Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, August 27, 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 61Cbi/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114200214
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Blaha

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6114200214.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudcom JUDr. Mariánom Blahom v právnej veci

žalobcu: Rebschule Tschida GmbH, Krotzen 1, A-7143 Apetlon, Rakúsko, právne zastúpeného
Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Magyerka, s.r.o., M. R. Štefánika 73, 940 01 Nové Zámky, IČO:
36 857 151 proti žalovanému: AGROSPOL SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Olováry- Potočok 187, 991 22
Bušince, IČO: 36 039 276, právne zastúpeného JUDr. Ing. Bernard Pekár, PhD., advokát, Kukučínova
č. 24, 974 01 Banská Bystrica, o určenie pravosti pohľadávky, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že pohľadávky pod poradovým číslom 1 až 4 žalobcu Rebschule Tschida GmbH, Krotzen
1, A-7143 Apetlon, Rakúsko, zastúpeného konateľom Arnold Tschida, vo výške 413 880,54 Eur, z toho

pod poradovým číslom 1 istina vo výške 210 936,10 Eur, úroky z omeškania vo výške 169 397,58 Eur,
náklady z uplatnenia vo výške 1022,64 Eur, pod poradovým číslom 2 príslušenstvo k istine vo výške 25
726,34 Eur, pod poradovým číslom 3 trovy exekúcie vo výške 2 797,88 Eur, pod poradovým číslom 4
trovy exekúcie vo výške
4 000,- Eur prihlásené prihláškou zo dňa 30. 10. 2013 s poradovým číslom 1 do reštrukturalizačného
konania úpadcu AGROSPOL SLOVAKIA, s.r.o., 991 22 Bušince, Olováry- Potočok 187, IČO: 36 039
276, vedeného Okresným súdom Banská Bystrica pod spisovou značkou 2R 5/2013, je čo do právneho

dôvodu vzniku, poradia, výšky a vymáhateľnosti oprávnená.
Súd určuje, že právnym dôvodom vzniku pohľadávky pod poradovým číslom 1 a poradovým číslom 2 je
cena diela a jej príslušenstvo podľa rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš 7Cb 48/2008-497 zo dňa 18.
04. 2011 a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 41Cob 161/2011 zo dňa 11. 04. 2012.
Súd určuje, že právnym dôvodom vzniku pohľadávky pod poradovým číslom 3 a poradovým číslom 4
je náhrada trov žalobcu v exekučnom konaní vedenom pred Okresným súdom Veľký Krtíš pod č. k. 4Er
354/2012 a u súdneho exekútora A.. A. Š. pod č. k. EX 1631/2012.
Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 795,45 Eur na účet právneho zástupcu
žalobcu, vedený vo VÚB a.s. pobočka, Nové Zámky, č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok za podanie žaloby vo výške 99,50 Eur na účet Okresného
súdu Banská Bystrica, vedený v Štátnej pokladnici SR, č. účtu: P.: K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
VS: XXXXXXXXXX , do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa po pripustení zmeny petitu domáhal určenia, že „pohľadávky pod poradovým č. 1 až 4

žalobcu Rebschule Tschida GmbH, Krotzen 1, A-7143 Apetlon, Rakúsko, zastúpeného konateľom
ArnoldTschidavovýške413880,54Eur,ztohopodporadovýmč.1istinavovýške210936,10Eur,úroky
z omeškania vo výške 169 397,58 Eur, náklady z uplatnenia vo výške 1 022,64 Eur, pod poradovým č.
2 príslušenstvo k istine vo výške 25 726,34 Eur, pod poradovým č. 3 istina vo výške 2 797,88 Eur, podporadovým č. 4 istina vo výške 4 000 Eur, prihlásené prihláškou zo dňa 30. 10. 2013 s poradovým č. 1 do
reštrukturalizačného konania úpadcu AGROSPOL SLOVAKIA, s.r.o., 991 22 Bušince, Olováry - Potočok
187, IČO: 36 039 276, vedeného Okresným súdom Banská Bystrica pod spis. zn. 2R/5/2013, je čo do

