, ktoré preukazujú v akom stave bola jeho izolácia.
Odporca v 1/ rade ďalej uviedol, že na fotografii na č.l. 167 je vidieť špáru medzi jeho a susedovým

domom kadiaľ z trávnika mohla vytekať voda a poškodiť stenu domu H.. Na fotografii na č.l. 169 je
vzorka izolácie zo susedovej steny, ktorú mi kázal odobrať ID. Ku fotografii na č.l. 168 uvádza, že táto
preukazuje nedostatočnú, resp. odtrhnutú izoláciu na spodnej časti steny domu H..Svedok L.. Ľ. Š. na otázky poverenej zamestnankyne navrhovateľa uviedol, že pracuje v spoločnosti
Hydroekol, ktorá sa zaoberá vodovodmi a kanalizáciami a do domu manželov H. sa dostal na základe
toho, že ho oslovila matka pána H., že majú problém so zatekaním a či by sa na to nepozrel. Nepamätá

si, kedy tam bol. Išiel tam aj so svojím kolegom L.. D., ktorého zavolal. Keď tam prišli, tak videl,
že za hlavným vstupom do domu po ľavej strane bol vyhĺbený rigol, ktorý bol vysypaný drenážnym
štrkom a do pol metra bola osekaná vnútorná omietka na stene domu. Pri príchode zacítil pach fekálií.
Za účelom identifikácie pachov a miesta odkiaľ pochádzali, najprv vylúčili, že by išlo o pachy z vnútra
domu, resp. z iného zdroja a dospeli k záveru, že pach pochádza z rigolu, keď tento ovoniaval z blízka

a pozoroval tekutinu, ktorá sa v ňom nachádzala a videl, že je zlínavá a teda ide od spodu a od spodu
zavlhčuje stenu. Rigol majitelia vykopali za účelom odvedenia vody mimo ich vnútorných priestorov. Je
presvedčený, že v danom prípade išlo o fekálie buď ľudské alebo zvieracie. Následne hľadali príčinu,
teda zdroj odkiaľ by mali fekálie pochádzať. Do úvahy prichádzali len dva zdroje buď vlastný, alebo
cudzí, pričom po preštudovaní okolia a toho kadiaľ vedie kanalizácia H. ako aj s ohľadom na to, že
zavlhnutá stena susedila s cudzím objektom a ide o domy vo svahu tak, dospeli záveru, že príčinou

nie je vlastný zdroj. Keďže bol k tomu potrebný aj dôkaz dohodli sa, že urobia skúšku farebnou vodou,
kedy sa táto naleje do umývadla alebo WC a pozoruje sa, či vyteká do najbližšej šachty, alebo uniká cez
blízku sondu. Konštatovali, že sondou môže byť aj vykopaný rigol. Na vykonaní skúšky farebnou vodou
sa dohodli s manželmi H. a pani G., ale tejto skúšky sa osobne nezúčastnil. Nie je zapísaný v zozname
znalcov pre odbor, ktorého sa týkajú skutočnosti, ktoré uvádza vo svojej výpovedi a tieto sa týkajú jeho

práce v spoločnosti Hydroekol. Pokiaľ ide o odpoveď na otázku, či podľa jeho názoru voda z kanalizácie
manželov G. mohla prenikať do domu H. tak hovorí áno, keď podľa ohliadky na ktorej bol prítomný mohol
uzavrieť, že by to tak mohlo byť a potom ako mu povedal L.. D. výsledok skúšky dospel k záveru, že
tomu tak naozaj bolo. Na dôkaz transparentnosti navrhol, aby prizvali aj L.. F., ktorého ako odborníka
odporučil. Vtedy keď bol u H. videl vodorovnú izoláciu aj zvislú izoláciu ich domu, pričom pokiaľ ide o

vodorovnú, táto bola porušená v dôsledku vybudovania rigolu. Pokiaľ ide o poškodenia domu manželov
H. sústredil sa na rigol a videl osekanú omietku a na ostatné detaily sa nepamätá, lebo sa im ani
nevenoval. Na otázku či izolácia na doma manželov H., ktorú mal možnosť vidieť plnila svoju funkciu
odpovedá, že videl izoláciu z lepenky, keď ide o typ izolácie proti zemnej vlhkosti, ktorá by mala byť pre
daný typ stavby postačujúca. Tlaková izolácia ako ďalší typ izolácie sa používa napríklad v prípadoch

výskytu spodnej vody. Pokiaľ ide o to, či bola funkčná, toto vizuálne zistiť nemožno, možno to zistiť
iba náročným dokazovaním, napríklad odkopaním, striekajúcou vodou a podobne. Na otázky právneho
zástupcu odporcov uviedol, že pokiaľ ide o životnosť izolácie, táto je závislá od jej prevedenia vrátane
materiálu a jej ochrany. V súčasnosti sa to robí styrodurovými doskami, predtým sa robil napríklad obklad
tehlou. Keď je izolácia bez ochrany, teda chýba tehla, fólia, alebo drenáž tak určité druhy rastlín alebo

drevín môžu po cca 20 rokoch izoláciu prerásť a narušiť. Pri návalových dažďoch sa môže stať, že
izolácia zemnej vlhkosti nemusí zabrániť tomu, aby voda neprenikla cez túto izoláciu, pretože sa vytvorí
vaňa a stĺpec vody ju pretlačí cez slabé miesta. Na otázku odporcu v 1/ rade uviedol, že pokiaľ vo svojej
výpovedi uviedol, že na zisťovanie porúch izolácie sa robia skúšky odkopaním a striekaním a vytvorením
vane, tak tomu predchádza vizuálna ohliadka, resp. kontrola tejto izolácie. Keď je porušená izolácie je

