Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 7, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 13P/285/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415212456
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nadežda Tomanicová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2019:1415212456.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Tomanicovou Nadeždou vo veci

starostlivosti o maloleté dieťa: K. bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - A.
zastúpená AK Consilior Iuris s.r.o., JUDr. Róbertom Dupkalom, so sídlom Radlinského 51, Bratislava,
otec - J. zastúpený JUDr. Denisou Jánošikovou, advokátkou, so sídlom na Klincovej ul. č. 35, Bratislava,
zaúčastiOkresnejprokuratúryBratislavaIV,sosídlomHanulova9/A,Bratislavaoúpravustykumaloletej
s otcom, o zníženie a o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o úpravu styku otca s maloletou K. sa z a s t a v u j e.

II. Matka je povinná umožniť otcovi komunikáciu s maloletou K., prostredníctvom prostriedkov
elektronickej komunikácie, každý utorok od 19.00 hod. do 19.15 hod., každý štvrtok od 19.00 hod. do
19.15 hod. a každú nedeľu od 19.00 hod. do 19.15 hod.
III. Konanie o zníženie výživného pre maloletú K. sa zastavuje.

IV. Otec je povinný prispievať zvýšeným výživným na maloletú K. zo sumy 200€ mesačne sumou 280€

mesačne, počínajúc dňom 01.03.2018, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

V. Zročné výživné pre maloletú K. za dobu od 01.03.2018 do 07.03.2019 v sume 960€, je otec povinný
zaplatiť k rukám matky v troch 320€ mesačných splátkach, počínajúc dňom 07.03.2019, pod stratou
výhody splátok spolu s bežným výživným.

VI. Týmto sa mení rozsudok tunajšieho súdu č.k. 15P 312/2012-65 zo dňa 11.09.2013 v časti o výživnom
pre maloletú.

VII. Vo zvyšku sa návrh matky na zvýšenie výživného zamieta.

VIII. Trovy znaleckého dokazovania v sume 205,05€, je otec povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu
do 30. dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IX. Trovy znaleckého dokazovania v sume 205,05€, je matka povinná zaplatiť na účet tunajšieho súdu

do 30. dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

X. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :1.Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 15P 312/2012-65 zo dňa 11.09.2013, právoplatným dňa 27.09.2013,
súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa maloletá K. zverila matke, obaja rodičia maloletú
zastupujú a spravujú jej majetok, otec sa zaviazal platiť výživné 200€ mesačne, počínajúc dňom

27.12.2012 a zročné výživné od 27.12.2012 do 11.09.2013 v sume 900€, sa otec zaviazal zaplatiť v 75€
mesačných splátkach, spolu s bežným výživným od 15.09.2013.

2.Dňa 19.10.2015 podal otec maloletej návrh na úpravu styku, nakoľko matka sa s ním o tomto dohodnúť
nechce.Vnávrhuuviedol,žeužvčaseposlednéhosúdnehokonaniažilapracovalvzahraničí,pretosav

poslednom rozhodnutí súdu neupravoval jeho kontakt s maloletou, ale matka mu v kontakte s maloletou
nevychádza v ústrety a on sa márne snaží o to, aby sa dohodli, kedy a ako sa môže s maloletou stretnúť.
Navrhol upraviť kontakt s maloletou v párny aj v nepárny rok 29. a 30. týždeň, v nepárny kalendárny
rok 44. týždeň, od 29.12. do 05.01., týždeň predchádzajúci veľkonočným prázdninám a v párny rok 43.
týždeň v kalendárnom roku, od 22.12. do 29.12. a počas veľkonočných prázdnin v nedeľu a v pondelok.
Zároveň navrhol, aby súd zaviazal matku, aby mu nebránila s maloletou cestovať do zahraničia.

3.Uznesením č.k. 13P 285/2015-6 zo dňa 19.10.2015, súd ustanovil maloletej kolízneho opatrovníka
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave.

4.Dňa 27.10.2015 do konania vstúpila Okresná prokuratúra Bratislava IV, podľa §35 ods. 2 písmeno e)

Občianskeho súdneho poriadku.

