Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 25, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/155/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113233888
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113233888.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a sudcov JUDr. Michala

Boroňa a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Bratislava,Pribinova25,IČO:35792752,zastúpený:AdvokátskakanceláriaJUDr.AndreaCviková,s.r.o.
so sídlom Kubániho 16, Bratislava, proti žalovanému: X. L., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX, o zaplatenie
2005,34 Eur a prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 11C 36/2014-25
zo dňa 25.4.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok.

II. Náhrada trov odvolacieho konania sa účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) žalobu zamietol. O trovách

konania rozhodol tak, že účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie odôvodnil cit.: „Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú
vymenované v § 4 ods. 2 citovaného zákona a medzi nimi pod písm. g/ je konečná splatnosť
spotrebiteľského úveru a pod písm. i/ výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov .

Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona pri nesplnení podmienok podľa ods. 2 je zmluva o spotrebiteľskom
úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a/ poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b/ dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a/, b/, d/ až j/ a l/
poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Nepochybne zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru v zmysle § 4 ods. 2 písm. g/ zákona

nemyslel len stanovenie počtu mesačných splátok, pretože inak by sa uspokojil s náležitosťou podľa
písm. i/, kde sa uvádza aj počet splátok. Počet splátok teda nemožno stotožniť s konečnou splatnosťou
úveru a preto pri písm. g/ citovaného ustanovenia iný výklad než ten, že konečná splatnosť úveru musí
byť určená dátumovo, neprichádza do úvahy.V zmluve však chýba aj ďalšia obligatórna náležitosť, ktorá je zakotvená pod písm. i/ citovaného
zákonného ustanovenia, v zmysle ktorého v zmluve musia byť rozlíšené splátky istiny, úrokov a iných
poplatkov, teda nepostačuje, ak je uvedená len suma predstavujúca súčet splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov.Uvedenénedostatkyspôsobujúnásledokvyplývajúciz§4ods.3zákonaspočívajúcivtom,že
spotrebiteľsky úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Znamená to, že žalovaný má žalobcovi
vrátiť len sumu poskytnutého úveru t.j. 2.074,10 Eur a keďže žalovaný uhradil viac (3.041,26 Eur) súd
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

V danom prípade súd nepovažoval za účelné zaoberať sa platnosťou dohody uvedenej v bode 8 zmluvy,

ktorá sa javí byť neplatná pre nedostatok vážnosti vôle na strane žalovaného na jej uzavretie (§ 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka) alebo pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka), keďže
pre rozhodnutie súdu v tomto konkrétnom prípade posudzovanie jej platnosti nemá význam vzhľadom
na zamietnutie žaloby.

Užlenpreúplnosťsúddodáva,žesúdpovažovalzaneplatnúúverovúzmluvuajvčastidohodyoúrokoch
a to s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dohodnutý

úrok totiž predstavoval pri úvere 68,82% a pri revolvingu 67,94% ročne, pričom z internetovej stránky
NBS súd zistil, že pri spotrebiteľských úveroch v decembri 2009 s dobou splatnosti od 1 do 5 rokov
bola priemerná úroková sadzba 15,47% p.a., teda viac ako štvornásobne nižšia ako v spornej zmluve.
Nepochybne ide o úžernícky úrok, ktorý je potrebné považovať za neplatný. Súdy už vo viacerých
rozhodnutiach sa zaoberali platnosťou dohody o úrokoch v úverovej zmluve práve s ohľadom na korektív

zakotvený v § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinnosti vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

NajvyššísúdSRvrozsudku5Cdo26/2011zodňa26.4.2012uviedol:„neprimeranouapretoodporujúcou
dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania

obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými bankami pri
poskytovaní úverov alebo pôžičiek“. Najvyšší súd ďalej poukázal na to, že dlžník uzatvára zmluvu
o peňažnej pôžičke práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá
preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi
neprimerané, až úžernícke úroky. V spomínanom prípade išlo o dve zmluvy o pôžičkách, pri ktorých

úroky presahovali takmer 4 až 5,5 násobne obvyklú úrokovú mieru v bankách. V tejto súvislosti možno
poukázať aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove 3Co 151/2013 zo dňa 25.9.2013, ktorý konštatoval,
že vzhľadom na vyššiu mieru rizika pri poskytovaní úveru nebankovými subjektmi sa dajú akceptovať
vyššie úroky, rozhodne nie viac ako 100% proti priemeru bánk. K podobnému záveru dospel Krajský
súd v Prešove aj v rozsudku 16Co 71/2011 zo dňa 8.12.2011, ktorý zdôraznil, že je neakceptovateľné

porovnávať ceny úverov so subjektmi, ktoré ich dojednávajú v spoločensky nežiaducom rozsahu.
Preto aj v danom prípade súd dospel k záveru o neplatnosti dohody o úrokoch s poukazom na § 39
Občianskeho zákonníka v náväznosti na § 3 ods. 1.“