možné to vidieť aj vizuálne (napríklad je možné vidieť prasklinu alebo odchlipnutie dvoch pásov). K tomu
ešte dopĺňa, že niektoré poškodenia izolácie je možné vidieť už hneď voľným okom a prípadne hmatom,
ale niektoré poškodenia sú také, ktoré sú zistiteľné len prostredníctvom náročných skúšok. Na otázky
poverenej zamestnankyne navrhovateľa uviedol, že pokiaľ ide o izoláciu domu H., tak videl zvislú, aj
vodorovnú. Zvislá bola odhalená v hornej úrovni a žiadne porušenia nevidel. Pokiaľ ide o vodorovnú

izoláciu, túto videl už preseknutú, čo bol výsledok vybudovaného rigolu. Pokiaľ malo byť pri skúške
červenou farbou zistené, že táto prenikala aj popod kanalizačnú rúru, tak tomuto by mohla zabrániť
tlaková izolácia, ktorá sa dáva pri stavbách so zistenou spodnou vodou nad úrovňou konštrukcií. Pri
rodinných domoch sa izolácia volí podľa výškovej úrovne hladiny spodnej vody. Na otázky povereného
zamestnanca vedľajšieho účastníka na strane odporcu uviedol, že pokiaľ ide o odpoveď na otázku v

akom rozsahu a kde všade bola vysekaná omietka pri rigole, odpovedá, že sa venoval len plochám nad
rigolom, stene nie, resp. nepamätá si aký bol stav ostatných stien. Na danú dobu pokiaľ má na mysli
čas výstavby domov, kde stojí aj dom H. mal dom štandardnú izoláciu. Nevie, či tam bola vybudovaná aj
drenáž, ktorá by pomohla odviesť preniknuté povrchové vody. Našou úlohou u manželovo H. bolo zistiť
príčinuzavlhnutiaichdomu,žiadnyrozpočetnaopravu prenichnevypracovával.Nebol priodstraňovaní

následkov zavlhnutia.

Znalec L.. M. Z. vo svojom znaleckom posudku č. 50/2013 zodpovedal na otázky, ktoré mu boli uložené
súdom (č.l. 234 spisu) nasledovne. Pokiaľ ide o príčinu vzniku škody na rodinnom dome súp. č. 2011 boloňou nadmerné zaťaženie hydroizolácie rodinného domu č. 2011 hydrostatickým tlakom podzemných
vôd. Porušenie hydroizolačných konštrukcií až do takej miery, že došlo k ich úplnému znefunkčneniu
a následnému prieniku vody do suterénnych priestorov rodinného domu súp. č. XXXX má dve hlavné

príčiny: a) nevhodne navrhnuté technické riešenie hydroizolácií podzemných častí rodinného domu súp.
č. XXXX v projektovej dokumentácii, ktoré nezohľadnilo miestne geologické a najmä hydrogeologické
pomery v mieste stavby, ktorú príčinu znalec pokladá za primárnu, b) nedoriešené zabezpečenie
odtoku dažďových vôd z uzatvoreného dvora medzi rodinnými domami súp. č. 2010, 2011 a 2012.
Ak by však bola hydroizolácia podzemných častí rodinného domu súp. č. 2011 navrhnutá na základe

miestnych hydrogeologických podmienok, nedošlo by k jej porušeniu pôsobením odtoku dažďových
vôd z uzatvoreného dvora medzi rodinnými domami súp. č. 2010, 2011 a 2012, ktorú príčinu znalec
pokladá za sekundárnu. Pokiaľ ide o výšku škody, znalec ju stanovil v rozpätí od 10.640,80 eur až
12.785,- eur s 19% DPH. Na otázku, či hydroizolácia rodinného domu súp. č. 2011 spĺňala kritériá
podľa stavebných predpisov znalec odpovedal, že hydroizolačné konštrukcie rodinného domu súp. č.
2011, tak ako boli navrhnuté a prevedené, boli v súlade s článkami "ON 73 0606 Izolácie asfaltové,

"navrhovanie a prevedenie", platnými pre vykonávanie izolácií III. Kategórie, t.j. proti zemnej vlhkosti,
pričomnebolonožnésdostatočnouistotouoveriťpočetvrstievnatavenýchhydroizolačnýhpásovapreto
nie je možné jednoznačne preukázať súlad aj pre izolácie II. Kategórie, t.j. proti stekajúcej vode. Takto
prevedené izolácie však nespĺňajú požiadavky na izolácie I. kategórie, t.j. proti hydrostatickému tlaku,
pričom práve táto kategória izolácie je pre podmienky popísané v inžiniersko-geologických posudkoch

potrebná. Napokon znalec uviedol, že pri posudzovaní príčin vzniku poruchy na hydroizolácii rodinného
domu 2011 mohol vychádzať len z dostupných údajov, ktoré boli k dispozícií počas spracovávania
znaleckého posudku. Nebolo možné posúdiť detailné technické prevedenie detailov (styk vodorovnej
a zvislej izolácie, napájanie jednotlivých pásov, ukončenie hydroizolácie na úrovni terénu...), stupeň
degradácie izolácie vplyvom starnutia a ďalšie podrobnosti, ktoré by umožnili detailne určiť miesto vzniku

poruchy a následne aj presne identifikovať chyby, resp. vady prevedenia hydroizolačných konštrukcií.
Táto skutočnosť však nemá žiadny vplyv na konštatovania uvedené v odpovediach na predchádzajúce
otázky.

