Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 30, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/614/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613208195
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5613208195.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého

a sudkýň JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobcu: COFIDIS, a.
s., so sídlom Suché mýto 1, Bratislava, IČO: 36 816 337, zastúpeného splnomocneným zástupcom
Advokátska kancelária Antovszká, s. r. o., so sídlom Bárdošova 2/A, Bratislava, IČO: 36 866 881, proti
žalovanej: I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/XX, W. I., o zaplatenie 613,71 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 5C/234/2013-86 zo dňa 13.
mája 2014, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 5C/234/2013-86 zo dňa 13.05.2014 žalobcu zamietol
a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení uviedol, že žalobca so voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 613,71 eur a náhrady
trov konania.

Rozhodujúc podľa § 3 ods. 6, § 4 ods. 1, 2 písm. g/, j/, ods. 3 písm. a/, b/, § 5 zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986
Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení účinnom do 10. 06. 2010
(ďalej len „zákon č. 258/2001 Z. z.“) a § 39, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka súd žalobu

zamietol, keď vykonaným dokazovaním nemal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca preukázal, že dňa
12.08.2008 účastníci konania uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol
žalovanej úverový limit vo výške 2.987,- eur. Žalovanej vznikol záväzok riadne a včas splácať poskytnutý
úver. Žalovaná nerozporovala tvrdenia žalobcu, že celkovo prečerpala sumu 2.987,45 eur a ku dňu
rozhodnutia súdu zaplatila celkovú sumu 5.132,66 eur. Rovnako nebolo sporné, že žalobca odstúpil od
zmluvy o revolvingovom úvere dňa 31.01.2013 z dôvodu nesplácania úveru žalovanou riadne a včas.

Súd uzavretú zmluvu vyhodnotil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001
Z. z., ktorej obligatórnou náležitosťou je aj údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

ročnej percentuálnej miere nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom. V prejednávanej veci zmluvný vzťah založený právnym predchodcom žalobcu a žalovanou
neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru, ani údaj o celkových nákladoch spojených s poskytnutím
spotrebiteľského úveru a výšku ročnej percentuálne miery nákladov. V zmluve je uvedený len odkaz
na bod 5.4. všeobecných obchodných podmienok, ktorý uvádza len spôsob výpočtu RPMN a jezverejnený na internetovej stránke. Sankciou neuvedenia RPMN je zákonná domnienka, podľa ktorej
je spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ ide o listiny označené ako príloha 1, 2, 3,
nebolo preukázané, že uvedené listiny sa vzťahujú na predmetnú úverovú zmluvu, pričom jedna z

listín obsahuje len príkladný údaj o nákladoch a splátkach úveru. Z uvedených dôvodov okresný súd
považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Na základe uvedeného, keďže žalovanej
bol poskytnutý úver vo výške 2.987,45 eur, vznikol jej záväzok vrátiť žalobcovi poskytnuté peňažné
prostriedky vo výške 2.987,45 eur. Podľa tvrdení žalobcu žalovaná uhradila sumu 5.132,66 eur. Z
uvedeného vyplýva, že záväzok žalovanej vrátiť žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky zanikol jeho

splnením.

Súd zamietol žalobu aj v časti o splatenie poplatku za poistenie vo výške 18,19 eur s poukazom na ust.
§ 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka s tým, že ak došlo k odstúpeniu od zmluvy ako celku, žalobca nemá
nárok ani na poistné (odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje, a to s účinkami od začiatku).

O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O. s. p.“) a žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná v celom rozsahu náhradu trov konania nepriznal,

keďže žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolanie, v ktorom
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

V odôvodnení uviedol, že zmluva o úvere bola uzavretá v súlade s ustanoveniami zákona č. 258/2001

Z. z. a Obchodného zákonníka. Poukázal na to, že v zmluve je uvedené, že žalovaná vzala na vedomie,
že jej neoddeliteľnou súčasťou sú i všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“) vytlačené na
rubovej strane tlačiva zmluvy a prílohy 1 až 3 a potvrdzuje, že sa s nimi riadne oboznámila a prejavuje
súhlas byť nimi viazaná.

