Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 8, 2013

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 9Cb/91/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109204935
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2013:2109204935.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Martinou Valentovou v právnej veci navrhovateľa: Mgr.

Marína Gallová, so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, správca konkurznej podstaty úpadcu:
CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., so sídlom Dlhá 90, Žilina 010 09,
IČO: 31 615 422, zastúpená: Mgr. Richard Karkó, advokát, so sídlom Sad na Studničkách 1029/32, 010
01 Žilina, proti odporcovi: Swedwood Slovakia, s.r.o., so sídlom Apollo Business Center II, Turčianska
2 Bratislava 821 09, IČO: 31 354 572, o návrhu na zaplatenie pohľadávky v sume 327.033,12 eur s
príslušenstvom, o vzájomnom návrhu o náhradu škodu v sume 579.292,69 eur, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Súd konanie o vzájomnom návrhu z a s t a v u j e .

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Úpadca ako navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 18.3.2009 domáhal na odporcovi zaplatenia
sumy 327.033,12 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.

Úpadca uplatnený nárok vyvodzoval z toho, že on ako predávajúci a odporca ako kupujúci uzavreli
dňa 18.12.2006 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníctva k nehnuteľnostiam - pozemkom
a stavbám nachádzajúcich sa v katastrálnom území H. J. H., v tej dobe zapísaných na LV č. XXXX,
vedeným Správou katastra P. a k hnuteľnému majetku pozostávajúceho z časti technologického
zariadenia na piliarsku výrobu, ako bol podrobne vymenovaný v prílohe č. X kúpnej zmluvy. Vklad
vlastníckeho práva na odporcu bol povolený Správou katastra P. dňa 5.1.2007 pod č. I. XXXX/XX.

Podľa čl. III kúpnej zmluvy, bola kúpna cena dohodnutá vo výške 66.174.000,- Sk plus DPH. V bode
4.1 kúpnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že kúpna cena bude kupujúcim zložená na vinkulovaný
účet, ktorý bude vedený v F. G. J., pobočka zahraničnej banky, G.. V bode 4.2.1 kúpnej zmluvy bolo
dohodnuté, že prvá splátka kúpnej ceny, teda 46.721.800 Sk plus DPH vo výške 12.573.060,- Sk
vypočítanej z celej kúpnej ceny, bude kupujúcim zaplatená z vinkulovaného účtu na účet predávajúceho
po doručení banke príslušných dokladov potvrdzujúcich, že odkladacie podmienky stanovené v čl. V
bod 5.1 nižšie boli splnené v plnom rozsahu. Odporca túto časť kúpnej ceny uhradil bezhotovostným

prevodom na bankový účet navrhovateľa dňa 15.01.2007. Podľa bodu 4.2.2 kúpnej zmluvy druhá
splátka vo výške 30 % kúpnej ceny v sume 19.852.200,- Sk mala byť zaplatená z vinkulovaného
účtu na účet predávajúceho, po písomnom potvrdení kupujúceho, ktoré bude doručené banke o tom,
že odkladacie podmienky stanovené v čl. V bod 5.2 zmluvy boli splnené v plnom rozsahu. Kupujúcije povinný predložiť písomné potvrdenie o splnení podmienok najneskôr 7 pracovných dní odo dňa
prevzatia posledného právoplatného stavebného povolenia. Potvrdenie odporcu o splnení podmienok
na vyplatenie tejto druhej časti kúpnej ceny odporca podpísal dňa 17.12.2007, pričom tento bol banke

predložený dňa 25.1.2008. Odporca však aj napriek skutočnosti, že navrhovateľ splnil všetky podmienky
pre vyplatenie zostávajúcej časti kúpnej ceny, uhradil navrhovateľovi z druhej časti kúpnej ceny len sumu
vo výške 10.000.000,- Sk a to dňa 9.6.2008 (teda s omeškaním). Nakoľko odporca potvrdenie o splnení
podmienok na vyplatenie zostatku kúpnej ceny nepredložil banke do 7 dní, ako bolo zmluvne dohodnuté,
navrhovateľ predložil potvrdenie banke sám a to dňa 25.1.2008. Odporca však medzičasom zrušil vyššie

uvedený vinkulovaný účet, pričom zvyšok kúpnej ceny vo výške 9.852.200,- Sk (327.033,13 eur) do
dnešného dňa navrhovateľovi v rozpore s kúpnou zmluvou nevyplatil. Potvrdenie o splnení odkladacích
podmienok bolo podpísané odporcom dňa 17.12.2007, pričom malo byť banke odporcom predložené
do 7 pracovných dní, teda najneskôr dňa 31.12.2007, a z banky mala byť kúpna cena uhradená do
troch pracovných dní od predloženia, teda najneskôr do 4.1.2008. Odporca je tak odo dňa 5.1.2008 v
omeškaní s úhradou druhej splátky kúpnej ceny.

Súd návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovel a vydal dňa 7.5.2009 platobný rozkaz v ktorom
odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 327.033,12 eur spolu so 14,25 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 658.972,31 eur od 5.1.2008 do 9.6.2008, zo sumy 327.033,12 eur od 10.6.2008
do zaplatenia a trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 19.621,50 eur a k rukám právneho
zástupcu navrhovateľa trovy právneho zastúpenia vo výške 2.168,40 eur. Platobný rozkaz bol odporcovi

doručený dňa 22.5.2009.

Dňa 9.6.2009 podal odporca v zákonnej lehote na súd odôvodnený odpor proti platobnému rozkazu,
čím sa platobný rozkaz zrušil v plnom rozsahu a súd nariadil vo veci pojednávanie.

Odporca odôvodnil svoj odpor tým, že základnou podmienkou odporcu pre kúpu časti areálu bývalého
Drevokombinátu bolo zabezpečenie napojenia areálu na verejnú komunikáciu a možnosť vybudovania

infraštruktúry. Bez splnenia tejto podmienky, o ktorej bol navrhovateľ informovaný na viacerých
rokovaniach pred uzavretím zmluvy, by odporca nikdy kúpnu zmluvu s navrhovateľom neuzavrel.
Navrhovateľ sa preto ako predávajúci v čl. II. kúpnej zmluvy zaviazal, že na vlastné náklady zabezpečí
preodporcuakokupujúcehovydanieprávoplatnýchstavebnýchpovolenípríslušnýmimiestnymiorgánmi
na výstavbu infraštruktúry v areáli H. J. H. v súlade so špecifikáciami a nákresmi odsúhlasenými

medzi zmluvnými stranami, a to najneskôr v termíne do 31.3.2007. Navrhovateľ zmluvné záväzky v
termíne do 31.3.2007 nesplnil, napriek viacerým písomným výzvam zo strany odporcu, v ktorých bol
navrhovateľ upozornený na vznik škody. Záväzky navrhovateľa podľa čl. II kúpnej zmluvy boli splnené
až 19.5.2008, t. j. s omeškaním viac ako 13 mesiacov, kedy navrhovateľ previedol na odporcu práva
nájmu dohodnuté v kúpnej zmluve a predložil odporcovi nájomné zmluvy s prenajímateľmi N. a X. N.

