Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 28, 2014

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 7C/719/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8612209663
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Keselicová

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2014:8612209663.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, samosudkyňa JUDr. Jana Keselicová, v právnej veci žalobcu J. N., nar.

XX.X.XXXX, bytom XXX XX L. č. XX, občan SR zastúpený JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom,
Námestie SNP č. 7, 091 01 Stropkov proti žalovanej Slovenskej republike, Sociálna poisťovňa so sídlom
v Bratislave, 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o náhradu škody s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 3.007,35 eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
z dlžnej sumy od 20.6.2012 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 154,56 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania / pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia/ vo výške 885,55 eura, na účet právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku, advokáta, č. ú.
XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXX do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 13.12.2012 si žalobca uplatnil voči žalovanej nárok na náhradu
škody s príslušenstvom.

Svoj návrh odôvodnil tým, že Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník svojim rozhodnutím zo dňa
23.8.2010, č. SK-40914/2010 ( 1110026985 ) priznala žalobcovi nárok na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia ( ďalej SSU ) v sume 8.027,62 eura. Citované rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, pobočka Svidník nadobudlo právoplatnosť a stalo sa vykonateľnými dňa 1.10.2010. Na
účet žalobcu boli priznané úrazové dávky v sume 8.027,62 eura poukázané dňa 4.10.2010. Uvedené
právoplatné rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Svidník dosiahol žalobca až po období viac

než troch rokov od vzniku svojho nároku, po mnohých žiadostiach, odvolaniach, podnete na podanie
upozornenia prokurátorovi a po súdnom konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho
orgánu. V tomto procese sa Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia, ktorej zákon zveril
vykonávanie sociálneho zabezpečenia dopustila nesprávneho úradného postupu a taktiež vydala
opakovane nezákonné rozhodnutie, čím mu spôsobila škodu.

Žalobca utrpel dňa 25.1.2005 pracovný úraz, v dôsledku ktorého zostal invalidným. Pracovný charakter
nikto nespochybnil. Na základe žiadosti žalobcu Juraja Otrošinu Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník

svojím rozhodnutím zo dňa 28.8.2006 číslo: 300-370/2006 priznala žalobcovi náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 25.1.2005 v sume 241.840,- Sk
( 8.027,62 eura ). Uvedená suma za sťaženie spoločenského uplatnenia bola žalobcovi Sociálnou
poisťovňou následne po vydaní citovaného rozhodnutia vyplatené. Žalobca mal po dôkladnompreskúmaní lekárskeho posudku o hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia, na základe ktorého
Sociálna poisťovňa vyplatila náhradu za SSU dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení, preto v
zmysle § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z. podal prostredníctvom právneho zástupcu žiadosť o vydanie

znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia,
plastická chirurgia MUDr. Petra Valdmana, ktorý vypracoval dňa 15.6.2007 znalecký posudok č. 077/07.
Na základe nového bodového hodnotenia bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znaleckom
posudku MUDr. Petra Valdmana č. 077/07 podal žalobca dňa 20.6.2007 žiadosť o priznanie úrazových
dávok, v ktorej navrhol, aby Sociálna poisťovňa vydala rozhodnutie o nároku na ďalšiu náhradu za

sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 241.840,- Sk ( za 700 bodov x 345,48 Sk hodnota bodu
v roku 2006 ). Na túto žiadosť o priznanie úrazových dávok reagovala Sociálna poisťovňa, pobočka
Svidník listom č. 300-341/2007 zo dňa 3.7.2007, ktorý bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený dňa
10.7.2007 tak, že o nárokoch žalobcu už bolo právoplatne rozhodnuté, preto znalecký posudok nemožno
akceptovať.

Vzhľadom ku skutočnosti, že Sociálna poisťovňa odmietala za zamestnávateľa plniť náhradu a SSU

žalobcovi v zmysle bodového hodnotenia v znaleckom posudku MUDr. Valdmana, musel žalobca vo
veci vyvolať správne konanie, aby právnymi prostriedkami donútil vykonávateľa sociálneho poistenia
plniť si svoje zákonné povinnosti.

Dňa 4.9.2007 podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na Okresnú prokuratúru vo
Svidníku podnet na podanie upozornenia prokurátora proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Podnet

doplnilpísomnýmpodanímzodňa5.9.2007.OkresnáprokuratúravoSvidníkulistomz10.9.2007,sp.zn.
Pd 26/07-4 potvrdila príjem podnetu a oznámila, že o spôsobe vybavenia podnetu budú informovaní v
lehote dvoch mesiacov. Ďalším listom Okresnej prokuratúry vo Svidníku z 22.10.2007, sp. zn. Pd 26/07-9
mu bolo oznámené, že na základe jeho podnetu okresný prokurátor upozornil Sociálnu poisťovňu,
pobočka Svidník v zmysle § 28 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre na jej nečinnosť ako

orgánu verejnej správy pri dodržiavaní zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov.
Až na základe upozornenia prokuratúry začala Sociálna poisťovňa vo veci konať v súlade so zákonom.
Postup Sociálnej poisťovne do tohto štádia konania považujú za nesprávny úradný postup v zmysle
§ 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v
znení neskorších predpisov. V ďalšom štádiu uplatňovania nároku žalobcu, ktoré popisujú nižšie, vydala

Sociálna poisťovňa opakovane nezákonné rozhodnutia.

