Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 12, 2014

Súd: Okresný súd Bánovce n/B
Spisová značka: 6C/207/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3212204593
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Svitana, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBN:2014:3212204593.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom JUDr. Radoslavom Svitanom, PhD.,

v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09
Bratislava, právne zastúpeného: Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti
žalovanej: Slovenská republika, v jej mene konajúce Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky o ústavnej sťažnosti žalobcu s a z a m i e t a .

Žaloba sa v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou dňa 27.9.2012 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu

175,- eur z titulu majetkovej škody a sumu 331,92 eur z titulu nemajetkovej ujmy, ako aj náhradu
trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že ako oprávnený subjekt navrhol súdnemu exekútorovi vykonať
exekúciu pre vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému J. H., ktorá mu vznikla zo zmluvy o
úvere. Súdny exekútor požiadal Okresný súd Bánovce nad Bebravou (ďalej len "exekučný súd") o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Po udelení poverenia súdnemu exekútorovi podal žalobca
(oprávnený v exekučnom konaní) návrh na zmenu exekútora. Povinnosťou exekučného súdu bolo
rozhodnúť o návrhu na zmenu exekútora do 30 dní od jeho doručenia súdu. Exekučný súd nerozhodol

o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase, čo žalobca považuje za
nesprávny úradný postup exekučného súdu v rozpore s ustanovením § 44 ods. 8 Exekučného poriadku.
Žalobca tvrdí, že v predmetnom prípade neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému
súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene
exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nesprávnym úradným postupom exekučného súdu bola
žalobcovi spôsobená majetková škoda a aj nemajetková ujma. Majetková škoda v uplatnenej výške 175
eur predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou žalobcu pri správe a

udržateľnostipohľadávkyvobdobí,ktorézbytočneuplynulomedzidoručenímnávrhunazmenusúdneho
exekútora a rozhodnutím o ňom, konkrétne na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnancov pomocou informačného systému (suma 70 eur), na udržiavanie a správu informačného
systému (suma 40 eur), na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom (suma
50 eur) a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, výdavky
spojené s ich vyhotovením, poštovné a telekomunikačné výdavky spojené s urgovaním a kontrolou
stavu konania na exekučnom súde (suma 15 eur). Žalobca pristúpil k podaniu návrhu na zmenusúdneho exekútora po strate dôvery k exekútorovi a to najmä pre jeho neefektívne a neúčinné postupy,
žalobca mal odôvodniteľné podozrenie vzniku škody na jeho strane. Keďže exekučný súd zostal aj
po podaní návrhu na zmenu súdneho exekútora nečinný, musel obdobie nečinnosti prekrývať žalobca

svojou aktivitou cielenou na udržanie bonity pohľadávky a jej zabezpečenia usmerňovaním exekútora
a ďalších účastných orgánov - to predpokladalo aktívnu systémovú správu pohľadávky žalobcom.
Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vníma žalobca ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne
porušenie jeho zákonných nárokov a základných práv. Samotné konštatovanie porušenia práv žalobcu
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Nesprávny úradný postup exekučného súdu je dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity,
ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv
žalobcu. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym
postupom exekučného súdu dôjde k zámene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a
účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávny úradný postup exekučného súdu vystavil oprávnené
záujmy žalobcu rizikám zániku povinného, zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným,

insolventnosti povinného. Neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy
spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných
práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času vyvolala u žalobcu, resp. u
členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti,
neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Zbytočné časové omeškanie v rozhodovaní

exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších
plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov.
Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu,
ale aj na strane majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské
postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Žalobca

uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že
nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie
veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky, spôsobené v priamej príčinnej
súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu, sumu cca. 663,88 eur (20 000 Sk) za rok

omeškania, teda 55,32 eur za mesiac, ktorá zodpovedá doktríne Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe žiadala žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť a zaviazať
žalobcu, aby jej nahradil trovy konania. Poukázala na to, že v žalobe nie sú uvedené relevantné
údaje týkajúce sa exekučnej veci (spisová značka, dátumy a pod.) a nie je ani jasný titul uplatneného
nároku, keď žalobca si na jednej strane uplatňuje nárok z dôvodu "nezákonného konania" v podobe

nerozhodnutia v zákonom ustanovenej lehote, ale zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe
prieťahov. Podľa žalovanej všeobecný súd nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu a toto
právo má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Podľa žalovanej nárok na súde bol uplatnený
predčasne, keďže neuplynulo 6 mesiacov od prijatia žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody. Okrem toho žalobca nedoplnil žiadosti o predbežné prerokovanie nároku o žiadané