právneho dôvodu vzniku, poradia, výšky a vymáhateľnosti oprávnená, zistená a nesporná. Súd určuje,
že právnym dôvodom vzniku pohľadávky pod poradovým č. 1 a poradovým č. 2 je rozsudok Okresného
súdu Veľký Krtíš 7Cb/48/2008-497 zo dňa 18. 04. 2011 a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici,
č. k. 41Cob 161/2011 zo dňa 11. 04. 2012.
Súd určuje, že právnym dôvodom vzniku pohľadávky pod poradovým č. 3 a poradovým č. 4 je exekučné

konanie vedené pred Okresným súdom Veľký Krtíš pod č. k. 4Er354/2012 a u súdneho exekútora A..
A. Š. pod č. k. Ex1631/2012.
Právoplatnosťou tohto rozhodnutia sa pohľadávka uplatnená žalobcom prihláškou s poradovým č. 1 zo
dňa 30. 10. 2013 v reštrukturalizačnom konaní úpadcu AGROSPOL SLOVAKIA, s.r.o., 991 22 Bušince,
Olováry - Potočok 187, IČO: 36 039 276, vedenom pod spis. zn. 2R/5/2013 na Okresnom súde Banská
Bystrica považuje v rozsahu určenom týmto rozhodnutím za zistenú.“

Svoj nárok žalobca odôvodnil tým, že po povolení reštrukturalizácie na žalovaného v konaní pred
tunajším súdom pod spisovou značkou 2R 5/2013 si žalobca svoju prihlášku č. 1 zo dňa 30. 10. 2013
prihlásil do reštrukturalizačného konania voči žalovanému pohľadávky pod poradovým číslom 1 až 4 v
celkovejvýške413880,54Eur.Pohľadávkapodporadovýmč.1predstavujeistinu210936,10Eur,úroky
z omeškania 169 397,58 Eur, náklady z uplatnenia vo výške 1 022,64 Eur. Ďalej si prihlásil pohľadávku

pod poradovým č. 2
vo výške 25 726,34 Eur ako príslušenstvo k vyššie uvedenej istine, a to na základe právoplatného
rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš, pod spisovou značkou 7Cb 48/2008-497 zo dňa 18. 04. 2011
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 41Cob 161/2011 zo dňa 11. 04. 2012.
Istina 210 936,10 Eur má predstavovať žalovaným neuhradenú cenu diela za dodávku a výsadbu

viniča. Suma 169 397,58 Eur predstavuje priznaný úrok z omeškania a suma 1 022,64 Eur predstavuje
trovy odvolacieho konania, pričom tieto pohľadávky boli priznané vyššie uvedenými právoplatnými
rozhodnutiami Okresného súdu Veľký Krtíš a Krajského súdu Banská Bystrica. Ďalej si žalobca uplatnil
pohľadávku vo výške 2 797,88 Eur, ktorú identifikoval ako istinu a pod poradovým číslom 4 si uplatnil
pohľadávku vo výške 4 000,- Eur, takisto identifikovaná žalobcom ako istina, a to na základe exekučných

konaní vedených pred Okresným súdom Veľký Krtíš, č. k. 4Er 354/2012 a u súdneho exekútora A.. A.
Š. pod č. exekúcie 1 631/2012. Z obsahu žaloby a vyjadrení vyplýva, že pohľadávka pod poradovým
číslom 3 vo výške 2 797,88 Eur predstavuje náhradu trov právneho zastúpenia žalobcu v exekučnom
konaní pri vymáhaní vyššie uvedenej istiny s príslušenstvom podľa uvedených rozsudkov Okresného
súdu Veľký Krtíš a Krajského súdu Banská Bystrica a suma 4 000,- Eur predstavuje žalobcom vyplatený

preddavok na trovy exekúcie v uvedenom exekučnom konaní. Spolu si teda uplatnil žalobca pohľadávku
v celkovej výške 413 880,54 Eur. Vzhľadom k tomu, že po prihlásení pohľadávky správca úpadcu poprel
takto žalobcom prihlásené pohľadávky, domáhal sa svojou žalobou určenia právneho dôvodu, výšky,
poradia a vymáhateľnosti vyššie uvedených pohľadávok.
Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že sa stotožňuje s dôvodmi popretia