V., I.. Vzhľadom na skutočnosť, že druhá splátka kúpnej ceny bola splatná až po splnení záväzkov
navrhovateľa vyplývajúcich z čl. II., bol 2.2 kúpnej zmluvy, nemohol sa odporca dostať do omeškania a
preto navrhovateľovi nevznikol nárok na úroky z omeškania, tak ako sú vypočítané v návrhu na začatie
konania, t. j. od 5.1.2008. Dňa 9.6.2008 zaplatil odporca navrhovateľovi časť druhej splátky kúpnej ceny
vo výške 10.000.000,- Sk. Zostávajúcu časť kúpnej ceny vo výške 9.852.200,- Sk si odporca zadržal za

účelom započítania nárokov odporcu na náhradu škody voči navrhovateľovi, ktorá vznikla odporcovi v
dôsledku porušenia záväzkov navrhovateľa vyplývajúcich z kúpnej zmluvy.

Odporca dňa 3.11.2009 podal na súd vzájomný návrh podľa § 97 ods. 1 OSP, v ktorom si uplatnil
nárok na náhradu škody vo výške 579.292,69 eur s príslušenstvom z dôvodu porušenia predmetnej
zmluvy navrhovateľom. Dňa 7.12.2010 odporca s odkazom na to, že chce v čo najkratšom čase ukončiť

predmetný spor, čiastočne vzal tento vzájomný návrh späť (ešte pred otvorením prvého pojednávania vo
veci samej) a obmedzil svoje nároky uplatnené vo vzájomnom návrhu do výšky bankovej záruky, ktorú
mu poskytol navrhovateľ, t. j. do výšky 331.939,18 eur. Dňa 12.03.2013 bolo na súd doručené úplné
späťvzatie vzájomného návrhu podaného odporcom, vzhľadom na procesnú situáciu, že odporca si svoj
nárok neuplatnil v konkurze, do ktorého medzičasom navrhovateľ vstúpil.Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov účastníkov konania, konateľa úpadcu ako
navrhovateľa, oboznámením sa s predloženými listinnými dokladmi a listinnými vyjadreniami účastníkov
konania ako aj celým obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

V priebehu konania bol na majetok obchodnej spoločnosti CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A
STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o. - pôvodného navrhovateľa vyhlásený konkurz rozhodnutím
Okresného súdu v Žiline zo dňa 16.11.2011 sp. zn. 3K25/2011, za správcu konkurznej podstaty bola
ustanovená Mgr. Marína Gallová, ktorá podaním zo dňa 30.7.2012 oznámila tunajšiemu súdu, že
navrhuje v predmetnom konaní, ktoré bolo vyhlásením konkurzu zo zákona prerušené (§ 47 ods. 1

ZKR ), s odkazom na § 47 ods. 3 ZKR pokračovať.

Právny zástupca úpadcu ako navrhovateľa, k predmetnej právnej veci uviedol, že podmienkou na
zaplatenie druhej časti kúpnej zmluvy mali byť predložené stavebné povolenia s tým, že strana
navrhovateľa protistrane stavebné povolenia predložila, vyplýva to aj s potvrdenia, resp. z predloženého
listinného dokladu, ktorý bol súdu predložený, že stavebné povolenia boli protistrane odovzdané dňa
17.12.2007, t. z. že boli splnené podmienky na vyplatenie druhej časti kúpnej ceny. Protistrana dňa

09.06.2008 poukázala navrhovateľovi len časť z tejto druhej splátky sumu 10.000.000,- Sk, zvyšnú
časť, čo je predmetom konania, doposiaľ neuhradila. To, že protistrana nesporovala doposiaľ, že časť
kúpnej ceny doposiaľ zaplatená nebola, vyplýva aj zo samotného písomného odporu, t. z. že túto
skutočnosť potvrdzuje. Tvrdenia protistrany o tom, že druhá časť kúpnej ceny bola zaplatená odporcom
uvádzanými dvoma platbami, považuje za účelové, ktorými sa protistrana snaží dodatočne vytvoriť

nejasnosť ohľadne titulu uplatneného nároku navrhovateľa. Odporca sám v odpore potvrdil, že je tu
nedoplatok druhej časti kúpnej ceny. Tvrdí, že platbou z februára 2008 bola vrátená banková záruka
a druhá splátka kúpnej ceny nebola v celej dohodnutej výške zaplatená. Aj z e-mailovej správy zo
dňa 18.12.2007 vyplýva, že pokiaľ ide o riešenie otázky druhej splátky navrhuje jednanie na január
2009. Týmto odporca jasne zadefinoval, že dlží časť kúpnej ceny. Ďalej právny zástupca navrhovateľa

poukazuje, že obidve tieto splátky prevyšujú výšku druhej splátky kúpnej ceny a ide o platby v rovnakej
výške. Pokiaľ protistrana pri platbe z júna 2008 zadefinovala, že platí časť záväzku, rovnako ani platba
za majetok, nie je jasné, čo platí. Nie je z toho zrejmé, že sa platí práve kúpna cena, ktorá nebola vo
výške 10 mil. Sk, pričom banková záruka bola vo výške 10 mil. Sk. Označenie titulu platba za majetok
a úhrada časti záväzku, nie je možné jazykovo vyvodiť, že ide o kúpnu cenu. Všetky platby realizované

navrhovateľom v prospech odporcu a naopak boli z toho istého účtu, resp. na ten istý účet navrhovateľa.
Oneskorené odovzdanie dokumentov bolo spôsobené protistranou. Bankovú záruku bola protistrana
povinná vrátiť po splnení odkladacích podmienok a to, že odporcovi vznikol nárok na náhradu škody,
tvrdí len odporca a ak o tom tvrdí a bol presvedčený, mal pohľadávku započítať, toto neurobil, preto má
bankovú záruku vrátiť.

Právny zástupca navrhovateľa (správca konkurznej podstaty úpadcu - pôvodného navrhovateľa) v
priebehu konania na pojednávaní dňa 28.11.2012 uviedol, že nerozporuje tvrdenie odporcu, že záväzky
navrhovateľa podľa článku 2 Kúpnej zmluvy boli splnené až dňa 19.5.2008, z hľadiska navrhovateľa je
ale podstatné, že nie je sporná skutočnosť, že záväzky navrhovateľa s kúpnou zmluvou boli splnené a
teda neexistuje prekážka, pre ktorú by sa nestal splatným v tomto konaní požadovaný nárok.

