Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 5, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/166/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114216646
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3114216646.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: U. O., trvale bytom I.-Q. č. XXX, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane odporcu: VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo
nám. 7, Bratislava, IČO: 42 362 962, právne zastúpený JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom so

sídlom Zámocká 36, Bratislava, o zaplatenie 16.143,15 Eur s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho
účastníka proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 21C/150/2014-56 zo dňa 13. novembra 2014,
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku II. o trovách konania p o
t v r d z u j e .

Vedľajší účastník na strane odporcu j e p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania

navrhovateľa vo výške 70,81 Eur, k rukám jeho právneho zástupcu - advokátskej kancelárii TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

V záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu povinnosťou zaplatiť
navrhovateľovi istinu vo výške 16.143,15 Eur spolu s úrokom z omeškania v sume 19,67 Eur od
16.03.2013 do 11.08.2013 a úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 16.143,15 Eur

od 12.08.2013 do zaplatenia. Zároveň uložil odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne náhradu trov konania vo výške 2.327,39 Eur,
z toho titulom zaplatenia súdneho poplatku sumu 968,50 Eur a titulom trov právneho zastúpenia sumu
1.358,89 Eur. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 497, § 499, § 502 ods. 1 Obchodného
zákonníka, ďalej ust. § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 100 ods. 1, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka, ust.
§ 1 ods. 1, § 2, § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj ust. § 5b

zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len O.s.p.). V časti odôvodnenia rozhodnutia o trovách konania konštatoval, že o ich náhrade
rozhodol prihliadajúc na úspešnosť navrhovateľa v konaní podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že trovy
konania spočívali v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 968,50 Eur a v trovách právneho zastúpenia
vo výške 1.358,89 Eur. V danej súvislosti poukázal na to, že boli poskytnuté tri úkony právnej služby, a
to prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu, účasť na pojednávaní dňa 13.11.2014, pri hodnote

jedného úkonu 320,34 Eur, pričom hotové výdavky pozostávali z režijného paušálu celkom vo výške
24,12 Eur (3 x 8,04 Eur), ďalej z cestovných výdavkov celkom vo výške 66,87 Eur v súvislosti s účasťou
na pojednávaní /trasa Bratislava - Trenčín a späť, 260 km x 0,183 Eur, pohonné hmoty pri spotrebe 5,3
l / 100 km, v hodnote 1,4 Eur za 1 liter pohonných hmôt/ a napokon aj z náhrady za stratu času, ktorú
navrhovateľovi priznal v rozsahu 80,40 Eur, t.j. za 6 polhodín. Na záver skonštatoval, že z trov právneho
zastúpenia bolo priznaných 20 % DPH.Proti rozsudku súdu prvého stupňa, jeho výrokovej časti, ktorou boli odporca spolu s vedľajším
účastníkom spoločne a nerozdielne zaviazaní na náhradu trov konania navrhovateľa, podal v zákonnej
lehote odvolanie vedľajší účastník z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd

prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že zaviazal popri odporcovi spoločne a nerozdielne
vedľajšieho účastníka k náhrade trov konania a trov právneho zastúpenia, a to aj napriek tomu, že takýto
spôsob vyrovnania medzi účastníkmi konania nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Poukázal na
to, že vedľajší účastník v zmluvných vzťahoch s navrhovateľom nevystupoval, nebol teda zmluvnou
stranou a žiadne povinnosti na sebe neprevzal. Zastával názor, že na tento prípad nemožno aplikovať

ustanovenia O.s.p., keď vedľajší účastník žiadnym úkonom vo veci samej nenavýšil trovy konania, jeho
vstup konanie nijako neovplyvnil s tým, že navrhovateľ si ešte pred samým vstupom do konania uplatnil
trovy, ktoré potom súd prvého stupňa automaticky priznal navrhovateľovi aj voči vedľajšiemu účastníkovi
bez toho, aby si ich tento uplatnil voči vedľajšiemu účastníkovi. Vychádzajúc z uvedeného konštatoval,
že ak by bol vedľajší účastník na strane odporcu zaviazaný k náhrade trov podľa rozsudku, navrhovateľ
by sa bezdôvodne obohatil a rovnako by sa bezdôvodne obohatil odporca, ak by vedľajší účastník na

strane odporcu uhradil trovy za odporcu. Mal za to, že takýmto postupom by súd neoprávnene zasahoval
do práv a oprávnených záujmov vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Ďalej súdu prvého stupňa
vytýkal, že nesprávne právne posúdil vzťah odporcu a vedľajšieho účastníka ako procesné spoločenstvo
účastníkov v zmysle ust. § 91 O.s.p. s tým, že pojem vedľajšieho účastníctva treba podľa jeho názoru
dôsledne rozlišovať od pojmov účastník konania, účastník pre určitý úsek konania a od tzv. hlavného

intervenienta v konaní. Poukazujúc na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Sžo 119/2010 vyjadril
presvedčenie, že zaviazať na náhradu trov konania možno len účastníka a nie vedľajšieho účastníka,
ktorý je treťou osobou. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že povinnosťou nahradiť trovy konania navrhovateľa zaviaže
výlučne odporcu.

K odvolaniu vedľajšieho účastníka sa vyjadril navrhovateľ, ktorý zastával názor, že vedľajší účastník
musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach
v spotrebiteľských veciach, v súvislosti s čím poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.
zn. 3Cob/259/2011. Zdôraznil, že právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je neúčelné a nadbytočné,
pričom na podporu svojej argumentácie spomenul rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

17Co/164/2012. Mal za to, že vedľajší účastník má v konaní oprávnenie na všetky procesné úkony ako
účastník a poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 26 Cdo 1986/99 a sp. zn. 21 Cdo 1859/2004. Dôvodil,
že vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, teda je rovnako povinný popri
účastníkovi, na ktorého strane v konaní vystupoval, uhradiť úspešnému účastníkovi trovy konania a
právneho zastúpenia, ktoré mu vznikli a ktoré je vedľajší účastník povinný znášať. Pripomenul, že ak

by mal v konaní úspech odporca, bola by mu a rovnako vedľajšiemu účastníkovi priznaná náhrada trov
konania a trov právneho zastúpenia potrebných na účelné uplatňovanie práva, preto analogicky treba
tento postup uplatňovať aj v opačnom prípade, inak by došlo k obchádzaniu účelu a zmyslu inštitútu
trov právneho zastúpenia a ich spravodlivého uplatnenia. Na záver poukázal na rozhodnutie Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/330/2012 s prihliadnutím na vyššie uvedené navrhol napadnutý výrok o

trovách konania potvrdiť a zároveň si voči vedľajšiemu účastníkovi uplatnil náhradu trov odvolacieho
konania za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu spolu s režijným paušálom a DPH celkom
vo výške 202,27 Eur.

Odporca sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho
účastníka nie je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej výrokovej časti o trovách konania
je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. z týchto dôvodov:

Odvolaním vedľajšieho účastníka bol rozsudok súdu prvého stupňa napadnutý iba vo výroku o náhrade
trov konania (výrok II.), preto odvolací súd preskúmaval iba túto odvolaním napadnutú časť rozhodnutia

a rozsudok súdu prvého stupňa vo zvyšnej časti, t.j. v časti rozhodnutia vo veci samej (výrok I.), ostal
právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.Z obsahu spisu v preskúmavanej veci vyplýva, že návrhom zo dňa 07.07.2014, doručeným súdu prvého
stupňa dňa 18.07.2014, sa navrhovateľ domáhal zaplatenia istiny vo výške 16.143,15 Eur spolu s
príslušenstvom odporcom z titulu porušenia povinnosti odporcu riadne a včas splácať úver poskytnutý

právnym predchodcom navrhovateľa. Podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 22.09.2014
oznámilo z vlastnej iniciatívy občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV
svoj vstup do konania v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Po vykonanom
dokazovaní rozhodol súd prvého stupňa o návrhu navrhovateľa rozsudkom zo dňa 13.11.2014, keď
výrokom I. uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 16.143,15 Eur spolu s

úrokomzomeškaniavsume19,67Eurod16.03.2013do11.08.2013aúrokomzomeškaniavovýške9,5
% ročne zo sumy 16.143,15 Eur od 12.08.2013 do zaplatenia, súčasne odvolaním napadnutým výrokom
II. zaviazal odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu spoločne a nerozdielne povinnosťou
zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v celkovej výške 2.327,39 Eur, teda návrhu navrhovateľa
vyhovel v celom uplatnenom rozsahu.

Podľa ust. § 93 ods. 4 prvá veta O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako

účastník.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Náhradatrovsporovéhokonaniajeovplyvnenázásadouúspechuvoveciazásadouzavinenia.Zmyslom
zásady úspechu vo veci, ktorá sa uplatní aj v tomto prípade, je priznanie trov potrebných na účelné

uplatňovanie alebo bránenie práva účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech. Za takéhoto účastníka,
s ohľadom na charakter meritórneho výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorý riadnym opravným
prostriedkom napadnutý nebol, treba nepochybne považovať navrhovateľa. Preto sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, ktorý pri rozhodovaní o trovách konania
dôsledne postupoval podľa citovaného ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že navrhovateľ si trovy konania

uplatnil riadne a včas.

Odvolací súd v danom prípade nevzhliadol ako dôvodné námietky vedľajšieho účastníka uvedené
v odvolaní, v zmysle ktorých zaviazanie vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania spoločne a
nerozdielne popri odporcovi neprichádza do úvahy, keďže takýto spôsob vyrovnania medzi účastníkmi
konania nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Pokiaľ ide o uloženie povinnosti vedľajšiemu

účastníkovi na náhradu trov úspešnému účastníkovi vystupujúcemu na strane navrhovateľa, odvolací
súduvádza,žeprávnyzákladpretakétorozhodnutieposkytujevoväzbenavýsledoksporovéhokonania
ust. § 93 ods. 4 prvá veta O.s.p., v zmysle ktorého má vedľajší účastník rovnaké procesné práva a
povinnosti ako účastník, pričom odvolací súd nespochybňuje, že vedľajšiemu účastníkovi nemožno
ukladať žiadne hmotnoprávne povinnosti ani priznávať práva vyplývajúce z hmotného práva. V tejto

súvislosti však odvolací súd zdôrazňuje, že právo na náhradu trov konania a povinnosť hradiť trovy
konania sú procesnými právami a povinnosťami, pričom tak, ako má vedľajší účastník v prípade úspechu
podporovaného hlavného účastníka právo na samostatnú náhradu trov konania, treba ho v prípade
procesného neúspechu účastníka, na strane ktorého vystupuje, zaviazať povinnosťou nahradiť trovy
konaniaspoločneanerozdielnestýmtoneúspešnýmúčastníkomkonania,atobezohľadunanamietanú

absenciu hmotnoprávneho základu, keďže v danom prípade ide o povinnosť procesného charakteru,
nevyhnutne spojenú s vystupovaním vedľajšieho účastníka v konaní na strane procesne neúspešného
podporovaného účastníka.

Odvolací súd konštatuje, že nezaviazanie vedľajšieho účastníka v prípade procesného neúspechu
účastníka, na strane ktorého vystupuje, na náhradu účelne vynaložených trov konania úspešnej

protistrane, by tak, ako to uviedol navrhovateľ vo svojom odvolaní, viedlo k obchádzaniu zmyslu a účelu
inštitútu náhrady trov v sporovom konaní. Pokiaľ je prípustné, aby v prípade úspechu účastníka, na
strane ktorého vedľajší účastník vystupuje, mu bola priznaná náhrada trov konania ako samostatnému
subjektu občianskeho súdneho procesu, musí zároveň platiť, že tento vedľajší účastník môže byť spolu
s podporovaným účastníkom spoločne a nerozdielne zaviazaný na náhradu trov konania, v ktorompodporovaný účastník nedosiahol procesný úspech, ak tu nie sú iné okolnosti hodné osobitného zreteľa,
pričom takéto iné okolnosti v preskúmavanej veci odvolacím súdom zistené neboli.

Zároveň odvolací súd pripomína, že so zavedením inštitútu vedľajšieho účastníctva na podporu

účastníka - spotrebiteľa (§ 93 ods. 2 O.s.p.), nedošlo k žiadnej takej zmene ustanovení O.s.p. o náhrade
trov konania (§ 142 až § 150 O.s.p.), ktorá by na nový inštitút špecifickým spôsobom reagovala. Súčasne
ani samotná právna úprava uvedeného inštitútu problematiku náhrady trov konania neupravuje. Nie
je tak daný žiaden zákonný podklad pre zmenu ustálenej súdnej praxe z obdobia pred zavedením
vedľajšieho účastníctva podľa ust. § 93 ods. 2 O.s.p., ktorá zaväzovala k náhrade trov aj vedľajšieho

účastníka, a to solidárne s účastníkom, ktorého podporoval.

Vovzťahukodvolacímnámietkamvedľajšiehoúčastníkanastraneodporcu,ženatentoprípadnemožno
aplikovať ustanovenia O.s.p. a že vedľajší účastník žiadnym úkonom vo veci samej nenavýšil trovy
konania, odvolací súd uvádza, že tieto rovnako považuje za neopodstatnené a pre preskúmanie
správnosti napadnutého výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa za irelevantné, keďže podľa názoru
odvolacieho súdu vedľajší účastník po vstupe do konania s poukazom na už vyššie spomínané ust. §

93 ods. 4 O.s.p. disponuje až na niekoľko výnimiek rovnakými (procesnými) právami a povinnosťami
ako hlavný účastník, na podporu ktorého v konaní vystupuje, a rovnako aj zdieľa ten istý procesný
osud a znáša tie isté procesné dôsledky spojené s mierou dosiahnutého (ne)úspechu v konaní vrátane
náhrady trov konania. S prihliadnutím na uvedené nemôže obstáť ani obrana vedľajšieho účastníka
spočívajúca v poukazovaní na prípadný vznik bezdôvodného obohatenia na strane navrhovateľa, resp.

odporcu, keď povinnosť nahradiť trovy konania úspešnému účastníkovi bola vedľajšiemu účastníkovi
popri odporcovi odôvodnene uložená v súvislosti s jeho účasťou a aktívnym vystupovaním v konaní
brániac práva procesnej strany, ktorá v konečnom dôsledku dosiahla neúspech v plnom rozsahu.

Odvolací súd na záver opätovne zdôrazňuje, že vedľajší účastník, hoci v konaní zostáva treťou osobou,
má rovnaké práva a povinnosti ako účastník, ku ktorému sa pridružil a preto pre prípad procesného

neúspechu má povinnosť rovnako ako procesne neúspešný účastník zaplatiť procesne úspešnému
účastníkovi náhradu trov konania. Preto súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku správne uložil
povinnosť procesne neúspešnému odporcovi ako i vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu zaplatiť
navrhovateľovi náhradu trov konania spoločne a nerozdielne s tým, že výšku takto priznaných trov
vedľajší účastník v podanom odvolaní ani nerozporoval. Preto bol rozsudok súdu prvého stupňa v

napadnutej výrokovej časti o trovách konania v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny
potvrdený.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ust. § 142 ods. 1 O.s.p., kedy navrhovateľovi, ktorý bol v odvolacom konaní procesne úspešný a
trovy odvolacieho konania si riadne uplatnil, bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania voči

neúspešnému vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu vo výške 70,81 Eur vrátane DPH, a to za
jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 24.02.2015 podľa ust. § 13a ods. 2 písm. b)
vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny, t. j. vo výške 50,62
Eur (v danom prípade odvolanie bolo podané len proti výroku o náhrade trov konania navrhovateľa, teda
rozhodujúca je suma, ktorú vedľajší účastník špecifikoval ako nárok uplatňovaný v odvolaní, a to trovy

konania v celkovej výške 2.327,39 Eur), k tomu príslušný režijný paušál vo výške 8,39 Eur podľa ust. §
16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a 20 % DPH v zmysle ust. § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .