Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, August 11, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/7/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114200813
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114200813.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: U. V., nar.

XX.XX.XXXX, bytom K. R. X, XXX XX N., prechodne bytom H. XX, XXX XX N., právne zastúpeného:
JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému:
Consumer Finance Holding, a.s. so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, o
určenie neplatnosti rozhodcovskej doložky, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e, že rozhodcovská doložka vo Všeobecných zmluvných podmienkach čl. 14 - Všeobecné
ustanovenia, bod 14.24, ktorá znie:

„ Klient a Povinný na jednej strane a Spoločnosť na strane druhej (Strany) sa dohodli, že všetky spory
vzniknuté zo Zmluvy a/alebo Zmluvy o zabezpečení a v súvislosti s ňou budú riešené dohodou Strán.

Ak nedôjde k dohode podľa predchádzajúcej vety, akýkoľvek spor, nárok alebo rozpor vzniknutý zo
Zmluvy a/alebo Zmluvy o zabezpečení alebo v súvislosti s ňou (vrátane všetkých otázok týkajúcich sa
jej existencie, platnosti alebo ukončenia) budú rozhodované Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej
bankovej asociácie alebo Rozhodcovským súdom pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. alebo
Rozhodcovskýmsúdom priSlovenskejarbitrážnejkomores.r.o.alebopríslušnýmvšeobecnýmsúdom.“,

je pre svoju neprijateľnosť neplatná.

II. Žalovaný je p o v i n n ýnahradiť žalobcovi trovy konania k rukám jeho právneho zástupcu JUDr.
Igora Šafranka vo výške 353,89 €, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou došlou tunajšiemu súdu dňa 14.1.2014 sa žalobca domáhal voči žalovanému určenia

neplatnosti rozhodcovskej doložky na tom skutkovom základe, že dňa 27.5.2011 ako dlžník uzavrel so
žalovaným ako veriteľom zmluvu o poskytnutí pôžičky, súčasťou ktorej boli aj Všeobecné obchodné
podmienky, ktoré v bode 14.24 obsahujú tzv. rozhodcovskú doložku. Žalobca odkazujúc na judikatúru
tuzemských súdov ako aj Súdneho dvora EÚ považuje túto rozhodcovskú doložku za neprijateľnú
zmluvnú podmienku a teda za neplatnú.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním došlým súdu dňa 20.2.2014, v ktorom uviedol, že má za to,
že rozhodcovská doložka je platne dojednaná a nie je neprimeranou zmluvnou podmienkou a zároveň

uvádza,žepostupžalobcujepravdepodobnevýsledkomtoho,ževdôsledkuomeškaniasplácaniaúveru
došlo k výpovedi Zmluvy o pôžičke a následne bola dlžná suma z tejto pôžičky nezaplatená žalobcom
postúpená na vymáhanie spolupracujúcej spoločnosti žalovaného.Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 11.8.2014, na ktorom vykonal dokazovanie obsahom
spisu a s prihliadnutím na tvrdenia účastníkov zistil nasledujúce:

Dňa 27.5.2011 došlo medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom k uzatvoreniu zmluvy o

poskytnutí pôžičky. Súčasťou tejto zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky, ktoré v bode 14.24
obsahovali nasledujúce ustanovenie:

„ Klient a Povinný na jednej strane a Spoločnosť na strane druhej (Strany) sa dohodli, že všetky spory
vzniknuté zo Zmluvy a/alebo Zmluvy o zabezpečení a v súvislosti s ňou budú riešené dohodou Strán.
Ak nedôjde k dohode podľa predchádzajúcej vety, akýkoľvek spor, nárok alebo rozpor vzniknutý zo
Zmluvy a/alebo Zmluvy o zabezpečení alebo v súvislosti s ňou (vrátane všetkých otázok týkajúcich sa

jej existencie, platnosti alebo ukončenia) budú rozhodované Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej
bankovej asociácie alebo Rozhodcovským súdom pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. alebo
Rozhodcovským súdom pri Slovenskej arbitrážnej komore s.r.o. alebo príslušným všeobecným súdom.“

Naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti rozhodcovskej doložky.

V prejednávanej veci ide o tzv. určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c) O.s.p., ktorá vyžaduje pre jej

meritórne prejednanie, aby na požadovanom určení bol daný naliehavý právny záujem. Pokiaľ ide o
naliehavý právny záujem, k tomu súd uvádza nasledujúce:

Podľa § 80 písm. c) OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Určovacou žalobou
sa teda žalobca domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu

je (pozitívne určenie), alebo tu nie je (negatívne určenie). Takéhoto určenia sa však žalobca môže
domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie
žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté. Výrok súdu o určení potom ohrozenie, neistotu
alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, že by ukladalo splnenie nejakej
povinnosti. Z uvedeného teda vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu

aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho
právneho postavenia a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Ak však k porušeniu práva
už došlo, a je teda možné žalovať na splnenie povinnosti, ktorá z porušenia vyplýva [§ 80 písm. b) OSP],
nemá preventívna ochrana poskytovaná podľa ustanovenia § 80 písm. c) OSP žiadny zmysel a význam.
Vo väčšine prípadov preto v takomto prípade nemôže mať žalobca naliehavý právny záujem na určení,

či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je.

Vzhľadom na to, že podľa tvrdenia žalovaného sa žalobca dostal so splnením svojich záväzkov
do omeškania, nemožno mu uprieť naliehavý právny záujem na vyriešení otázky, ktorý orgán bude
oprávnený v prípade žaloby podanej niektorou zo zmluvných strán o týchto nárokoch rozhodovať.
Určením (ne)platnosti rozhodcovskej doložky totiž žalobca získa istotu, či jeho prípadný spor s

veriteľom môže byť rozhodovaný iba verejnoprávnym všeobecným súdom alebo aj súkromnoprávnym
rozhodcovským súdom.

Otázka naliehavého právneho záujmu v obdobnej veci bola riešená už aj v uznesení Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 1Co/27/2013 zo dňa 28.3.2013, kde tento uviedol, že naliehavý právny záujem pri určení
neprijateľnosti zmluvnej podmienky vyplýva priamo zo zákona a to z § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007

o ochrane spotrebiteľa (Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie
od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi
zodpovedá.).

Rozhodcovská doložka.Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o pôžičke) -
Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To

neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods.4 písm.r) Občianskeho zákonníka - za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od

spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka - neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 153 ods.4 O.s.p. - Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd

uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej
podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Pokiaľ ide o samotnú rozhodcovskú doložku, k tejto súd uvádza: V danom prípade považuje súd
rozhodcovskú doložku za neplatnú zmluvnú podmienku. Z tejto rozhodcovskej doložky je zrejmé,

že samotný výber toho, či konanie o nároku vyplývajúcom zo zmluvy o pôžičke sa povedie pred
rozhodcovským súdom alebo všeobecným súdom je na žalobcovi s tým, že žalovaný nemá účinné
prostriedky ako takéto rozhodnutie žalobcu zvrátiť. Zároveň je potom na rozhodnutí žalobcu, ktorý z
troch alternatívne určených rozhodcovských súdov si vyberie. Je výrazom ustálenej súdnej praxe, že
aj poskytnutie možnosti výberu orgánu majúceho vyriešiť spor vyplývajúci zo zmluvy a takto i spôsobu

vyriešenia prípadného sporu obom zmluvným stranám, avšak s podmienkou podrobenia sa aj dlžníka
(v pozícii spotrebiteľa) rozhodnutiu veriteľa (v pozícii dodávateľa) nemožno považovať za také zmluvné
dojednanie, ktoré je z pohľadu rešpektovania európskych i domácich štandardov ochrany spotrebiteľa
k takémuto účastníkovi zmluvného vzťahu dostatočne šetrným.