informácie týkajúce sa výšky škody, kedy sa o škode dozvedel, či podával sťažnosti na prieťahy,
neposkytol žiadnu súčinnosť, a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu
škody, a preto nárok žalobcu nepovažuje žalovaná za predbežne prerokovaný. Žalovaná ďalej uviedla,
že v praxi je zaužívaný model, v zmysle ktorého exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho
exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho doterajších

trov a na zaslanie exekútorského spisu. Žalovaná pripustila, že v niektorých prípadoch, keď pôvodný
exekútor neposkytol súdu potrebnú súčinnosť, nemohol exekučný súd objektívne rozhodnúť v 30-dňovej
lehote. Ak však exekučný súd nekonal o návrhu na zmenu exekútora a oprávnený v tejto súvislosti
nepodalpredsedovisúdusťažnosťnaprieťahyvkonaní,takzanedbalsvojupreventívnupovinnosťpodľa
§ 415 Občianskeho zákonníka, keďže si nepočínal tak, aby nedošlo ku škode na jeho majetku. Okrem

toho žalovaná poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/02, ktoré konštatuje, že
nedodržanie lehôt, ktoré sú uvedené v ústave alebo v zákone, sa nepovažuje automaticky za porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pretože aj v týchto prípadoch sú
rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Vzhľadom na povahu úkonu, zákonom ustanovenú lehotu,
nečinnosť žalobcu a nevyhnutnosť vykonať pred resp. súčasne s rozhodnutím ďalšie úkony (výzva na

vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora a vyčíslenie jeho trov, doručenie
jeho exekučného spisu súdu a jeho zaslanie novému exekútorovi), nemožno nerozhodnutie o návrhu nazmenu exekútora v lehote ustanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny
úradný postup. Žalovaná zároveň poukázala na ustanovenia § 44 ods. 8 a 9 Exekučného poriadku, z
ktorých je zrejmé, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony až do času rozhodnutia súdu o zmene

súdnehoexekútora.Toznamená,ževsúvislostisnerozhodnutímvlehotenemohlodôjsťkvznikužiadnej
materiálnej škody, pôvodný exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal
poverenie, s ohľadom na zachovanie kontinuity konania. S poukazom na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona
č. 514/2003 (v znení účinnom od 1.1.2013) žalovaná uviedla, že žalobca nepreukázal, že by podal
sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, že by existovalo právoplatné

rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské
práva alebo Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Nie je tak preukázaný nesprávny úradný postup súdu spočívajúci v existencii
prieťahov. Žalobca nepreukázal vznik a ani výšku materiálnej škody, neuviedol, či predmetné vecné
náklady predstavujú skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Požadovať paušálne sumy za veľmi všeobecne
uvedené činnosti je nesprávne a účelové. Žalobca nepreukázal ani vznik nemajetkovej ujmy a ani to, že

by sa mala poskytovať náhrada škody v peniazoch. Napokon žalovaná poukázala na aspekt dobrých
mravov. Podľa žalovanej je žalobca vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky,
zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok
na náhradu škody voči štátu, ktorá mu mala vzniknúť práve pri jeho spornej a negatívne vnímanej
podnikateľskej aktivite, považuje žalovaná jeho postup za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na 12.2.2014, na ktoré sa účastníci a ich zástupcovia nedostavili.
Zástupkyňa žalovanej svoju neúčasť ospravedlnila a súhlasila, aby súd pojednával v jej neprítomnosti.
Žalobca doručil súdu e-mailom dňa 11.2.2014 žiadosť o zrušenie pojednávania označenú ako "návrh
na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu
a sudcu". V tomto podaní zopakoval svoje tvrdenie uvedené už v žalobe, že podľa neho sú dané

dôvody na vylúčenie všetkých sudcov Okresného súdu Bánovce nad Bebravou. Ďalej uviedol, že mu
bolo doručené uznesenie krajského súdu o tom, že sudcovia Okresného súdu Bánovce nad Bebravou
nie sú z prejednávania veci vylúčení, avšak s týmto rozhodnutím nesúhlasí a z dôvodu dosiahnutia
ochrany svojich práv podal sťažnosť na Ústavnom súde Slovenskej republiky. Preto žalobca navrhol, aby
súd zrušil nariadené pojednávanie a súčasne aby prerušil toto konanie do právoplatného rozhodnutia

Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Keďže o námietke zaujatosti sudcov Okresného súdu Bánovce nad Bebravou v tejto veci už Krajský súd
v Trenčíne právoplatne rozhodol a keďže v novej námietke zaujatosti žalobca neuvádzal žiadne nové
dôvody na vylúčenie konajúceho sudcu, o jeho námietke súd nerozhodoval.

Pokiaľ ide o opakovaný návrh žalobcu na prerušenie konania, súd k tomu uvádza, že o rovnakom

návrhu bolo už skôr v tomto konaní právoplatne rozhodnuté. Keďže však Občiansky súdny poriadok
(O.s.p.) neupravuje výslovne postup v prípade podania návrhu na prerušenie konania s rovnakým
obsahom ako ten, o ktorom už bolo v tom istom konaní rozhodnuté (na rozdiel od výslovnej úpravy
opakovane podanej námietky zaujatosti, na ktorú sa neprihliada), súd považoval za potrebné o novom
návrhu žalobcu na prerušenie konania opätovne rozhodnúť. Na rozdiel od predchádzajúceho návrhu

však tentoraz súd nerozhodol samostatným uznesením a nepočkal s pojednávaním na právoplatnosť
takéhoto rozhodnutia, a to práve z dôvodu, že o rovnakom návrhu na prerušenie konania bolo už v
minulosti v tom istom konaní právoplatne rozhodnuté a podľa názoru tunajšieho súdu odvtedy nedošlo k
žiadnej zmene, ktorá by odôvodňovala predpoklad, že by sa mohlo (na ktoromkoľvek stupni) rozhodnúť
inak. Napokon aj v prípade, ak by mal odvolací súd iný názor, takáto procesná situácia by bola ľahko

reparovateľná tak, že by odvolací súd zrušil resp. zmenil výrok rozhodnutia o návrhu žalobcu na
prerušenie konania a súčasne by zrušil ostatné výroky rozsudku. Aj keď O.s.p. nemá výslovnú úpravu o
opakovaní rovnakých návrhov na prerušenie konania, treba vychádzať zo všeobecných zásad civilného
konania, najmä zo zásady účinnej a rýchlej ochrany práv účastníkov konania (§ 6 O.s.p.). Súd si ctí
právo každého účastníka konania podávať akékoľvek procesné návrhy v súlade so zákonom, avšak na

druhej strane opakované podávanie tých istých procesných návrhov, pokiaľ nedošlo k zmene okolností,
možno považovať za zneužitie práva. Bolo by v rozpore s požiadavkou účinného a rýchleho súdneho
konania, ak by účastníci konania mohli opakovane podávanými procesnými návrhmi brániť ďalšiemu
postupu v konaní, v danom prípade ak by pred každým nariadeným pojednávaním mohli žiadať oopätovné právoplatné rozhodnutie o tej istej procesnej otázke, a tak prakticky zmariť každé nariadené
pojednávanie. Podľa názoru tunajšieho súdu, ak už raz bolo o procesnej otázke nastolenej účastníkom
konania (v tomto prípade o návrhu na prerušenie konania) rozhodnuté, pričom súd zrušil prvé nariadené

pojednávanie práve preto, aby vyčkal na právoplatnosť tohto rozhodnutia, v prípade podania ďalšieho
návrhu s totožným znením nie je už potrebné čakať na právoplatnosť rozhodnutia o tomto návrhu a súd
sa môže s daným procesným návrhom vysporiadať v konečnom rozhodnutí (v rozsudku, samozrejme
s tým, že daný výrok rozsudku má účinky uznesenia).

Súd dňa 11.2.2014 e-mailom informoval právneho zástupcu žalobcu, že nie sú dané dôvody na zrušenie

resp. odročenie pojednávania, keďže o námietke zaujatosti aj o návrhu na prerušenie konania bolo už
zákonným spôsobom právoplatne rozhodnuté.

Súd na pojednávaní oboznámil písomné podania účastníkov a vykonal dokazovanie oboznámením
listinnýchdôkazov,atoznaleckéhoposudkuznalcadoc.JUDr.PhDr.MiroslavaSlašťana,PhD.č.1/2013
a spisu Okresného súd Bánovce nad Bebravou sp. zn. 2Er/2452/2008, z neho najmä: žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, rozsudok Stáleho rozhodcovského

súdu,poverenienavykonanieexekúcie,návrhnazmenusúdnehoexekútora,výzvasúdunapredloženie
spisu a vyúčtovanie trov exekúcie, odpoveď na výzvu súdu, uznesenie č. k. 2Er/2452/2008-18,
výzva súdu na predloženie zmluvy o úvere vrátane všeobecných obchodných podmienok, zmluva o
úvere vrátane všeobecných podmienok a uznesenie č. k. 2Er/2452/2008-30. Súdu je z jeho činnosti
známe, že žalobca podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na Ministerstve

spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") aj v tejto veci. Žiadosti žalobca podával
v dňoch 23.4.2012, 25.5.2012, 30.5.2012 a 25.9.2012. Kópie podaných žiadostí sú zaevidované na
Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. Spr/843/2012.

