Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 10, 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11P/14/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114203184

Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsik

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7114203184.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci navrhovateľa:
H.X. J., X.. XX.XX.XXXX, L. L. XXX proti odporkyni: D. J., X.. X.XX.XXXX, L. F., H. XXX/XX v konaní o
rozvod manželstva a o úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu: H. J., X.. X.X.XXXX, bytom

u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice takto

r o z h o d o l :

Manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného
úradu v H. A., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X r o z v á d z a .

Maloletého H. J., X.. X.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať
a spravovať jeho majetok.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého H. J., X.. X.X.XXXX sumou 250 EUR mesačne
vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky a to odo dňa právoplatnosti rozsudku do budúcna.

Úpravu styku otca s dieťaťom n e u r č u j e .

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania o rozvod.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 5.2.2014 žiadal, aby rozviedol jeho manželstvo s
odporkyňou, nakoľko toto neplní svoj spoločenský účel.

V prípade rozvodu manželstva navrhol zveriť mal. H. J. do osobnej starostlivosti matky a výživné určiť
vo výške 200 € mesačne. Styk otca s dieťaťom neurčiť.

Odporkyňa sa k podanému návrhu vyjadrila písomným podaním doručeným súdu dňa 18.3.2014. S
návrhom na rozvod manželstva súhlasila.

V prípade rozvodu manželstva navrhla zveriť mal. H. J., X.. X.X.XXXX do jej osobnej starostlivosti a
otca zaviazať prispievať na jeho výživu sumou 350 € mesačne, neskôr sumou 250 € mesačne. Úpravu

styku určiť nežiadala.Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine mal. dieťaťa písomným podaním doručeným súdu
dňa 1.4.2014 v prípade rozvodu manželstva navrhol zveriť mal. H. do osobnej starostlivosti matky a zo
strany otca určiť primerané výživné s poukazom na odôvodnené potreby maloletého ako aj príjmy oboch

rodičov. Styk otca so synom nie je potrebné určiť, vzhľadom na vek a vzťah mal. dieťaťa k otcovi.

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX, čo vyplýva zo sobášneho listu zapísaného v
knihe manželstiev matričného úradu Y. H. A. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým
číslom X. U oboch išlo o manželstvo prvé. Z manželstva pochádza mal. H. J., X.. X.X.XXXX. Posledné
spoločné bydlisko mali účastníci konania v F. X. H. N.. Č.. XX.

Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že manželstvo uzavreli po 1,5 ročnej známosti. Spočiatku bolo

harmonické. Prvé konflikty sa začali objavovať vo vzťahu po narodení dieťaťa, keď odporkyňa začala
obmedzovať ich intímne spolužitie na minimálnu mieru. V tom čase to zdôvodňovala svojim osobným
problémom. Neskôr príčinu tohto stavu pripisovala jeho správaniu, ktoré v tom čase nevedela nijako
konkretizovať. Časom si spoločne našli prijateľnú mieru množstva intímneho spolužitia, ktoré bolo plne v
réžii odporkyne. Spočiatku väčšina konfliktov v manželstve vznikala z banálnych maličkostí. Po každom

konfliktenasledovaloobdobieniekoľkýchdníbezkomunikácieaintímnehospolužitia.Kurovnaniutýchto
konfliktov takmer stále vyvíjal iniciatívu. Odporkyni navrhol návštevu manželskej poradne, čo rázne
odmietla. I napriek týmto konfliktom v manželstve stále zotrvával a svojim konaním a správaním sa
snažil, aby tieto konflikty boli obmedzené na minimálnu možnú mieru. Spoločne chodili na zahraničné
dovolenky k moru ako aj na spoločné výlety. S rodinou trávil všetok voľný čas a aktívne sa podieľal

na výchove dieťaťa. Odporkyňa počas posledných 4 rokov odmietala akékoľvek jeho návrhy a konania
v rámci domácnosti a pri prosbe o nejakú dohodu, túto zo zásady odmietala a trvala na tom, aby ju
o nič neprosil a nežiadal. Jeho prosby rázne zamietala. Jej komunikácia vo vzťahu k nemu bola za
obdobie posledných rokov značne chladná, odmeraná až arogantná, bez akejkoľvek úcty voči jeho
osobe. Frekvencia konfliktov sa v poslednej dobe stupňovala a doba, keď spolu nekomunikovali a

intímne nežili sa predlžovala.