V ďalšom poukázal na to, že zmluva o úvere patrí medzi tzv. absolútne obchody, na ktoré sa použijú

ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“). Ust. § 273 ObZ pritom stanovuje, že časť obsahu
zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo
záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzatvárajúcim
zmluvu známe alebo k návrhu priložené. VOP sú vytlačené na druhej strane zmluvy o revolvingovom
úvere a tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Žalovanú dostatočne upozornil na nevyhnutnosť preštudovania

si zmluvy o úvere, ale aj jej neoddeliteľných súčastí.

Mal zato, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi spĺňa všetky náležitosti uvedené v zákone č. 258/2001
Z. z., z ktorého dôvodu považuje aplikáciu § 4 ods. 3 uvedeného zákona za nedôvodnú. V zmluve
je uvedené, že priemerná ročná percentuálna miera nákladov sa určuje podľa čl. 5.4 VOP, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Výšku RPMN navyše uvádza v prílohe č. 3, ktorou je príklad nákladov

a splátok, ktorý výslovne zakotvuje, že ročná percentuálna miera nákladov je vo výške 29 %. V zmluve
sú uvedené aj všetky náležitosti v zmysle ust. § 3 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. pre prípad, ak nie je
možné určiť RPMN.

Zmluva obsahuje i údaj o konečnej splatnosti úveru, keď zákon vyslovene neustanovuje, že konečná
splatnosť má byť uvedená v tvare deň, mesiac a rok.

Nakoniec namietal tiež, že súd na otázku odstúpenia od zmluvy o úvere aplikoval nesprávny právny
predpis, a to Občiansky zákonník, nakoľko ide o obchodný záväzkový vzťah. Má za to, že ust. § 54 ods. 1
OZ nemôže byť interpretované tak, že na všetky nároky vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv majú byť
aplikované výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka, ale tak, že len ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách sú jednostranne kogentné, to znamená aj voči Obchodnému zákonníku.

Vzhľadom na uvedené má za to, že jeho nárok na zaplatenie nesplatenej časti úveru spolu s úrokom
za poskytnutie úveru žalovanou je plne v súlade s citovanými zákonnými predpismi, na základe čoho
namieta tvrdenie súdu, že odstúpenie od zmluvy o úvere a účinky s tým spojené sa v tomto prípade
riadia ustanoveniami Občianskeho zákonníka a posúdenie nároku žalobcu ako nároku na bezdôvodné
obohatenie.Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajskýsúd,akosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.),pozistení,žeodvolaniebolopodanévčasúčastníkom
konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p.,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie
v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného
súdu ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.).

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia a obsahu spisu dospel k záveru, že okresný súd
vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, pričom so záverom z neho vyplývajúcim, tak skutkovým ako

aj právnym, sa v plnom rozsahu stotožňuje. Prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti
rozhodné pre posúdenie danej veci, vec správne rozhodol a svoje rozhodnutie i náležite odôvodnil s
poukazom na ust. § 157 ods. 2 O. s. p. V odôvodnení preskúmavaného rozsudku sa riadne zaoberal
so všetkými otázkami, ktoré boli pre jeho rozhodnutie z hľadiska právneho posúdenia veci podstatné,
preto odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných

bodoch na ne odkazuje.

Odvolacie námietky navrhovateľa vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.

Odvolací súd považuje v prvom rade za potrebné uviesť, že obsahom odvolania sú námietky, na
ktoré okresný súd už v prevažnej miere odpovedal v podrobnom odôvodnení písomného vyhotovenia
napadnutého rozsudku.

Na zdôraznenie správnosti záverov okresného súdu odvolací súd uvádza, že v prejednávanej veci je
nepochybné, že posudzovaný právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským, uzavretým na základe zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Ku dňu uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere, t.
j. k 12.08.2008 bol v zmysle § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z. z. náležitosťou zmluvy aj
údaj o konečnej splatnosti úveru a v zmysle § 4 ods. 2 písm. j/ údaj o ročnej percentuálnej miere

nákladov a celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, vypočítaných na
základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmysle § 4 ods. 3
zákona č. 258/2001 Z. z. zároveň platí, že pokiaľ zmluva dotknuté údaje neobsahuje, považuje sa úver
za bezúročný a bez poplatkov. Obligatórne vyžadovanie predmetných náležitostí právnou normou je
motivované osobitným cieľom zákonodarcu umožniť, resp. zabezpečiť spotrebiteľovi dostatočný rozsah

podkladov pre rozhodnutie o uzavretí alebo odmietnutí zmluvného záväzku. Z tohto pohľadu je postup
navrhovateľa, ktorým obchádza uvedenie spotrebiteľskými predpismi explicitne vyžadovaných údajov
odkazom na všeobecné obchodné podmienky neakceptovateľná. Konkrétne údaje ohľadom ročnej
percentuálnej miery nákladov a celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom
totiž dotknutá zmluva nepochybne neobsahuje. Nad rámec pritom odvolací súd uvádza, že predmetná

úverová zmluva neobsahovala ani náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z. z., t. j.
údaje o termíne, počte a výške splátok spotrebiteľského úveru.