Na pojednávaní dňa 8.2.2013 právny zástupca navrhovateľa uviedol, že odporca dlhoval úpadcovi sumu
29.852.200,- Sk a zaplatil 20 mil. Sk, rozdiel patrí navrhovateľovi a teda má byť uplatneným návrhom
zo strany súdu priznaný. Hoci tvrdí, že odporca navrhovateľovi vracal platbou zo dňa 25.2.2008 vo
výške 10.000.000,- Sk bankovú záruku, a teda zvyšná časť kúpnej ceny nebola zaplatená, necháva na
právnomposúdenísúdu,čiišlovuvedenýdeňoplatbučastikúpnejcenyalebovráteniebankovejzáruky,

keď skutočnou pointou je to, že nepochybne odporca dlhoval navrhovateľovi sumu vyššiu o žalovanú
sumu, než v skutočnosti zaplatil. Poukázal aj na to, že príloha č. 4 predmetnej zmluvy Banková záruka v
poslednom odseku hovorí o tom, že banková záruka sa má vrátiť, čo potvrdzuje, že ide o zabezpečovací
inštitút. Je zjavné, že išlo o vrátenie bankovej záruky. Z tohto dôvodu nie je iná možnosť, iba nárok
priznať.Konateľ navrhovateľa F.. U. S., k veci uviedol, že pokiaľ ide o stavebné povolenia, ktoré mali predložiť
odporcovi, vybavovali ich pre odporcu na základe dohody obsiahnutej v zmluve. Kúpnou zmluvou sa
zaviazali, že zabezpečia infraštruktúru v areáli H. J. H., ktorá obsahovala prístupovú cestu vedenú

cez pozemky, ktoré sú predmetom kúpy podľa kúpnej zmluvy cez pozemky v správe N. a pozemky
vo vlastníctve X. N.. V tejto súvislosti sa zaviazali, že prevedú práva nájmu z ich nájomných zmlúv
na odporcu. Navrhovateľa viedlo k uzatvoreniu, resp. prijatiu tohto záväzku, že sám chcel spustiť
prevádzku K. a predpokladal, že do 31.03.2007 bude mať zrealizované práce na obnove K.. V čase
uzatvorenia zmluvy boli podmienky protistrany im známe, ktoré boli uvedené v zmluve. Pokiaľ by všetko

zostalo nezmenené, tak ako to bolo uvedené v zmluve, boli pripravení zabezpečiť stavebné povolenia
k 31.03.2007, mali k dispozícii všetky ich podklady tak ako to mali pripravené, čo korešpondovalo
s požiadavkami v zmluve. Po uzatvorení zmluvy prišli odborníci od odporcu, ktorý neustále menili
požiadavky na stavebné povolenia. Všetky povolenia vybavili na seba a práva previedli na kupujúceho
zmenou stavebníka. S tým, že zapísanie povolení na stavebníka odporcu bolo navyše, ich záväzkom
bolo vybaviť stavebné povolenia, tým rozumeli stavebné povolenia na nich a následne tieto práva

previedli na odporcu.

Právna zástupkyňa odporcu k predmetnej právnej veci uviedla, že k prevodu nehnuteľnosti došlo
po podpise zmluvy, t. z. že odporca ako kupujúci zložil celú kúpnu cenu na vinkulovaný účet, z
ktorého hneď po uskutočnení prevodu, ďalej po spísaní protokolu o odovzdaní hnuteľného majetku a
predložení bankovej záruku v zmysle bodu 5.1 zmluvy došlo k uvoľneniu prvej časti kúpnej ceny vo

výške 46.321.800,- Sk bez DPH. DPH bola taktiež uvoľnená a to v sume 12.573.061 Sk. Stavebné
povolenia nemohli byť doručené dňa 17.12.2007 podľa tvrdenia protistrany, pretože stavebné povolenie
- rekonštrukcia obslužnej komunikácie bolo právoplatné až 03.01.2008, vydané 12.12.2007. Ďalšie
stavebné povolanie na vodovodnú prípojku bolo vydané 12.06.2007 a právoplatnosť 11.07.2007 a
posledné stavebné povolenie na kanalizáciu splaškovú bolo vydané 26.06.2007 a právoplatnosť

19.07.2007. Poukazuje na skutočnosť, že podľa dohody zmluvných strán tieto stavebné povolenia mali
byť zabezpečené do 31. marca 2007. Poukazuje tiež na skutočnosť, že okrem zabezpečenia stavebných
povolení sa protistrana zaviazala aj k ďalšej povinnosti zmluvou a to previesť na kupujúceho práva
nájmu vyplývajúce z nájomnej zmluvy medzi predávajúcim a N. K. P. a medzi predávajúcim a X. N.
a tieto nájomné zmluvy podpísané prenajímateľom boli odporcovi doručené 19.05.2008. Potvrdenie,

ktoré predložila protistrana, ktorým preukazovala splnenie podmienok na vyplatenie druhej časti kúpnej
ceny, text potvrdenia vypracoval navrhovateľ, dole je potvrdené prevzatie. Kúpna zmluva sa netýkala len
prevodu nehnuteľností, zahrňovala aj kúpu hnuteľného majetku a celú radu záväzkov predávajúceho
definované v čl. II. zmluvy. Predmetom kúpy bola časť areálu bývalých drevárskych závodov, ktorá bola
umiestnená v zadnej časti a nemala samostatný prístup z hlavnej komunikácie mesta H.. Komunikácia

bola len do prednej časti drevárenských závodov, predná čas bola predaná iným firmám, zadná časť
bola predmetom kúpnej zmluvy. Práve preto bola otázka infraštruktúry a vybudovania cesty podstatnou
náležitosťou zmluvy. V prípade, že by kupujúci vedel, že sa predávajúci dostane do omeškania so
splnením záväzkov špecifikovaných v čl. II zmluvy - vybavenie stavebných povolení na výstavbu
infraštruktúry vrátane prevodu nájomných práv pozemkov pod infraštruktúrou, tak by takúto zmluvu

nikdy neuzavrel. Bankovú záruku protistrana predložila za nepeňažné plnenie, teda za splnenie
všetkých záväzkov obsiahnutých v čl. II. zmluvy. Banková záruka bola vystavená Q. G. a bola platná do
30.06.2007, túto bankovú záruku odporca vyčerpal 28.júna 2007, teda pred skončením jej platnosti a to
oprávnene, pretože navrhovateľ bol v omeškaní so splnením záväzkov definovaných v bode II. zmluvy,
konkrétne zabezpečenia stavebných povolení na výstavbu infraštruktúry, prevodu nájomných zmlúv