O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“)

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca namietajúc, že zmluva o
revolvingovom úvere stanovuje dátum konečnej splatnosti poslednej splátky. Ide teda o deň, keď má byť
úver splatený. Pre zmluvu o revolvingovom úvere rozpisovanie jednotlivých položiek nie je povinným.
Zmysel ust. § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z. sa uplatní len vtedy, ak počte a/alebo termíny
splatnosti istiny, úrokov a iných poplatkov je rozdielny. V prípade úveru poskytnutého žalovanému na

základe zmluvy o revolvingovom úvere išlo o úver, ktorý spadá do rámca vecnej pôsobnosti zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) Aplikácia
inštitútu dobrých mravov neprichádza do úvahy, keďže ust. § 3 ods. 10, 11 zákona o spotrebiteľských
úveroch, keďže majú povahu lex specialis k ustanoveniam Občianskeho zákonníka. Výška odplaty
69,84% neprevyšuje maximálnu odplatu, akú právna úprava v čase uzavretia zmluvy pripúšťala. Nazáklade uvedeného navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok, alternatívne rozsudok v
napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce

v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) neplatný je právny úkon, ktorý
svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva
o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)

a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Odvolateľ tvrdí, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je
chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny

(náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa právneho názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd na zistený skutkový stav použil správny
právny predpis, ktorý aj správne interpretoval, pričom zo skutkových záverov vyvodil správne právne
závery. Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na vecne správne právne závery prvostupňového

súdu a len na ich doplnenie uvádza nasledovné:

Žalobca v odvolaní obhajoval úroky za poskytnutý úver s poukazom, že nie sú v rozpore s dobrými
mravmi poukazujúc na maximálnu výšku odplaty za spotrebiteľské úvery. Odvolací súd sa stotožňuje
s prvostupňovým súdom, že úroky 69,84 % ročne sú neprimerane vysoké odporujúce dobrým mravom
(porov. NS ČR vo veci 21Cdo 1484/2004 alebo NS SR vo veci 5Cdo 26/2011).

Odvolací súd prisvedčuje konštatovaniu prvostupňového súdu, že dohoda o výške úrokov musí byť v
súlade s § 39 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný.

Správne prvostupňový súd poukázal na konštantnú judikatúru a uviedol, že hoci maximálna výška
úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch
nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán,

nie je neobmedzená. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru
úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vo veci 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).V danom prípade sa prvostupňový súd správne zaoberal výškou úroku z úveru, ktorú činí 69,84 % ročne
a porovnával ju s úrokmi poskytovanými peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.

Z internetovej stránky Národnej banky Slovenska prvostupňový súd preveril úrokové miery podobných

úverov v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 1 rok do 5 rokov v decembri
2009 bežný úrok predstavoval 15,47 % p.a. Z toho je zrejmé, že žalobcom požadovaný úrok v danom
prípade bol viac ako štvornásobne vyšší ako úrok, za ktorý za obdobných podmienok banky úver
poskytovali.

Odvolací súd považuje za rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu
prevyšujúcu o 350% priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami. Žalobcom

požadovaný úrok z úveru ročne 69,84 % spôsobil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
účastníkov tejto úverovej zmluvy, pretože bolo súdom v rámci skutkového stavu preukázané a zistené,
že priemerné v tomto období boli úroky vo výške 15,47 % ročne.

Úrok z úveru vo výške odporujúcej dobrým mravom, s ktorým zákon spája absolútnu neplatnosť (§ 39
OZ),nemožnoobhajovaťaniprincípomzmluvnejslobody.Zmluvnáslobodaúčastníkovprávnehovzťahu

nie je neobmedzená a nesmie vybočiť z určitých aj právom akceptovateľných hraníc. Jednou z týchto
hraníc je i súdom prvého stupňa správne aplikovaný inštitút dobrých mravov (porov. 1MCdo 1/2009,
21Cdo 1484/2004 /ČR/).

Zmluvné podmienky v predmetnej veci prvostupňový súd správne, pokiaľ ide o úrok z úveru, vyhodnotil
ako odporujúce dobrým mravom, a odvolaciemu súdu neprináleží ich upravovať tak, aby zodpovedali

zákonnej požiadavke súladu s dobrými mravmi (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-618/10
Banco Espaňol). Prvostupňový súd svoje úvahy náležite odôvodnil a vychádzal zo skutkového stavu,
ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní. Odvolateľ poukazuje na „vtesnanie sa“ do administratívneho
limitu. Je však potrebné rozlišovať medzi inštitútom úrokovej sadzby (úroky za úver) a inštitútom RPMN
(ročná percentuálna miera nákladov). Administratívny strop zákonodarca stanovil nie na úroky, ale na

RPMN, ktorá ročná percentuálna miera nákladov zahŕňa aj poplatky a obdobie splácania. Ide o celkové
náklady na úver. Nariadenie vlády č. 238/2008 Z. z. a ani žiadny všeobecne záväzný predpis nijako
neobmedzil súdy, aby korigovali neprimerane vysoké úroky, ktoré sú síce zložkou pre výpočet RPMN,
no nie sú vyňaté z posudzovania dodržania imperatívu dobrých mravov zo strany súdu. Sadzba úrokov
69,84 % je úplne drastická a nemá žiadne opodstatnenie v demokratickej spoločnosti. Súdy sa značne

kriticky vyjadrili už aj k nižším úrokovým sadzbám (5Cdo 26/2011 (48%), 1MCdo 1/09 (60%), Krajský súd
v Prešove vo veci 3Co 67/2008 (25%). Nemecký BGH v rozsudku z 13. 3. 1990 AZ XI ZR 252/89 vyhlásil
úver s rozdielom o 12% percentuálnych bodov oproti priemeru na trhu pre obdobný úver za nemravný
a žalobu zamietol pre rozpor plnenia s dobrými mravmi (civilnoprávna úžera). Švajčiarsky spolkový súd
znížil v roku 1967 rozhodnutím z 1. 4. 1967 úrokovú sadzbu v prípadoch úverov pre spotrebiteľov z 26%

na 18% a sadzbu 26% vyhlásil za odporujúcu dobrým mravom.

Odvolací súd sa stotožňuje s prvostupňovým súdom i v posúdení zmluvy o revolvingovom úvere ako
bezúročného a úveru bez poplatkov (§ 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy, 10.12.2009). a v tomto smere poukazuje na judikatúru súdov vychádzajúcu z
právnej úpravy zákona č. 258/2001 Z.z. a zákona č. 129/2010 Z.z.

„Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre
spotrebiteľa a jeho ochrana) pritom zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a/
zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2007 vrátane, ktorý každý z atribútov
vyjadrených v zákone slovami „suma, počet a termíny splátok“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek
spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom

a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva
neobsahujúca aj vyčíslenie súhrnnej sumy úrokov, čo je navzdory odchylnosti takejto úpravy úročenia
spotrebiteľských úverov od úročenia úverov všeobecne práve dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej
ochrane spotrebiteľa (ktorý by takto nemal byť pri rozhodovaní sa, či zmluvu uzavrie, zavádzaný aniproblematickým údajom o úrokoch, z ktorého nebude schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie
sumy reálne mu poskytnutej a teda i celková cena, za ktorú si požičiava a ktorú takto bude povinný
veriteľovi vrátiť).“ (porov. uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE 313/2010).

Obdobne tiež „Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať aj uvedenie
výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda s rozčlenením jednotlivých čiastok,
nestačí teda uviesť len celkovú výšku splátok. Predložená zmluva o revolvingovom úvere zo dňa
20.10.2010 takýto konkrétny splátkový kalendár neobsahovala. Takáto informácia je pritom významná

pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho možnosť zhodnotiť na základe predloženého splátkového
kalendára ekonomickosť poskytnutého úveru, posúdenie, či požadovaný úrok za úver je pre neho
výhodný, prijateľný, resp. aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej
navrhovateľom za poskytnutý úver.“ (porov. rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co 401/2012)

„Súd považoval neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov za neprijateľnú podmienku, ako to
má na mysli ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Navyše súd poukazuje na ustanovenie §

11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, z ktorého vyplýva, že ak zmluva o spotrebiteľskom
úvereneobsahujenáležitostipodľa§9ods.2,okreminýchajpísm.k),atovýšku,početatermínysplátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
tak sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.“ (porov. rozsudok Okresného súdu

Rožňava sp. zn. 10C/3/2015)

„Vychádzajúc zo zákona o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, sa predpokladá, že zmluva o spotrebiteľskom úvere sa považuje
zabezúročnúabez,poplatkov,akúverovázmluvaneobsahujenáležitosti,podľa§4ods.2písm.a/,b,/d/
ažj/,k/al/.Súddospelkzáveru,žepredmetnázmluvaneobsahujezákonomstanovenénáležitostipodľa