Vo svojom výsluchu na pojednávaní dňa 16.09.2013 znalec L.. M. Z. uviedol, že výrazný vplyv na

posudzovanú vec mali atmosferické zrážky, ktoré boli začiatkom leta 2010 na celom území Slovenska.
Jednalo sa o extrémne zrážky v rámci celej histórie sledovania zrážok na území Slovenska, pričom boli
dosiahnuté rekordné úhrny zrážok v mesiaci máj a jún 2010 za obdobie od r. 1880 až do súčasnosti.
Tieto zrážky neboli jednorázové, lokálne ale prebiehali celoplošne v priebehu od apríla do júna 2010.
Na ilustráciu uviedol, že do roku 2010 bola rekordná hodnota úhrnu zrážok pre územie Slovenska 165

mm, ktorá bola dosiahnutá v máji 1939, pričom v máji 2010 bola táto hodnota 235 mm. Z tohto vyplýva,
že sa jednalo skutočne o extrémne zrážky, ktoré mali výrazný vplyv na prietoky a hladiny podzemných
vôd na celom území Slovenska. V oblasti W. G. bol dosiahnutý zrážkový úhrn za mesiac máj 2010
až 325 až 350 mm. Tieto skutočnosti uviedol z dôvodu, aby bolo jasné, že v posudzovanom období
došlo v posudzovanej lokalite skutočne extrémnym zrážkam, ktoré mali podstatný vplyv na posudzovanú

vec. Pokiaľ ide o konkrétne výhrady navrhovateľa uvádza, že navrhovateľ uvádza, že v znaleckom
posudku nie je dostatočne posúdený vplyv splaškových odpadových vôd unikajúcich z poškodenej
kanalizácie rodinného domu p. G.. V znaleckom posudku sa týmito vodami zaoberal v kapitole 5.1.
ods. d/ na str. 13, kde je popísaný postup týchto vôd smerom k domu p. H.. Pre posúdenie vplyvu
na možné porušenie hydroizolácie rodinného domu p. H. nie je podstatné, či sa jedná o vody "čisté"

alebo splaškové. Asfaltové izolácie použité na rodinnom dome p. H. sa používajú aj na izoláciu žúmp,
silážných jám, či veľkokapacitných hnojísk na poľnohospodárskych družstvách, kde sú zaťažované
koncentrovanou močovkou, ktorá je podstatne agresívnejšia ako nariadené ľudské exkrementy zo
záchodu. Znalec v kapitole 5.1. ods. d znaleckého posudku nepopiera, že by sa časť splaškových vôd z
poškodenej kanalizácie rodinného domu G. nepodieľala na zatekaní do pivnice rodinného domu H.G.. V

záverečnej časti kapitoly 5.1. znaleckého posudku len konštatuje, že tieto vody nie sú najnepriaznivejšie
z hľadiska pôsobenia na hydroizoláciu rodinného domu H., t.zn. ich vplyv na hydroizoláciu z hľadiska
možnosti vzniku zaťaženia tlakovou vodou je nepodstatný. Vplyv splaškových vôd na výšku škody
nie príčinu škody, neposudzoval pretože táto otázka mu nebola položená. Pokiaľ ide o druhú výhradu
navrhovateľa k tomu uvádza, že z hľadiska vplyvu jednotlivých skupín vôd uvedených v kapitole

5.1. bolo nemožné vzhľadom na nedostupnosť a finančnú náročnosť zabezpečenia hydrogeologických
podkladov presnejšie špecifikovať kvantitatívne podiely jednotlivých skupín vôd uvedených v kapitole
5.1. Na základe hrubého odhadu je možno konštatovať, že vody uvedené v odseku a kapitoly 5.1. sa
podieľali na zaťažovaní hydroizolácie rodinného domu H. v objeme cirka 70 až 90% , vody podľa odsekub/ v objeme 3 až 10%, vody podľa odseku c/ 2 až 5% a vody podľa odseku d/ 1 až 5%. V objeme vôd
podľa odseku d/ sú započítané aj dažďové vody zo strechy rodinného domu p. G.. K tretej výhrade
týkajúcej sa nedostatočného zabezpečenia odtoku dažďovej vody z átria medzi rodinnými domami

2011 a 2012 uviedol, že sa k tomu vyjadril v článku 1 ods. d záveru znaleckého posudku. Na záver l
uviedol, že všetky vyššie uvedené skutočnosti nemajú vplyv na záver znaleckého posudku v zmysle,
že hlavnou príčinou vzniku škody na rodinnom dome súp. č. 2011 je nevhodne navrhnuté technické
riešenie hydroizolácie podzemných časti rodinného domu. Na otázku sudkyne uviedol, že zotrváva na
svojom znaleckom posudku, tak ako bol podaný písomne a nemá dôvod ho meniť. Na otázky poverenej

zamestnankyne navrhovateľa uviedol, že pokiaľ ide o údaje o zrážkach, ktoré uviedol, tak tieto čerpal
z článku uverejnenom v meteorologickom časopise č. 13/2010, ktorý vypracovali pracovníci SHMÚ. K
tomuto článku sa dostal cez internet. Na žiadosť navrhovateľa znalec predložil zminimalizovaný článok.
Pokiaľ ide o údaje o Dolnom Kubíne, tak ide o údaje stiahnuté z internetu zo stránky SHMÚ, znalec
predložil výtlačok z internetu, na ktorom je mapka Slovenska farebne označená množstvom zrážok.
Na ďalšiu otázku uviedol, že podľa jeho zistení rodinný dom H. nebol opatrený drenážou. Myslí si,