pozemkov, ktoré mali byť do 31.03.2007 zabezpečené. Pokiaľ ide o kúpnu cenu prvá splátka zaplatená
bola. Celá kúpna cena bola vinkulovaná vo výške dohodnutej kúpnej ceny. V prvej časti bola zaplatená
DPH z celej kúpnej ceny a to na požiadavku navrhovateľa. Druhá splátka vo výške 19.852.200,- Sk
bola viazaná na odkladaciu podmienku a to predloženie stavebných povolení na infraštruktúru, čím
sa strana odporcu domnieva, že sa vzťahovala aj na predloženie nájomných zmlúv. Nájomné zmluvy

boli predložené až 19.05.2008. Zo strany odporcu boli realizované dve platby a to prvá platba bola
realizovaná 25.02.2008 v sume 10 mil. Sk, kde je uvedené, že sa jedná o platbu za majetok, išlo o
zaplateniečastikúpnejzmluvy.Druháplatbabolarealizovaná09.06.2008vsume10mil.Sk,kderovnako
je uvedené, že ide o úhradu časti záväzku. Dlžník určuje aký záväzok plní, keďže odporca pri poukázaní
sumy 10 mil. Sk vo februári 2008 uvádza, že platí za majetok, ide o zaplatenie kúpnej ceny, nie o

vrátenie bankovej záruky. Pokiaľ ide o tvrdenia odporcu podané v odpore, z ktorých vyplýva, že časť
druhej splátky kúpnej ceny bol odporcom zaplatený v júni 2008 a ostatná časť druhej splátky kúpnejcenynebolazaplatenápreúčelyďalšiehopredpokladanéhozapočítaniavzájomnoupohľadávkoutitulom
náhrady škody, právna zástupkyňa odporcu uvádza, že uvedené bolo v odpore podané v takomto znení
z dôvodu, že v čase písania odporu právnym zástupcom nemala k dispozícii bankové doklady, teda

nemala vedomosť o platbe z februára 2008 a o jej účele. Povinnosť odporcu nebolo vrátiť bankovú
záruku, pretože išlo o formu zabezpečenia nepeňažného plnenia, zo zákona nároku na náhradu škody,
alebozmluvnúpokutu.Keďžebankovázárukajevýslovnenaplneniezáväzkovzozmluvy,išloobankovú
záruku za nepeňažné plnenie. Touto bankovou zárukou sú zabezpečené aj záväzky vyplývajúce z
neplnenia povinností, ktoré sú zaručené bankovou zárukou. Banková záruka mala obmedzenú platnosť

do 31. júna 2007 a pokiaľ navrhovateľ plnil 17.12.2007, odporca v čase pred vypršaním bankovej záruky
túto zinkasoval oprávnene. Bankovú záruku teda čerpal odporca v súlade s podmienkami zmluvy a s
podmienkamibankovejzáruky,kdebolonapísané,vprípade,ženavrhovateľnesplnízáväzky,jeodporca
oprávnený čerpať bankovú záruku, išlo o bankovú záruku na nepeňažné plnenie, kde sa má za to a platí
právna domnienka, že táto banková záruka pokrýva pohľadávku odporcu v danom prípade v rozsahu
tejto sumy. Zo zákona odporcovi nevyplýva žiadna povinnosť bankovú záruku vrátiť a ustanovenie,

ktoré je v zmluve uvedené, ktoré reguluje vrátenie záručnej listiny znamená, že sa má vrátiť záručná
listina. Na objasnenie otázky, prečo boli realizované platby 25.02.2008 a 09.06.2008 právna zástupkyňa
odporcu uvádza, že medzi sporovými stranami prebiehali vzájomné rokovania, na ktorých sa zúčastnili
zástupcovia odporcu z Belgicka: X. G. a N. V. - vedúci projektu. Tieto rokovania boli 24.09.2007, kde
strana odporcu chcela uzatvoriť dodatok k zmluve (kúpno-predajnej), aby sa stav ustálil. Na týchto

rokovaniach sa zúčastnil aj p. U., nakoniec však tento dodatok uzatvorený nebol. Ďalšie rokovanie bolo
28.02.2008 a pred týmto rokovaním vedúci projektu p. V. dal zaplatiť dňa 25.02.2008 sumu 10.000.000,-
Sk ako akt dobrej vôle dosiahnutia úspešného rokovania. Druhá splátka bola zaplatená 09.06.2008,
pretože nájomné zmluvy už boli odovzdané a to 19.05.2008 a boli uzavreté 30.05.2008, takže platba
nasledovala po splnení všetkých náležitostí zo strany predávajúceho. Právna zástupkyňa odporcu

vylučuje neposkytnutie súčinnosti, ktorá by ovplyvňovala splnenie záväzku protistrany. Pokiaľ ide o
záväzky predávajúceho špecifikované v bode 2 kúpnej zmluvy, boli podstatnou náležitosťou tejto zmluvy,
bezktorejbyjuodporcaneuzavreladôkazomtohojeajtáskutočnosť,ženavrhovateľposkytolodporcovi
bankovú záruku za nepeňažné plnenie, v ktorej je výslovne napísané, že zabezpečovaným záväzkom
touto zárukou sú záväzky predávajúceho vyplývajúce z kúpnej zmluvy zo dňa 18.12.2006, ktoré majú byť

splnené v lehote do 31.03.2007. Nedošlo k žiadnemu dodatku, k žiadnej zmene zmluvy, zmluva mohla
byť menená len písomnou formou, nie ústnou. Čo sa týka zaplatenia druhej časti kúpnej ceny, po dodaní
stavebného povolenia na výstavbu cesty, ktoré bolo v januári 2008, kupujúci zaplatil predávajúcemu vo
výške 10.000.000,- Sk a to dňa 25.2.2008. V zmysle § 330 ods. 1 ObZ je splnený záväzok, ktorý určí
pri plnení dlžník, pri plnení a zaplatení tejto sumy dlžník určil, že sa jedná o platbu za majetok. Dňa

19.5.2008 boli doručené nájomné zmluvy v zmysle podmienok kúpnej zmluvy zo strany predávajúceho
kupujúcemu, a kupujúci zaplatil predávajúcemu ďalšiu sumu vo výške 10.000.000,- Sk dňa 9.6.2008. Z
tohto prehľadu vyplýva, že navrhovateľ nemá žiadnu pohľadávku voči odporcovi z titulu kúpnej zmluvy,
naopak mal by byť povinný vrátiť odporcovi sumu vo výške 147 800,- Sk a zaplatiť náhradu škody, avšak
tútosumusiodporcaneuplatnilvočinavrhovateľoviprihláškouvkonkurznomkonaní.Právnazástupkyňa

odporcu navrhla, aby bol návrh v celom rozsahu zamietnutý a aby bol navrhovateľ zaviazaný zaplatiť
odporcovi náhradu trov konania.

