Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 20, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 10C/32/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113201847
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Káčerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2015:1113201847.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I pred samosudkyňou JUDr. Danou Káčerovou v právnej veci navrhovateľa: N.

K., D. K. X,XXX XX Bratislava zastúpeného: JUDr. Ladislav Senárik, bytom Pluhová 15/928, 900 28
Ivanka pri Dunaji proti odporcovi: ULTIMATE, s.r.o., so sídlom Porubského č. 7, 811 06 Bratislava o
zaplatenie 1 771,90 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 771,90 € spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania
od 28.09.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania spočívajúce v zaplatení súdneho poplatku vo
výške 102,50 €, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Súd návrh vo zvyšku žalovaného ročného úroku z omeškania zo sumy 1 771,90 € zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 21.01.2013 žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie

sumy 1 715,39 € spolu s 0,05% denným úrokom z omeškania od 28.09.2012 do zaplatenia na tom
skutkovom základe, že navrhovateľovi vznikla škoda pri tankovaní pohonných hmôt na benzínovej
čerpacej stanici Shell Vajnorská 171, v Bratislave dňa 02.09.2012 tak, že pracovník pumpy N. C. napriek
ústnemu pokynu navrhovateľa, že má natankovať do osobného motorového vozidla, ktoré navrhovateľ
užíva pohonné hmoty - naftu ,ako aj napriek veľkému označeniu na veku palivovej nádrže osobného
motorového vozidla s označením diesel natankoval 30 litrov benzínu. Navrhovateľ nevediac o tejto
skutočnosti po zaplatení ceny natankovaného paliva z čerpacej stanice odišiel, avšak zakrátko motorové
vozidlo zastavilo, nedalo sa naštartovať a bolo na žiadosť navrhovateľa odťahovou službou odtiahnuté

na parkovisko navrhovateľa a na druhý deň do autoservisu, kde bolo zistené, že namiesto pohonného
paliva nafta bol natankovaný do osobného motorového vozidla navrhovateľa benzín. V dôsledku tejto
skutočnosti museli byť na motorovom vozidle vymenené autosúčiastky za celkovú sumu 1 715,39 Eur.
Navrhovateľ sa pokúsil s odporcom uzavrieť mimosúdnu dohodu, avšak bezvýsledne.

Navrhovateľ na pojednávaní konanom dňa 27.10.2014 požiadal súd o pripustenie zmeny petitu návrhu ,
tak že žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie škody v sume 1 771,90€ spolu s príslušenstvom,
nakoľko si v návrhu doručenom súdu dňa 21.1.2013 neuplatnil nárok na náhradu škody v sume

56,51€ , ktorá mu vznikla zaplatení ceny benzínu, ktorý bol do motorového vozidla navrhovateľa omylom
natankovanýpracovníkomodporcudňa2.9.2012.Súduznesenímzmenupetitunávrhupripustilvzmysle
ustanovenia §95 O.s.p. Na pojednávaní konanom dňa 27.10.2014 boli prítomní účastníci konania, ako
aj splnomocnený zástupca navrhovateľa, súd upustil od vypracovania písomnej formy uznesenia o
pripustení zmeny petitu návrhu doručeného súdu dňa 21.1.2013.Odporca žiadal návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť, mal za to, že navrhovateľ si vznik škody
na motorovom vozidle spôsobil sám, nakoľko podľa vyjadrenia odporcu potom čo bolo zistené, že do
motorového vozidla bola pracovníkom odporcu natankovaná nafta namiesto benzínu mal motorové

vozidlo ponechať odstavené na čerpacej stanici a pracovníci čerpacej stanice by zariadili vytankovanie
naftyaprečisteniesúčiastokmotorovéhovozidlaazároveňbolanavrhovateľoviponúknutákompenzácia
v podobe možnosti natankovania paliva do výšky 700 €.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním a to výsluchom
účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise, pričom

prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu ( § 120 ods. 1 O.s.p. ). Navrhovateľ vo svojom
návrhu bol povinný v zmysle ust. § 79 ods. 1 O.s.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť
dôkazy, ktorých sa dovolával a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním
potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Súd vec
prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľom v návrhu, ktorými odôvodňoval svoj žalobný
návrh. Štatutárny zástupca odporcu sa na termín pojednávania určený na deň 20.5.2015 nedostavil ,

termínpojednávaniazobralnavedomievzmysleuzneseniasúduvyhlásenéhonapojednávaníkonanom
dňa 27.10.2014 na ktorom bol prítomný. Odporca svoju neprítomnosť na pojednávaní konanom dňa
20.5.2015 do vyvolania veci neospravedlnil.