žalobcom prihlásenej pohľadávky zo strany správcu, ktorý ako dôvod popretia pohľadávky uviedol
pochybenieOkresnéhosúduVeľkýKrtíšakrajskéhosúduprivydaníuvedenýchrozsudkov,atozdôvodu
nesprávnej aplikácie slovenského rozhodného práva v pôvodnom konaní s cudzím prvkom a z dôvodu
nesprávne aplikovanej lehoty na uplatnenie vád dodaného diela. Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal
žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s pripojeným spisom
Okresného súdu Veľký Krtíš spisová značka 7Cb 24/2013, s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu
2R 5/2013, s pripojeným spisom Okresného súdu Veľký Krtíš spisová značka 7Cb 48/2008, s pripojeným
spisom Okresného súdu Veľký Krtíš spisová značka 4Er 354/2012, s pripojeným exekučným spisom
súdneho exekútora A.. Š. spisová značka EX 1631/2012, s písomným prihlásením pohľadávky žalobcu

zo dňa 30. 10 2013, s kópiou súhrnnej prihlášky žalobcu v spise na č. l. 15 až 17, s kópiou faktúry č.
13065, s kópiou vyčíslenia trov exekučného konania z 21. 10. 2013, s faktúrou č. 45/2012, s písomným
vyjadrením žalovaného zo dňa 03. 02. 2014, s kópiou návrhu na obnovu konania pred Okresným súdom
Veľký Krtíš, s kópiou zápisnice z pojednávania vo veci 7Cb 48/2008 zo dňa 21. 01. 2009, s písomným
vyjadrením žalobcu zo dňa 03. 07. 2014, s kópiou dokladu o úhrade sumy 4 000,- Eur z č.l. 85, s

písomným vyjadrením Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš zo dňa 04. 07. 2014, s písomným vyjadrením
Krajskej prokuratúry Banská Bystrica zo dňa 08. 07. 2014, s písomným vyjadrením žalovaného zo dňa
08. 07. 2014 a zo dňa 01. 08. 2014, s písomným prehlásením P.. N. F. zo dňa 01. 05. 2012, Z.. N. F. zo
dňa 01. 05. 2012, s písomným vyjadrením žalovaného zo dňa 22. 08. 2014, s písomným prehlásením P..A. E. zo dňa 27. 04. 2012, s fotografickými snímkami v spise na č. l. 102 až 104, s mailovou komunikáciou
účastníkov konania v spise na č. l. 106 až 108 a zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 07. 10. 2013 bolo v Obchodnom vestníku č. OV 193/2013 zverejnené uznesenie okresného súdu

pod spisovou značkou 5R 5/2013, ktorým tunajší súd povolil reštrukturalizáciu na majetok žalovaného.
K účinkom povolenia reštrukturalizácie preto v súlade s § 199 ods. 9 z. č. 7/2005 Z.z. došlo ku dňu
nasledujúceho po dni zverejnenia v Obchodnom vestníku, t.j. ku dňu 08. 10. 2013. Dňa 30. 10 2013
si žalobca prihlásil do reštrukturalizačného konania súhrnnou prihláškou svoju pohľadávku v celkovej
výške 413 880,54 Eur (kópia prihlášky v spise na č. l. 15 a nasledujúce). Vyššie uvedené prihlásenie

pohľadávok bolo preto realizované žalobcom včas v zmysle § 121 Zákona č. 7/2005 Z. z., ktorá
skutočnosťspornámedziúčastníkmikonanianebola.Dňa06.12.2013správcaúpadcupoprelžalobcom
prihlásené pohľadávky z dôvodu, že došlo k pochybeniu Okresného súdu Veľký Krtíš a krajského
súdu pri vydaní právoplatných rozhodnutí, ktoré priznávali žalobcovi časť ním prihlásených pohľadávok.
Keďže správca poprel tieto pohľadávky 06. 12. 2013, t. j. vykonal tak do 30 dní od uplynutia lehoty na
prihlasovanie pohľadávok podľa § 124 ods. 2 Zákona č. 7/2005 Z. z., k popretiu žalobcom prihlásených

pohľadávok došlo včas, ktorá skutočnosť takisto sporná medzi účastníkmi konania nebola. Tridsaťdňová
lehota na podanie žaloby o určenie popretej pohľadávky podľa § 124 ods. 6 Zákona č. 7/2005 Z. z.
uplynula dňom 06. 01. 2014, a keďže sa v tento deň poslednej lehoty jednalo o sviatok, potom v zmysle
ustanovenia § 203a ods. 2 Zákona č. 7/2005 Z. z. sa posledný deň tejto lehoty posúva na najbližší
pracovný deň, t. j. na deň 07. 01. 2014. V tento deň bola doručená súdu vo faxovej podobe žaloba