že by určite v nejakej norme našli, že je potrebné vykonať technické opatrenia chrániace podzemné
časti stavby proti podzemnej vode v akejkoľvek forme, ale nevie, či by našli, ktorý z vlastníkov domov,
ktoré sa stavali postupne a na seba určitým spôsobom stavebné nadväzujú je povinný tieto opatrenia
zrealizovať. On na túto otázku odpovedať teda nemôže. Na ďalšiu otázku, a to na základe čoho dospel
k záveru, že bola potrebná izolácia proti hydrostatickému tlaku, keď na str. 8 bod 4.1. posledná veta a

bod 4.2. posledná veta uvádza, že po oddreňovaní terénu postačí urobiť izoláciu len proti normálnej
zemnej vlhkosti, prípadne proti zvýšenej zemnej vlhkosti uvádza, že inžinierskogeologické prieskumy
citované v znaleckom posudku spracuvávajú geológovia a nie stavební projektanti a preto sú možné
aj iné spôsoby ochrany ako sú uvádzané v inžinierskogeologických prieskumoch. Spôsob uvádzaný
v inžinierskogeologických prieskumoch predpokladá realizáciu drenáže v kombinácii s izoláciou proti

zemnej vlhkosti, resp. zvýšenej zemnej vlhkosti. V prípade nerealizácie drenáže je možné toto riešenie
nahradiť hydroizoláciou proti tlakovej vode. Pokiaľ ide o popis cesty kanalizačnej vody od G., ktorá
je uvedená v znaleckom posudku pod písm. d/ bodu 5.1. posudku a ktorú popisuje aj na fotografii č.
1 a 2 na str. 33 posudku v spojení s plánom oboch domov, uvádza: Zakreslenie pivnice v rodinnom
dome G. v prílohe č. 3 znaleckého posudku je odhadované na základe údajov p. G.. Predpokladá,

že pivnica v skutočnosti siaha až po vonkajší múr rodinného domu p. G., pretože výstavba pivnice tak
ako je zakreslená v prílohe č. 3, by bola nelogická, zbytočne nákladná s tým, že by vznikol nevyužitý
priestor medzi obvodovou stenou budovy a stenou pivnice. Z týchto dôvodov predpokladá, že pivnica
je zrealizovaná až po vonkajší obvodový múr. Čo sa týka fotografií na str. 33 znaleckého posudku
je na nich viditeľný lokálny vtok vôd do priestoru suterénu vo vzdialenosti cca 1 m od vnútorného

nosného múru medzi chodbou a vstupným priestorom rodinného domu p. H.. Presné miesto takéhoto
vtoku nemusí znamenať , že podzemné vody vtekajú do konštrukcie podzemnej časti rodinného domu
presne oproti takto viditeľnému vtoku. Takéto miesta môžu vzniknúť vplyvom prúdenia podzemnej vody
jednak v horninovom prostredí a jednak v samotnej konštrukcie obvodového múru aj vo vzdialenosti
niekoľko metrov. Čo sa týka pôvodu vôd z porušenej kanalizácie rodinného domu p. G., jedná sa o

dva úplne rozdielne typy vôd, jednak sú to splaškové odpadové vody so zariaďovacích predmetov
rodinného domu a jednak dažďové odpadové vody zo strechy rodinného domu. Pokladal za potrebné
uviesť, že vzhľadom na charakter porušenia kanalizácie, tak ako ho opísal p. G. a ktorý nie je nikde
zdokumentovaný,odhaduje,žeprinízkychprietokochodpadovýchvôd,t.j.priprietokochsplaškovmohlo
unikať do zemného prostredia cca 40 až 60% prietoku, pri prietoku dažďových vôd cca 10 až 30%.

Pokiaľ hovoril teraz o percentách, ide len o jeho odborný odhad. Rozmery strechy domu p. G. zisťoval,
čo sa týka objemov dažďových vôd odtekajúcich z átria zaťažujúcich hydroizoláciu susedného domu,
je možné, toto množstvo pomerne presne kvantifikovať. V mesiaci máj 2010 sa jednalo približne o 20
m kubických dažďových vôd. Čo sa týka dažďových vôd zo strechy rodinného domu p. G., vznikajúce
množstvo dažďových vôd je taktiež možné pomerne presne kvantifikovať, na približne 50 m kubických,

čo však nie je presne určiť je aké množstvo odtieklo poškodenou kanalizáciou do verejnej kanalizácie a
aké množstvo z týchto vôd vsiaklo do podložia rodinného domu a podieľalo sa na zaťažení hydroizolácie
domu p. H.. Pokiaľ by mal navrhnúť spôsob odvodnenia átriového dvoru, tak podľa neho by to mala byť
kanalizácia vedúca popod domy alebo cez miesto, ktoré by najviac vyhovovalo jednotlivým vlastníkom
domu. Podotýka, že sú tam tri domy, ktoré spolu susedia. Pokiaľ ide o odpoveď na otázku, či to že

nebol zabezpečený odtok dažďových vôd z uzavretého dvora je v súlade so stavebnými predpismi
alebo nie, tak na ňu odpovedá, že toto riešenie nie je v súlade s mne známymi všeobecne záväznými
predpismi. Naďalej trvá na tom, že percentuálne v rozmedzí od 70 do 90% sa z vôd pôsobiacich na
hydroizoláciudomuH.podieľalivodyuvedenévznaleckomposudkupodpísm.a/vbode5.1.znaleckéhoposudku. Tieto vody vznikajú na ploche cca 28.000 m2. Pri hrubých prepočtoch ktorými stanovil ich
percentuálny podiel vo výške 70 až 90% uvažoval že len 5% z celkového množstva vody, ktoré padlo
na uvedenú plochu dotečie až k domu p. H.. V zmysle citovaných inžiniersko geologických prieskumov

podložie celého záujmového územia od vrcholu Brezovec po dotknutý rodinný dom tvorené jeden
až 3 m hrubou vrstvou priepustného materiálu, pod ktorou sa nachádza vrstva nepriepustných ílov.
Časť dažďových vôd, ktoré spadnú na toto územie odtečie povrchovým odtokom do uličných vpustí,
dažďovej kanalizácie, prípadne mimo záujmového územia. Toto množstvo odhaduje na približne 60%.
Zbytok dažďových vôd vsiakne do podložia a steká po nepriepustnej vrstve smerom dolu svahom.