5.Dňa19.02.2016saknávrhuotcanaúpravustykuvyjadrilamatka,ktoránavrhlaupraviťprávomaloletej
stretávať sa s otcom počas párneho kalendárneho roka cez jarné prázdniny, cez letné prázdniny v júli
od 01.07. do 17.07., počas vianočných prázdniny od posledného vyučovacieho dňa pred začiatkom

prázdnin do posledného voľného dňa pred prvým vyučovacím dňom nasledujúceho kalendárneho roka a
počas nepárneho kalendárneho roka cez polročné prázdniny, cez veľkonočné prázdniny, počas letných
prázdnin od posledného vyučovacieho dňa do 25. pracovného dňa letných prázdnin a počas jesenných
prázdnin. Zároveň navrhla, aby otec nemal právo s maloletou vycestovať na územie Spojeného
kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska. K tomuto pripojila správu z psychologického vyšetrenia

maloletej a matky zo dňa 11.02.2016 od H., ktorá v závere správy doporučila rodičom v záujme dieťaťa,
dodržiavať potrebné zosúladené princípy a výchovné postupy. V ten istý deň podala matka návrh na
zvýšenie výživného, ktorým navrhla od marca 2016 zvýšiť výživné na 500€ mesačne. Pripojila rozpis
mesačných výdavkov maloletej od augusta 2015, potvrdenie o svojom príjme, správu o zdravotnom
stave maloletej, správu o maloletej zo školy s rozpisom školských výdavkov maloletej.

6.Dňa 24.03.2016 podal otec maloletej návrh na zníženie výživného, ktorým navrhol od 01.04.2016
výživné znížiť na 50€ mesačne, a zároveň sa vyjadril k vyjadreniu a k návrhu matky.
7.O návrhoch rodičov súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisov vedených na
tunajšom súde 15P 312/2012, 13P 78/2012, 13P 177/2013, 13P 139/2017, opakovane vypočul rodičov,

oboznámil sa so všetkými listinnými dôkazmi s vecou súvisiacimi (s rozpisom príjmov rodičov, s ich
rodinnou a finančnou situáciou) s výsledkom znaleckého dokazovania, vypočul znalca a zistil, že otec
od októbra 2015 žije vo Švédsku, pričom pred tým v čase od septembra 2012 do septembra 2015 žil
v Anglicku. Keďže žije v zahraničí, nemá príležitosť denne a často sa stretávať s maloletou, pričom sa
snaží matku maloletej kontaktovať, aby mu umožnila zobrať si maloletú napr. na prázdniny, ale aj keď sa

s ním matka dohodla, že kedy príde tak väčšinou to skončilo takým spôsobom, že si kládla vydieračské
podmienky, až do takej miery, že musel zrušiť svoj let na Slovensko, a zároveň s týmito problémami mal
postupneproblémyajvzamestnaní.Napojednávaníjúni2016uviedol,žemaloletúvpodstatenaposledy
videl v septembri 2013, kedy s ňou strávil týždeň v P., kde jespoluvlastníkom rodinného domu. Predstavu
o stretávaní sa s maloletou mal takú, že by sa s ňou chcel stretnúť aspoň 4x do roka, na 5 týždňov a

párny rok počas Vianoc a nepárny rok počas Veľkonočných prázdnin. Zároveň dal do pozornosti súdu,
že nesúhlasí s návrhom matky na zvýšenie výživného, pretože na 500€ mesačné výživné nemá financie,
ale naopak navrhol jeho výživné znížiť, keďže do apríla 2016 nemal žiaden príjem, žil z úspor a od mája
2016 činí zdroj jeho príjmu suma 20 600,- korún Švédskych. Matka maloletej k návrhu otca uviedla, že
napriek tomu, že sa ako rodičia dohodli, že sa stretne s maloletou 7x do roka, ozval sa len 2x do roka

a v dni kedy sa dohodli postupne od roku 2013. Maloletá navštevuje základnú školu a z tohoto dôvodu
matka uviedla, že navrhuje, aby sa otec s maloletou stretával podľa ňou navrhovaného riešenia. Zároveň
uviedla, že na svojom návrhu na zvýšení výživného trvá, nakoľko otec sa s maloletou nestretáva, inak
na jej zvyšujúce sa výdavky neprispieva a ona musí celý rok pokrývať zvyšujúce sa výdavky maloletejsama.Návrhotcanazníženievýživnéhonavrhlamatkazamietnuť.Výdavkymaloletejvyčíslilapriemerne
mesačne na cca 500€.

8.Dňa 28.09.2016 kolízny opatrovník maloletej vykonal pohovor s maloletou, ktorá sa v rozhovore
vyjadrila, že s maminou je lepšie ako s ocinom, nakoľko ocino sa s ňou len predvádza a nerešpektuje
jej názor. Kolízny opatrovník maloletú zhodnotil ako milé a komunikatívne dieťa, ktoré sa v rozhovore
javilo svojou vyspelosťou k nadpriemerne k veku rovesníkov, pričom so svojim otcom sa stretávala
nepravidelne a sporadicky, čo malo zjavne za následok ochladnutie citov a vzájomného vzťahu s otcom.