Je teda nutné trvať na tom, že požadovanú rovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov

spotrebiteľskej zmluvy alebo tiež nedostatok značnej nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa, nie je
spôsobilé zaručiť dojednanie, ktoré právo výberu spôsobu riešenia sporu a aj subjektu majúceho vyriešiť
prípadný spor účastníkov hmotnoprávneho vzťahu zveruje žalobcovi (iniciátorovi konania) a to tak,
že tento si môže vybrať ako prejednanie (a rozhodnutie) sporu rozhodcom tak i všeobecným súdom.
Možnosť iniciovania sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom totiž treba považovať za skôr

teoretickú (keďže tu spektrum potenciálnych požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou stranou
zmluvného vzťahu je zjavne veľmi obmedzené, pričom do takéhoto spektra samozrejme nemôže patriť
žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku - nakoľko táto práve predpokladá prvotné prejednanie a
tiež rozhodnutie sporu rozhodcom). Za neprijateľné teda treba považovať už riziko, že spotrebiteľovi
jeho zmluvný partner prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcu v dôsledku výberu (v danom

prípade do úvahy dvoma prichádzajúcimi spôsobmi riešenia sporu) vykonaného zmluvným partnerom
spotrebiteľa a už takáto možnosť spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Rovnako stále platí, že túto nerovnováhu nie je spôsobilé eliminovať
ustanovenie, ktoré prakticky rovnocennú možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi, avšak len pre prípad
záujmu jeho samotného viesť spor (teda len v tom prípade, ak sa spotrebiteľ rozhodne sám stať

žalobcom a niečo od svojho zmluvného partnera požadovať).

Súd má za to, že je tu daný aj ďalší dôvod neprijateľnosti rozhodcovskej doložky a to, že neprijateľnosť
je daná samotným umiestnením rozhodcovskej doložky do Všeobecných obchodných podmienok.I v spotrebiteľských zmluvách je možno Všeobecné obchodné podmienky uplatniť, avšak takáto
aplikácia má nielen formálne obmedzenia (tzv. včleňovacia klauzula) ale i obmedzenia obsahové.
Je treba zdôrazniť, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od

obchodných zmlúv, majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo potrebné do každej zmluvy prepisovať
ujednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často
neprehľadnej, zložite formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré
sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú
(napríklad rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak dodávateľ urobí,

nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu.

Procesný súd je presvedčený, že otázky základných náležitostí spotrebiteľskej zmluvy, otázky sankcií
za nesplnenie záväzkov spotrebiteľa ako aj otázky možného rozhodcovského konania treba považovať
za tak dôležité, že musia byť uvedené v samotných zmluvách a nie vo Všeobecných obchodných
podmienkach, ktorým spotrebiteľ vo všeobecnosti prikladá menší dôraz ako zmluve samotnej a preto
je tu dostatočne odôvodnená obava, že sa nimi nebude podrobne zaoberať a teda si neuvedomí, že

ich súčasťou je aj rozhodcovská doložka, ktorou sa v prípade podania žaloby zo strany veriteľa zbavuje
možnosti prejednať svoj spor pred všeobecným súdom.

V spotrebiteľskom práve je totižto dodávateľ vo fakticky výhodnejšom postavení, pretože má odbornú
prevahu nad spotrebiteľom, ktorému svoje služby poskytuje. Preto okrem obmedzení, vyplývajúcich z
rovnosti účastníkov zmluvného vzťahu, možno od dodávateľa tiež očakávať, prípadne i vyžadovať, že sa

vo vzťahu k spotrebiteľovi bude chovať vo všeobecnej rovine poctivo. Ak nepostupuje týmto spôsobom,
spreneverí sa dôvere druhého účastníka zmluvného vzťahu v poctivosti svojho konania a takémuto
nepoctivému konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem
iného aj tým, že text spotrebiteľskej zmluvy, obzvlášť ak sa jedná o zmluvu formulárovú, musí byť pre
priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný. Napríklad zmluvné

dojednania musia mať dostatočnú veľkosť písma, nesmú byť vo výrazne menšej veľkosti než ďalší text,
nesmú byť umiestnené v oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného charakteru (v prejednávanej
veci je rozhodcovská doložka úplne posledným bodom VOP). Uvedená zásada poctivosti dopadá i na
aplikáciu Všeobecných obchodných podmienok.

Z vyššie uvedeného súd vyvodzuje konečný záver, ktorý dopadá na prejednávanú vec a teda, že v rámci

spotrebiteľských zmlúv dojednania zakladajúce rozhodcovskú doložku zásadne nemôžu byť súčasťou
tzv. Všeobecných obchodných podmienok ale iba spotrebiteľskej zmluvy samotnej (listiny, na ktorú
spotrebiteľ pripojuje svoj podpis).

Z rozhodcovskej doložky zároveň nie je zrejmé na základe čoho by v prípade, ak by o veci
rozhodoval Rozhodcovský súd, tento postupoval. Súd má za to, že dohodu o rozhodcovskej

doložke v spotrebiteľskej zmluve z tohto pohľadu možno pripustiť iba za predpokladu, že podmienky
ustanovenia rozhodcu a dohodnuté podmienky procesného charakteru budú účastníkom garantovať
rovnézaobchádzanie,čovovzťahuspotrebiteľ-podnikateľznamenázvýšenúochranuslabšejstrany,t.j.
spotrebiteľa a že dohodnuté procesné pravidlá budú garantovať spravodlivé konanie, vrátane možnosti
preskúmania rozhodcovského nálezu inými rozhodcami ako to umožňuje platný zákon o rozhodcovskom

konaní. Vzhľadom na to, že z bodu 14.24 Všeobecných obchodných podmienok, ktorý obsahuje
rozhodcovskú doložku, nie je vôbec zrejmé, akým spôsobom by rozhodcovský súd postupoval. Aj toto
je ďalší dôvod, ktorý spôsobuje neprijateľnosť a teda neplatnosť tejto zmluvnej doložky.

Pokiaľ ide o náhradu trov konania, súd ju priznal v konaní plne úspešnému žalobcovi v zmysle § 142
ods.1 O.s.p..

ŽalobcovetrovykonaniaspočívajúvtrováchprávnehozastúpeniavzmyslevyhláškyMSSRč.655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a to za 3 úkony právnej
služby:

a) prevzatie a príprava zastúpenia,b) žaloba,

c) účasť na pojednávaní dňa 11.8.2014

po 61,87 € + 3x režijný paušál 8,04 €. Odmena advokáta tak spolu bez DPH predstavuje sumu 209,73

€. Tarifná hodnota za jeden úkon právnej služby je určená podľa § 11 ods.1 písm.a) Vyhlášky - Základná
sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie
je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými
ťažkosťami,

Vzhľadom na to, že sídlo advokátskej kancelárie zastupujúcej žalobcu je vo Svidníku, patrí v rámci
náhrady trov právneho zastúpenia žalobcovi aj náhrada cestovných výdavkov a náhrada za stratu času,

a to za účasť na pojednávaní dňa 11.8.2014 za cestu Svidník - Prešov a späť, čo predstavuje 120 km.

Cesta bola vykonaná motorovým vozidlom Škoda Fabia s priemernou spotrebou 5,2l/100 km. Cena nafty
predstavovala sumu 1,539 €/l.

Náhrada za spotrebované pohonné hmoty - 5,2/100x120x1,539 = 9,60 €.

Základná náhrada - 120 x 0,183 € = 21,96 €.

Náhrada za stratu času 4 x 13,40 € = 53,60 €.

Náhrada trov konania predstavuje spolu sumu 294,89 € a s 20% DPH sumu 353,89 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia písomne v 3 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať

náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p..

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.