Z vykonaného dokazovania zistil súd tento skutkový stav: Žalobca ako oprávnený v exekučnom konaní
podal u súdnej exekútorky JUDr. Viery Kučerovej dňa 27.3.2007 návrh na vykonanie exekúcie. Súdna

exekútorka predložila exekučnému súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa
3.5.2007. Súd vydal dňa 28.5.2007 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdnu exekútorku JUDr.
Vieru Kučerovú. Oprávnený podal dňa 20.9.2010 na Okresnom súde Trenčín návrh na zmenu súdneho
exekútora. Toto podanie bolo Okresnému súdu Bánovce nad Bebravou postúpené dňa 13.10.2010.
Okresný súd Bánovce nad Bebravou dňa 15.11.2010 vyzval súdnu exekútorku na predloženie spisu

a vyúčtovanie trov exekúcie, súdna exekútorka predložila spis dňa 29.11.2010. Súd uznesením zo
dňa 11.4.2011 č. k. 2Er/2452/2008-18 návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel a
poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 3.5.2011. Výzvou zo dňa 26.7.2011, ktorá bola právnemu zástupcovi oprávneného
doručená dňa 4.8.2011, vyzval súd oprávneného, aby predložil zmluvu o úvere vrátane všeobecných

obchodných podmienok, oprávnený túto zmluvu predložil dňa 16.8.2011. Súd uznesením zo dňa
15.12.2011 č. k. 2Er/2452/2008-30 exekúciu zastavil. Oprávnený podal proti rozhodnutiu súdu prvého
stupňa odvolanie a Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 27.3.2012 č. k. 2CoE/55/2012-40
uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Rozhodnutie súdu prvého stupňa nadobudlo právoplatnosť dňa
19.4.2012.

Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.12.2006 Podľa § 44 ods. 8 Exekučného
poriadku v znení účinnom od 1.12.2006 oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania
aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o
zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 44 ods. 9 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.12.2006 súd v rozhodnutí o zmene

exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený,
a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne
poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy
exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2013 štát zodpovedá

za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za
nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej

republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup
alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b)
Ústavy Slovenskej republiky. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v
porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov

vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky

o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia

nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. a), b), c), d) zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda
a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím
najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť
vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému
v súkromnom živote, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 2 O.s.p. ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre

to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým
sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví.

Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Súd po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Súd najskôr skúmal, či sú splnené podmienky konania. Žalovaná namietala, že súd nie je v tomto
konaní oprávnený skúmať prieťahy v konaní. S týmto názorom sa súd nestotožnil a je toho názoru, že

právnym základom nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. môže byť aj nesprávny
úradný postup súdu, pričom tento môže spočívať aj v zbytočných prieťahoch v konaní. Pokiaľ sa
žalobca domáha náhrady škody podľa citovaného zákona na základe nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu spočívajúceho v prieťahoch v konaní (či už v dôsledku nedodržania zákonnej 30-
dňovej lehoty alebo v dôsledku iných prieťahov), je tak daná právomoc a príslušnosť okresného súdu

tento nárok vecne posúdiť, prejednať a rozhodnúť o ňom.

Jednouzpodmienokkonaniaonáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímalebonesprávnym
úradným postupom je predbežné prerokovanie na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 15 zákona. V tejto veci bola podaná žaloba na súde
skôr, než uplynula lehota 6 mesiacov od prijatia písomnej žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie

nároku na náhradu škody ministerstvom. V čase začatia konania teda nebola splnená podmienka na
súdne rozhodnutie o nároku, keďže od prijatia žiadosti ministerstvom neuplynula lehota 6 mesiacov.
Ministerstvo však nárok žalobcu do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti neuspokojilo a táto lehota
uplynula skôr, než súd vo veci rozhodol. Námietku žalovanej o nesplnení podmienky predbežného
prerokovania nároku vyhodnotil súd ako nedôvodnú. Podľa názoru súdu ide v tomto prípade o taký

nedostatok podmienky konania, ktorý je odstrániteľný a ktorý v konaní bol odstránený tým, že v priebehu
konania uplynulo od prijatia žiadosti ministerstvom do dňa rozhodnutia súdu viac ako 6 mesiacov a
ministerstvo v tejto lehote nárok žalobcu na náhradu škody neuspokojilo. Tým bola splnená podmienka,
aby súd mohol vo veci konať a o predmete sporu vecne rozhodnúť, pričom pre rozsudok je rozhodujúci
stav v čase jeho vyhlásenia.

Pokiaľ žalovaná namietala procesné nedostatky žaloby (najmä neuvedenie spisovej značky exekučného
konania, v ktorom mala byť žalobcovi spôsobená škoda), tak je pravdou, že žaloba mala nedostatky, no
nie také, aby odôvodňovali postup súdu podľa ustanovenia § 43 ods. 1 O.s.p. Žalobca uviedol v žalobe
rozhodujúce skutočnosti a z označenia exekučnej veci menom povinného a exekútorskou spisovou
značkou (EX) bolo možné zistiť, z ktorej konkrétnej exekučnej veci žalobca svoj nárok odvodzuje. Taktiež

nebolo potrebné, aby žalobca predkladal listiny z exekučného spisu, keďže tento je spisom tunajšieho
súdu a všetky relevantné skutočnosti možno z neho zistiť. Na druhej strane však treba dodať, že ak by
žalobca bol uviedol spisovú značku, pod ktorou bola exekučná vec vedená na tunajšom súde, prispelo
by to k jednoduchšiemu a rýchlejšiemu vyhľadaniu a pripojeniu exekučného spisu. Neuvedenie spisovej
značky exekučného konania vzhľadom na vysoký počet podaní, ktoré podal žalobca v ten istý deň,

podstatne predĺžilo čas potrebný na "spárovanie" exekučných spisov so žalobami na náhradu škody.
Ak žalobca tvrdil, že nemohol uviesť spisovú značku, pod ktorou bola exekučná vec vedená na súde,
z dôvodu, že exekučný súd mu túto spisovú značku neoznámil, zjavne neuviedol pravdu, keďže v
exekučnej veci mu boli doručované písomnosti, z ktorých mu musela byť zrejmá aj spisová značka. V
akom úmysle, resp. z akej pohnútky tak žalobca resp. jeho právny zástupca konal, nie je v tomto konaní

podstatné.

Námietka žalovanej, že žaloba je zmätočná v tom, že nie je jasné, či žalobca svoj nárok odvodzuje
od nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nedodržaní 30-dňovej zákonnej lehoty alebo vprieťahoch v konaní, je neopodstatnená. Žalobca svoj nárok na náhradu škody skutkovo zdôvodnil a nie
je potrebné, aby ho aj právne posúdil. Žalobca svoj nárok v zásade vyvodzoval z toho, že rozhodnutím
súdu o návrhu na zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonnej 30-dňovej lehoty bolo porušené jeho

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Pokiaľ ide o žalobcom tvrdené porušenie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia o návrhu na zmenu
súdneho exekútora, súd dospel k záveru, že k tomuto porušeniu došlo. Exekučný poriadok v ustanovení
§ 44 ods. 8 ustanovoval 30-dňovú lehotu pre rozhodnutie súdu o návrhu na zmenu súdneho exekútora.
V danom prípade žalobca (oprávnený v exekučnom konaní) podal návrh na zmenu súdneho exekútora

na nepríslušnom súde (Okresnom súde Trenčín) dňa 20.9.2010. Tento súd bezodkladne postúpil
jeho podanie príslušnému súdu (Okresnému súdu Bánovce nad Bebravou), ktorý podanie žalobcu
(oprávneného) prevzal dňa 13.10.2010 a uznesením zo dňa 11.4.2011 návrhu na zmenu súdneho
exekútora vyhovel. Exekučný súd teda rozhodol po zákonom stanovenej 30-dňovej lehote. V súlade s
judikatúrou Ústavného súdu SR (nález sp. zn. I. ÚS 16/02) nie každé nedodržanie zákonnej lehoty sa
považuje automaticky za porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a už vôbec neznamená automaticky nárok na náhradu škody. V danom prípade je nielen zaužívaným
modelom (ako uviedla žalovaná), ale priamo Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 9 vyžaduje,
aby súd zároveň s rozhodnutím o zmene exekútora poveril vykonaním exekúcie nového exekútora a
postúpil mu vec spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne
poverený. Súčasne súd musí umožniť pôvodnému exekútorovi, aby si vyčíslil trovy exekúcie, na čo

potrebuje pôvodný exekútor primeraný čas, až potom môže postúpiť svoj exekútorský spis súdu a súd
následne novému exekútorovi spolu s rozhodnutím o zmene exekútora. V danom prípade exekučný súd
poslal návrh oprávneného na zmenu exekútora pôvodnej súdnej exekútorke (s výzvou na predloženie
spisu a vyúčtovanie trov exekúcie) až po uplynutí 30-dňovej lehoty od doručenia podania oprávneného.
Po predložení exekútorského spisu súdnou exekútorkou (29.11.2010) bol exekučný súd viac ako štyri

mesiace nečinný (rozhodol až dňa 11.4.2011). Je teda potrebné konštatovať, že došlo nielen k porušeniu
zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty, ale aj k prieťahom v konaní. Avšak aj keď konajúci súd zistil
prieťahy v konaní na strane exekučného súdu, dospel k záveru, že nie sú splnené predpoklady na
priznanie náhrady škody, a to preukázanie vzniku škody, jej výšky a príčinnej súvislosti medzi konaním
(resp. nečinnosťou) exekučného súdu a vzniknutou škodou. V danom prípade žalobca k vzniku a výške

majetkovej škody nepredložil ani nenavrhol žiadne relevantné dôkazy. Táto škoda ani nevyplýva z
pripojeného exekučného spisu. Žalobca uplatňoval nárok v časti majetkovej škody paušálnou sumou
175 eur skladajúcou sa zo štyroch zložiek, a to správa pohľadávky (70 eur), správa informačného
systému (40 eur), komunikácia s pôvodným exekútorom (50 eur) a vyhotovenie a zaslanie urgencií
(15 eur) bez uvedenia spôsobu výpočtu jednotlivých zložiek tejto paušálnej sumy a bez akýchkoľvek

dôkazov o správnosti takéhoto určenia paušálnej sumy. Takéto paušalizovanie výšky škody nie je
možné akceptovať - v zmysle zákona sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, pričom paušálne sumy
uvádzané žalobcom nepredstavujú ani skutočnú škodu (tú by musel žalobca presne vyčísliť) ani ušlý
zisk. Neobstojí tvrdenie, že skutočnú škodu nie je možné vyčísliť resp. je to možné len s nepomernými
ťažkosťami. Ak má byť žalovaná zaviazaná na náhradu škody, musí byť výška tejto škody presne

vyčíslená. Ak žalobca nepredložil dôkazy k vyčísleniu skutočnej škody resp. ušlého zisku, potom
neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o výšku ním tvrdenej škody. Rovnako žalobca nepredložil ani
nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie príčinnej súvislosti medzi omeškaním súdu a ním tvrdenou
škodou, teda že práve kvôli tomuto omeškaniu súdu mu vznikla škoda práve vo výške 175 eur a že inak
by žalobcovi ním tvrdené náklady nevznikli. Časť vyčíslenej majetkovej škody mala žalobcovi vzniknúť

administráciou listín a komunikáciou s pôvodným exekútorom a časť na administratívne spracovanie
textov v súvislosti s urgenciami exekučného súdu. Žalobca však nepredložil ani neoznačil konkrétne
listiny, ktorými urgoval exekučný súd alebo ktoré boli z jeho strany vyhotovené a adresované pôvodnému
exekútorovi. Pripojený exekučný spis neobsahuje žiadnu urgenciu, ani len žiadosť o informáciu o stave
rozhodovania exekučného súdu o návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Súd ďalej uvádza, že do

rozhodnutia exekučného súdu o návrhu na zmenu súdneho exekútora bol pôvodný exekútor povinný
naďalej riadne vykonávať úkony v exekučnom konaní. Žalobca len vo všeobecnej rovine uviedol stratu
dôvery v pôvodného exekútora a podozrenie zo vzniku škody na jeho strane, nepreukázal však a ani
neuviedol nijaké konkrétne pochybenie pôvodného súdneho exekútora práve v čase rozhodovania súdu
o návrhu na zmenu exekútora, v dôsledku ktorého by žalobcovi vznikla škoda. Teda napriek porušeniu

zákonnej 30-dňovej lehoty na rozhodnutie exekučného súdu a napriek súdom konštatovaným prieťahomv exekučnom konaní nebolo nijakým spôsobom preukázané, že žalobcovi vznikla akákoľvek škoda v
príčinnej súvislosti s týmto konaním resp. nečinnosťou exekučného súdu.

Súd nemohol priznať žalobcovi ani náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Takúto náhradu

by bolo možné žalobcovi priznať v prípade, že iba samotné konštatovanie porušenia práva by
nebolo dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom. Žalobca však nepreukázal a ani nenavrhol žiaden dôkaz, ktorý by mal
preukázať, že samotné konštatovanie porušenia jeho práva by nebolo dostatočným zadosťučinením.
Súd je toho názoru, že takéto konštatovanie, pokiaľ by sa ho žalobca bol domáhal, by bolo

postačujúcimzadosťučinenímprežalobcu.Vdanomprípadesavšakžalobcanedomáhalanisamotného
konštatovania existencie prieťahov v exekučnom konaní, ani konštatovania porušenia jeho práva na
prejednanie a rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov (domáhal sa toho, aby súd medzitýmnym
rozsudkom rozhodol tak, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalovanému, pričom však -
akobolouvedenévyššie-nepreukázalvznikškody,jejvýškuanipríčinnúsúvislosť).Okremtohožalobca
nepreukázal ani samotnú existenciu nemajetkovej ujmy. Ani v tomto prípade neobstojí paušalizovaná

suma náhrady vo výške 663,88 eur za rok prieťahov, keďže je potrebné (najmä pri právnických osobách)
prihliadať na význam sporu pre žalobcu (v tomto prípade je žalobca právnická osoba poskytujúca veľké
množstvo úverov). Ak žalobca uvádzal, že márnym plynutím času boli ohrozené jeho očakávania, že
správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu rizík zániku
povinného, zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a insolventnosti povinného, a ďalej

uvádzal (bližšie nešpecifikovanú) hospodársku stratu na strane žalobcu a na strane jeho majiteľov,
súd k tomu uvádza, že žiadna z uvedených okolností, ak by ich aj žalobca bol preukázal (čo však
neurobil), by nebola dôvodom na priznanie nemajetkovej ujmy, pretože všetky tieto okolnosti - ak by
k ním skutočne došlo - by predstavovali majetkovú (nie nemajetkovú) ujmu, ktorú je potrebné presne
vyčísliť (čo žalobca takisto neurobil), nie nemajetkovú ujmu. Samotné riziko, že (iba potenciálne) môže

dôjsťkzánikupovinnéhočikzmareniuúčeluexekučnéhokonaniasatýkakaždéhoexekučnéhokonania,
bez ohľadu na to, či v ňom koná jeden alebo druhý súdny exekútor (ako už bolo vyššie uvedené,
nezákonné či nesprávne konanie pôvodného súdneho exekútora žalobca nepreukázal a ani netvrdil).
Okrem toho v danom prípade bola exekúcia napokon zastavená samotným súdom vzhľadom na jej
neprípustnosť, takže vymoženie akejkoľvek sumy ktorýmkoľvek exekútorom je potrebné považovať

takisto za neprípustné. Ani pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti (frustrácia, neistota, nedôvera),
ako na ne odkazoval žalobca, nie sú relevantné pre konštatovanie nemajetkovej ujmy právnickej osoby
a pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že táto situácia ovplyvnila jeho ďalšie podnikateľské postupy a plány,
toto žalobca nijako nekonkretizoval ani nepodložil žiadnymi dôkazmi.

Napokon súd zistil, že žalobca ako oprávnený v exekučnom konaní zanedbal prevenčnú povinnosť,

žiadnym spôsobom sa od podania návrhu na zmenu exekútora až do rozhodnutia o ňom nezaujímal, v
akom štádiu je rozhodovanie o tomto návrhu. Tvrdené urgencie exekučného súdu žalobca nepreukázal,
dokonca podľa obsahu exekučného spisu sa žalobca ani len neinformoval o stave konania. Pokiaľ
by teda žalobcovi aj nejaká ujma vznikla, zvýšili sa jeho riziká, alebo mali byť negatívne ovplyvnené
jeho ďalšie podnikateľské aktivity práve v dôsledku nedodržania zákonnej lehoty exekučným súdom

pri rozhodovaní o návrhu na zmenu exekútora, rozhodne k tomu prispel aj samotný žalobca, keď sa
nezaujímal o stav konania v jeho veci a nevyužil zákonné prostriedky nápravy.