Apeloval na súd, aby názoru K. venoval pozornosť a rozhodol v jej najlepšom záujme.

9.K problematike úpravy styku otca s maloletou, súd vykonal znalecké dokazovanie, pričom znalkyňa
J. podala súdu písomne vyhotovení znalecký posudok dňa 26.09.2017 v závere ktorého uviedla,
že súčasný psychický stav maloletej je bez neurotickej symptomatiky, bez depresie v správaní
a prežívaní bez anxiety, neboli zistené ani prvky anhedónie, bez prítomnosti signifikantívných

prvkov, psychopatologickej symptomatiky. U maloletej bola zistená závislosť na matke a neistota v
rozhodovacom procese, ktoré sú neadekvátne vývinovej úrovni maloletej. Má tendenciu k fabuláciám,
najmä pri diskreditačných verbalizáciách na adresu otca. Je emocionálne závislá na matke, pričom pri
verbalizovaní vlastných zážitkov, hovorí v množnom čísle „my“, s vysvetlením „ja a mama“. Vzhľadom na
to, že matka a jej príbuzní majú významne negatívny postoj k otcovi, automaticky tieto vzorce preberá aj

maloletá. Negatívny postoj matky k otcovi významne pôsobí ako imitačný vzor pre maloletú, ktorá je pod
tlakom manipulatívnych negatívnych informácii o otcovi. Tieto situácie sú pre ňu emočne nadhraničné, a
pretojepreňujednoduchšiestotožniťsasatmosférouvktorejžijeaodmietaťotcaajehorodinu.Maloletá
otca vnútorne emocionálne neodmieta, ale primerane situácii automaticky preberá vzorce správania sa
odmatky,ktorámákotcovimaloletejvýraznenegatívnypostoj,ktorývýznamnepôsobíakoimitačnývzor

premaloletú.Bezprítomnostimatkymaloletápripustilamožnosť,žebybolaochotnáísťsotcomsamana
stretnutie. Znalkyňa zistila, že matka objektívne nerešpektuje vývinové potreby maloletej, egocentricky
si snaží privlastňovať si ju a izolovať od otca. Naopak, otec by chcel maloletú vidieť dospievať a chcel by
byťsúčasťoujejživota.Jehopredpokladynazabezpečenieriadnejstarostlivostiomaloletúpočasstykus
ním, sú rozvinuté dostatočne. neboli u neho zistené žiadne neurotické rysy ani poruchy afektivity, naopak

u matky boli diagnostikované tendencie k disimulácii najmä v súvislosti so snahou skrývať a zatajovať
svoju skutočnú osobnostnú podstatu. V jej osobnosti sú prvky pseudológie (tendencia ku klamaniu) a
hodnotí sa ako egocentrická osobnosť. Uvedené charakteristiky podmieňujú nekompromisnosť matky,
sťaženú spoluprácu a presadzovanie vlastných záujmov. Matka vplýva na vzťah a postoj maloletej k
otcovinegatívneasvysokoupravdepodobnosťouúčelovoadlhodobootcapreddieťaťomdiskreditujeza

účelom oslabenia až deštrukcie citových väzieb dieťaťa k otcovi, s jednoznačným cieľom - izolovať dieťa
od otca. Podľa znalkyne nie je potrebné aby sa styk maloletej s otcom realizoval za prítomnosti matky,
avšak vzťah maloletej k otcovi je aktuálne mimoriadne narušený, a preto znalkyňa odporúča postupné
obnovenie styku otca s maloletou, za pomoci asistovaného styku, ktorý vykonáva na základe zmluvy s
úradom práce, akreditovaný subjekt S.. Znalkyňa odporúča za týchto podmienok návrhu styku otca s

maloletou vyhovieť, a zároveň odporúča aj elektronickú komunikáciu otca s maloletou v čase, keď nie je
maloletá v jeho starostlivosti. Obaja rodičia málo adaptívne pristupujú k riešeniu rodinnej situácie a pre
svoje osobnostné vlastnosti a vzájomnú antipatiu, nie sú schopní aktuálne riešiť situácie tak, aby bola v
záujme maloletej. Znalkyňa odporúča matke poradenskú prevenciu a psychologickú pomoc zameranú
na pochopenie, akceptáciu a prijatie významností a nenahraditeľnosti roli v otca v živote maloletej. Matka

by mala vedieť, že maloletá potrebuje pre harmonický psychický a fyzický vývin obidvoch rodičov nie len
matku, ale aj otca. Zároveň znalkyňa odporúča otcovi psychologické poradenstvo za účelom spoznania
a pochopenia vývinových zákonitostí a špecifík dieťaťa vo veku maloletej. Na spoznanie edukačných
možností ich foriem a rozsahu v závislosti vývinových obdobiach dieťaťa a na rozvoj schopnosti ich
adekvátne vo výchovnom procese aplikovať, bez negatívneho vplyvu na dieťa.

10. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine č. 36/05 Z.z. ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd
obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

11.Podľa § 26 zákona o rodine č. 36/05 Z.z. ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť

rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, alebo dohodu o výkone rodičovských práv a
povinností.12.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
13.Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa

svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov.

14.Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery, je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške

30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

15.Podľa§62ods.4Zákonaorodineč.36/05Z.z.priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

16.Podľa§62ods.5Zákonaorodineč.36/05Z.z.výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17.Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18.Podľa § 78 ods. 1 dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

19.Podľa § 78 ods. 3 pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

20.Po vykonanom dokazovaní o všetkých návrhoch rodičov, súd rozhodol tak, ako je vo výroku tohto

rozsudku uvedené. Po znaleckom dokazovaní otec uviedol, že na základe zisteného vyšetrením
znalkyne nechcel dosiahnuť zhoršenie vzájomného vzťahu s maloletou, ale práve naopak, pričom
v súvislosti so zistením znalkyňou navrhol, aby súd jeho kontakt s maloletou neupravoval žiadnym
spôsobom ani v SR ani v zahraničí, ani prostredníctvom asistovaného styku, ale navrhol, aby mu
matka umožnila prostredníctvom prostriedkov elektronickej komunikácie každý utorok, každý štvrtok

a každú nedeľu od 19.00 hod. do 19.15 hod. komunikovať s maloletou, nakoľko by chcel mať aspoň
takýto minimálny kontakt s dieťaťom, aby ich vzájomný vzťah nezostal úplne bez akéhokoľvek spojenia.
Zároveň uviedol, že na svojom návrhu na zníženie výživného netrvá, tento berie späť a o návrhu
matky navrhol, aby súd rozhodol tak, že by sa od marca 2018 zvýšilo výživné na 250€ mesačne. K
tomuto prejavu otca matka, kolízny opatrovník maloletej aj zástupca Okresnej prokuratúry Bratislava IV

uviedli, že s navrhovaným riešením ohľadne úpravy styku otca s maloletou a so späťvzatím návrhu otca
na zníženie výživného, súhlasia. V tomto smere súd o návrhu otca na úpravu styku s maloletou a o
zníženie výživného rozhodol tak, že predmetné konanie zastavil. Podľa §29 ods.1 prvá veta Civilného
mimosporového poriadku navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to
celkom alebo z časti. Podľa druhej vety ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.

Súd však dáva do pozornosti rodičom, aby si znova riadne prečítali záver znaleckého posudku z ktorého
jednoznačne vyplýva, že maloletá pre svoj zdravý vývoj potrebuje obidvoch rodičov, nie len preferenciu
matky. Zároveň súd dáva do pozornosti rodičom aj to, že za spôsob života rodičov maloletá nenesie
žiadnu zodpovednosť ani za to, že neboli manželia, ani za to že spolu riadne usporiadaným rodinným

životom nežili ale to ešte neznamená, že by maloletá nemala mať zachované právo na kontakt s
obidvomi rodičmi. Na tomto práve maloletej nič nemení skutočnosť, že otec maloletej žije v zahraničí.
Je niekoľko spôsobov podľa ktorých by sa mohli rodičia dohodnúť, kedy, ako, za akých podmienok a
kde sa môže maloletá so svojim otcom stretnúť tak, aby obidvom vznikol priestor na znova začatie
budovania vzájomného kladného citového vzťahu. Takýto postup si však vyžaduje komunikáciu rodičov,

ich vzájomnú toleranciu k súčasnému spôsobu života, samozrejme s uprednostnením záujmu maloletej
K. na kontakte s obidvomi rodičmi. V súlade so záujmom maloletej a upevňovania a skvalitňovania
vzájomného vzťahu s otcom, súd uložil matke povinnosť umožniť otcovi pravidelnú komunikáciu s
maloletou s ktorým riešením matka súhlasila.21.Pokiaľ ide o návrh matky na zvýšenie výživného na pojednávaní dňa 07.03.2019 matka uviedla,
že navrhuje výživné zo strany otca zvýšiť na 400€ mesačne od podania návrhu, nakoľko mesačné

výdavky maloletej sú približne v sume 745€, pričom v tomto smere dala do pozornosti súdu, že na ďalšiu
vyživovaciu povinnosť otca maloletú U., ktorá navštevuje MŠ, otec prispieva sumou 599€, a preto na
maloletú K. má možnosť prispievať sumou 400€ mesačne. Matka s maloletou býva v 4-izbovom byte
spolu so svojim priateľom, pričom zdrojom príjmu matky je cca 1 000€ mesačne netto. Otec maloletej
od januára 2015 do septembra 2015 žil a pracoval vo Veľkej Británii ako ošetrovateľ postihnutých a

autistických dospelých. Zarobil približne 2 350€ mesačne. V októbri 2016 sa presťahoval do Švédska
spolu s priateľkou, ktorá bola v druhom stave. Od októbra 2015 do mája 2016 bol otec bez príjmu, pričom
musel absolvovať výučbu švédskeho jazyka za účelom prípravy na budúce zamestnanie. Od 15.05.2016
do 30.06.2016 otec brigádoval a zarobil 2 544€ mesačne. V máji 2016 otcovi pribudla ďalšia vyživovacia
povinnosť k maloletej U.. Od augusta 2016 otec pracoval na dohodu a mal netto príjem 1620,66€.
Jeho priateľka bola na materskej dovolenke a zdrojom jej príjmu bola suma 815€ mesačne. Náklady na

domácnosť otca činia sumu približne 1 250€ mesačne. Na pojednávaní dňa 07.03.2019 otec uviedol,
že od marca 2018 sa zamestnal na trvalý pracovný pomer, pričom zdrojom jeho príjmu je suma cca 1
900-2 000€ mesačne netto. Jeho priateľka pracuje na 80%-ný pracovný úväzok a zdrojom jej príjmu je
približne 1300-1500€ mesačne netto. Maloletá U. navštevuje MŠ za ktorú rodičia hradia výdavky 1 425€
mesačne. Otec s rodinou žije v 3-izbovom byte.

22.Kolízny opatrovník maloletej uviedol k návrhu matky, že výšku zvýšeného výživného ponecháva na
úvahu súdu s prihliadnutím na majetkové a finančné pomery rodičov. Zástupca Okresnej prokuratúry
Bratislava IV uviedol, že s prihliadnutím na odlišnú cenovú hladinu výdavkov vo Švédsku a s poukazom
na zárobkové schopnosti a možnosti rodičov navrhuje výživné zvýšiť približne na sumu okolo 300€

mesačne od doby, odkedy sa otec zamestnal na trvalý pracovný pomer. Súd výživné pre maloletú zo
strany otca zvýšil na 280€ mesačne od 01.03.2018 odkedy otec uzavrel trvalý pracovný pomer so
zamestnávateľom, pričom od tohto dátumu nastala stabilná podstatná zmena na strane otca, ktorá
umožňuje zohľadniť zvýšené výdavky maloletej v priebehu vykonaného dokazovania a ustáliť ich
na sumu 280€ mesačne, ktorá suma zodpovedá zárobkovým schopnostiam a možnostiam rodičov,

matky na Slovensku a otca vo Švédsku, pričom spolu s rodinnými prídavkami bude mať maloletá
bez príspevku na výdavky od matky sumu o niečo vyššiu ako 300€ mesačne a je teda predpoklad,
že táto suma má možnosť pokryť štandardné mesačné výdavky maloletej. Na strane rodičov nebol
preukázaný nadštandardný príjem z hadiska ich schopností a možností a ani nadštandardný spôsob
života. Keďže súd výživné zvýšil od marca 2018 do marca 2019, vzniklo otcovi zročné výživné 960€

(80€ mesačne x 12 mesiacov), ktorú sumu súd povolil otcovi zaplatiť v troch 320€ mesačných splátkach,
počínajúc dňom 07.03.2019. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku súd rozhodol o spôsobe
zaplatenia zročného výživného pre maloletú zo strany otca tak, že mu umožnil zaplatiť zročné výživné
v pravidelných mesačných splátkach (ods. 3 - Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti
rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu). Z uvedených dôvodov vo zvyšku

súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol, keď mal za preukázané, že nie je v zárobkových
schopnostiach a možnostiach otca platiť zvýšené výživné 400€ mesačne od podania návrhu matkou.
23.Trovy znaleckého dokazovania znalkyňa vyúčtovala v sume 1 410,10€ a keďže rodičia zaplatili každý
preddavok po 500€, tak zvyšok každému z rodičov v sume 205,05€, súd uložil ako povinnosť zaplatiť
do 30. dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Riešenie je v súlade s ust. §260 Civilného sporového

poriadku.

24.O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §52 Civilného mimosporového poriadku.

Poučenie:

Protirozsudkujeprípustnéodvolanietrojmovlehote15dníoddoručeniarozsudkunasúde,protiktorého

rozsudku smeruje.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia.