Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, August 31, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/496/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414209579
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6414209579.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľky K. P., r.č. XXXXXX/XXXX,
W. XX, L. E., zastúpená AK JUDr. Petrom Rybárom, s.r.o., Kuzmányho 29, Košice proti odporcovi
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 520,58 € s prísl., na odvolanie
navrhovateľky zo dňa 24. 02. 2015 proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 19C
119/2014-94 zo dňa 08. 01. 2015 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zastavil konanie a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol: „Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa
31.7.2014 domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť jej sumu vo výške 520,58 € s

príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. V návrhu uviedla, že dňa 5.8.2010 uzavrela
s odporcom zmluvu o úvere č. 609500213, na základe ktorej jej odporca poskytol sumu vo výške 350,-€
s tým, že odplata bola v zmluve dohodnutá na sumu 310,-€. Tieto sumy sa zaviazala zaplatiť odporcovi
v 11-tich mesačných splátkach počnúc dňom 10.9.2010. Navrhovateľka použila poskytnutý úver na
osobné potreby. V návrhu poukázala na to, že predmetná odplata je neprijateľná, výšku dohodnutej
odplaty za poskytnutý úver navrhovateľka považuje z toho titulu za neplatný právny úkon pre jej priamy

rozpor so zákonom. V ďalšom poukázala na to, že predmetná úverová zmluva neobsahuje obligatórne
náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
platného v čase uzavretia úverovej zmluvy a z uvedeného dôvodu sa predmetný úver v zmysle § 11
ods. 1 považuje za bezúročný a bez poplatkov. Na základe uvedeného požadovala, aby odporca vydal
bezdôvodné obohatenie vo výške 520,58 € s príslušenstvom.

V priebehu konania súd zistil, že na tunajšom súde prebieha exekúcia pod sp. zn. 3Er 661/2012,
kde na strane oprávnenej osoby vystupuje spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. (odporca) a na strane
povinnej osoby K. P. (navrhovateľka), pričom predmetom exekúcie je suma vo výške 725,19 € spolu
s príslušenstvom na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave. Predmetný rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu sp.zn. SR 07894/11 nadobudol právoplatnosť dňa 10.10.2011 a vykonateľnosť dňa 13.10.2011. Na

podklade tohto exekučného titulu je vedená na tunajšom súde exekúcia pod č. k. 3Er 661/2012 a dňa
13.5.2014 súd vydal pre súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora poverenie na vykonanie tejto exekúcie.
Z originálu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská
a.s., sp. zn. SR 07894/11 zo dňa 18.8.2011 súd zistil, že predmetom tohto rozsudku bola pohľadávky
odporcu (oprávneného) plynúca zo zmluvy o úvere č. 609500213, t. j. ide o totožný predmet konania ako
vkonanívedenomnatunajšomsúdepodsp.zn.19C119/2014,ktoréplnenievčastižiadanavrhovateľka

v danom konaní vrátiť ako bezdôvodné obohatenie.Podľa § 35 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý
už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako
právoplatný rozsudok súdu.

Podľa § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže
sa prejednávať znova.

Pri skúmaní podmienok konania, ktoré je súd povinný skúmať v ktoromkoľvek štádiu konania, súd zistil,

že tieto podmienky splnené nie sú. Navrhovateľka si v podanom návrhu na začatie konania uplatnila voči
odporcovi nárok na zaplatenie pohľadávky vo výške 520,58€ s príslušenstvom, pričom súd z pripojeného
spisu tunajšieho súdu č. k. 3Er 661/2012 zistil, že vo veci tej istej pohľadávky prebieha na tunajšom súde
exekúcia na podklade právoplatného rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 18.8.2011, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 10.10.2011 a vykonateľnosť dňa 13.10.2011. Na základe tohto rozsudku
bola navrhovateľka zaviazaná zaplatiť odporcovi sumu vo výške 725,19 € spolu s príslušenstvom a

s trovami konania. O predchádzajúcom návrhu rozhodcovský súd už právoplatne rozhodol, a preto
nemožno vec prejednávať znova a to ani pokiaľ ide o vydanie bezdôvodného obohatenia. Ide totiž o
totožnýpredmetkonania(rovnakápohľadávka),ktorýbolužmedzitýmiistýmiúčastníkmikonania(ajkeď
v opačnom procesnom postavení) priznaný právoplatným rozhodnutím rozhodcovského súdu, ktorý má
rovnaké právne účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Z uvedeného potom vyplýva, že v danom štádiu

konania súd musel postupovať tak, že toto konanie zastavil pre neodstrániteľnú podmienku konania v
zmysle ustanovenia § 104 ods. 1 OSP, t.j. prekážku už rozsúdenej veci.

Vzáveresúdpoukazujenato,žeprávoplatnýrozhodcovskýrozsudokmáúčinkyprávoplatnéhosúdneho
rozhodnutia, a teda vytvára prekážku veci právoplatne rozsúdenej. Okolnosť, že rozhodcovský rozsudok

je prípadne vecne nesprávny, mu účinky právoplatného súdneho rozhodnutia vytvárajúceho prekážku
veci právoplatne rozhodnutej neodníma. Navrhovateľka má možnosť v prebiehajúcom exekučnom
konaní (o ktorom údajne nemala vedomosť) brániť svoje práva a využiť všetky prostriedky právnej
ochrany. V prípade existencie neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve má možnosť domáhať
sa vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a jej následného zastavenia, resp. má možnosť domáhať sa

zrušenia rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v prípade, že na jeho zrušenie existujú zákonné
dôvody. Uvedené konanie o zrušení rozhodcovského rozsudku je návrhovým konaním, preto sa súd
nemohol v danom konaní o vydaní bezdôvodného obohatenia ani prejudiciálne zaoberať otázkou
prípadného zrušenia rozhodcovského rozsudku, príp. platnosťou, resp. neplatnosťou dojednanej
rozhodcovskej doložky.

Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a konanie zastavil.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 146 ods.1, avšak úspešnému odporcovi
nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko si v konaní žiadne trovy konania neuplatnil.“

Proti uzneseniu odvolanie podala navrhovateľka. Poukazovala na ust. § 205 ods. 2 písm. a/ OSP ako
aj na ust. § 221 ods. 1 OSP. Vytýkala súdu, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom a súd prvého stupňa nesprávne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Tiež tvrdila, že súd prvého stupňa dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

V ďalšej časti odvolania sa však navrhovateľka zamerala na rozbor procesného postupu okresného
súdu, ktorý nepovažovala za akceptovateľný. Vytýkala súdu, že pred rozhodnutím o jeho zastavení
vôbec neupozornil žalobcu na skutočnosť, že došlo k zisteniam, na základe ktorých mieni

predmetné konanie zastaviť. Súd vôbec nevyzval žalobcu na podanie vyjadrenia k tejto skutočnosti
a ku skutočnostiam uvádzaným žalovaným. Uvedené konanie je neakceptovateľným zásahom do
kontradiktórnosti konania a preto je zásahom do práva na spravodlivý proces, ako aj práva na súdnu
ochranu.

Žalobkyňa navrhla preto, aby odvolací súd zrušil uznesenie okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Zároveň si uplatnila trovy odvolacieho konania.Odporca žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť a razantne odmietal, že by z jeho strany došlo k
bezdôvodnému obohateniu.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a uznesenie okresného súdu zrušil podľa § 221 ods. 1 písm.
f/, h/ OSP.

Rozhodnutie okresného súdu je založené na závere, že ide o „ res iudicata“. Súd dospel k záveru, že

ide o neodstraniteľnú podmienku konania podľa § 104 ods. 1 OSP t.j. prekážku už rozsúdenej veci.

Prirodzeným dôsledkom záväznosti právoplatného rozsudku je aj zákonná úprava, podľa ktorej
právoplatný rozsudok predstavuje vec rozsúdenú (res iudicata) a o nej nemožno rozhodovať znovu. Ide
o naplnenie starobylej právnej zásady: „ ne bis de idem“, ktorá má však svoju účinnosť v občianskom
procese len za predpokladu, že sa v prejednávanej veci vyskytuje totožnosť subjektov v pomeru k

veci právoplatne už rozhodnutej a totožnosť samotnej veci, ktorá sa stala predmetom konania. Tým sú
zároveň určované subjektívne a objektívne hranice právoplatnosti.

Totožnosť veci v zmysle § 159 ods. 3 je daná nielen totožnosťou účastníkov konania, ale aj totožnosťou
predmetu konania.

O totožnosť v subjektoch, ktorými sú určované subjektívne hranice právoplatnosti, pôjde nielen v
prípade, keď ide v novom konaní o ten istý nárok medzi tými istými procesnými stranami, poprípade aj
ich právnymi nástupcami, ale aj vtedy, ak v ňom vystupujú nositelia práv z toho istého právneho vzťahu,
poprípade aj v iných procesných postaveniach.

O totožnosť predmetu konania, ktorý určuje objektívne hranice právoplatnosti, pôjde v prípade, že v
novom konaní ide o
- ten istý nárok alebo stav, o ktorom bolo už raz právoplatne rozhodnuté, a opiera sa
pritom o

- ten istý právny dôvod; ten je však daný len vtedy, ak vyplýva z rovnakého skutkového
stavu.

V konaní, ktoré možno začať len na návrh, je predmet konania určovaný obsahom končeného návrhu
(petitom).

K preskúmavaniu, či nejde o ten istý nárok opierajúci sa o ten istý skutkový stav, z ktorého vychádzal
súd v pôvodnom konaní, musí súd prihliadať v každom štádiu konania.

Prekážka veci právoplatne rozsúdenej však nie je daná v prípade, že v novom konaní pôjde o ten istý

právny vzťah, alebo stav, ak sa novouplatnený nárok opiera o nové skutočnosti a to bez ohľadu na to,
či nové skutočnosti tvorili rovnaký, alebo iný právny dôvod.

V konaní pred rozhodcovským súdom boli odporcovi priznané práva na základe „zmluvy o pôžičke“.

Predmetným návrhom si však navrhovateľka uplatňuje nároky vyplývajúce z bezdôvodného obohatenia
a tvrdí, že na základe zmluvy o pôžičke zaplatila odporcovi viac než mala. Nie je dôležité aké tvrdenia
používa v súčasnosti navrhovateľka a či ich odôvodnenosť, alebo neodôvodnenosť možno vyvodiť z
iného právoplatného rozhodnutia.

Záver okresného súdu o prekážke veci rozsúdenej (§ 159 ods. 3 OSP) nie sú v danom prípade namieste,
pretože uplatnený návrh navrhovateľky nie je totožný s predmetom konania, ktoré sa viedlo pred stálym
rozhodcovským súdom.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.