Z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 18.12.2006 medzi zmluvnými stranami obchodnou spoločnosťou CISS
Martin, s.r.o., IČO: 31 615 422 ako predávajúcim a obchodnou spoločnosťou Swedwood Slovakia, s.r.o.,
IČO: 31 354 572 ako kupujúcim vyplýva, že jej predmetom bol prevod vlastníctva k nehnuteľnostiam -

pozemkom a stavbám nachádzajúcich sa v katastrálnom území H. J. H., v tej dobe zapísaných na LV č.
XXXX, vedeným Správou katastra P. a k hnuteľnému majetku pozostávajúceho z časti technologického
zariadenia na piliarsku výrobu, podrobne vymenovaný v prílohe č. X kúpnej zmluvy. Z článku II.
Zmluvy vyplývajú aj záväzky predávajúceho, že na vlastné náklady zabezpečí pre kupujúceho vydanie
právoplatného stavebného povolenia / povolení, ktoré budú vydané príslušnými miestnymi orgánmi na

výstavbuinfraštruktúryvareáliH.J.H.vsúladesošpecifikáciamianákresmitvoriaceprílohuč.3Zmluvy,
a to najneskôr do 31.3.2007. Ďalej tento článok zmluvy v bode 2.2. popisuje infraštruktúru v areáli H. J.
H., v rámci ktorého bodu sa predávajúci zaviazal previesť na kupujúceho práva nájmu vyplývajúce mu
z nájomnej zmluvy uzavretej dňa 6.12.2006 medzi ním a N. K. P. a súčasne kúpiť a následne predať
kupujúcemu alebo previesť na neho práva nájmu vo vlastníctve X. N. V., I., tento záväzok vyplýva z

bodu 2.2.1 článku II. pri popise prístupovej cesty ako súčasti infraštruktúry v areáli H. J. H.. Rovnako
z tohto článku zmluvy (II.) vyplývajú aj záväzky predávajúceho vykonať na vlastné náklady búraciepráce a odstrániť z areálu popísané stavby a to pred dňom odovzdania a prevzatia areálu (bod 2.3.)
a vyčistiť areál od odpadu z búracích prác pred dňom odovzdania a prevzatia areálu (bod 2.4.). Podľa
článku V. Odkladacie podmienky, jeho bodu 5.2. sa zmluvné strany dohodli, že druhá splátka kúpnej

ceny (19.852.200 Sk) je viazaná na splnenie odkladacej podmienky, ktorou je predloženie predávajúcim
kupujúcemu právoplatné stavebné povolenia na výstavbu Infraštruktúry v areáli H. J. H. v súlade s
Článkom II. bod 2.2. Zmluvy, vydané miestnymi orgánmi. Podľa článku VI. Platobné podmienky bod
4.2.2. druhá splátka kúpnej ceny vo výške 19.852.200 Sk mala byť zaplatená z vinkulovaného účtu na
účet predávajúceho, ktorý určí predávajúci v lehote troch (3) pracovných dní po písomnom potvrdení

kupujúceho, ktoré bude doručené banke o tom, že odkladacie podmienky stanovené v článku V. bod 5.2.
nižšie boli splnené v celom rozsahu. Kupujúci je povinný predložiť písomné potvrdenie banke najneskôr
v lehote do siedmich (7) pracovných dní odo dňa prevzatia posledného právoplatného stavebného
povolenia.

Podľa ustanovenia § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), zmluvy medzi osobami
uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako

zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type
v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

Podľaustanovenia§1ObZ,tentozákonupravujepostaveniepodnikateľov,obchodnézáväzkovévzťahy,
ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa

predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa
obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 588 Občianskeho zákonníka - kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu.

Podľa § 313 ObZ banková záruka vzniká písomným vyhlásením banky v záručnej listine, že uspokojí
veriteľa do výšky určitej peňažnej sumy podľa obsahu záručnej listiny, ak určitá tretia osoba (dlžník)
nesplní určitý záväzok alebo sa splnia iné podmienky určené v záručnej listine.

Podľa § 314 ObZ - ak je bankovou zárukou zabezpečená nepeňažná pohľadávka, predpokladá sa, že do
výšky sumy určenej v záručnej listine je zabezpečený peňažný nárok, ktorý by mal veriteľ voči dlžníkovi,

v prípade, že by dlžník porušil záväzok, ktorého plnenie je zabezpečené bankovou zárukou.

Podľa § 319 ObZ - banka plní svoj záväzok z bankovej záruky, len keď ju na to písomne vyzval veriteľ.
Ak je plnenie banky z bankovej záruky podmienené v záručnej listine predložením určitých dokumentov,
musia sa tieto dokumenty predložiť pri tejto výzve alebo bez zbytočného odkladu po nej.

Podľa § 321 ods. 1 ObZ - ak je doba platnosti v záručnej listine obmedzená, banková záruka zanikne,

ak veriteľ neoznámi banke písomne svoje nároky z bankovej záruky počas jej platnosti.

Podľa § 321 ods. 4 ObZ - veriteľ, ktorý dosiahol na základe bankovej záruky plnenie, na ktoré nemal
voči dlžníkovi nárok, vráti dlžníkovi toto plnenie a nahradí mu škodu tým spôsobenú.

Podľa § 330 ods. 1 ObZ - ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov a poskytnuté plnenie
nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení dlžníkom. Ak dlžník neurčí,

ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho príslušenstvo.Podľa § 47 zákona č. 7/2005 Z. z. - o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene niektorých zákonov (ďalej
len „ZKR“) - (1)ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne
a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto

konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania,
ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo
alebo o vedľajšie účastníctvo. (3) V konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh
správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto
úpadcu.

Podľa § 52 ods. 1 ZKR - vyhlásením konkurzu zanikajú úpadcove jednostranné právne úkony, ak sa
týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, najmä jeho príkazy, poverenia, plnomocenstvá a prokúry. Ten,
komu boli príkazy, poverenia, plnomocenstvá alebo prokúry udelené, je povinný po ich zániku urobiť ešte
všetko, čo neznesie odklad tak, aby úpadca neutrpel ujmu na svojich právach. Takto urobené úkony majú
rovnaké právne účinky, akoby príkaz, poverenie, plnomocenstvo alebo prokúra trvali aj po vyhlásení
konkurzu. Náklady týchto úkonov sú pohľadávkou proti podstate.