Väčšina týchto vôd je zachytávaná prirodzenými drenmi, ktoré tvoria podsypy miestnych komunikácií,
ryhy uložených inžinierskych sietí. Len malá časť z celkového množstva spadnutých dažďových vôd
zaťažovala hydroizolačné konštrukcie domu H.. Jedná sa cca o 5% celkového množstva. Pokiaľ sa má
vyjadriť k položkám č. 25 a 28 udaných k výške škody a rozporom medzi množstvo odvezenej sutiny
a počtom km, ktoré sú uvedené v posudku a ktoré uviedol navrhovateľovi p. H. a s ktorými počítal
Ing. Rieger tak k tomu uviedol, že položky č. 25 a 28 sa týkajú len oddielu 9 - ostatné konštrukcie a

práce. Vývoz ďalšieho materiálu na skládku a jeho uloženie je rozpočtované v oddieli 1 zemné práce
položky 6 a 7. K výške škody uvádza, že táto bola stanovená po 2,5 roku do vzniku škody len na základe
ústnych informácii manželov H., rozpočtu, ktorý je súčasťou spisu. Za prípadné nedostatky alebo vady
týchto podkladov nemôžem niesť zodpovednosť. Na otázku sudkyne uviedol, že pokiaľ by na rodinnom
dome H. bola zrealizovaná hydroizolácia proti tlakovej vode tak aby spĺňala požiadavky uvádzané v

inžinierskogeologickýchprieskumoch,nemalabyporuchanakanalizačnompotrubívplyvnavznikškody
na rodinnom dome H..

Kontrolný znalecký posudok vo veci podala znalkyňa L.. O. C., ktorá vo svojom posudku č. 12/2014
uviedla, že pokiaľ ide o znalecký posudok č. 50/2013 je možné čiastočne stotožniť so závermi v

bode 1.a/ a 1.b/, kde je primárna skutočnosť nedodržanie technických podmienok pri zakladaní vo
svahu a nevybudovanie drenážneho systému. Sekundárna príčina - nevybudovanie hydroizolácie
proti tlakovej vode. Dôsledok: sadanie stavby s následným výskytom porúch na základovej časti a
kanalizácii, vlhnutie, priesak vôd do suterénu. Ďalej v posudku uviedla, že uvedené atriové rodinné domy
nachádzajúce sa v svahovitom teréne, neboli zrealizované podľa ČSN a všeobecných požiadaviek na

stavby podľa vyhlášky č. 532/2002 Z.z.. Hydroizolácie prevedené v základovej časti suterénu domu
súp. č. 2011 nespĺňajú požiadavky na izolácie 1. kategórie proti hydrostatickému tlaku, pričom táto
kategória izolácie bola stanovená v podmienkach popísaných v inžiniersko-geologických posudkoch.
Izolácia spodnej stavby nebola prevedená správne, čoho dôsledok je porucha, vlhnutie spodnej časti
stavby, ktorá bola v priamom kontakte s terénom, a to sú základy, suterén, nosné steny a oporné múry.

Dimenzia potrubia ležatej kanalizácie podľa predloženej projektovej dokumentácie stavby rodinného
domu súp. č. XXXX nezodpovedá požiadavkám na odvedenie dažďových a splaškových odpadných
vôd pri prívalových dažďoch. Dažďové vody majú z upraveného terénu, t.j. átria a zelených plôch
záhrad koeficient odtoku 0,50, čo predstavuje 50% dažďových vôd presiaknutých do pôdy a následne
stekajúcich do základovej časti domov. Uvedené množstvo presiaknutej vody do základovej časti je

nutné odviesť funkčným drenážnym systémom do recipientu. V základovej časti nie je riešený drenážny
systém, čo má za následok, že prívalové dažde s priesakom dažďovej vody zo svahovitého územia
spôsobili zvýšenú hladinu spodnej vody v základovej časti. Prevedenie nedostatočnej hydroizolácie
proti tlakovej vode vyskytujúce sa v základovej časti rodinného domu súp. č. XXXX spôsobilo poruchy
prejavujúce sa vlhnutím stien, prasklinami stien základových častí, zaplavovaním priestoru cez praskliny

v základoch a základných stenách domu. Porucha na kanalizačnom potrubí v rodinnom dome súp. č.
2012 bola spôsobená zvýšenou hladinou spodnej vody gravitačne stekajúcej a presakujúcej z terénu do
základovej časti domu, svahovitým podložím.

Vo svojom výsluchu na pojednávaní dňa 12.05.2014 znalkyňa L.. O. C. uviedla, že pokiaľ by mala

zodpovedať na otázky, ktoré uviedol navrhovateľ vo svojom vyjadrení zo dňa 04.04.2014, tak na otázku
pod č. 2, aby vysvetlila odpoveď na otázku č. 1, teda v čom konkrétne sa čiastočne stotožňuje so
závermi znalca a v čom sa nestotožňuje, a z akých dôvodov, uvádza, že na rozdiel od L.. Z., považuje
za primárnu príčinu neexistenciu fungujúceho drenážneho systému, a ako sekundárnu príčinu určujem
poškodenie hydroizolácie, resp. jej nevybudovanie, pretože ona síce na mieste samom nebola, ale