§ 4 ods. 2 písm. i/ ,j/ a h/, a to výška počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov, prípadne
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru a účely jeho splatenia, priemernú ročnú percentuálnu mieru nákladov,
ako i ročnú úrokovú sadzbu. K primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva potom
zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 4 ods. 2, písm. i/ zmluvy o spotrebiteľských úveroch, ktorý

každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov viaže ku každému stavu uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, majúceho sa v konečnom
dôsledku zaplatiť, teda ako istiny, tak i úrok, a tiež prípadné poplatky. Naplnenie uvedeného účelu preto
nemôže učiniť zadosť zmluva, neobsahujúc aj vyčíslenie výšky splátok istiny, úrokov aj iných poplatkov,
čím vlastne zákon poskytuje primeranú ochranu právam spotrebiteľa pri uzatváraní úverových zmlúv,

aby tieto neboli zavádzajúce ani problematickým údajom o úrokoch z ktorého nebude schopný vyvodiť,
aké bude skutočné navýšenie sumy reálne u poskytnutej, a teda i celková cena, za ktorú si požičiava, a
ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť. V tomto smere poukazuje súd na rozhodnutia Krajského súdu
v Trnave zo dňa 26.6.2013 č.k. 11Co 123/2013-95, kde potvrdil rozsudok súdu I. stupňa vo veci žalobcu,
vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda 8C 72/2012, kde súd vyslovil, že zmluva o spotrebiteľskom

úvere je bezúročná a bez poplatkov, z dôvodu porušenia ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i/ odvolávajúc
sa na § 4 ods. 3 veta druhá citovaného zákona.“ (porov. rozsudok Okresný súd Dunajská Streda sp.
zn. 5C 406/2014)

„Zmluva o úvere neobsahuje údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (náležitosť podľa § 4
ods. 2 písm. g/ Zákona o spotrebiteľských úveroch). Touto náležitosťou nie je ani bod 2 obchodných

podmienok v znení: „Konečnou splatnosťou úveru sa v zmysle tejto zmluvy rozumie pripísanie poslednej
splátky na účet veriteľa alebo jej uhradenie do pokladne spoločnosti“, tak ako to uvádzal navrhovateľ.
Významom písm. g/ ods. 2 § 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch (aj podľa dôvodovej správy k
zákonu č. 568/2007 Z. z., ktorým bolo toto ustanovenia do Zákona o spotrebiteľských úveroch vložené)
totiž je, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej

výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vyžaduje sa teda časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnostiúveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov (týmito sú: dátum poskytnutia úveru
spotrebiteľovi, splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok). Je potom úlohou dodávateľa,
aby uvedené vstupné údaje matematicko-logickými operáciami premietol do konkrétneho (jedného)

časového údaja, ktorý bude konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru predstavovať. Pokiaľ teda
samotná Zmluva o úvere údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru neobsahuje a Obchodné
podmienky, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere, vo svojom čl. 2 obsahujú len slovnú
definíciu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, a to bez toho, aby táto bola následne časovo
individualizovanápretútokonkrétnuZmluvuoúvere,možnokonštatovať,žeokresnýsúdsprávneustálil,

že Zmluva o úvere údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru neobsahuje.“ (porov. rozsudok
Krajského súdu v Žiline 5Co 286/14 zo dňa 27.5.2014).

„Konečnou splatnosťou sa rozumie konkrétny termín, jeden konkrétny dátum, ku ktorému má byť
úver splatný. Takýto dátum v zmluve ani jej všeobecných obchodných podmienkach uvedený nie je.
Absentuje. Nestačí, že je dohodnutý počet splátok a termín splatnosti splátok. To nie je konečná
splatnosť. Nestačí, že v zmluve je uvedený dátum prvej splátky a počet splátok a to by si prípadne mohol

odporca konečnú splatnosť vypočítať. Zákon hovorí jasne, zmluva musí obsahovať údaj o konečnej
splatnosti úveru a taký údaj v zmluve absentuje. Pre absenciu týchto náležitostí, a to prípadne aj len
jednej z nich, podľa ust. § 9 ods. 2 zák. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vyplýva z toho, že navrhovateľ
mal právo na vrátenie skutočne poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru.“ (porov. rozsudok

Okresného súdu Dunajský Streda sp. zn. 7C 124/2014)

Keďže prvostupňový súd správne zistil skutkový stav a správne vec v súlade s vyššie citovanou
judikatúrou súdov Slovenskej republiky vec právne posúdil, odvolací súd rozsudok s osvojením si
dôvodov ako správny potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný a tomu zodpovedá i výrok o náhrade trov konania (§ 224

ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.