Podľa § 153 ods. 1 OSP Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Predmetom konania v prejednávanej veci je uplatnený nárok navrhovateľa na zaplatenie časti kúpnej
ceny v žalovanej výške spolu s príslušenstvom, ktorá skutočnosť vyplýva z podaného návrhu ako aj

argumentácie v konaní. Až v závere dokazovania navrhovateľ - správca konkurznej podstaty pôvodného
navrhovateľa uviedol, že v prípade, ak súd neuzná nárok na zaplatenie zvyšnej časti kúpnej ceny
odporcom navrhovateľovi, žiada priznať predmetnú sumu titulom vrátenia bankovej záruky.

Z judikatúry (napr. rozsudok NS SR č. 3Obdo77/2007) je zrejmé, že rozhodujúcimi skutočnosťami sa
v zmysle ustanovenia § 79 OSP rozumejú údaje, ktoré sú nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a

na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše
skutok (skutkový dej), na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje
jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke. Opísaním
rozhodujúcich skutočností v žalobe plní žalobca tiež svoju povinnosť tvrdenia, uloženú mu ustanovením
§ 101 ods. 1 OSP.

V prípade, že by žalobcom požadované plnenie mohlo obstáť aj na inom skutkovom základe, než na
tom, ktorý bol opísaný v návrhu na začatie konania, je s ohľadom na dispozičnú zásadu občianskeho
procesu nevyhnutné pre jeho posúdenie aj na základe tohto ďalšieho skutkového základu, aby žaloba
bola žalobcom, ktorý jedine môže určiť predmet konania, zodpovedajúcim spôsobom účinne zmenená.
Jedná sa o prípad zmeny žaloby, kedy žalobca síce i naďalej požaduje rovnaké plnenie, ale na základe

iného skutkového stavu ako v žalobe.

Požadovaním žalovanej sumy ako zaplatenia zvyšnej časti kúpnej ceny a až následne aj ako vrátenia
bankovej záruky a to len pre prípad, že súd uplatnený nárok titulom časti kúpnej ceny nebude považovať
za dôvodný, je možné považovať za zmenu skutkového základu veci. Takúto skutkovú zmenu návrhu
opierajúc sa o vyššie mohol navrhovateľ žiadať iba kvalifikovanou zmenou návrhu v zmysle § 95 ods. 1

OSP, k čomu však navrhovateľ v konaní nepristúpil a preto sa súd nemohol vo veci zaoberať uplatnenou
pohľadávkou ako nárokom na vrátenie bankovej záruky.

Súd v tejto súvislosti upozorňuje, že je viazaný v zmysle § 153 ods.1 OSP návrhom a môže rozhodnúť
len o tom, čo navrhovateľ požaduje a to výlučne na tom skutkovom základe ako ho navrhovateľ v návrhu
v zmysle § 79 ods. 1 OSP uviedol. Nápravu prípadného omylu pri právnom názore, ku ktorému došlo

pri podaní návrhu môže ako už bolo poukázané vyššie vykonať len tým, že svoju požiadavku vyjadrí
kvalifikovane za podmienok uvedených v § 95 OSP (k čomu však vo veci navrhovateľ nepristúpil).Vzhľadom na ustálený predmet konania, ktorým bol nárok navrhovateľa na zaplatenie zvyšnej časti
kúpnej ceny súd pristúpil k posúdeniu obrany odporcu, podľa ktorej pohľadávka navrhovateľa neexistuje,
nakoľko odporca plnil, keďže zaplatil navrhovateľovi ostatnú časť kúpnej ceny vo výške 19.852.200,-

Sk. Po dodaní stavebného povolenia na výstavbu cesty, ktoré bolo dodané v januári 2008, zaplatil
predávajúcemu sumu 10.000.000,- Sk a to dňa 25.2.2008, pri určení, že sa jedná o platbu za
majetok a dňa 19.5.2008 po doručení nájomných zmlúv v zmysle podmienok kúpnej zmluvy zo
strany predávajúceho kupujúcemu, zaplatil predávajúcemu ďalšiu sumu vo výške 10.000.000,- Sk dňa
9.6.2008. Z tohto prehľadu potom podľa odporcu vyplýva, že navrhovateľ voči nemu nemá žiadnu

pohľadávku z titulu kúpnej ceny.

Navrhovateľ vzhľadom na uvedenú obranu tvrdil, že dňa 25.2.2008 mu odporca plnil vrátenie bankovej
záruky a teda že mu nezaplatil časť kúpnej ceny, ktorú od neho v tomto konaní požaduje.

Vzhľadom na konštatované súd v konaní skúmal, či odporca skutočne plnil dňa 25.2.2008 na bankovú
záruku, teda či vôbec mal dôvod na takéto plnenie - vrátiť navrhovateľovi plnenie z bankovej záruky,
teda či tu bola aspoň teoretická možnosť, že odporca v predmetný deň vracal navrhovateľovi plnenie

z bankovej záruky a neplnil tak časť kúpnej ceny, keďže je práve na dlžníkovi určiť, ktorý zo svojich
dlhov chce splniť (§330 ObZ). Z uvádzaného je potom nepochybné, že v čase plnenia tu musí existovať
pluralita dlhov.

Z právnej teórie o inštitúte bankovej záruky je zrejmé, že banková záruka je zabezpečovací prostriedok,
ktorý je výlučne upravený v Obchodnom zákonníku. V zmysle § 313 Obchodného zákonníka, ktorý má

kogentný charakter, banková záruka vzniká písomným vyhlásením banky v záručnej listine, že uspokojí
veriteľa do výšky určitej peňažnej sumy podľa obsahu záručnej listiny, ak určitá tretia osoba (dlžník)
nesplní určitý záväzok alebo sa splnia iné podmienky určené v záručnej listine. Ide o jednostranné
písomné vyhlásenie banky voči veriteľovi vo forme záručnej listiny, pre vystavenie ktorej nie je potrebný
súhlas ani veriteľa, ani dlžníka. V rámci bankovej záruky vzniká vzťah medzi dlžníkom (v praxi

označovaný aj ako príkazca) a bankou, ktorý je upravený ustanoveniami o mandátnej zmluve a vzťah
medzi bankou a veriteľom. Vzájomné práva a povinnosti uvedených zmluvných strán sú upravené v
záručnej listine, prostredníctvom ktorej banka poskytuje bankovú záruku. Záručná listina je jednostranné
písomné vyhlásenie banky ohľadne plnenia, ktoré poskytne veriteľovi spravidla na prvú výzvu a bez
námietok. Náležitosti a obsah záručnej listiny tvorí úvodné ustanovenie (preambula), kde sa spravidla

uvádza určenie banky, ktorá bankovú záruku poskytuje, určenie osoby, za ktorú sa poskytuje banková
záruka, určenie osoby, v prospech koho sa banková záruka vydáva (tzn. príjemca, resp. beneficient),
uvedenie kontraktu, z ktorého je záväzok zabezpečený bankovou zárukou, záručné prehlásenie banky.
Tu sa spravidla uvádza, že banka preberá na seba záväzok voči príjemcovi, že na jeho prvú písomnú
výzvuzaplatívjehoprospechurčitúpeňažnúčiastku(výškabankovejzáruky),atobeznámietok.Uvádza

sa tu aj, či sa pri bankovej záruke uplatňuje princíp akcesority a subsidiarity. Je možné plnenie banky v
záručnej listine podmieniť aj predložením určitých dokumentov zo strany veriteľa, resp. splnením iných
podmienok. V tejto časti sa ďalej uvádza výška bankovej záruky a prehlásenie, či sa záväzok banky v
dôsledku plnenia z bankovej záruky znižuje alebo nie. Nakoniec záverečné ustanovenia, v ktorej časti
je zvyčajne uvedená platnosť bankovej záruky, ak nie je vystavená na dobu neurčitú.

Z predloženej bankovej záruky súd zistil, že predmetnou bankovou zárukou boli zabezpečené záväzky
predávajúceho vyplývajúce z Kúpnej zmluvy uzavretej dňa 18.12.2006, špecifikované v Článku II, ktoré
majú byť splnené v lehote do 31. Marca 2007. Podmienky čerpania podľa predloženého dokumentu
boli: Banka je povinná neodvolateľne a bez akýchkoľvek námietok splniť záväzok z bankovej záruky a
previesť celú sumu bankovej záruky na účet oprávnenej osoby, najneskôr v lehote troch (3) pracovných

dní odo dňa predloženia písomnej výzvy na plnenie doručenej banke. Oprávnenou osobou kedykoľvek
po 31. Marci 2007 až do uplynutia Bankovej záruky. Banka neskúma splnenie záväzkov predávajúceho
vyplývajúcich z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 18.12.2006. Oprávnenou osobou z bankovej záruky bol
určený odporca.Odporca si dňa 26.3.2007 výzvou uplatnil plnenie z bankovej záruky bez predchádzajúcej výzvy
navrhovateľovi, nakoľko navrhovateľ bol v omeškaní s plnením jeho záväzkov ako predávajúceho
vyplývajúcich mu z Kúpnej zmluvy uzavretej dňa 18.12.2006, špecifikovaných v Článku II tejto zmluvy.

Takýmto postupom konal odporca lege atris, nakoľko banková záruka neobsahovala podmienku
informovania navrhovateľa odporcom pred uplatnením si plnenia z bankovej záruky a teda postupoval
v súlade s § 317 ObZ. Ak by tak odporca neurobil do v bankovej záruke určeného termínu 31.3.2007,
prípadné neskoršie plnenie banky na základe písomného oznámenia odporcu doručeného banke po
dobe platnosti bankovej záruky, by malo u neho vznik bezdôvodného obohatenia.

Ako vyplýva z obsahu a jazykového významu bankovej záruky, ktorá je prílohou č. 4 Kúpnej zmluvy,
bolo ňou zabezpečené plnenie záväzkov predávajúceho vyplývajúce z Kúpnej zmluvy uzavretej dňa
18.12.2006, špecifikované v článku II a teda odlišne od podmienok vyplatenia druhej časti kúpnej zmluvy,
ktorej vyplatenie bolo viazané na splnenie odkladacích podmienok v zmysle čl. V bod 5.2 Kúpnej
zmluvy. Teda keby aj súd pripustil pôvodné tvrdenie navrhovateľa, z ktorého však následne ustúpil,
že kúpnu cenu mal odporca zaplatiť už po odovzdaní stavebných povolení a nie až po predložení

nájomných zmlúv na podpis, banková záruka bola viazaná na splnenie článku II zmluvy a teda tým
aj na odovzdanie predmetných nájomných zmlúv. Z toho teda vyplýva, že v prípade, že by odporca
aj mal vôľu vrátiť plnenie z bankovej záruky navrhovateľovi po splnení záväzkov navrhovateľa, v čase
vyplatenia sumy 10.000.000,- Sk na účet navrhovateľa dňa 25.2.2008 nebola ešte splnená povinnosť
navrhovateľa zabezpečená bankovou zárukou a preto odporca, nemal žiaden dôvod vracať predmetné

plnenie z bankovej záruky. Tvrdenie navrhovateľa, že v listine o bankovej záruke je uvedené, že
„oprávnená osoba vráti bankovú záruku po splnení odkladacích podmienok špecifikovaných v čl. V,
bod 5.2 Kúpnej zmluvy, najneskôr v lehote siedmich (7) pracovných dní po doručení posledného
právoplatného stavebného povolenia“, teda že mal po splnení tam uvedeného odporca vrátiť peniaze,
neobstojí,nakoľkozjazykovéhovýkladuuvedenéhoustanoveniajezrejmé,žesanemánamyslivrátenie

plnenia z bankovej záruky, ale vrátenie bankovej záruky ako takej, teda listiny a to ešte predtým, ako
by sa na bankovú záruku plnilo v prospech odporcu, resp. by uplynula doba platnosti bankovej záruky
(do 30.6.2007).

Ak by sa malo vracať plnenie z bankovej záruky odporcom dňa 28.2.2007, muselo by byť v konaní
preukázané, že odporcovi nevznikol nárok na vyplatenie mu plnenia z bankovej záruky v zmysle

kogentného ustanovenia § 321 ods. 4 ObZ, v ktorom je uvedené, že veriteľ, ktorý dosiahol na základe
bankovej záruky plnenie, na ktoré nemal voči dlžníkovi nárok, vráti dlžníkovi toto plnenie a nahradí
mu škodu tým spôsobenú. Výkladom a contrario, v prípade oprávneného čerpania plnenia z bankovej
záruky, veriteľ nemá povinnosť toto plnenie dlžníkovi vrátiť. Vychádzajúc z ustanovenia § 314 ObZ,
tým že navrhovateľ nesplnil svoje záväzky vyplývajúce mu z čl. II Kúpnej zmluvy do 31.3.2007 a ani

neprišlo k podpísaniu dodatku ku kúpnej zmluve, ktorým by sa upravili vzájomné vzťahy zmluvných
strán, uplynutím dňa 31.3.2007 nastala situácia, kedy odporca mal voči navrhovateľovi peňažný nárok
vzniknutý nesplnením povinností navrhovateľa, ktorý si splnil oprávneným čerpaním plnenia z bankovej
záruky, teda keď mu banka dňa 28.6.2007 previedla sumu 10.000.000,- Sk. Z toho vyplýva, že nakoľko
odporcovioprávnenevznikolpeňažnýnárokvočinavrhovateľoviaodporcasitentosvojnárokoprávnene

uspokojil z bankovej záruky, nemal a nemá navrhovateľovi vrátiť predmetné plnenie z bankovej záruky.
Tu je potrebné poukázať aj na to, že pokiaľ by bankovou zárukou bolo zabezpečené čo i len včasné
zabezpečenie stavebných povolení, tieto v čase čerpania bankovej záruky neboli ani vydané, preto je
nesporné oprávnené čerpanie bankovej záruky. Ako však už bolo konštatované banková záruka bola
viazaná na splnenie článku II zmluvy a teda tým aj na odovzdanie nájomných zmlúv.

Ustanovenie § 321 ods. 4 ObZ je podľa § 263 kogentným ustanovením a upravuje ako už bolo
uvedené povinnosť veriteľa vrátiť plnenie prijaté na základe bankovej záruky, pokiaľ naň nemal nárok
(t.j. neoprávnené čerpanie bankovej záruky). Z toho možno vyvodiť, že z charakteru inštitútu vyplýva,
že pokiaľ veriteľovi oprávnene vznikol nárok na bankovú záruku a táto mu bola v súlade so zákonom
vyplatená, neexistuje dôvod, prečo by mal toto plnenie vydať dlžníkovi, ktorý porušenie záväzku spôsobil

pri vedomí, že ho stíha sankcia zodpovedajúca bankovej záruke.V tejto súvislosti súd odkazuje aj na znenie § 313 ObZ, z ktorého vyplýva, že bankovou zárukou je možné
zabezpečiť aj nepeňažné plnenie (daný prípad) peňažným plnením do výšky určenej (teda zmluvnými
stranami dohodnutej) v záručnej listine. Tu zákon určuje právnu domnienku, že do výšky sumy určenej

v záručnej listine je zabezpečený peňažný nárok, ktorý by mal veriteľ voči dlžníkovi, v prípade, že by
dlžník porušil záväzok, ktorého plnenie je zabezpečené bankovou zárukou. Navrhovateľ nesplnil svoju
povinnosť, preto si musel byť vedomý, že sumou určenou v bankovej záruke sú ohodnotené nepriaznivé
následky tohto porušenia pre veriteľa.

Súd ohľadne finančných plnení odporcom navrhovateľovi v dňoch 25.2.2008 a 9.6.2008 považuje za

potrebné poukázať aj na ustanovenie § 330 ObZ, z ktorého vyplýva, že ak má veriteľ plniť dlžníkovi
viacero záväzkov a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok
určený pri plnení dlžníkom. Dňa 25.2.2008 bola platba odporcom označená ako „platba na majetok“ a
dňa9.6.2008bolaplatbaodporcomoznačenáako„úhradačastizáväzku“.Zobochuvedenýchformulácií
jazykovým výkladom možno vyvodiť, že v momente plnenia mal odporca vôľu plniť kúpnu cenu. A
nič na tom nemení ani navrhovateľom deklarovaná neskoršia komunikácia navrhovateľa s odporcom

ohľadom doriešenia otázky úhrady druhej splátky kúpnej ceny, ani pôvodná obrana odporcu v odpore
ohľadom zadržania zostávajúcej časti kúpnej ceny, nakoľko v konaní nebolo hodnoverným spôsobom
preukázané, že by odporca mal povinnosť plniť ešte aj iný záväzok, keďže v čase plnenia nebol dôvod na
vracanie bankovej záruky, nakoľko táto bola čerpaná dôvodne, preto úmysel plniť niečo iné ako uviedol
v momente plnenia a v priebehu konania odporca, teda platiť kúpnu cenu, tu nebolo.

Čosatýkapríslušenstvapohľadávkynavrhovateľavočiodporcovi,keďženavrhovateľvkonaníuznalako
dátum splnenia svojich záväzkov voči odporcovi deň 19.5.2008 a odporca zaplatil zvyšnú časť kúpnej
ceny, ktorá bola 9.852.200,- Sk, dňa 9.6.2008 vo výške 10.000.000,- Sk, teda o 147.800,- Sk viac ako
mal zaplatiť, je zrejmé že v nej už bol zaplatený aj úrok z omeškania z predmetnej sumy, ktorý bol za
necelý mesiac vo výške cca 116.994,- Sk.

Na základe vyššie uvedeného, keďže bolo preukázané, že odporcom bola zaplatená celá časť kúpnej
ceny aj s úrokom z omeškania, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a
predmetný návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Vzhľadom na späťvzatie vzájomného návrhu odporcom so súhlasom navrhovateľa, súd akceptoval
dispozičné právo odporcu k jeho vzájomného návrhu s odkazom na § 96 OSP a konanie zastavil.

Nakoľko v konaní o návrhu navrhovateľa bol v plnom rozsahu úspešný odporca, a pri rozhodovaní
o vzájomnom návrhu súd ustálil dôvod späťvzatia ako dispozičné právo odporcu k nemu, teda jeho
správanie sa, súd pri aplikácii ustanovení upravujúcich náhradu trov konania zobral do úvahy vo vzťahu
ku konaniu o návrhu navrhovateľa § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého vznikol odporcovi úspešnému
nárok na náhradu jeho trov a vo vzťahu ku konaniu i vzájomnom návrhu odporcu § 146 ods. 1 veta

prvá OSP, podľa ktorého vznikol navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania (už konštatované
zavinenie zastavenia na strane odporcu). Celkovo je potom na mieste konštatovať rovnakú úspešnosť
účastníkov, pričom aj predmety konaní o návrhu a vzájomnom návrhu sú porovnateľné pokiaľ ide o
hodnotu uplatnených nárokov (tu súd zohľadnil skutočnosť, že odporca zobral čiastočne vzájomný návrh
späť ešte pred otvorením prvého pojednávania vo veci, čím sa uplatnené pohľadávky účastníkmi čo do

výšky výrazne priblížili a ich rozdiel vzhľadom na ich výšku považoval súd za zanedbateľný), preto súd o
náhrade trov celého konania (teda konania o návrhu súčasne s konaním o vzájomnom návrhu) rozhodol
podľa § 142 ods. 2 OSP a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho

súdu na Krajský súd v Trnave.Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.