Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Judgement was issued on Thursday, February 18, 2015

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 23P/274/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214226234
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. G.Tomčovčíková Šandalová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2015:7214226234.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci

navrhovateľky C.. I. Y., O. T.Í., L.. X.X.XXXX, P. J. L. P. A. Č.. XX E. T., proti odporcovi G. Y.T., L..
X.XX.XXXX, P. J. L. P. A. Č.. XX E. T., za účasti maloletého D. Y., L.. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym
opatrovníkom Ú. G., D. E. S. O. E. T., D. L. Č.. X, T., G. T. W., v konaní o rozvode manželstva a úprave
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode manželstva takto

r o z h o d o l :

Manželstvo účastníkov G. Y., L.. X.XX.XXXX, S. C.. I. Y., O. T., L.. X.X.XXXX, A. K. XX.XX.XXXX,
zapísané v T. C. C. Ú. L. T. E. X. X, O. XXXX, L. D. XX, G. G. Č. X, O..

NačasporozvodemanželstvarodičovzverujemaloletéhoD.Y.,L..XX.X.XXXX,doosobnejstarostlivosti
navrhovateľky, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloletého osobne starať, zastupovať ho a spravovať

jeho majetok a zaväzuje odporcu prispievať na výživu maloletého D. od právoplatnosti tohto rozsudku
do budúcna výživným vo výške po 120 € mesačne, ktoré výživné je odporca povinný platiť vždy do 15.
dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.

V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky zamieta.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom podaným na tunajšom súde dňa 2.10.2014 žiadala, aby súd rozviedol jej
manželstvo s odporcom uzavreté K. XX.XX.XXXX, maloletého D. Y., L.. XX.X.XXXX, žiadala zveriť
na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti navrhovateľky a zo strany odporcu žiadala
určiť výživné na maloletého D. vo výške po 200 € mesačne od právoplatnosti rozsudku o rozvode

manželstva do budúcna. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom sa zoznámili začiatkom roka
1998, manželstvo uzatvárali po takmer šesťročnej známosti a okrem menších nedorozumení bolo ich
manželstvo harmonické, prvé problémy nastali po narodení ich spoločného syna D., a opätovnom
nastúpení navrhovateľky do zamestnania, keďže príjmy nestačili na pokrytie rodinných výdavkov, k
vážnemu narušeniu manželských vzťahov dochádzalo pravidelne, navrhovateľka bola viackrát nútená
privolať do bytu policajnú hliadku, keďže odporca pod vplyvom alkoholu často vyvolával hádky a niekedy
aj fyzicky napádal synov navrhovateľky, v decembri 2013 hádky vyvrcholili nebezpečným vyhrážaním

zo strany odporcu voči navrhovateľke a jej synovi O., za čo bol odporca aj obžalovaný a odsúdený na
18 mesiacov podmienečne, navrhovateľka uviedla, že manželstvo neplní viac ako 2 roky svoje funkcie,
intímne sa s odporcom nestýkajú, nehospodária spoločne a ich rozpory sú natoľko vážne, že nie je nádejna obnovenie spolužitia, uviedla, že rozvod manželstva nie je v rozpore ani so záujmami ich spoločného
syna D., keďže navrhovateľka chcela syna naďalej vychovávať v pokojnom prostredí.

Odporca sa k návrhu písomne vyjadril podaním zo dňa 6.11.2014, v ktorom uviedol, že s návrhom

na rozvod manželstva súhlasí, nesúhlasil s navrhovanou výškou výživného, nakoľko uviedol, že je
nezamestnaný a nemá žiaden príjem.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľky, odporcu, kolíznej opatrovníčky, listinnými dôkazmi
a zistil tento skutkový stav

Účastníci konania uzavreli manželstvo K. XX.XX.XXXX pred C. Ú. M. L. T., ktoré je zapísané v
knihe manželstiev C. Ú. L. T., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, po poradovým číslom X. U

navrhovateľky ide o druhé manželstvo, u odporcu sa jedná o manželstvo prvé, obaja sú štátni občania
SR,slovenskejnárodnostiaichposlednýmspoločnýmbydliskombolaP.A.Č..XX E.T.,kdevsúčasnosti
aj bývajú. Z manželstva pochádza jedno dieťa, maloletý D. Y., L..XX.X.XXXX.