žalobcu o určenie pravosti pohľadávky, ktorá bola následne doplnená v nasledujúci deň v písomnej
podobe 08. 01. 2014, a preto žaloba bola žalobcom podaná včas v súlade s § 124 ods. 4 Zákona č.
7/2005 Z. z., pričom ani tieto skutočnosti sporné medzi účastníkmi konania neboli.
Žalobca si v súhrnnej prihláške zo dňa 30. 10. 2013 prihlásil pohľadávku pod poradovým č. 1 v celkovej
výške 381 356,32 Eur, z ktorej istina predstavuje 210 936,10 Eur, úroky z omeškania 169 397,58 Eur a

náklady z uplatnenia vo výške 1 022,64 Eur v zmysle právoplatného rozsudku Okresného súdu Veľký
Krtíšč.k.7Cb48/2008-497vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduBanskáBystricač.k.41Cob161/2011
zo dňa 11. 04. 2012. Z pripojeného spisu Okresného súdu Veľký Krtíš vyplýva, že v konaní 7Cb 48/2008
bol vydaný rozsudok dňa 18. 04. 2011 č. k. 7Cb 48/2008-497, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť
žalobcovi 210 936,10 Eur z dôvodu neuhradenej ceny diela za dodávku a výsadbu viniča, ďalej bol

zaviazaný žalovaný na zaplatenie 14,25% úroku z omeškania ročne z uvedenej istiny od 18. 02. 2008 do
zaplatenia, pričom na odvolanie žalovaného Krajský súd Banská Bystrica v konaní č. k. 41Cob 161/2011
zo dňa 11. 04. 2012 potvrdil vyššie uvedený rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš a zároveň zaviazal
žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 1 022,64 Eur. Z právoplatného rozsudku
OkresnéhosúduVeľkýKrtíšč.k.7Cb48/2008-497,ktorýnadobudolprávoplatnosť19.04.2012vspojení

s vyššie uvedeným rozsudkom krajského súdu vyplýva, že žalobcovi bola priznaná voči žalovanému
neuhradená cena diela vo výške 210 936,10 Eur, a to na základe dvoch zmlúv o dielo uzavretých
medzi účastníkmi konania, predmetom ktorých bol zväzok žalobcu ako dodávateľa pre žalovaného
ako odberateľa dodať a zabezpečiť výsadbu viniča v rozsahu podľa uvedených kúpnych zmlúv. Z
pripojeného spisu z Okresného súdu Veľký Krtíš 7Cb 48/2008 vyplýva, že dňa 22. 04. 2005 uzavreli

účastníci konania v písomnej podobe zmluvu, v zmysle ktorej sa žalobca zaviazal dodať žalovanému
vinič, a to v špecifikácií 43 000 ks Frankovka Modrá, 54 000 ks Zweigelt, 22 000ks Tramín Červený,
22 000ks Roesler za cenu 0,7 Eur/ks a za cenu strojovej výsadby na jar 2005 0,1Eur za výsadbu 1ks,
s platobnými podmienkami 50% v januári 2006 a 50% v decembri 2006. Následne dňa 21. 05. 2005
opätovne účastníci konania podpísali v písomnej podobe ďalší záväzok žalobcu dodať a zabezpečiť

pre žalovaného výsadbu viniča, konkrétne 53 000 ks Portugalské modré, 27 000 ks Rulandské, 32
100 ks Burgundské modré, 21 500 ks Merlot, 6 000ks Veltlínske zelené, 6 000ks Burgundské biele pri
cene 0,6 Eur/ks a pri cene strojovej výsadby 0,1Eur/ks s platobnými podmienkami do 31. 12. 2005.
Tieto skutočnosti medzi účastníkmi konania sporné neboli. Nebola sporná ani skutočnosť, že žalobca
dodal a zabezpečil výsadbu uvedeného predmetu plnenia, pričom za takéto plnenie vyúčtoval žalobca