Následne po upozornení prokurátora rozhodla Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník vo veci nároku
na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia za pracovný úraz zo dňa 25.1.2005 rozhodnutím
zo dňa 15.1.2008, č. 300-23/2008 tak, že vyslovila, že žalobca nemá nárok na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia. O odvolaní žalobcu zo dňa 25.1.2008, ktoré bolo Sociálnej poisťovni

doručené 28.1.2008 rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava svojim rozhodnutím zo dňa
20.5.2008, č. 223-3213/2008 ( 1108018687 ) tak, že odvolanie žalobcu zamietla v celom rozsahu a
potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník. Na základe žaloby žalobcu o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava doručenej na KS Prešov dňa 26.6.2008
rozhodol Krajský súd Prešov rozsudkom zo dňa 12.12.2008, č. k. 2S/31/2008-65 tak, že zrušil

rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 20.5.2008, č. 223-3213/2008 a vrátil jej vec na ďalšie konanie
podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) a § 250j ods. 3 O.s.p. Na základe odvolania Sociálnej poisťovne proti
rozsudku KS Prešov z 12.12.2008 rozhodol Najvyšší súd SR svojim rozsudkom zo dňa 28.4.2010, č.
k. 9So/68/2009 tak, že napadnutý rozsudok KS Prešov z 12.12.2008, č. k. 2S/31/2008-65 potvrdil. Po
nadobudnutí právoplatnosti citovaného rozsudku Najvyššieho súdu SR Sociálna poisťovňa, ústredie

svojim rozhodnutím zo dňa 15.6.2010, č. 3836/2010-BA zrušila napadnuté rozhodnutie svojej pobočky
vo Svidníku a vec jej vrátila na nové prejednanie a rozhodnutie.

Následne Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník v úvode tejto žiadosti rozhodnutím zo dňa 23.8.2010,
č. SK-40914/2010 priznala poškodenému nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v
sume 8.027,62 eura. Toto rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník nadobudlo právoplatnosť

a stalo sa vykonateľným dňa 1.10.2010. Na účet poškodeného boli priznané úrazové dávky poukázané
dňa 4.10.2010.

Nesprávnym úradným postupom a nezákonnými rozhodnutiami bola žalobcovi spôsobená škoda. Táto
škoda spočíva v ušlom zisku, ktorý je kvantifikovaný kapitalizovanými úrokmi z omeškania a v trovách
konania.Špecifikácia škody - a) ušlý zisk: Sociálna poisťovňa od samého začiatku uplatnenia ďalšieho nároku
žalobcu na výplatu SSU v zmysle znaleckého posudku MUDr. Valdmana neuznávala nárok žalobcu a
odmietala o dávkach vôbec čo i len rozhodnúť. Žiadosť žalobcu o priznanie ďalších úrazových dávok z

20.6.2007 bola dôvodná. O žiadosti o priznanie úrazových dávok mala Sociálna poisťovňa rozhodnúť
v lehote 60 dní stanovenej v § 210 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov,
teda najneskôr do 20.8.2007, preto sa dňom 21.8.2007 dostala do omeškania so zaplatením ďalšieho
nároku na náhradu za SSU vo výške 8.027,62 eura. Úrok z omeškania je uplatňovaný podľa § 3 nar.
vl. SR č. 87/1995 Z.z. Od 25.4.2007 do 28.10.2008 bola základná úroková sadzba NBS vo výške 4,25

% ročne, preto žalobcom uplatňovaný úrok z omeškania je stanovený vo výške 8,50 % ročne. Ďalšia
náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle žiadosti žalobcu z 20.6.2007 bola priznaná
až dňa 23.8.2010 citovaným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník, č. SK-40914/2010
( 1110026985 ) a priznaná suma ďalšej náhrady za SSU vo výške 8.027,62 eura bola žalobcovi vyplatená
poukázaním na účet dňa 4.10.2010. Sociálna poisťovňa bola v omeškaní od 21.8.2007 do 4.10.2010,
čo predstavuje 1140 dní. Denný úrok 8,5 % zo sumy 8.027,62 eura je 1.869,45 eura. Omeškanie za

1140 dní predstavuje sumu 2.131,17 eura. Nárok žalobcu na úrazové dávky v podobe náhrady za
SSU má satisfakčný charakter. Tento nárok mal byť žalobcovi priznaný v zákonnej lehote podľa § 210
ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. Keďže o nároku žalobcu nebolo Sociálnou poisťovňou, ako orgánom
vykonávajúcim sociálne zabezpečenie, v zákonnej lehote rozhodnuté, vznikla žalobcovi škoda. Nárok
žalobcu na úrazové dávky je svojim charakterom peňažnej povahy a malo byť o ňom rozhodnuté

najneskôr 20.8.2007. Je len samozrejmé, že peňažné úrazové dávky za SSU vyplatené so značným
oneskorením sú podstatné „znehodnotené“ rôznymi ekonomickými vplyvmi ( napr. infláciou ), ale aj
tým, že žalobca s finančnými prostriedkami mohol akýmkoľvek spôsobom po dobu viac než troch rokov
disponovať a brať z nich úžitky. Ušlý zisk v podobe kapitalizovaných úrokov z omeškania, vyjadruje určitú
sankciu za omeškanú výplatu dávok Sociálnou poisťovňou. Pre žalobcu znamená ušlý zisk kvantifikáciu

jeho škody za oneskorenú výplatu úrazových dávok,

b) trovy konania: V súvislosti s nesprávnym úradným postupom a vydaním nezákonných rozhodnutí
Sociálnou poisťovňou bol žalobca právne zastúpený rovnako v správnom konaní o nároku na úrazovú
dávku a taktiež v súdnom konaní. Trovy súdneho konania boli žalobcovi priznané citovanými rozsudkami
Krajského súdu v Prešove a Najvyššieho súdu a Sociálnou poisťovňou boli aj zaplatené. Trovy v

správnom konaní pri uplatnení úrazových dávok však žalobcovi zaplatené neboli. Trovy správneho
konania vo výške 876,18 eura tvoria v súčasnosti záväzok žalobcu voči právnemu zástupcovi.

Rekapitulácia škody: ušlý zisk ( kapitalizované úroky z omeškania ) : 2.131,17 eura, trovy správneho
konania: 876,18 eura, celková škoda spolu 3.007,35 eura.

Žalobca podal na Sociálnu poisťovňu žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa

§ 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. podaním zo dňa 14.5.2011, ktoré bolo Sociálnej poisťovni zaslané
poštou toho istého dňa..

Podaním Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 15.6.2012, č. 26144-2/2012-BA, ktoré bolo právnemu
zástupcovi žalobcu doručené dňa 20.6.2012 Sociálna poisťovňa nevyhovela žiadosti žalobcu o náhradu
škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z.

Vzhľadom ku skutočnosti, že verejnoprávna inštitúcia neuspokojila nárok žalobcu na náhradu škody,
uplatnil si žalobca touto žalobou náhradu škody v sume 3.007,35 eura v zmysle špecifikácie v tejto
žalobe spolu s 9% úrokom z omeškania ročne od 20.6.2012, teda od doručenia negatívneho rozhodnutia
Sociálnej poisťovne o nevyhovení žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu
škody. Výška základnej úrokovej sadzby ECB je od 14.12.2011 v úrovni 1,00%.

Žalobca si ďalej uplatňuje aj samostatný nárok na trovy konania za právne zastupovanie pri predbežnom
prerokovaní nároku na náhradu škody, ktorý právne odôvodňuje ustanovením § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, ako príslušenstvo pohľadávky, ktoré tvorí náklady spojené s jej uplatnením: hodnota veci
3.007,35 eura, hodnota úkonu právnej služby 121,17 eura, výpočtový základy pre rok 2012 - 763,- eur,
úkon právnej služby: žiadosť poškodeného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody 121,17

eura zo 14.5.2012 ( § 14 ods. 1 písm. b) AT ), režijný paušál 7,63 eura, odmena advokáta spolu ( bez
DPH 128,80 eura,20 % DPH 25,76 eura, odmena advokáta spolu s DPH 154,56 eura.Predmetom konania bola náhrada škody z titulu zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi
verejnej moci pri výkone verejnej moci vo výške 3.007,35 eur s príslušenstvom.

Okresný súd Svidník vydal vo veci dňa 11.3.2013 platobný rozkaz č. k. 7C/719/2012-49.

Žalovaná podala v zákonnej lehote proti platobnému rozkazu odpor, ktorý odôvodnila tým, že žalobca
v dôsledku pracovného úrazu, ktorý utrpel dňa 15. januára 2005, si uplatnil nárok na náhradu za
sťaženiespoločenskéhouplatneniažiadosťou,ktoráboladoručenáSociálnejpoisťovni,pobočkaSvidník
( ďalej len pobočka ) dňa 14.6.2006. Pobočka dňa 28.8.2006 rozhodnutím č. 300-370/2006 podľa
posudku o sťažení spoločenského uplatnenia vydaného dňa 8.8.2006 posudzujúcim lekárom MUDr.
I. Q., chirurgom Nemocnice Košice - Šaca, a.s. a následne potvrdený MUDr. L. E., zástupcom

primára chirurgického oddelenia uvedenej nemocnice, ktorým bolo sťaženie spoločenského uplatnenia
ohodnotené podľa § 10 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom
poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní
rezortných odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších

predpisov priznala žalobcovi nárok na sumu 241.840,- Sk. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca nepodal
opravný prostriedok, v dôsledku čoho nadobudol právoplatnosť a pobočka mu vyplatila sumu náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobca žiadosťou zo dňa 20.6.2007 požiadal pobočku o zvýšenie
úrazových dávok podľa posudku znalca o 241.840,- Sk, ktorej pobočka nevyhovela z dôvodu, že vo veci
už právoplatne rozhodla dňa 28.8.2006 a tiež z dôvodu, že žiadosť nebola spísaná na predpísanom

