Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2015

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 7C/198/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614205674
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Sláviková

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2015:2614205674.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Vierou Slávikovou v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS

a.s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpený advokátom JUDr. Alanom
Strelákom, so sídlom advokátskej kancelárie Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, IČO: 31 819 702 proti
odporcom: 1. Q. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C.A. XXXX/XX, XXX XX K. M. a 2. Q. C., nar.
X.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX K. M. o zaplatenie 1 530,- € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporkyniam v 1. a 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom podaným na Okresnom súde Senica dňa 16.6.2014 domáhal, aby súd
zaviazal odporkyne v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 1 530,- € spolu s úrokom

z omeškania vo výške 9,00 % ročne od 21.7.2009 do zaplatenia, náhrady trov právneho zastúpenia a
trov konania. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že s odporkyňou v 1. rade dňa 8.1.2009 uzavrel
Zmluvu o úvere č. 220090101, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni v 1. rade úver vo výške
1 200,- € za poplatok za správu úveru 828,- €. Poskytnutý úver sa odporkyňa v 1. rade zaviazala splatiť
v 13 mesačných splátkach vo výške 156,- €. Dňa 8.1.2009 odporkyňa v 2. rade podpísala prehlásenie
ručiteľa a dohodu o podmienkach ručenia, ktorým sa zaviazala uhradiť pohľadávku navrhovateľa, ak ju
neuhradí odporkyňa v 1. rade. Odporkyne v 1. a 2. rade uhradili do podania návrhu celkovo 498,- €.

Účastníci sa na pojednávanie nedostavili, doručenie predvolania mali vykázané riadne a včas a svoju

neúčasť neospravedlnili. Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o úvere č. 220090101, prehlásením ručiteľa a dohodou o
podmienkach ručenia v zmysle § 303 a nasl. Obchodného zákonníka zo dňa 8.1.2009, predžalobnou
upomienkou zo dňa 16.6.2009, oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 10.12.2009, výzvou ručiteľovi
zo dňa 20.10.2009, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento stav veci:

Súd mal zo Zmluvy o úvere č. 220090101 preukázané, že navrhovateľ s odporkyňou v 1. rade uzatvorili
dňa 8.1.2009 zmluvu o úvere, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni v 1. rade úver v sume 1
200,- €, ktorý bol poskytnutý za odplatu a úrok vo výške 20 % z istiny, čiže celkový poplatok za správu
úveru bol vo výške 828,- €. Spolu sa odporkyňa v 1. rade zaviazala zaplatiť navrhovateľovi sumu 2 028,-

€ v 13 mesačných splátkach vo výške 156,- €, pričom prvá splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení
zmluvy a každá ďalšia 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Priemerná RPMN bola 34,92 %.Z prehlásenia ručiteľa a dohody o podmienkach ručenia v zmysle § 303 a nasl. Obchodného zákonníka
vyplýva, že dňa 8.1.2009 sa odporkyňa v 2. rade zaviazala pohľadávku zo zmluvy o úvere č. 220090101
zo dňa 8.1.2009 vrátane úroku, odplaty, zmluvných pokút a paušálnej náhrady nákladov konania

uspokojiť navrhovateľovi, v prípade ak ju odporkyňa v 1. rade ani po písomnej výzve navrhovateľa
neuspokojí.

Predžalobnou upomienkou zo dňa 16.6.2009 navrhovateľ vyzval odporkyňu v 1. rade na úhradu dlžnej
sumy a upozornil ju, že v prípade, ak neuhradí dlžnú sumu navrhovateľ bude žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky v súlade s § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. Oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa
10.12.2009 navrhovateľ oznámil odporkyni v 1. rade, že záväzok vyplývajúci z predmetnej zmluvy bol

dňa 20.7.2009 zosplatnený. Dňa 20.10.2009 vyzval navrhovateľ odporkyňu v 2. rade ako ručiteľa na
úhradu dlžnej sumy z úveru do 27.10.2009.

Úverová zmluva, z ktorej navrhovateľ svoj nárok vyvodzuje, je zmluva o úvere upravená v § 497 a
nasledujúcich Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného
zákonníka medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez

ohľadu na povahu účastníkov. Zároveň, keďže odporkyňa v 1. rade uzavrela s navrhovateľom zmluvu
o úvere ako spotrebiteľ, na daný právny vzťah sa vzťahuje aj zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 písm. a/, b/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie

spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zák. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného

spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov /ďalej len
„Občiansky zákonník“/ v znení účinnom od 1.1.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 546 Občianskeho zákonníka, dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením.
Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že

pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

Podľa § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho
na to veriteľ písomne vyzval.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1. mája 2014, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia

práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť
premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrhu navrhovateľa

nie je možné vyhovieť a je potrebné ho zamietnuť. Je nepochybné, že medzi navrhovateľom a
odporkyňou v 1. rade vznikol na základe Zmluvy o úvere č. 220090101 zo dňa 8.1.2009 úverový
vzťah. Predmetnú úverovú zmluvu predloženú v tomto konaní uzatvoril navrhovateľ s odporkyňou v 1.
rade podľa § 497 Obchodného zákonníka a zároveň je potrebné na danú zmluvu aplikovať zákon č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keďže odporkyňa v 1. rade uzatvárala zmluvu ako spotrebiteľ.

Takisto uvedenú zmluvu ako spotrebiteľskú definuje Občiansky zákonník, ktorý medzi spotrebiteľské
zmluvy zaraďuje všetky zmluvy bez ohľadu na právnu formu, ktoré uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ručením odporkyne v 2. rade bol teda zabezpečený spotrebiteľský úver. Keďže zákon o ochrane
spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2014, ktorý je špeciálnym zákonom vo vzťahu
k Občianskemu zákonníka a má pred ním prednosť, zaviedol povinnosť súdu prihliadať na premlčanie v

spotrebiteľských zmluvách ex offo, tak súd musel posúdiť či pohľadávka navrhovateľa nie je premlčaná.
Je nutné poukázať na to, že uvedený zákon neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia k uvedenémuzákonnému ustanoveniu a preto je ho potrebné aplikovať s účinnosťou od 1. mája 2014 vo všetkých
konaniach. V návrhu navrhovateľ uviedol, že dňa 20.7.2009 sa stal splatným celý dlh. V súlade s §
103 Občianskeho zákonníka, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),

začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Premlčacia doba teda začala
plynúť najneskôr nasledujúci deň po dni, v ktorom bola vyhlásená splatnosť úveru, teda začala plynúť
najneskôr dňa 21.7.2009, keďže z návrhu ani z príloh nie je možné určiť presný dátum splatnosti splátky,
na základe ktorej došlo k vyhláseniu splatnosti úveru. Vzhľadom na to, že ide o spotrebiteľský vzťah,
tak súd dĺžku premlčacej doby posudzoval podľa Občianskeho zákonníka, keďže Občiansky zákonník

stanovuje všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu, ktorá je pre spotrebiteľa nepochybne výhodnejšia ako
všeobecnáštvorročnápremlčaciadobaobsiahnutávObchodnomzákonníku.Trojročnápremlčaciadoba
teda uplynula pred tým ako si navrhovateľ uplatnil právo na súde podaním návrhu dňa 16.6.2014, teda
návrh podal v dobe, kedy pohľadávka navrhovateľa už bola premlčaná a aj keď právo navrhovateľa
na úhradu pohľadávky nezaniklo, tak súd mu toto právo v súdnom konaní nemôže priznať a návrh
navrhovateľa preto zamietol v celom rozsahu.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešným
odporkyniam v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznal, keďže im žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, trojmo.

Základnýmináležitosťamiodvolaniasú:všeobecnénáležitosti(Zpodaniamusíbyťzjavné,ktorémusúdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie

treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový

stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205
a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.