žalovanému faktúrou č. 5045/2008 zo dňa 09. 02. 2008 dohodnutú cenu v sume 210 936,10 Eur s
platobnými podmienkami - ihneď. Objednanie, dodanie, výsadba a vyúčtovanie ceny sporné medzi
účastníkmi konania v pôvodnom konaní nebolo, a takto existujúci právny vzťah posúdil Okresný súd
Veľký Krtíš v uvedenom konaní ako uzavretie zmluvy o dielo, ktorej predmetom bola dodávka a výsadba
uvedeného druhu a množstva viniča za dohodnutú cenu vyúčtovanú uvedenou faktúrou v sume 210

936,10 Eur. Na základe rozsiahleho dokazovania následne vyššie uvedeným rozsudkom Okresný súd
Veľký Krtíš zaviazal žalovaného na zaplatenie ceny diela 210 936,10 Eur a na zaplatenie 14,25%
úroku z omeškania od 18. 02. 2008 až do zaplatenia z uvedenej istiny. Pri rozhodovaní súdu prvého
stupňa, t. j., Okresným súdom Veľký Krtíš nebolo prihliadnuté na námietky žalovaného ohľadne váddodaného diela, vzhľadom na záver súdu o oneskorenom uplatnení vád diela, respektíve nepreukázania
včasného uplatnenia vád, pričom žalobca v tomto konaní toto porušenie žalovaného ako odberateľa
namietal. Ďalej vyššie uvedené rozhodnutie bolo založené na súhlasnom vyjadrení obidvoch zástupcov

účastníkov konania v konaní pred Okresným súdom Veľký Krtíš v zápisnici z pojednávania zo dňa 21.
01. 2009 (kópia v spise na č. l. 36 a 37), pričom obidvaja právni zástupcovia účastníkov konania zhodne
potvrdili voľbu rozhodného slovenského práva na daný právny vzťah a z tejto nespornej skutočnosti
preto Okresný súd Veľký Krtíš pri svojom rozhodnutí vychádzal. Zároveň sa Okresný súd Veľký Krtíš
zaoberal aj otázkou právomoci rozhodovať vo veci vychádzajúc z oddielu 1 článku 2 bod 1 Nariadenia

rady č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach,
a to podľa právomoci súdu toho štátu, na území ktorého sa nachádza bydlisko žalovaného. Okresný
súd Veľký Krtíš sa teda vysporiadal jednak s otázkou svojej právomoci ako aj s otázkou rozhodného
práva vychádzajúc z nesporných tvrdení právnych zástupcov účastníkov konania. Na základe odvolania
podaného žalovaným Krajský súd v Banskej Bystrici dňa 11. 04. 2012 pod spisovou značkou 41 Cob
161/2011 (v pripojenom spise 7Cb 48/2008 na č. l. 550) potvrdil vyššie uvedené rozhodnutie Okresného

súdu Veľký Krtíš a zároveň žalovaného zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 1
022,64 Eur. Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica v časti výroku o náhrade trov konania nadobudol
právoplatnosť dňa 20. 04. 2012. Uvedené trovy odvolacieho konania vo výške 1 022,64 Eur pozostávajú
z jedného úkonu právnej pomoci, a to za vyjadrenie k odvolaniu s tarifnou odmenou vo výške 844,79 Eur,
režijnéhopaušálu7,31Eura20%DPHvsume170,44Eur,spolutedavovýške1022,64Eur.Nazáklade

uvedeného rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš a rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica si teda
žalobca pod poradovým číslom 1 uplatnil istinu, a to neuhradenú cenu diela vo výške 210 936,10 Eur,
ďalej priznaný úrok z omeškania vo výške 169 397,58 Eur, čo predstavuje právoplatne priznaný úrok z
omeškania v sadzbe 14,25% zo sumy 210 936,10 Eur od 18. 02.2008 do dňa 05. 10. 2013, t. j. k dátumu
predchádzajúcemu dňu povolenia reštrukturalizácie žalovaného. Suma 1 022,64 Eur predstavuje trovy

právneho zastúpenia žalobcu v odvolacom konaní.
V rámci súhrnnej prihlášky, a to pod poradovým číslom 2 si uplatnil žalobca do reštrukturalizačného
konania voči žalovanému sumu 25 726,34 Eur ako náhradu trov prvostupňového konania vo veci 7Cb
48/2008 , o ktorých rozhodol Okresný súd Veľký Krtíš 08. 06. 2012 ( v pripojenom spise 7Cb 48/2008 na
č. l. 575), pričom na odvolanie žalovaného takto priznané trovy prvostupňového konania potvrdil Krajský