tlačive Sociálnej poisťovne a žiadosť nepodal oprávnený žalobca, preto nemohla začať konanie podľa
§ 184 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Tieto skutočnosti pobočka oznámila
žalobcovi listom zo dňa 3.7.2007. Na základe žiadosti žalobcu zo dňa 7.5.2007, MUDr. Y. Valdman,
znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia, plastická chirurgia vyhotovil
znalecký posudok č. 077/07 zo dňa 15.6.2007, v ktorom ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia

podľa položky č. 402 prílohy č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z. z. - strata dolnej končatiny v predkolení so
stuhnutým kolenným kĺbom na 700 bodov a podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z., vzhľadom na
mladý vek zvýšil ohodnotenie na dvojnásobok. Sociálna poisťovňa k uplatnenej náhrade škody titulom
ušlého zisku predstavujúceho úrok z omeškania uvádza, že tento sankčný inštitút sa uplatňuje na právne
vzťahy, ktoré vznikli medzi účastníkmi konania v oblasti súkromného práva. Oblasť sociálneho poistenia

patrí do odvetvia verejného práva. Úrok z omeškania podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka je
možné požadovať len v tých prípadoch, kde to výslovne umožňuje Občiansky zákonník. Za peňažný
dlh nie je možné považovať dávku sociálneho poistenia. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že
Občiansky zákonník neukladá platiteľovi dávok sociálneho poistenia v prípade omeškania platiť úrok
z omeškania. Takúto sankciu Sociálnej poisťovni neukladá ani zákon o sociálnom poistení. V tejto

súvislosti Sociálna poisťovňa poukázala na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 3Co/75/2012-88
zo dňa 12.4.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 2.5.2012. Žalovaná navrhla žalobu žalobcu v
celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.

Podľa § 174 ods.2 O .s. p. ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci
samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. To neplatí, ak sa

platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba (§ 91 ods. 1). Opravným
prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd,
ktorý vydal platobný rozkaz.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov účastníkov konania a listinnými dôkazmi:
rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 300-370/2006 zo dňa 28.8.2006, žiadosť o priznanie úrazových

dávok zo dňa 19.6.2007, list Sociálnej poisťovne zo dňa 3.7.2007, podnet žalobcu na podanie
upozornenia prokurátora zo dňa 4.9.2007, doplnenie podnetu na podanie upozornenia prokurátora
zo dňa 5.9.2007, upovedomenie o spôsobe vybavenia podnetu zo dňa 22.10.2007, rozhodnutie
Sociálnej poisťovne č. 300-23/2008 zo dňa 15.1.2008, odvolanie proti rozhodnutia Sociálnej poisťovne
zo dňa 25.1.2008, rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 223-3213/2008 zo dňa 20.5.2008, rozsudok

Krajského súdu Prešov sp. zn. 2S/31/2008-65 zo dňa 12.12.2008, rozsudok Najvyššieho súdu SR,sp. zn. 9So/68/2009 zo dňa 28.4.2010, rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 3836/2010-BA zo dňa
15.6.2010, rozhodnutie Sociálnej poisťovne, č. SK-40914/2010 zo dňa 23.8.2010, história transakcií,
základná úroková sadzba NBS, špecifikácia trov správneho konania, žiadosť poškodeného o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 14.5.2012, oznámenie o výsledku predbežného
prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 15.6.2012, úrokové sadzby ECB, odpor žalovanej zo dňa
23.1.2013,návrhžalobcunadoplneniedokazovaniazodňa8.11.2013,doplneniedokazovaniažalovanej
zo dňa 11.11.2013, súčinnosť bánk, rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. 5Co/170/2012-207 zo dňa
27.12.2013, vyjadrenie žalovanej zo dňa 20.2.2014, spis Okresného súdu Svidník, sp. zn. 7C/719/2012

a zistil tento skutkový stav:

Žalobca utrpel dňa 25.1.2005 pracovný úraz na pracovisku zamestnávateľa Podielnické družstvo
ONDAVA Stropkov v Košiciach DZ VYSOKÁ PEC - AGLOMERÁCIA.

Na základe žiadosti žalobcu Juraja Otrošinu Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník rozhodnutím zo dňa
28.8.2006 číslo: 300-370/2006 priznala žalobcovi náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v
dôsledku pracovného úrazu zo dňa 25.1.2005 v sume 241.840,- Sk ( 8.027,62 eura ) a následne ju

vyplatila.

Dňa 15.6.2007 na základe žiadosti žalobcu vypracoval znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie chirurgia, traumatológia, plastická chirurgia MUDr. Peter Valdman znalecký posudok č. 077/07.

Na základe nového bodového hodnotenia bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znaleckom
posudku MUDr. Petra Valdmana č. 077/07 podal žalobca dňa 20.6.2007 žiadosť o priznanie úrazových

dávok, navrhol, aby Sociálna poisťovňa vydala rozhodnutie o nároku na ďalšiu náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia v sume 241.840,- Sk ( za 700 bodov x 345,48 Sk hodnota bodu v roku 2006 ).

Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník listom č. 300-341/2007 zo dňa 3.7.2007 žalobcovi oznámila, že o
nárokoch žalobcu už bolo právoplatne rozhodnuté, preto znalecký posudok nemožno akceptovať.

Dňa 4.9.2007 podal žalobca na Okresnú prokuratúru vo Svidníku podnet na podanie upozornenia

prokurátora proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Okresná prokuratúra vo Svidníku listom zo dňa
22.10.2007, sp. zn. Pd 26/07-9 oznámila žalobcovi, že Okresný prokurátor upozornil Sociálnu poisťovňu,
pobočka Svidník v zmysle § 28 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre na jej nečinnosť ako
orgánu verejnej správy pri dodržiavaní zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov.

Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník vo veci nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia

za pracovný úraz zo dňa 25.1.2005 rozhodnutím zo dňa 15.1.2008, č. 300-23/2008 vyslovila, že žalobca
nemá nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.

O odvolaní žalobcu zo dňa 25.1.2008 rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava svojim
rozhodnutím zo dňa 20.5.2008, č. 223-3213/2008 ( 1108018687 ) tak, že odvolanie žalobcu zamietla v
celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník.

Na základe žaloby žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie
Bratislava doručenej na KS Prešov dňa 26.6.2008 rozhodol Krajský súd Prešov rozsudkom zo dňa
12.12.2008, č. k. 2S/31/2008-65 tak, že zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 20.5.2008, č.
223-3213/2008 a vrátil jej vec na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) a § 250j ods. 3 O.s.p.

Na základe odvolania Sociálnej poisťovne proti rozsudku KS Prešov z 12.12.2008 rozhodol Najvyšší

súd SR svojim rozsudkom zo dňa 28.4.2010, č. k. 9So/68/2009 tak, že napadnutý rozsudok KS Prešov
z 12.12.2008, č. k. 2S/31/2008-65 potvrdil.Po nadobudnutí právoplatnosti citovaného rozsudku Najvyššieho súdu SR Sociálna poisťovňa, ústredie
svojim rozhodnutím zo dňa 15.6.2010, č. 3836/2010-BA zrušila napadnuté rozhodnutie svojej pobočky
vo Svidníku a vec jej vrátila na nové prejednanie a rozhodnutie.

Následne Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník rozhodnutím zo dňa 23.8.2010, č. SK-40914/2010
( 1110026985 ), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1.10.2010 priznala žalobcovi nárok na náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 8.027,62 eura. Na účet žalobcu boli priznané úrazové dávky
v sume 8.027,62 eura poukázané dňa 4.10.2010.

Žalobca špecifikoval uplatnenú škodu nasledovne:

a) ušlý zisk: o žiadosti o priznanie úrazových dávok mala Sociálna poisťovňa rozhodnúť v lehote 60 dní

stanovenej v § 210 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, teda najneskôr do
20.8.2007, preto sa dňom 21.8.2007 dostala do omeškania so zaplatením ďalšieho nároku na náhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 8.027,62 eura. Sociálna poisťovňa bola v omeškaní od
21.8.2007 do 4.10.2010, čo predstavuje 1140 dní. Denný úrok 8,5 % zo sumy 8.027,62 eura je 1.869,45
eura. Omeškanie za 1140 dní predstavuje sumu 2.131,17 eura.

b) trovy správneho konania: pri hodnote veci 8.027,62 eura a hodnote úkonu právnej služby vo výške
237,34 eura, za prevzatie a prípravu právneho zastúpenia, žiadosť o priznanie úrazových dávok zo
dňa 19.6.2007, odvolanie zo dňa 25.1.2008 proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovni, pobočka Svidník č.
300-23/2008 zo dňa 15.1.2008, t. j. 3 x 237,34 eura + režijný paušál 2 x 5,91 eura a 1 x po 6,31 eura
+ 20 % DPH, spolu vo výške 876,18 eura.

Žalobca podal na Sociálnu poisťovňu žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. podaním zo dňa 14.5.2011. Podaním Sociálnej poisťovne,
ústredie zo dňa 15.6.2012, č. 26144-2/2012-BA, ktoré bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa
20.6.2012 Sociálna poisťovňa nevyhovela žiadosti žalobcu o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003
Z. z.

Celková škoda činí 3.007,35 eura. Žalobca si uplatnil, ako príslušenstvo pohľadávky, úrok z omeškania
vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 20.6.2012 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením
pohľadávky v podobe trov právneho zastúpenia pri predbežnom prerokovaní nároku vo výške 154,56
eura za žiadosť poškodeného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody 121,17 eura + režijný
paušál 7,63 eura + 20 % DPH, pri hodnote veci 3.007,35 eura a hodnote úkonu právnej služby 121,17

eura, podľa advokátskej tarify.