Samostatnú časť narušeného spolužitia tvoril problém výlučného vlastníctva bytu odporkyňou, v ktorom
spoločne bývali. Na začiatku vzťahu a manželstva uvedený problém nevnímal, postupne v rámci
finančných možností uvedený byt zariaďovali a rekonštruovali. Neuvedomoval si značnú časť ním
zarobených finančných prostriedkov, ktoré investoval do bytu vo vlastníctve odporkyne. Finančné

prostriedky, ktoré do tohto bytu spoločne s odporkyňou investovali pochádzali v značnej miere z jeho
stáleho príjmu a finančnej pomoci jeho matky, ktorá ich v tom čase finančne podporovala. Aj keď
značná časť finančnej pomoci jeho matky nesmerovala priamo do investícii bytu. Z týchto finančných
prostriedkov si zvyšovali životnú úroveň a tak ušetrili prostriedky z ich spoločného príjmu, ktoré
investovali do bytu vo výlučnom vlastníctve odporkyne. Tak isto do spoločného rodinného rozpočtu vložil

finančné prostriedky pochádzajúce z predaja rodinných domov, ktorých podiely na vlastníctve zdedil po
otcovi a strýkovi v celkovej výške 525 tisíc Sk. V snahe ušetriť finančné prostriedky na rekonštrukciu,
niektoré rekonštrukčné práce na uvedenom byte vykonával sám, vrátane výroby nábytku. Žiadnu z
týchto rekonštrukcií a prác v dome a byte nijako nepodmieňoval zmenou vlastníckych práv k uvedenej
nehnuteľnosti. Mal za to, že všetko čo robí, robí k prospechu svojej rodiny a v budúcnosti k prospechu

spoločného dieťaťa.

I napriek týmto skutočnostiam odporkyňa nebola s ním spokojná, stále mu vytýkala jej nespokojnosť
s ním a so správaním, ktoré nikdy nekonkretizovala. Dožadovala sa aj zmeny jeho správania,
ktorú nevedela nijako presne špecifikovať. Postupne si začal uvedomovať, že manželstvo sa stáva
nefunkčným a vzťahy v ňom sú narušené a rozvrátené.

V roku 2012 a po vzájomnej spoločnej dohode sa rozhodli kúpiť záhradu s malou záhradnou chatkou v
chatovej osade L. J. v katastri obce L.. Nakoľko hypotéka, ktorú mali sľúbenú od Tatra banky na kúpu
tejto nehnuteľnosti v plnej výške jej hodnoty im bola v poslednej chvíli zamietnutá, bol nútený hľadať
inú možnosť financovania kúpy tejto nehnuteľnosti. Preto v tomto období požiadal odporkyňu, aby pri
kúpe nehnuteľnosti, o ktorú v tom čase mali spoločný záujem poskytla svoj byt do záložného práva

v prospech banky, ktorá im poskytne úver v plnej výške kúpnej ceny. Chatu so záhradou získali doBSM. Odporkyňa tento postup odmietla. Odmietla dať súhlas na uplatnenie záložného práva na byt na
kúpu inej nehnuteľnosti. Chatu následne kúpili do BSM z úveru ČSOB, ktorá im poskytla na kúpu tejto
nehnuteľnosti 70 % kúpnej ceny. Ostatné finančné prostriedky získali z časti z vlastných zdrojov a z časti

z nevýhodnej pôžičky z Tatra banky, ktoré boli v tom čase úročené takmer 14 %. Neskôr mu odporkyňa
vyčítala, že je potrebné vykonať ďalšie úpravy bytu, načo ju upozornil, že nemajú dostatok finančných
prostriedkov a to aj vďaka tomu, že pri kúpe uvedenej chaty bol nútený časť finančných prostriedkov
získať nevhodným úverom (pôžičkou). Odporkyňa reagovala prchko a urazene. Vtedy pochopil, že
akákoľvek snaha z jeho strany je márna a nedocenená a vzťahy v manželstve sú značne narušené.

Začal sa obávať, že stupňujúce konflikty budú dôvodom na rozpad manželstva a bude nútený opustiť
spoločnú domácnosť, ktorej výlučným vlastníkom je odporkyňa. Nakoľko v tomto období nevlastnil a ani
teraz nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, žiadne finančné prostriedky na kúpu takej nehnuteľnosti, obavy o
stratu strechy nad hlavou sa postupne zvyšovali. I napriek tomu v manželstve zotrvával. Nasledovali
ďalšie hádky a obdobia bez komunikácie a intímneho života.

Odporkyňu počas manželstva nijako finančne neobmedzoval, v rámci možností rodinného rozpočtu.

Viackrát ju slušne žiadal, aby obmedzila výdavky v domácnosti, pričom následne po takejto prosbe došlo
k hádkam a následne k obmedzeniu komunikácie a intímneho života.

Dňa 11.1.2013 odišiel na služobnú cestu do D. na 39 dní. Pri návrate zo služobnej cesty domov došlo
pri telefonickom rozhovore medzi ním a odporkyňou k ďalšej hádke, kedy odporkyňa pri rozhovore
s ním na neho kričala. Prosil ju, aby prestala. Jeho psychická, fyzická únava spôsobená nadmernou

fyzickou a psychickou záťažou počas trvania služobnej cesty sa následne podpísali na jeho ďalšom
konaní. Pri príchode domov sa s odporkyňou iba pozdravil, zvítal so synom. Ďalších 24 hodín spolu
nekomunikovali. Dňa 19.2.2013 sa opýtal odporkyne, čo bude s ich vzťahom. Následne došlo medzi nimi
k hádke. Počas uvedenej hádky mu s iróniou a povýšeneckým tónom povedala, že sa má odsťahovať.
Následne došlo medzi nimi ku krátkemu vzájomnému fyzickému kontaktu. Stalo sa to po prvýkrát počas

trvania známosti i manželstva. Od tohto momentu považuje vzťah za nezvratne narušený a vzťahy medzi
ním a odporkyňou vážne rozvrátené. Manželstvo neplní a v budúcnosti nebude plniť svoj spoločenský
účel a oznámil odporkyni, že odchádza zo spoločnej domácnosti. Po vzájomnej dohode 1.3.2013 opustil
spoločnú domácnosť a finančne sa osamostatnil. Z domácnosti si odniesol iba svoje osobné veci. Okrem
toho ho odporkyňa počas trvania manželstva viackrát bezdôvodne podozrievala z nevery s kolegyňami

z práce. Počas trvania manželstva odporkyni nebol neverný.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto naďalej trvá na rozvode manželstva. Manželstvo je nefunkčné.

NavrhovateľjezamestnanýnaMinisterstvevnútraSRspríjmomvovýške1.100€mesačne.Výdavkymá
nasledovné: hypotekárny úver, ktorý zobrali spoločne na kúpu záhradnej chatky s pozemkom mesačne
172 €, pôžička na kúpu nehnuteľnosti 121 € mesačne, pôžička stavebné sporenie na úpravu bytu

70 € mesačne. Odporkyňa tento úver splácala do decembra 2013. Následne už tieto splátky spláca
navrhovateľ. Keďže v snahe ušetriť čo najviac finančných prostriedkov nebýva v podnájme, ale počas
zimného obdobia s tichým súhlasom zamestnávateľa býval v práci, v letnom období býva na záhradnej
chatke. Ďalšie výdavky: elektrina 13 € mesačne, plyn 20 €, televízia, rozhlas 5,64 €, odvoz, vypustenie
kanalizácie 30 € mesačne, cestovné do práce 55 € mesačne, poistenie 4,98 €, telefón 35 € mesačne,

poistenienehnuteľnosti57€ročne,daňznehnuteľnosti56€ročne.Odkúpilautoodleasingovky,povinné
zmluvné poistenie 74 € ročne a havarijné poistenie 167 € ročne. Nakoľko pracuje ako vodič, tak je
poistený za zodpovednosť 70 € ročne a poistenie právnej ochrany DAS 32 € ročne. Vzhľadom k tomu,
že plánuje v budúcnosti ostať bývať v záhradnej chatke a prispôsobuje si svojmu bývaniu, má výdavky aj
v súvislosti s opravou a rekonštrukciou chatky, za studňu zaplatil 2.000 €, voda, inštalácia svojpomocne

materiál 1.000 €.

Rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 21P/66/2013 bol maloletý H. J., X.. X.X.XXXX zverený do
osobnej starostlivosti odporkyne, pričom bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 200 € mesačne.
Okrem toho platí futbalový krúžok, ktorý pokiaľ syn navštevoval, platí mu telefón 16 € mesačne, úrazové
pripoistenie 8,86 € mesačne.Navrhovateľ uviedol, že so synom sa stretáva pravidelne, trávia spolu víkendy.

Z výpovede odporkyne súd zistil, že manželstvo bolo spočiatku celkovo harmonické a šťastné až do roku
2012. Podľa jej názoru prvé konflikty začali už pred uzavretím manželstva. Podľa nej má navrhovateľ

nezdravý vzťah k matke a práve tento bol príčinou mnohých ich konfliktov. Navrhovateľ ju neustále
porovnával so svojou matkou, ktorá podľa neho všetko robí najlepšie a tejto nesiaha ani po päty. Počas
trvania manželstva všetky problémy týkajúce sa spoločnej domácnosti alebo osobného života prebral
najskôr s matkou, než s ňou a následne dával jasne najavo, že to o čom sa oni dohodli sa nebude meniť
a rozhodovať o všetkom bude on. S navrhovateľom vzhľadom na popísané sa nebolo možné dohodnúť,

či urobiť kompromis, ktorý by vyhovoval obom.

Zásadne sa nestotožňuje s tvrdeniami navrhovateľa, že svojim konaním a správaním sa snažil obmedziť
konflikty na minimálnu mieru a že vo vzťahu bola to práve ona, ktorá by odmietala zo zásady akékoľvek
navrhovateľove žiadosti a prosby.

Navrhovateľ sa voči nej počas trvania manželstva správal neúctivo, ponižoval ju, podrýval jej autoritu
a nerešpektoval ju, ani jej názory. Často dával jasne najavo, že bez neho a jeho peňazí nevyžijú, čo

ho podľa jeho názoru oprávňovalo s ňou manipulovať a žiadať splnenie všetkých jeho prianí a to aj
z dôvodu, že sa jej ako invalidnej dôchodkyni podarilo zamestnať, pričom jej to neustále vyčítal. Do
úvahy nebral ani je poctivú starostlivosť o syna a spoločnú domácnosť. Navrhovateľ si odmietal priznať
akékoľvek chyby, nebol schopný sa ospravedlnil, bol egoistický, nezaujímal sa o jej potreby a city a bol
toho názoru, že peniaze všetko vyriešia. Všetky nezhody v manželstve kládol za vinu iba jej a odmietal

sa zamyslieť nad tým, či tieto nespôsobuje on svojim konaním a správaním.

Vyjadrenia navrhovateľa týkajúce sa jeho údajných investícií do bytu v jej osobnom vlastníctve v tomto
konaní považuje za nepodstatné, nakoľko tieto budú relevantné až v konaní o vyporaidaní BSM a
žiadnym spôsobom nesúvisia s predmetom konania. Uviedla však, že navrhovateľ vyvolával konflikty
ohľadom jej nesúhlasu so založením bytu, ktorý je v jej osobnom vlastníctve v prospech banky z dôvodu

vybavovania úveru na kúpu záhradnej chatky so záhradou v chatovej osade L. J.. S takýmto riešením
nesúhlasila z dôvodu, že v tom čase malo manželstvo vážne trhliny a ako invalidná dôchodkyňa s mal.
dieťaťom si nemohla dovoliť riskovať založenie nehnuteľnosti, v ktorej spoločne s mal. synom býva.

Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostiďalšiemanželskéspolužitiepovažujezaneperspektívne,preto
s návrhom na rozvod manželstva súhlasí.

Mal. H. je v súčasnosti žiakom 9. triedy B. J. C. Y. F.. Vo voľnom čase sa venuje futbalu. Výdavky s
maloletým sú nasledovné: obedy v školskej jedálni 21 €, nabitie karty 10 € mesačne, čipová karta MHD
10 € mesačne, telefón 17 € mesačne, ktoré však platí navrhovateľ, poistenie maloletého 8,89 € mesačne
tak isto platí navrhovateľ, oblečenie 30 € mesačne, vreckové 10 € mesačne, výdavky spojené s futbalom
17 € mesačne, hygienické potreby v rámci futbalu 15 € mesačne, výdavky na benzín 20 € mesačne.

Uvedené výdavky nezahrňujú náklady na stravu, domácnosť, čo činí približne 200 € mesačne,
hygienické potreby 10 € mesačne.

Maloletý je vo veku, ktorý odôvodňuje zvýšené potreby na jeho výživu. Je potrebné neustále nakupovať
nové ošatenie, nakoľko rýchlo rastie a zároveň zvýšené náklady vyžaduje aj jeho aktívne venovanie
sa športu, futbalu a štúdiu cudzích jazykov. Pre rozvoj a kariérny rast maloletého v oblasti futbalu je

dôležité zúčastňovať sa aktivít poriadaných na tento účel, ako napr. turnaje v K. 200 €, na ktorom sa
mal. zúčastnil.Odporkyňa je invalidná dôchodkyňa s invalidným dôchodkom vo výške 325,80 € mesačne. Podpísala
dohodu o vykonaní práce s nástupom od 24.10.2013, mala by príjem vo výške 130 € mesačne. Uvedený
príjem však nie je pravidelný a závisí od potrieb zamestnávateľa.

Výdavky na chod domácnosti boli nasledovné: SIPO 190 €, Slovak Telekom 21,98 €, splátka
spotrebného úveru 69,46 €, lieky 10 €, výdavky na psa 15 €, mobil 30 €, životná poistka pre jej osobu
19,62 € a výdavky na mal. H. asi 368 € mesačne. Výdavky činia spolu 124 € mesačne.

K uvedenému je nutné pripočítať výdavky na stravu, ošatenie, hygienické potreby, výdavky na benzín,
poistenie auta a príležitostné výdavky ako je rodičovský príspevok, výlety organizované školou,
zabezpečenie bývania, čo navrhovateľ odmietal pochopiť a svoj postoj k tejto veci zdôraznil tak, že

uviedol, že neveru by mi odpustil, ale to, že nezaložila byt jej neodpustí.

Odporkyňa do októbra 2013 pracovala na Dohodu v spoločnosti v R. K. V. R.. R. K..S.. v chránenej dielni,
pričom v súčasnosti podpísala Dohodu so spoločnosťou L. O. A. R..K..S.. Poberá invalidný dôchodok
vo výške 303,60 € mesačne, byt 215 € inkaso, poistka 19,62 €, internet 21,98 €, sporenie 20 € a mobil
30 € mesačne, pôžička 100 € s tým, že platí obedy mal. H., daňový bonus na maloletého v súčasnosti

poberá navrhovateľ.

Pokiaľ sa dieťa stretáva s otcom, na stretnutie ho stále pripraví, dokonca pripraví aj stravu.

Odporkyňa uviedla, že nespláca stavebné sporenie 70 € mesačne a to z toho dôvodu, že nemá dostatok
finančných prostriedkov. Zo spoločne našetrenej sumy 4.500 € jej mal navrhovateľ dať polovicu, t.j. 2.000
€. Z uvedenej sumy jej však nedal nič. Finančne jej pomáha sestra. Odporkyňa na základe uvedeného

súhlasí s rozvodom manželstva.

Z pripojeného oznámenia doručeného bývalým zamestnávateľom odporkyne R. K. V. R.. R. K..S.. H. A.
bolo zistené, že je priemerný mesačný príjem za obdobie 1/13 do 10/13 bol vo výške 342,07 € mesačne.

Z pripojeného oznámenia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava bolo zistené, že odporkyňa je
poberateľkou invalidného dôchodku od 2.10.2009. Invalidný dôchodok poberala vo výške 333,60 €

mesačne.

Z oznámenia doručeného zamestnávateľom navrhovateľa bolo zistené, že tento je príslušníkom
policajného zboru od 1.11.1993 vo funkcii starší referent. Doposiaľ mu nebolo ponúknuté výhodnejšie
pracovné miesto. Menovaný nepožiadal o preradenie na nižšiu funkciu z dôvodu snahy o zníženie jeho
mesačného príjmu ani sa dobrovoľne nevzdal výhodnejšieho zamestnania bez náležitého dôvodu. V

súčasnosti nie je vo výpovednej lehote. Jeho priemerný mesačný príjem za obdobie 4/13 do 3/14 bol vo
výške 1.260 € netto, za obdobie 4/14 do 7/14 vo výške 1.298 € netto.

ZoznámeniazamestnávateľaodporkyneL.O.A.R..K..S.F.bolozistené,žejezamestnanávspoločnosti
od 1.3.2014 na základe dohody o pracovnej činnosti. Za obdobie od 1.3.2014 do 31.7.2014 mala
nasledovný príjem: 3/14 97,93 € netto, 4/14 112,58 € netto, 5/14 120,90 € netto, 6/14 120,90 € netto,

7/14 120,90 € netto. Navrhovateľ predložil listinné doklady preukazujúce výdavky.

Odporkyňa predložila listinné doklady preukazujúce výdavky v súvislosti s domácnosťou a výdavky na
mal. dieťa.

Predmetom konania je rozvod manželstva účastníkov konania ( § 18, § 19 ods. 1,2, veta prvá Zákona
o rodine ).Podľa ust. § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa ust. § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa ust. § 19 ods. 2, veta prvá Zákona o rodine o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia
spoločne.

Podľa ust. § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených

prípadoch.

Podľa ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa ust. § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi

manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

Podľa ust. § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa ust. § 24 ods. 1,3,4,5 citovaného zákona v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov

maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť

schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho
citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Súd pri rozhodovaní o
zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo
rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho

rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa
o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa
práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa ust. § 25 ods. 1,2 citovaného zákona rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s
maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku

rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o
úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým
dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.

Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia

prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje
schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom
rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nanezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami

rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na

schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo
v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré

sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je vážne narušené
a trvalo rozvrátené, neplní svoj účel, t.j. manželstvo účastníkov nemôže vytvárať harmonické a trvalé
životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí a od manželov nemožno
očakávať obnovenie manželského spolužitia. Účastníci konania sa neriadia pravidlami ustanovenými v

Zákone o rodine ( § 18,19 ), a toto ich správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu
spôsobilo vážny rozvrat medzi účastníkmi konania v manželstve, ktorý je vážny a trvalý a bez možnosti
obnovenia základných funkcií manželstva.

Súd zároveň po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že od manželov už nemožno očakávať, že
manželské spolužitie niekedy obnovia a rozvod manželstva bude aj v záujme mal. detí. Manželstvo

účastníkov je poznačené dlhodobým rozvratom zapríčineným nezáujmom o manželské spolužitie a
o rodinný život. Príčinou rozvratu manželstva sú neprekonateľné názorové rozdiely účastníkov na
fungovanie manželstva, ako aj udržiavanie manželského spolužitia a rodinného života. Účel manželstva
spočíva tak vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde
manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc.

V danom prípade účastníci už nežijú v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú a nemajú záujem
na obnovení manželského spolužitia.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že manželstvo účastníkov už neplní svoj účel, obaja
účastníciodmietajúobnoveniemanželskéhospolužitia,dospelkzáveru,ževšetkypodmienkyprerozvod
manželstva sú splnené.

V zmysle uvedeného súd návrhu navrhovateľa týkajúceho sa rozvodu účastníkov v plnom rozsahu
vyhovel a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami Zákona o rodine manželstvo rozviedol.

Podľa ust. § 113 ods. 1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov
manželov k mal. deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k mal. dieťaťu súd prihliadol na to, aby sa

rešpektovalo právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na
to, u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o mal.
dieťa a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky má dieťa vytvorené u odporkyne.
Prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka sa podieľa na výchove a výžive dieťaťa. Prihliadol na citovéväzby a vývinové potreby a dospel k záveru, že matka bude schopná zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné
výchovné prostredie pre dieťa. Z uvedeného dôvodu súd zveril mal. H. do osobnej starostlivosti matky,
ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná
na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle
slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním
a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné
potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb

je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti
a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré
dovoľujú možnosti rodičov.

Z citovaných zákonných ustanovení ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti
rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadol na schopnosti, možnosti a majetkové pomery

navrhovateľa ako aj odporkyne, prihliadol na počet vyživovacích povinností na strane rodičov, na
osobnú starostlivosť rodičov o mal. dieťa, pričom starostlivosť o mal. dieťa zabezpečuje vo väčšej miere
odporkyňa, navrhovateľ sa s dieťaťom pravidelne stretáva. Navrhovateľ je zamestnaný s príjmom vo
výške 1.200 € mesačne netto a pri určovaní výšky výživného zohľadnil súd skutočnosť, že zatiaľ býva v
záhradnej chatke, ktorú si prispôsobuje na dlhodobejšie bývanie s čím má zvýšené náklady. Odporkyňa

je invalidná dôchodkyňa s dôchodkom vo výške 330,60 € mesačne. Okrem toho pracuje na dohodu s
príjmom 120 € mesačne. Pri zohľadnení jej výdavkov spočívajúcich v starostlivosti o domácnosť, byt a
starostlivosť o mal. dieťa považuje stanovené výživné súd za primerané. Mal. H. je študentom strednej
školy, vzrástli náklady na jeho výchovu, výživu, ošatenie a starostlivosť, ktorú zabezpečuje odporkyňa.
Pri posúdení pomerov účastníkov vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v rozsudku a z nich

vyplývajúcich zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam navrhovateľa, ktorý
už nemá inú vyživovaciu povinnosť a zohľadňuje aj jeho odôvodnené potreby. Súdom stanovené výživné
vo výške 250 € mesačne zohľadňuje základnú mieru nevyhnutných potrieb mal. dieťaťa, ale vychádzajúc
z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby dieťaťa nie sú jediným zákonným
kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a

majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim
kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Súd poukazuje na ust. § 62 ods.
1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú
zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že
výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Ďalej poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine,

ktorý zaradil majetkové pomery povinného medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej
povinnosti a rozšíril východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Súd je toho presvedčenia, že
navrhovateľ mal v rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu
zodpovedajúcom minimálne bežnému štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň
tentoštandardposkytoldieťaťuformouvýživného,čojevsúladespožiadavkou,žedieťarodičia,ktorého

nežijú spolu má mať takú životnú úroveň ako keby spolužitie rodičov existovalo. V zmysle ust. § 62 ods.
5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, dieťa má zo zákona právo na
výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom
základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený vrámci výpočtu zložiek rodičovskej
zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm.a/ Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to

na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
rodiča a tak isto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo.
Schopnostiamožnostirodičamásúdzhodnotiťzovšetkýchdostupných,objektívnychhľadískatonajmä
z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom
regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča je potrebné vychádzať nie len z jeho vykazovaného

príjmu, ale aj z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti,
hnuteľné veci, pohľadávky, cenné papiere, úspory, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob
života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni
rodičov. Pre určenie výživného súd prihliadol i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobnestará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo aj v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú
vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu.

Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre

určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a
možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa
podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé
skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75
ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 250

€ mesačne je primerané.

V prípade, že dôjde k zmene pomerov na strane matky, otca alebo mal. dieťaťa, môže matka alebo otec
podať návrh na zmenu predmetného rozhodnutia o výživnom, o čom môže v súlade s ust. § 78 ods. 1
Zákona o rodine rozhodnúť súd aj bez návrhu.

Výrok rozsudku týkajúci sa úpravy styku otca s mal. dieťaťom sa viaže na ust. § 25 ods. 2 Zákona o
rodine. Rodičia úpravu styku určiť nežiadali vzhľadom na vek a vzťah dieťaťa k otcovi.

O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 144, veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci
nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť

podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť

predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho

kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.