Zo správy kolízneho opatrovníka doručenej súdu dňa 9.12.2014 vyplýva, že, navrhovateľka pracuje
ako učiteľka a vychovávateľka L. X.T. Š. D. XX E. T. s priemerným mesačným príjmom cca 800 €, v

spoločnej domácnosti 3-izbového bytu bývajú aj plnoletý syn navrhovateľky O. C., L.. XX.X.XXXX a
maloletý D., taktiež odporca, plnoletý syn navrhovateľky študuje, na chod domácnosti navrhovateľke
neprispieva, nakoľko nemá finančné prostriedky, maloletý D. je žiakom 3. ročníka ZŠ, navrhovateľka mu
hradí poplatok za družinu vo výške 11 €, basketbal a florball 15 € mesačne, školské obedy 25 €, životnú
poistku 20 € , internet 18 €, športové potreby maloletému zakúpili starí rodičia, ktorí matke vypomáhajú

finančne aj kúpu oblečenia pre maloletého, navrhovateľka zvýšené výdavky súvisiace so zdravotným
stavom maloletého neuviedla, navrhovateľka na podanom návrhu na rozvod manželstva trvala, odporca,
t.j. otec dieťaťa, je nezamestnaný, pracuje len brigádnicky, vykonáva práce podľa dohody, dávku v
hmotnejnúdzinepoberáainýpríjemnemá,uviedol,žeokremposlednýchtrochmesiacovdodomácnosti
nakupoval potraviny a opravil celý byt, ktorý bol v zlom stave, ambulantne sa lieči pre nadmernú

konzumáciu alkoholu, ako dôvod rozpadu manželstva uviedol jeho zlý vzťah so synmi navrhovateľky a
nie jeho konzumáciu alkoholu ako uviedla navrhovateľka, uviedol, že jeho rodičia im vypomáhali počas
celého trvania manželstva, že je 3 roky nezamestnaný, preto navrhoval určiť na syna minimálne výživné,
kolízny opatrovník na základe uvedeného v prípade rozvodu manželstva navrhoval zveriť maloletého do
starostlivosti navrhovateľky a otca aby súd zaviazal platiť výživné v primeranej sume vzhľadom na vek

a potreby maloletého aj na finančné možnosti odporcu.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že na podanom návrhu trvá, dôvodom
uzavretia manželstva bola ich vzájomná láska, prvé 6 roky ich svokrovci nekontaktovali, neboli prítomní
ani na svadbe, prvá návšteva zo strany svokry bola v čase 7. mesiaca tehotenstva navrhovateľky, mala
za to, že svokra často zasahovala do ich spoločného života s odporcom, a často ovplyvňovala odporcu,

vážnejšie problémy v manželstve nastali po dosiahnutí 1. veku ich spoločného syna D., kedy sa na
strane odporcu prejavovali problémy s alkoholom, a jeho nespokojnosť s manželstvom, mala za to, že
nevedel prijať synov navrhovateľky, ktorí s nimi žili v spoločnej domácnosti, preto dochádzalo často k
hádkam a nezhodám, ktoré okrem toho vyplývali aj z toho, že odporca mal nízky príjem, situácia sa
zlepšila, keď sa odporca odsťahoval zo spoločnej domácnosti, odvtedy je maloeltý pokojný, odporca na

syna neprispieva, navrhovateľka ďalej uviedla, že je výlučnou vlastníčkou bytu L. P. A. E. T., ktorý získala
od rodičov, v súvislosti s bývaním hradí 300 € mesačne, uviedla, že s odporcom si vzali aj hypotéku
vo výške 30.000 €, z ktorej zakúpili rodinný dom v C., ktorý je v ich BSM, hypotéku však spláca sama,
odporca neprispieva na nič, taktiež majú automobil Alfa Romeo 10 ročné, ktoré užíva odporca, pokiaľ
ide o maloletého D., ten je žiakom 3. ročníka ZŠ a navrhovateľka má tiež vyživovaciu povinnosť voči

plnoletému synovi O., ktorý ešte študuje, taktiež uviedla, že nemá záujem na obnovení manželského
spolužitia za žiadnych podmienok.Odporca vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že s návrhom navrhovateľky na rozvod manželstva
súhlasí, ďalej uviedol, že zo spoločnej domácnosti neodišiel dobrovoľne, bol donútený navrhovateľkou,
ktorá mu neustále vytýkala, že nemá žiaden príjem, poukázal na to, že im finančne vypomáhali

jeho rodičia, ktorí hradili aj nájomné za byt a aj formou nákupu potravín, uviedol, že u posledného
zamestnávateľa bol s ním ukončený pracovný pomer dohodou, k čomu bol vyzvaný zamestnávateľom,
nakoľko narazil vozíkom do brány, čo odporca pripisoval stresu, u tohto zamestnávateľa dosahoval
príjem okolo 600 € mesačne, od októbra 2014 pracoval ako brigádnik vedený v spoločnosti W. L., kde
dosahoval príjem okolo 200 - 250 € mesačne, vypomáhal rôznymi prácami býva u svojich rodičov v

rodinnom dome, náklady na bývanie nevedel uviesť, na bývanie neprispieva, okrem maloletého D. ďalšie
vyživovacie povinnosti nemá, ani majetok okrem uvedeného navrhovateľku iný nevlastní, o obnovenie
manželského spolužitia taktiež nemal záujem.

Kolízna opatrovníčka vo výpovedi na pojednávaní trvala na podanej písomnej správe v danej veci,
doplnila, že v domácnosti matky sú pre maloletého vytvorené vhodné podmienky, uviedla, že rodičia
sa na stretávaní s maloletým vedia dohodnúť, preto styk nie je potrebné upravovať, v prípade rozvodu

manželstva navrhla zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca určiť primerané
výživné.

Z listinných dôkazov vyplýva, že navrhovateľka je zamestnaná E. X. Š. D. A. E. T., kde dosahuje
priemerný čistý mesačný príjem vo výške 934,13 €.

Odporca je toho času nezamestnaný, je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 8.2.2014

doposiaľ, dávku v hmotnej núdzi nepoberá, ani dávku v nezamestnanosti., naposledy bol zamestnaný
v Š. D., D.. D..O..M.. T., M. X.X.XXXX do X.X.XXXX, kde dosahoval priemerný čistý mesačný príjem vo
výške XXX,XX €., a od X.XX.XXXX bol zamestnaný v spoločnosti W. D. D..O..M.., kde bol zamestnaný
na dohodu o vykonaní práce a dosahoval priemerný čistý mesačný príjem XXX,XX €..

Účastníci zhodne styk navrhovateľa s maloletým D. žiadali neupraviť.

Podľa ust. § 1 Zákona o rodine, manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok
všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach.
Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

Podľa ust. § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú
povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne

o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa ust. § 19 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach,

rozhodne na návrh jedného z nich súd.

Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.

Podľaust.§20Zákonaorodine,každýzmanželovjeoprávnenýzastupovaťdruhéhomanželavbežných
veciach, najmä prijímať za neho bežné plnenia. Konanie jedného z manželov pri obstarávaní bežných
vecí rodiny zaväzuje obidvoch manželov spoločne a nerozdielne.

Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak druhý manžel tieto účinky proti inej osobe výslovne vylúčil a ak
to bolo tejto osobe známe.Podľa ust. § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

Podľa ust. § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú

vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel
a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Súdzisťujepríčiny,ktoréviedlikvážnemurozvratuvzťahovmedzimanželmi,aprirozhodovaníorozvode
na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností
manželov podľa § 18 a 19.

Podľa ust. § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja
rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v
záujmedieťaťaaakbudútaktolepšiezaistenépotrebydieťaťa.Aksostriedavouosobnoustarostlivosťou
súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v
záujme dieťaťa.

Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda
musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho

výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s
druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na

právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné
informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa ust. § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom

sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov
s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo
ho zakáže.

Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým
dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej
starostlivosti.

Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk
dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.Podľa ust. § 27 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela
ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva
matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska.

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného
prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa ust. § 63 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových

pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 14)

U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy
výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu

v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného
príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať
aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na
tvorbuúspor,auložípovinnémurodičovi,abytútosumupoukazovalnaosobitnýúčetmaloletéhodieťaťa,

ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na
nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť

voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre
maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.

Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o
výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo
požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.

Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava

na úroky z omeškania.

Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce

z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné
sa nevracia.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa ust. § 79 Zákona o rodine, kto celkom alebo sčasti splnil za iného vyživovaciu povinnosť, je
oprávnený od neho požadovať úhradu tohto plnenia.

Toto právo sa premlčuje podľa osobitného predpisu.

V danom prípade súd skúmal, či rozvrat manželstva účastníkov konania je tak hlboký a trvalý, že už

neplní účel a obnovenie manželského spolužitia už nie je možné. Prihliadol pritom najmä na skutočnosť,
že ani jeden z účastníkov neprejavil záujem o obnovu spolužitia.

V súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a na základe vykonaného dokazovania a
zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené,
manželstvo je nefunkčné, neplní svoj spoločenský účel a je iba formálnym zväzkom, z uvedeného

dôvodu súd manželstvo účastníkov v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia rozviedol.
Pričinou rozvratu manželstva sú dlhodobé vzájomné nezhody medzi manželmi vyvolané konzumáciou
alkoholu zo strany odporcu, jeho agresívne správanie pod vplyvom alkoholu a fyzické útoky na
navrhovateľku a synov navrhovateľky zo strany odporcu.

Súd zároveň upravil výkon rodičovských práv a povinností voči maloletému D. na čas po rozvode

manželstva tak, že zveril maloletého do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá zabezpečujestarostlivosť až doposiaľ, do rozchodu rodičov, túto zabezpečuje sama a v tejto starostlivosti neboli
zistené žiadne nedostatky a obaja rodičia so zverením maloletého navrhovateľke súhlasili.

Odporcu súd zaviazal prispievať na výživu maloletého D. výživným vo výške po 120 € od právoplatnosti

tohoto rozsudku do budúcna, pri určení vyživovacej povinnosti zo strany odporca voči maloletému súd
vychádzal zo zárobkových možností a schopností rodičov, z ich majetkových pomerov, z odôvodnených
potrieb maloletého, ktorými sú potreby súvisiace s bývaním, stravovaním, oblečením, ako aj so
vzdelávaním a so spoločenským vyžitím, pričom prihliadol i na pomernú časť plnenia si vyživovacej
povinnosti zo strany matky formou osobnej starostlivosti o maloletého a aj na to, že navrhovateľka

má vyživovaciu povinnosť aj voči plnoletému synovi, ktorý doposiaľ študuje, a odporca inú vyživovaciu
povinnosť nemá, ako i na zásadu, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov,
a dospel k záveru, že takto určené výživné je primerané a odporca ním mohol a môže prispievať na
výživu maloletého bez ohrozenia potrieb svojich a svojej domácnosti. Pri stanovení výšky výživného súd
vychádzal z potencionality jeho príjmov, vyplývajúc u odporcu z príjmov, ktoré dosahoval skôr, ako boli
ukončené jeho pracovné pomery, ktoré ukončil dohodou a teda vlastným zavinením, preto súd vychádzal

z príjmov, ktoré by bol dosahoval, ak by svoje pracovné možnosti, schopnosti a skúsenosti riadne využil,
navyše súd nezistil žiadne vážne prekážky, ktoré by odporcovi bránili v riadnom výkone práce.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na
náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie
je, súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo

pomery účastníkov, keďže v priebehu konania súd nezistil okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie
trov jednému z účastníkov, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.) uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).