Pokiaľ odvolateľ s poukazom na ust. § 273 Obchodného zákonníka namietal, že časť obsahu zmluvy
možno určiť odkazom na všeobecné obchodné podmienky, odvolací súd poukazuje na to, že v rámci
spotrebiteľských zmlúv dojednania uvedené v § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. nemôžu byť súčasťou

tzv. všeobecných obchodných podmienok alebo príloh, ale len výlučne samotnej spotrebiteľskej zmluvy.
V danom prípade je zákon č. 258/2001 Z. z. vo vzťahu k Obchodného zákonníku lex specialis,
preto podstatné náležitosti zmluvy predpísané uvedeným zákonom musia byť zapracované priamo v
texte zmluvy. Menej podstatné náležitosti - vedľajšie dojednania môžu byť uvedené i vo všeobecných
podmienkach, resp. obchodných podmienkach tvoriacich súčasť zmluvy. Údaj o ročnej percentuálnej

miere nákladov nie je možné považovať za vedľajšie, menej podstatné dojednanie, ale za údaj, uvedenie
ktorého sa vyžaduje priamo zo zákona. Je preto potrebné takýto údaj uviesť priamo v texte zmluvy,
aby bola zabezpečená istota, že druhý účastník zmluvy sa s takýmto údajom má možnosť riadne
oboznámiť.Nemožnopritomopomenúť,ževšeobecnéobchodnépodmienkypredloženénavrhovateľom
výšku RPMN priamo neuvádzajú, ale ďalej odkazujú na Prílohy 2, 3, či internetovú stránku odvolateľa,čo je absolútne neprípustné. Navrhovateľ pritom nepreukázal, že odporkyňa bola so všeobecnými
obchodnými podmienkami a uvedenými prílohami oboznámená (navrhovateľ konštatoval, že všeobecné
obchodné podmienky sú na rubovej strane zmluvy, avšak je zrejmé, že zmluva predstavuje len jeden

list, pričom všeobecné obchodné podmienky sú až v rozsahu dvoch strán), pričom pokiaľ ide o príklad
nákladov a splátok úveru, tieto sú uvedené pre prípad čerpania úveru bez poistenia, pričom v danom
prípade bol úver poistený. Pokiaľ odvolateľ poukázal na to, že RPMN nie je možné uviesť, pričom zmluva
obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z., odvolací súd poukazuje na
to, že tieto sú rovnako uvedené vo všeobecných obchodných podmienkach, pričom v tejto súvislosti

poukazuje už na vyššie uvedené závery. Pokiaľ ide o aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka na
prejednávanú vec, odvolací súd dáva do pozornosti aktualizované a v čase rozhodovania odvolacieho
súdu účinné znenie § 52 ods. 2 posledná veta Občianskeho zákonníka (novela vykonaná zákonom
č. 102/2014 Z. z.), v zmysle ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa
vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva.

Na základe uvedeného považuje odvolací súd záver okresného súdu, že úverová zmluva je v zmysle §
4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. bez úrokov a bez poplatkov za správny.

Vychádzajúc zo sumy úveru, ktorý žalovaná skutočne čerpala (2.987,45 eur) a sumy, ktorú už žalobcovi
vrátila (5.132,66 eur), je potom zrejmé, že žalovaná si svoju povinnosť voči žalobcovi už v celom rozsahu
splnila.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok okresného súdu, vrátane výroku o trovách
konania, voči ktorému neboli podané osobitné odvolacie námietky, podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne
správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O. s. p.
Úspešným účastníkom odvolacieho konania bola žalovaná, ktorá si však náhradu trov odvolacieho

konania postupom podľa § 151 ods. 1 O. s. p. neuplatnila, preto jej súd náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.