predpokladá, že tam nebola vybudovaná izolácia proti tlakovej vode, hoci vzhľadom na hydrogeologický
prieskum bola potrebná. Podľa nej, ak by bol vybudovaný fungujúci drenážny systém na odvedenie vôd
zo základovej časti domu, tak by nedošlo k rýchlemu poškodeniu základového muriva v suteréne, a
tým pádom aj izolácie. Jej v spodnej časti jednotlivých domov chýba vybudovanie drenáže, ktorý aninebol projektovaný. Ak by na dome H. bola vybudovaná izolácia proti tlakovej vode, tak si myslí, že
by zabránila vzniku spodnej vody do suterénu. Podľa nej príčinou vzniku poškodenia steny rodinného
domu bolo to, že zrážkové vody zhromaždené v átriu, resp. všetkých átriách, kým úplne vsiakli, tak stáli

v najnižších častiach suterénu, resp. základovej časti suterénu. Na otázku poverenej zamestnankyne
navrhovateľa znalkyňa uviedla, že drenážny systém nie je naprojektovaný a vybudovaný pod domom p.
H., čo vie z predloženej projektovej dokumentácie, ktorá je pripojená k spisu a predpokladá, že keďže ide
podľatejtodokumentácieotypovédomy,taktakýtosystémzrejmenebolnaprojektovanýanivybudovaný
pod domami, ktoré stoja nad domom H.. Ide však o predpoklad. Na ďalšiu otázku uvedenú pod č. 2 vo

vyjadrení navrhovateľa zo dňa 04.04.2014, a to aký vplyv na vznik škody v suteréne rodinného domu
s. č. 2011 malo poškodené kanalizačné potrubie v rodinnom dome s. č. 2012, uviedla, že ak mal p.
G.Ň. vybudovanú kanalizáciu rovnako ako p. H., tak ide o kanalizáciu, kedy dažďový odpad ide do
vnútra domu, a na toto potrubie sa napája splašková kanalizácia z vnútorných zariadení domu a vzniká
efekt spojených nádob. Keď nestačí odtekať voda zo strechy, vyteká potom do suterénu. V danom
prípade išlo o kameninovú kanalizáciu, keď potrubie je položené na jednej betónovej doske, alebo na

štrku, a môže prasknúť vtedy, ak stavba sadá. To vraví zo svojich pracovných skúseností. Nedokáže
stanoviť percentuálny vplyv poškodenia kanalizácie domu p. G. na poškodenie základovej časti domu
p. H., pokiaľ skúška farebnou vodou nebola prevedená tak, ako sa má robiť a to má prebiehať tak,
že sa do vnútorných zariadení v dome naleje minimálne 1000 l zafarbenej vody a pri dome H. by sa
sondou vo vykopanej časti mala zistiť výška zafarbenej vody, ako aj by sa malo zistiť, koľko z tejto

vody odtieklo do kanalizačnej šachty. Znamená totiž, že ak na plochu 1x1 m2 vystúpi voda do 10 cm,
tak sa jedná o priesak 100 l. Podľa nej by sa dalo povedať len to, že ak by celý deň pršalo, tak podľa
jej odhadu by presiaklo do základových častí domu H. z domu XX m3 za deň a z átria 35,25 m3 za
deň. Na otázku poverenej zamestnankyne navrhovateľa znalkyňa uviedla, že ak hovorila o uvedených
priesakoch za deň, tak vychádzala z výpočtového prietoku 250 mm a ak v danom čase boli mimoriadne

zrážky, tak by tento výpočtový prietok bol zhruba o 1/3-inu vyšší, pretože podľa hydrometeorologického
ústavu boli zrážky v danom období 325 mm. Tým pádom by boli priesaky o 1/3-inu vyššie, teda o 1/3-
inu viac ako 96 m3 a o 1/3-inu viac ako 35,25 m3. Na otázku právneho zástupcu odporcov uviedla,
že ak hovorila o uvedených priesakoch za deň, tak z jej strany ide o odhad, ktorý sa opiera o takúto
modelovanú situáciu. Zo strechy je odtok 100 %-ný, z átria podľa predpisu 50 %-ný a z tohto celého

množstva pri predpokladanom priesaku 25 % z celkového množstva by predstavovalo množstvo 96 m
3 za deň z domu a 35,25 m3 za deň z átria. Na otázku, ktorá je uvedená vo vyjadrení navrhovateľa zo
dňa 04.04.2014 pod č. 3 v znení "Aký vplyv na vznik škody malo nevybudovanie drenážneho systému
v rodinnom dome s. č. 2012 a neodvedenie dažďových vôd z átria, patriaceho odporcom na vznik
škody v suteréne rodinného domu s.č. XXXX" uviedla, že sa nevie k tomu vyjadriť, škodu nevidela,

na to je likvidátor poisťovne. Keďže dom H. je na najnižšej úrovni svahu, v ktorom sú za sebou, resp.
nad sebou vybudované tri rodinné domy, tak všetka dažďová doma sa zastavuje na najnižšej úrovni,
teda základovej časti ich domu. Drenážny systém mal byť vybudovaný pod každým z týchto domov a
následne vyústený do recipientu. Pokiaľ L.. Z. hovoril o percentuálnych podieloch jednotlivých typov vôd
v závislosti na poškodenie, tak išlo o odhady znalca. Stanoviť sa to takto nedá, resp. nedá sa to podložiť

technickými dôkazmi. Na otázky súdu uviedla, že pokiaľ v projekte, resp. projektoch sa nepočítalo s
vybudovaním drenážneho systému, tak to považuje za vadu projektu a nedodržanie ČSN o zakladaní
stavieb. Podľa nej stavebný dozor mal na túto vadu projektu investora upozorniť. Pokiaľ ide o otázku
navrhovateľa uvedenú v jeho vyjadrení zo dňa 04.04.2014, v ktorej sa žiada, aby sa znalkyňa vyjadrila
k percentuálnemu podielu jednotlivých príčin na vznik škody, uviedla, že sa to stanoviť nedá, pretože k

tomu chýbajú potrebné technické dôkazy. Na otázky poverenej zamestnankyne navrhovateľa uviedla,
že pokiaľ vo svojom znaleckom posudku uvádza, že vychádzala z fotodokumentácie z posudku L.. Z.,
tak vychádzala aj z fotiek, ktoré sa nachádzajú aj v celom súdnom spise.

Na základe vykonaného dokazovania súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol, a to z

nasledovných dôvodov.

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáha nároku na náhradu škody, ktorý na neho prešiel vyplatením
poistného plnenia podľa § 813 Občianskeho zákonníka (ďalej len ako "OZ").

Listinnými dokladmi preukázal, že manželom Tomečkovcom vyplatil žalovanú sumu.

Podľa § 813 ods. 1 OZ ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou
udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

S poukazom na citované ustanovenia, pre posúdenie dôvodnosti návrhu bolo rozhodujúcim vyriešenie
otázky, či manželom H. vzniklo právo na náhradu škody (spôsobenej poistnou udalosťou) voči odporcom
alebo nie. Aby bolo možné prijať takýto záver výsledkom dokazovania by muselo byť zistenie, že
odporcovia porušili nejakú právnu povinnosť a toto porušenie malo za následok vznik škody. To, že došlo

ku škode na dome H., v podobe rozsiahleho poškodenia suterénu, v konaní nebolo sporné. Navrhovateľ
vžalobnomnávrhutvrdil,žetotopoškodeniebolospôsobenéporuchoukanalizačnéhopotrubiavobjekte
rodinného domu odporcov. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že kanalizačné potrubie odporcov bolo
poškodené, keď poškodenie potrubia videl svedok O. D., aj S. F. a napokon to potvrdil i odporca 1/.
Svedok U. H. (spoluvlastník poškodeného rodinného domu v rámci BSM) vo svojej výpovedi uviedol,
že prvý deň, keď sa objavila voda, necítil žiadny zápach, resp. určite nie kanalizačný. Ako deň vzniku

poistnej udalosti nahlásil 05.máj 2010. Jeho manželka vo svojej výpovedi uviedla, že cítila zápach do
dvoch alebo troch, možno aj štyroch dní. Skúšky s farebnými vodami a skúmanie poškodenia potrubia
sa robili, ako vyplýva z výpovede jednotlivých svedkov, ako aj odporcu 1/, až s odstupom viac ako dvoch
týždňov. Tieto skúšky preukázali, že zafarbená voda sa objavila v rigoloch vykopaných v poškodenej
časti domu H.Č.. Len na základe uvedeného však nemožno uzavrieť, že poškodenie bolo spôsobené

vodou (splaškovou aj daždovou) z potrubia odporcov. Podľa názoru súdu, ktorý sa opiera o vyššie
uvedené tvrdenia kľúčových svedkov - manželov H., ako aj vyjadrenia a posudky znalcov L.. M. Z.
V. L.. O. C., v čase kedy nastala v dome H. poistná udalosť (05.05.2010) boli v Dolnom Kubíne tak,
ako aj na celom Slovensku, extrémne zrážky (ako vyplýva z článku predloženého znalcom L.. Z. na
pojednávaní dňa 16.09.2013 hodnota zrážok dosiahla 235 mm, čím bol prelomený dovtedajší rekord

z roku 1939), ktoré trvali v mesiacoch apríl až jún. V tento deň, ako aj najbližšie dni, sa do domu H.
dostala len zrážková voda a to tým, že izolácia ich domu nevydržala na ňu vyvíjajúci sa tlak stĺpca vody.
Keďže manželia H. zhodne uviedli, že prvý deň nemala voda žiadny zápach, resp. nešlo o kanalizačný
zápach, je zrejmé, že v čase keď vznikla škoda ešte nemohlo byť potrubie odporcov poškodené. Inak
by totiž voda vtekajúca do domu mala kanalizačný zápach okamžite. Splašková voda sa neskôr do

domu H. dostala, nie je ale zrejmé kedy a v akom množstve. Chýba tak časová príčinná súvislosť medzi
okamihom vzniku škody a okamihom, kedy došlo k poškodeniu potrubia. Z dokazovania možno vyvodiť
len to, že sa tak stalo až po porušení izolácie zrážkovou vodou. Keby však izolácia rodinného domu H.
odolala tlaku nazhromaždenej zrážkovej vody a nepoškodila sa, do domu by sa táto splašková voda
(vrátane dažďovej vody zo strechy domu odporcov) vôbec nedostala. Z vykonaného dokazovania súd

dospel k záveru, že poškodenie domu manželov H. bolo spôsobené porušením jeho izolácie a porušenie
izolácie spôsobil tlak extrémneho množstva zrážkovej vody, ktorá sa nahromadila na obrovskej ploche.
Na tomto mieste súd zdôrazňuje, že nejde len o plochu átria (dvora) pri rodinnom dome odporcov, ale
týka sa to aj plôch domu stojaceho nad domom odporcov a ďalších okolitých plôch. Znalci vyhodnotili
ako príčinu škody nedostatočnú hydroizoláciu na dome H. a neexistenciu odvodňovacieho (drenážneho)

systému domov súp. č. 2010, 2011 a 2012. V tomto prípade ide o technické príčiny vzniku škody.
Pre vznik zodpovednosti za škodu je však potrebné, aby bolo preukázané, že bola porušená právna
povinnosť. U odporcov porušenie právnej povinnosti v tomto smere konštatovať nemožno. Znalkyňa vo
svojom výsluchu na pojednávaní uviedla, že pod domom H. nebol drenážny systém naprojektovaný a
keďže domy sú typové, predpokladá, že takýto systém nebol naprojektovaný ani u domov stojacich nad