Na pojednávaní konanom dňa 27.10.2014 ako aj 20.05.2015 z výsluchu navrhovateľa a z obsahu
listinného dôkazu mal súd preukázané, navrhovateľ užíva motorové vozidlo H. P.,Xictdi I. I. E. D. XXX M.

na základe dohody uzavretej s W.T. K., ktorá predmetné motorové vozidlo prenechala navrhovateľovi
na dlhodobé užívanie v dôsledku navrhovateľovej invalidity. Navrhovateľ vo svojej výpovedi ďalej
uviedol, že dňa 2.9.2012 prišiel s motorovým vozidlom na čerpaciu stanicu Schel na Vajnorskej ulici
v Bratislave a požiadal pracovníka čerpacej stanice, aby do motorového vozidla natankoval pohonné
hmoty- naftu. Po natankovaní pohonných hmôt navrhovateľ zaplatil cenu za natankované pohonné

hmoty a z čerpacej stanice s motorovým vozidlom odišiel. Bezprostredne po natankovaní pohonných
hmôt do motorového vozidla H. P. X,X X. I. E. D. XXX M. navrhovateľ nezistil aké pohonné hmoty
boli do vozidla natankované. Do vozidla bolo natankované 30 litrov 100 octánového benzínu namiesto
nafty, avšak o tejto skutočnosti sa navrhovateľ dozvedel až po tom, keď s motorovým vozidlom odišiel z
čerpacej stanice Shell smerom A. N. O. na K. H. A. auto začalo "búchať" a následne zastalo. Navrhovateľ

zavolal odťahovú službu, nakoľko motorové vozidlo nebolo možné naštartovať, auto bolo odtiahnuté
do Petržalky na parkovacie miesto navrhovateľa z dôvodu, že už bolo 11.00 hod večer a následne na
druhý deň bolo vozidlo odtiahnuté do servisu, kde bolo vyčerpané palivo, a po vyčerpaní ktorého sa zistil
rozsah škôd na osobnom motorovom vozidle navrhovateľ. Na motorovom vozidle navrhovateľa musel
byť vymenený palivový filter, museli byť kúpené a vymenené nové vstrekovače, ako aj drobné súčiastky

použité pri demontáži nádrže. Navrhovateľ jednoznačne poprel odporcom tvrdený skutkový stav, že sa
o natankovaní nesprávneho paliva do osobného motorového vozidla dozvedel bezprostredne po jeho
natankovaní, a že aj napriek tejto skutočnosti odišiel z čerpacej stanice a motorové vozidlo používal až
do momentu jeho technického zlyhania.

Štatutárny zástupca odporcu na pojednávaní konanom dňa 27.10.2014 zotrval na obsahu písomného

vyjadrenia k žalobnému návrhu, avšak súdu nepredložil žiaden listinný dôkaz resp. neoznámil adresy
svedkov, ktorých žiadal v konaní vypočuť za účelom preukázania ním tvrdeného skutkového stavu,
že navrhovateľ z čerpacej stanice s motorovým vozidlom odišiel aj napriek vedomosti o natankovaní
benzínu do jeho morového vozidla namiesto nafty, ako aj napriek ponuke pracovníka čerpacej stanice,
že na náklady odporcu bude z motorového vozidla navrhovateľa vyčerpaný benzín a prečistený filter.

Z obsahu účtovných listinných dokladov mal súd preukázané, že navrhovateľ zaplatil za palivový filter
sumu 45,12 €, ktorá však bola odporcom navrhovateľovi uhradená a ktorá nebola v konaní z titulu
náhrady škody uplatnená.

Z obsahu listinného dôkazu predloženého navrhovateľom vyplýva, že navrhovateľ zakúpil v dôsledku
poškodenia motorového vozidla nové vstrekovače za sumu 1 303,82 €, zakúpil drobné súčiastky

použité pri demontáži nádrže za sumu 29,57 €, navrhovateľovi autoservisom bola účtovaná výmenavstrekovačov a programovanie v sume 382€, ktorú navrhovateľ zaplatil. Navrhovateľ zároveň si uplatnil
aj nárok na náhradu zakúpeného paliva - benzínu za sumu 56,51 €, ktorého zakúpenie mal súd
preukázané z obsahu listinného dôkazu a to vystaveného bloku o kúpe paliva dňa 02.09.2012 z obsahu

ktorého zároveň vyplýva, že predmetom kúpy bolo 30,98 litra paliva s označením R. XXXV-N. W..

Podľa ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka / ďalej OZ/ každý je povinný počínať si tak, aby
nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa ustanovenia § 420 ods.1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

Podľa ustanovenia §420ods.2 OZ škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď

bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá.

Podľa ustanovenia §420ods.3 OZ zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa ustanovenia § 120 ods.1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich

tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné
dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

V dôkaznom konaní sa musia rešpektovať rozdiely medzi základnými druhmi civilného súdneho konania,
sporové konanie sa musí spravovať predovšetkým prejednanou zásadou, to znamená, že dôkaznú
povinnosť a dôkazné bremeno budú mať resp., budú znášať účastníci konania. Súd bude povinný

vykonať iba navrhované dôkazy, ak ich uzná za právne relevantné. V ust. § 120 ods. 1O.s.p. je uložená
účastníkom konania dôkazná povinnosť ohľadom vlastných tvrdení. V sporovom konaní bude mať
jej nesplnenie za následok procesnú zodpovednosť, ktorá sa navonok prejaví zamietnutím žaloby v
prípade neunesenia dôkazného bremena navrhovateľom , respektíve vyhovením žalobnému návrhu v
prípade, že odporca si svoju dôkaznú povinnosť nesplní, v dôsledku čoho neunesie v konaní dôkazné

bremeno . Súd bude vychádzať predovšetkým z výsledkov konania navrhnutého účastníkmi konania,
ak bude mať zato, že je potrebné na zistenie skutkového stavu alebo pre právne posúdenie veci
vykonať aj iné dôkazy, bude môcť vykonať aj iné účastníkmi nenavrhnuté dôkazy. V zásade však
súd nemá povinnosť takéto dôkazy vyhľadávať. V ust. § 120 ods. 1 O.s.p. je teda zavedená právna
úprava, ktorá v rámci sporového konania nesie zo sebou procesnú zodpovednosť za neunesenie

dôkazného bremena, teda povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Účastníci konania
majú procesnú dôkaznú povinnosť, to je povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností.
Zásada materiálnej pravdy je do značnej miery oslabená tým, že súd nemá povinnosť zisťovať dôkazy,
ktoré by v záujme zistenia skutočností, významných pre rozhodnutie ešte mohol vykonať. Na druhej
strane zákon umožňuje súdu vykonať aj iné ako účastníkmi navrhnuté dôkazy za predpokladu, ak

je ich vykonanie nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci. Slovné spojenie súd môže výnimočne vykonať
aj iné dôkazy je vyjadrením možnosti nie povinnosti súdu s tým, že táto možnosť je daná súdu v
prípade ak z doposiaľ zisteného skutkového stavu nemá dostatočne preukázaný účastníkmi konania
tvrdený skutkový stav a vykonanie nenavrhnutého dôkazu účastníkmi konania by malo za následok
objektivizácie tvrdených skutkových okolností účastníkmi konania.

Základnou podmienkou úspechu žaloby o zaplatenie je preukázanie vzniku peňažného nároku v
prospech navrhovateľa v dôsledku konania žalovaného odporcu.

Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,

ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje
povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; navrhovateľa zaťažuje dôkazné bremeno
preukázať tvrdenia v žalobe uvádzané. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, navrhovateľ uniesol
tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Odporca nie je procesným subjektom, ktorého by
sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí

vyvrátiť tvrdenia uvádzané navrhovateľom v návrhu , že nie je nositeľom povinnosti plnenia, ktorej sanavrhovateľ v návrhu domáha. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena.
Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti
na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti

účastníkov hmotnoprávneho vzťahu./ rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 3 M Cdo
6/2010/

V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada, tak ako súd uviedol vyššie účastník konania-
navrhovateľakoajodporca májednakpovinnosťtvrdenia,jednakdôkaznúpovinnosť.Následkyspojené
s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto

povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení
je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť
označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka
konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia , a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté
o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej
aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre

rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety prvej O.s.p., alebo preto, že takáto
skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).

V sporovom konaní platí pravidlo, že dôkazné bremeno ohľadne tvrdených skutočností leží na tom
účastníkovi konania, ktorý tieto skutočnosti tvrdí. Navrhovateľ v konaní splnil jednak povinnosť tvrdenia,

jednakdôkaznúpovinnosť. Odporcasisvojupovinnosťtvrdeniaadôkaznúpovinnosťneplnil,vdôsledku
čoho súd má ta to , že v konaní neuniesol dôkazné bremeno. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a
povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne
okolnosti prejednávanej veci.

Navrhovateľ v konaní uniesol dôkazné bremeno v tom smere, že preukázal vznik škody na jeho

motorovom vozidle konaním pracovníka odporcu, ktorý mal konať s odbornou starostlivosťou a v súlade
s pokynom navrhovateľa a v zmysle výrazného označenia na veku palivovej osobného motorového
vozidla navrhovateľa mal natankovať do palivovej nádrže osobného motorového vozidla navrhovateľa
naftu namiesto benzínu. V dôsledku neodborného konania pracovníka odporcu vznikla navrhovateľovi
škoda tým, že došlo k poškodeniu súčiastok motorového vozidla, ktoré museli byť odborne vymenené

pracovníkmi autoservisu vymenené za zakúpené súčiastky navrhovateľom, ktorých kúpu a výmenu
v servise navrhovateľ preukázal predloženými listinnými dôkazmi . Navrhovateľovi vznikla škoda aj v
súvislosti so zaplatením ceny benzínu, ktorý musel byť z motorového vozidla navrhovateľa vyčerpaný v
autoservise. V priamej príčinnej súvislosti s konaním pracovníka odporcu vznikla navrhovateľovu škoda
v žalovanej sume, ktorej vznik mal súd preukázaný doložením účtovných dokladov navrhovateľom v

konaní v celkovej sume 1 771,90€.

Odporca v konaní dôkazné bremeno neuniesol, súd nárok navrhovateľa na náhradu škody vyhodnotil
ako dôvodný, nakoľko navrhovateľ v konaní preukázal všetky podmienky vzniku zodpovednosti odporcu
za škodu spôsobenú konaním jeho zamestnanca v zmysle citovaného ustanovenia §420 ods.2 OZ .
Navrhovateľ v konaní preukázal vznik škody, ktorá mu vznikla zaplatením ceny zakúpených súčiastok,

zaplatením ceny poskytnutej služby autoservisu, zaplatení ceny benzínu, ktorý z motorového vozidla
navrhovateľa bol vyčerpaný, navrhovateľ preukázal príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a konaním
pracovníka odporcu a neodborné konanie zamestnanca odporcu. Odporca je povinný navrhovateľovi
nahradiť škodu v sume 1 771,90€ v lehote splatnosti určenej súdom vo výroku rozsudku.

Podľa ustanovenia § 517 ods.1, veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia §517 ods.2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Súd zaviazal žalovaného odporcu nahradiť navrhovateľovu škodu v sume 1 771,90€ spolu s 8,75 %

ročným úrokom z omeškania od 28.09.2012 do zaplatenia, nakoľko aj napriek opakovaným výzvam
navrhovateľovi škodu nenahradil. Svojim konaním sa dostal do omeškania dňom 28.9.2012.Súdnávrhnavrhovateľavo zvyškužalovanéhoročnéhoúrokuzomeškaniazosumy1771,90€zamietol,
nakoľko v čase vzniku nároku na náhradu škody bol zákonný úrok vo výške 8,75% a nebolo možné
navrhovateľovi priznať úrok z omeškania zo žalovanej sumy vo výške 0,05% denne .

Súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle ustanovenia §142 ods.1 O.s.p. v súlade so zásadou
úspechu účastníka v konaní. Navrhovateľ mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal v zmysle §
142 ods. 1, O.s.p. proti neúspešnému odporcovi náhradu trov konania. Navrhovateľovi trovy konania
vznikli zaplatením súdneho poplatku v sume 102,50€ , ktorý navrhovateľ zaplatil na účet konajúceho
súdu dňa 8.8.2013 v zmysle výzvy súdu zo dňa 31.7.2013. Odporca je povinný navrhovateľovi trovy

konania nahradiť v lehote splatnosti určenej súdom vo výroku rozsudku.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd

Bratislava I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /205 ods.1 O.sp./.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§205ods.2
O.s.p./