Žalovaná považovala nárok žalobcu za nepreukázaný aj z iného dôvodu, a to z dôvodu nepreukázania
ani jednej zo skutočností uvedených v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od
1.1.2013. Aj z tohto hľadiska by síce bol nárok žalobcu nedôvodný, no podľa názoru súdu nemožno

toto ustanovenie v danej veci aplikovať, keďže žalobca svoj nárok uplatnil skôr, než nadobudlo účinnosť
uvedené ustanovenie. Aj keď sa uvedené ustanovenie javí byť procesného charakteru a novela zákona,
ktorou bolo zavedené, nemá žiadne prechodné ustanovenia, nemožno ho použiť, pretože súd by to
považoval za retroaktívne aj vo vzťahu k vecnému posúdeniu nároku žalobcu, keďže tento sa svojho
nároku na náhradu škody začal domáhať v čase, keď uvedené ustanovenie nebolo ešte účinné, a teda

nebolo ešte povinnosťou žalobcu podávať sťažnosť na prieťahy v konaní, prípadne iným, v citovanom
ustanovení uvedeným spôsobom preukazovať základ svojho nároku na náhradu škody.Žalobca založil do jedného z konaní v obdobnej veci (6C/109/2012) znalecký posudok č. 1/2013
vypracovaný znalcom doc. JUDr. PhDr. Miroslavom Slašťanom, PhD. Súd oboznámil uvedený znalecký
posudok aj v tomto konaní, hoci žalobca nepredložil jeho kópiu, naopak v sprievodnom liste z 2.9.2013

výslovne uviedol, že v každom konaní predloží podrobnú právnu argumentáciu založenú na tomto
znaleckom posudku, čo napokon v tomto konaní neurobil. Tento posudok však nie je dôkazom, ktorý
by mal význam v prejednávanej veci. Ide o znalecký posudok vypracovaný znalcom z odboru právnych
vzťahov k cudzine, odvetvia európskeho práva za účelom zistenia, či je právom Európskej únie
zakázané, aby majetkové spory, v ktorých zmluvnou stranou je spotrebiteľ, boli rozhodované rozhodcom

alebo rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní. Akákoľvek odpoveď na takto položenú otázku
všaknemávýznampretotokonanie,pretoževdanomprípadebolonazákladeexekučnéhotitulu,ktorým
bol rozhodcovský rozsudok, vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Neskoršie zastavenie exekúcie
nie je predmetom tohto konania o náhradu škody (nebolo ani ako nezákonné zrušené, preto ho konajúci
súd považuje za zákonné). Nesprávny úradný postup spočívajúci v prieťahoch v exekučnom konaní
možno objektívne zistiť iba dôkazom, ktorým je oboznámenie exekučného spisu.

Z ústavnej sťažnosti, ktorú mal žalobca v tejto veci podať, vyplýva, že žalobca mienil v tomto konaní
navrhnúť vypočutie svedkov, a to z osôb pôsobiacich na súde vo vzťahu k nesprávnemu úradnému
postupu súdu. Žalobca však v tomto konaní takýto dôkaz nenavrhol, no napriek tomu súd konštatuje,
že v prejednávanej veci by bolo nadbytočné vykonávať akékoľvek dokazovanie výsluchom svedkov z
uvedených osôb, keď jediným objektívnym dôkazom o prípadných prieťahoch v konaní, resp. o inom

nesprávnom úradnom postupe súdu a o prípadnom nezákonnom rozhodnutí môže byť iba exekučný
spis, z ktorého sú zrejmé všetky úkony a rozhodnutia súdu v danej veci, ako aj dĺžka konania a čas
vykonávania jednotlivých úkonov.

Keďže žaloba bola nedôvodná, nebol dôvod o právnom základe uplatneného nároku rozhodovať
medzitýmnym rozsudkom.

Na pojednávaní súd o trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej žalovanej
priznal náhradu trov konania, ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku. Keďže žalovaná
trovy konania nevyčíslila v lehote podľa § 151 ods. 1 O.s.p. a zo spisu jej žiadne trovy nevyplývajú,
rozhodol súd, že jej náhradu trov konania nepriznáva, keď v zmysle § 151 ods. 2 O.s.p. súd nie je viazaný
výrokom o prisúdení náhrady trov konania vyhláseným na pojednávaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie písomne na Okresný súd Bánovce nad Bebravou
do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, dátum, podpis) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží,
súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., teda:

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodovalvylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávneobsadený,ibaženamiestosamosudcurozhodoval

senát,

- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

- odvolacím súdom má byť schválený zmier;

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.