domom H. (teda ani pri dome odporcov). Ak bolo drenážny systém v danej lokalite pre tam stojace, pod
sebou tri átriové domy, potrebný, mal byť naprojektovaný. Ak sa tak nestalo, ide o nedostatok projektov,
ktorý nemožno pričítať stavebníkom. Išlo by o chybu stavebníkov, ak by takýto systém naprojektovaný
bol a oni ho nedodržali. V prípade odporcov však títo dokonca neboli ani stavebníkmi domu (sú v
poradí druhými vlastníkmi domu). Zhrnúc uvedené, nevybudovanie odvodňovacieho systému nemôže

predstavovať porušenie právnej povinnosti. Takto to aj vyplýva z ust. § 86 stavebného zákona, na ktorý
navrhovateľ poukazoval v žalobnom návrhu, avšak uviedol len, že vlastník stavby je povinný udržiavať
stavbu v dobrom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo hygienických závad a časť textu vynechal.
Celé ustanovenie § 86 Stavebného zákona však znie takto: vlastník stavby je v súlade s dokumentáciou
overenou stavebným úradom a s rozhodnutím stavebného úradu (stavebné povolenie, kolaudačné

rozhodnutie) povinný udržiavať stavbu v dobrom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych
a hygienických závad, aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu a aby sa
čo najviac predĺžila jej užívateľnosť. Navrhovateľ tak vynechal podstatnú časť daného ustanovenia
hovoriacu o udržiavaní stavby v súlade s dokumentáciou a rozhodnutím stavebného úradu. Navrhovateľnepreukázal, že odporcovia udržiavali svoj dom v rozpore so stavebným povolením alebo kolaudačným
rozhodnutím a teda nepreukázal porušenie právnej povinnosti vyplývajúcej z daného ustanovenia.
Takisto vo vzťahu k odporcom nemožno hovoriť ani o porušení prevenčnej povinnosti vyplývajúcej z ust.

§ 415 OZ, podľa ktorého každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na
majetku, na prírode a životnom prostredí.

Z vyjadrení znalcov a ich posudkov vyplýva, že k poškodeniu potrubia došlo pri extrémnych zrážkach.
Išlo teda o mimoriadnu a nepredvídateľnú udalosť, o živel. Sila a čas akýchkoľvek prírodných kalamít,

ako aj ich následky, sú vopred nepredvídateľné. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že za normálneho
chodu veci (bez extrémnych zrážok) potrubie poškodené nebolo. Ak k poškodeniu došlo pri živelnej
udalosti nemožno hovoriť o tom, že si odporcovia nepočínali tak, aby škode nedošlo. Nemohli porušiť
prevenčnú povinnosť, pretože nemohli predvídať takýto sled udalostí. Ak by sa súd stotožnil s tvrdením
navrhovateľa o porušení prevenčnej povinnosti, škodové udalosti by vôbec nemohli byť pričítané živlu,
ale prakticky vždy niekomu, kto "nedodržal" prevenčnú povinnosť. Toto nepochybne nie je zmyslom §

415 OZ, ktorý činí zodpovednými za škodu tie osoby, ktorý pri svojom konaní nezachovali s ohľadom
na konkrétne podmienky vždy taký stupeň pozornosti, starostlivosti a ohľaduplnosti, ktorý je - objektívne
posudzujúc - spôsobilý zabrániť vzniku danej škody (viz rímskoprávny štandard -diligens pater familias,
anglosaský standard - duty of care alebo nemecký štandard - des sorgfältigen Verhaltens).

Zhrnúc doteraz uvedené súd konštatuje, že navrhovateľ nepreukázal, že by odporcovia porušili nejakú
právnu povinnosť, ktoré porušenie by malo nejakú spojitosť so škodou, ktorá vznikla manželom H..
Bolo poškodené ich potrubie, k čomu, ale došlo živelnou udalosťou. Okrem toho medzi vznikom škody
a poškodením potrubia chýba preukázanie príčinnej súvislosti, resp. z vykonaného dokazovania súd
dospel k záveru, že je táto súvislosť vylúčená, keďže voda z potrubia sa v dome H. objavila až neskôr,

teda potom čo ich zatopila zrážková voda. Keby po porušení izolácie vykonali jej nápravu okamžite,
voda z potrubia by sa k nim vôbec nedostala. Súd berie do úvahy, že okamžitá náprava z technického
hľadiska možná nebola, toto súd uvádza len pre právny pohľad na vec v tom zmysle, že príčina škody
nesúvisí s potrubím odporcov.

Pre chýbajúce predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu v podobe porušenia právnej povinnosti a
príčinnej súvislosti, ktorých absencia súčasne vylučuje, aby bolo možné hovoriť o naplnení ďalšieho
predpokladu pre vznik zodpovednosti, a to o zavinení, súd návrh navrhovateľa zamietol.

Rozhodnutie o trovách konania si súd vyhradil na čas po právoplatnosti vo veci samej s poukazom na

ust. § 151 ods. 3 OSP, a to s ohľadom na skutočnosť, že súčasne s rozhodnutím o trovách konania je
potrebné rozhodnúť aj o trovách štátu, čo však za daného stavu veci nie je možné, keďže zatiaľ nebolo
rozhodnuté o znalečnom znalkyne L.. O. C. uplatnenom v súvislosti s jej účasťou na pojednávaní dňa
12.05.2012.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Dolný Kubín na Krajský súd v Žiline (§ 204 ods. 1 O.s.p.), v dvoch
vyhotoveniach.

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

e) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,f) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
h) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Okresný súd Dolný Kubín
2. júna 2014
JUDr. Jana Veselá
samosudkyňa

Za správnosť vyhotovenia: Silvia Gallová