V priebehu konania účastníci zotrvali na svojich stanoviskách.

Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

Podľa § 120 ods.1, ods.2, ods.3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, sociálne poistenie
vykonáva Sociálna poisťovňa. Sociálna poisťovňa je verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon

sociálneho poistenia. Sociálna poisťovňa je právnická osoba so sídlom v Bratislave.

Podľa § 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci v znení účinnom do 31.12.2012 / ďalej len „zákon o zodpovednosti za škodu“ / , tento zákon
upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.Podľa § 2 zákona o zodpovednosti za škodu, na účely tohto zákona a) výkon verejnej moci je
rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a
povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, b) orgán verejnej moci je

1. štátny orgán, 2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy,
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

Podľa § 3 ods. 1, písm. a/, d/ zákona o zodpovednosti za škodu, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods.2 zákona o zodpovednosti za škodu, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods.1, písm. i/ zákona o zodpovednosti za škodu, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu verejnoprávna inštitúcia, záujmová
samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených
záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla
v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym

úradným postupom.

Podľa § 5 ods.1 zákona o zodpovednosti za škodu, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

Podľa § 6 ods.1 zákona o zodpovednosti za škodu, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie,
ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 6 ods.2 zákona o zodpovednosti za škodu, právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy,
ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných

predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 9 ods.1, ods.2 zákona o zodpovednosti za škodu, štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah

do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods.1 zákona o zodpovednosti za škodu, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods.1 zákona o zodpovednosti štátu, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia

nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.Podľa § 17 ods.1 zákona o zodpovednosti za škodu, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

Podľa § 18 ods.1 zákona o zodpovednosti za škodu, náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania,

ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody
alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie
zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

Podľa § 18 ods.2 zákona o zodpovednosti za škodu, náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania,
ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy

konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 18 ods.3 zákona o zodpovednosti za škodu, súčasťou trov konania sú aj trovy právneho
zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom. Súčasťou trov konania nie sú náklady na
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

Podľa § 25 ods.1 zákona o zodpovednosti za škodu, ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne

vzťahy upravené v tomto zákone osobitným predpisom 12/ Občiansky zákonník/.

Podľa § 1 ods.1 Občianskeho zákonníka, úprava občianskoprávnych vzťahov prispieva k napĺňaniu
občianskych práv a slobôd, najmä ochrany osobnosti a nedotknuteľnosti vlastníctva.

Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods.2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa

tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa § 153 ods.1 o.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti

nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Z vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav zhodný s tým, ako ho v podanej žalobe uviedol
žalobca. Genéza správnych a súdnych konaní opísaných žalobcom v podanej žalobe bola v konanípreukázaná listinnými dôkazmi a medzi účastníkmi nebola sporná. Sporným bol medzi účastníkmi
právny základ žaloby, teda /ne/existencia zodpovednosti žalovanej za spôsobenú škodu na strane
žalobcu. Podstatná argumentácia žalovanej bola v tom smere, že neexistuje právna norma v oblasti

sociálneho poistenia, ktorá by jej ukladala povinnosť platiť žalobcovi požadovanú náhradu škody v
podobe ušlého zisku a trov konania.

Žalobca si podanou žalobou uplatnil proti žalovanej nárok na náhradu škody z právneho dôvodu
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejne moci. Zodpovednosť štátu za škodu, ktorá
vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej

moci pri výkone verejnej moci je svojou povahou občianskoprávny vzťah. Vyššie citovaný zákon o
zodpovednosti za škodu je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku zákonom špeciálnym, a preto ak tento
špeciálny zákon nemá vlastnú úpravu, právne vzťahy sa riadia Občianskym zákonníkom. Nárok na
náhradu škody je potrebné vždy vopred prerokovať, a ak predbežné prerokovanie nevedie k uspokojeniu
nároku, poškodený má právo obrátiť sa so svojim nárokom na súd. Zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci je objektívnou zodpovednosťou / bez ohľadu na zavinenie/, ktorej sa

nie je množné zbaviť, a ktorá je založená na súčasnom splnení troch podmienok, a to porušenie právnej
povinnosti /nezákonnosť/, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vydaním nezákonného rozhodnutia,
resp. medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Právnym rámcom pre posúdenie odôvodnenosti žaloby bol teda osobitný právny predpis, ktorým je
zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a Občiansky

zákonník ako všeobecný právny predpis a na základe týchto právnych predpisov aj súd rozhodol.

Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v
konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických

osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda. Nesprávnym úradným postupom sa rozumie porušenie pravidiel pre
správanie sa orgánu verejnej moci pri jeho činnosti. Ide o porušenie právnou normou ustanoveného
predpísaného postupu, resp. o porušenie účelu postupu orgánu verejnej moci, ktorý nenašiel svoj
bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. O úradný postup ide vtedy, ak tak postupujú osoby, ktoré

plnia úlohy orgánu verejnej moci, a pokiaľ tento postup slúži výkonu verejnej moci. Pod termín postup
možno subsumovať ako konanie orgánu verejnej moci, tak aj jeho nekonanie, nečinnosť / pozri rozsudok
NS SR 4 Cdo 24/2004/.

Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup, ako prvý predpoklad časti uplatňovanej škody, túto otázku
považovalsúdzapreukázanú,vzhľadomnaupozornenieOkresnejprokuratúryvoSvidníkunanečinnosť

žalovanej ako orgánu verejnej správy pri dodržiavaní zákonov a ostatných všeobecne záväzných
právnych predpisov. Až po upozornení Okresného prokurátora vydala žalovaná rozhodnutie v správnom
konaní, proti ktorému mohol žalobca podať opravný prostriedok.

Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným

orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Poškodený
musí využiť možnosť podať proti rozhodnutiu odvolanie a musí ísť o právoplatné rozhodnutie,
pretože len právoplatné rozhodnutie zakladá zodpovednosť. Rozhodnutie, ktoré zakladá zodpovednosť
musí byť následne zrušené pre nezákonnosť. Zákon nedefinuje pojem nezákonnosti. Zákonnosť či
nezákonnosť rozhodnutia vo všeobecnosti je otázkou súladu rozhodnutia s objektívnym právom. Tak

rozhodnutie, ktoré bolo zrušené z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, z dôvodu nesprávne
alebo nedostatočne zisteného skutkového stavu ako i z dôvodu vady konania je nezákonné a za
splnenia ostatných zákonných podmienok môže zakladať zodpovednosť štátu za škodu. Právna úprava
sa osobitne nezmieňuje o tom, či nezákonnosť rozhodnutia musí byť konštatovaná priamo vo výroku
zrušujúceho / zmeňujúceho/ rozhodnutia , avšak pokiaľ príslušný orgán určité rozhodnutie zrušil z

dôvodov uvedených v odôvodnení rozhodnutia, je možné uzavrieť, že sa tak mohlo stať jedine z dôvodujeho rozporu s platnými právnymi predpismi, a teda z dôvodu jeho nezákonnosti / pozri rozsudok
NS SR 1 Cdo 16/2005, uznesenie NS SR 4 M Cdo 20/2009, nález ÚS SR IV. ÚS 159/2012/. Súd
rozhodujúci v konaní o náhrade škody je týmto rozhodnutím viazaný a otázku nezákonnosti nemôže

riešiť ako predbežnú. Právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým bolo nezákonné rozhodnutie zrušené,
vzniklo poškodenému právo na náhradu škody, ktorá mu bola týmto rozhodnutím spôsobená, t.j. vzniklo
mu právo na plnenie.

Pokiaľ ide o nezákonnosť rozhodnutí žalovanej, ako ďalší predpoklad časti uplatňovanej škody, túto
otázku považoval súd za právne uzavretú, a to rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.4.2010

sp. zn. 9So/68/2009. Predmetným rozsudkom Najvyšší súd SR rozhodol tak, že napadnutý rozsudok
Krajského súdu Prešov zo dňa 12.12.2008, č. k. 2S/31/2008-65 potvrdil. V odôvodnení rozsudku,
okrem iného, uviedol, že pokiaľ poškodený po právoplatnom skončení konania o priznanie tejto náhrady
predloží dôkaz, ktorý spochybňuje správnosť sumy už priznanej náhrady, potom je príslušná pobočka
Sociálnej poisťovne ako správny orgán prvého stupňa v zmysle § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.
z. povinná posúdiť nárok na vyššiu sumu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a v prípade

spochybňovania dôkazu, predloženého poškodeným, vykonať potrebné dokazovanie vyžiadaním si
znaleckéhoposudkupodľazákonač.382/2004Z.z.oznalcoch,tlmočníkochaprekladateľochaozmene
a doplnení niektorých zákonov.

Žalobcamuselprotižalovanej/spočiatkuprotijejnečinnostianásledneprotinezákonnýmrozhodnutiam/
kvalifikovane postupovať a vyvolať rad konaní, s ktorými boli bezpochyby spojené náklady na právne

zastúpenie / majetková ujma na strane žalobcu/. Až po konečnom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR,
rozhodla žalovaná rozhodnutím zo dňa 23.8.2010, č. SK-40914/2010 ( 1110026985 ), ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 1.10.2010 a priznala žalobcovi nárok na náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia v sume 8.027,62 eura.

Rozhodnutia žalovanej, ktorými nepriznala žalobcovi nárok na úrazovú dávku titulom náhrady za

sťaženie spoločenského uplatnenia boli pre nezákonnosť zrušené.

Nesprávnym úradným postupom a nezákonnými rozhodnutiami vznikla žalobcovi škoda. Žalobca podal
dôvodnú žiadosť o priznanie ďalších úrazových dávok dňa 20.6.2007 a žalovaná mala o tejto žiadosti
rozhodnúť v zákonnej 60 dňovej lehote podľa § 210 ods.2 zák. č. 461/2003 Z.z., teda do 20.8. 2007.
Úrazovádávkabolažalobcovipoukázanádňa4.10.2010.Podobu1140dnížalobcanemoholdisponovať

sumou 8 027,62 eur, na ktorú mu vznikol nárok. Žalovaná nekonaním, resp. nesprávnym úradným
postupom a následne nezákonnými rozhodnutiami neumožnila žalobcovi disponovať s finančnými
prostriedkami. Žalobca zvolil ako pomocné kritérium na kvantifikáciu ušlého zisku výšku zákonného
úroku z omeškania, čo zodpovedá cene peňazí v danom časovom období. Nesporne vznikla žalobcovi
škoda aj v podobe trov právneho zastúpenia v správnom konaní, ktoré musel vyvolať, aby sa domohol

svojho nároku.

Medzi nesprávnym úradným postupom žalovanej, jej nezákonnými rozhodnutiami a vznikom škody je
príčinná súvislosť. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak nesprávny úradný postup, resp. nezákonné
rozhodnutieaškodasúvovzájomnompomerepríčinyanásledku,aakbynebolonesprávnehoúradného
postupu, resp. nezákonného rozhodnutia, ku škode by nebolo došlo. Z vykonaného dokazovania súd

zistil, že všetky zákonné podmienky pre priznanie náhrady škody boli splnené a zodpovednosť žalovanej
nie je možné vylúčiť. Porušenie právnej povinnosti /nezákonnosť/ na strane žalovanej boli jednoznačne
preukázané vyššie uvedenými rozhodnutiami Krajského súdu v Prešove a Najvyššieho súdu SR, ktorými
je súd viazaný. Na strane žalobcu vznikla škoda tak, ako bola vyčíslená v žalobe, a to jednak v podobe
ušlého zisku / kapitalizované úroky z omeškania/, to je zisku, ktorý žalobcovi ušiel, pretože nemohol s

peňažnými prostriedkami disponovať po dobu 1140 dní. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania,
ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie, alebo v ktorom došlo
k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom. Z
vykonaného dokazovania súd zistil, že škoda vznikla žalobcovi aj v podobe trov právneho zastúpenia v
správnom konaní, ktoré musel vyvolať a viesť, aby sa v konečnom dôsledku domohol svojich právnych

nárokov, a teda škoda mu vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom a nezákonnýmirozhodnutiami žalovanej. Nepriznanie nároku na náhradu škody by znamenalo odobrenie nezákonného
stavu, čo by bolo v rozpore s princípom spravodlivosti.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody súd žalobe vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku

rozsudku. Súd priznal žalobcovi aj zákonné úroky z omeškania z dlžnej sumy od 20.6.2012, to je od
doručenia negatívneho rozhodnutia žalovanej v štádiu predbežného prerokovania nároku. Ďalej súd
priznal žalobcovi sumu 154,56 eur / trovy právneho zastúpenia pri predbežnom prerokovaní nároku/ ako
príslušenstvo pohľadávky podľa § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka. Podľa uvedeného ustanovenia
príslušenstvom pohľadávky sú aj náklady spojené s jej uplatnením, k čomu nesporne patria aj trovy

konania.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech,
súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi,
ktorý vo veci úspech nemal.

Súd podľa tohto ustanovenia priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania vo výške 855,55 eura
pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia pri tarifnej hodnote veci 3.007,35 eura hodnota úkonu

právnej služby 121,17 eura a pri tarifnej hodnote veci 154,56 eura hodnota právnej služby 16,60 eura,
preto je základná sadzba tarifnej odmeny pri spojení dvoch vecí 126,70 eura, za prevzatie a prípravu
právneho zastúpenia, podanie žaloby, účasť na pojednávaní dňa 23.9.2013, 20.1.2014 a 28.4.2014 /
5x po 126,70 eura, 2x rež. paušál po 7,63 eura, 1 x rež. paušál po 7,81 eura, 2 x rež. paušál po 8,04
eura, cestovné motorovým. vozidlom TOYOTA RAV4 EČ SP-111 AH na trase Stropkov - Svidník a späť

( 2 x 15 km ) dňa 23.9.2013 vo výške 8,70 eur, dňa 20.1.2014 vo výške 8,40 eur a dňa 28.4.2014 vo
výške 8,40 eur, náhrada za stratu času za 1 začatú polhodinu dňa 23.9.2013 vo výške 13,01 eura, za

1 začatú polhodinu dňa 20.1.2014 vo výške 13,40 eura, za 1 začatú polhodinu dňa 28.4.2014 vo výške
13,40 eura + 20 % DPH/, / podľa § 9 ods. 1, § 10 ods.1, § 13 ods. 3, § 14 ods.1 písm. a/, b/, § 13a ods.
1 písm. d), § 15 písm. a/, b/, § 16 ods.3, ods.4, § 17 ods.1, § 18 ods.3 vyhl. 655/2004 Z.z. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Podľa § 149 ods.1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania na účet právneho zástupcu, JUDr. Ambróza Motyku, advokáta,
vedený v SLSP, a.s. pobočka Stropkov, č. ú. 0104681744/0900, VS: 12908.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v troch
vyhotoveniach na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a

čoho sa odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť do uplynutia lehoty
na odvolanie.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodných skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní

súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).