súd Banská Bystrica svojím rozhodnutím zo dňa 04. 09. 2013 č. k. 41Cob 136/2012. Z pripojeného spisu
7Cb 48/2008 však vyplýva, že žalovaný prevzal vyššie uvedené rozhodnutie krajského súdu (podľa
doručenky pripojenej v spise 7Cb 48/2008 na č. l. 654) až dňom 10. 10. 2013, t.j. 3 dni po zverejnení
uznesenia o povolení reštrukturalizácie na majetok žalovaného. V zmysle § 118 ods. 4 Zákona č. 7/2005
Z. z., preto rozhodnutie o priznaní trov prvostupňového konania nemohlo nadobudnúť právoplatnosť

vzhľadom na zákonný dôsledok prerušenia tohto konania ku dňu nasledujúceho po dni zverejnenia
uznesenia o povolení reštrukturalizácie na žalovaného, t. j. ku dňu 08. 10. 2013. Žalobcom pôvodne
uplatnená pohľadávka na náhradu trov prvostupňového konania vo výške 25 726,34 Eur preto nie je
súdom právoplatne judikovanou pohľadávkou. Na základe vyššie uvedeného sa súd preto zaoberal
oprávnenosťou žalobcom uplatnenej pohľadávky trov prvostupňového konania vo výške 25 726,34 Eur.

Tarifná odmena za jeden úkon právnej pomoci zo žalobcom uplatnenej sumy predstavovala 844,79 Eur
podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z. z., za 4 úkony právnej pomoci, a to za prípravu a prevzatie zastúpenia
zo dňa 14. 07. 2008, za podanie žaloby zo dňa 22. 07. 2008, za podanie vyjadrenia zo dňa 24. 11. 2008
a za účasť na pojednávaní 21. 01. 2009 predstavuje náhrada trov právneho zastúpenia 4x po 844,79
Eur. Za účasť na pojednávaní dňa 03. 06. 2009 a 13. 07. 2009 vznikol právnemu zástupcovi žalobcu

nárok na dvojnásobok tarifnej odmeny, vzhľadom na čas trvania pojednávania v rozsahu nad 2 hod., to
znamená, za tieto 2 účasti na pojednávaní prináleží nárok 2x po 1689,58 Eur. Za ďalšie 3 úkony právnej
pomoci, a to účasť na pojednávaniach dňa 25. 09. 2009, 29. 09. 2010, 28. 03. 2011 vznikol nárok na
náhradu trov právneho zastúpenia 3x po 844,79 Eur. Režijný paušál za tri úkony v roku 2008 predstavuje
3x 6,31 Eur spolu 18,93 Eur, za štyri úkony v roku 2009 predstavuje 4x po 6,95 Eur spolu 27,80Eur, za

jeden úkon v roku 2010 jedenkrát 7,21Eur a za úkon v roku 2011 jedenkrát 7,21 Eur a za úkon v roku
2011 jedenkrát 7,41 Eur. Náhrada za stratu času pri účasti na pojednávaniach dňa 21. 01. 2009, 03. 06.
2009, 13. 07. 2009, 25. 09. 2009 predstavuje 8 polhodín po 11,59 Eur, t. j. 92,72 Eur za každú účasť na
vyššie uvedených 4 pojednávaniach. Náhrada za stratu času právneho zástupcu žalobcu v pôvodnom
konaní na pojednávaní 29. 09. 2010 predstavuje 8 polhodín po 12,2 Eur, to znamená 96,16 Eur a za

účasť na pojednávaní 28. 03. 2011 8 polhodín po 12,35 Eur spolu 98,80 Eur. Náhrada cestovného pri
účasti na pojednávaní dňa 21. 01. 2009 na trase Nové Zámky - Veľký Krtíš a späť pri dĺžke trasy 240
km spotrebe použitého vozidla 8,4l/100km, ceny nafty 1,085Eur a paušálnej náhrady 0,183 Eur/1km
predstavuje 65,79 Eur. Náhrada cestovného pri účasti na pojednávaní 03. 06. 2009 na trase Nové Zámky- Veľký Krtíš a späť pri vyššie uvedenej dĺžke trasy 240 km, priemernej spotrebe použitého vozidla
8,4l/100km a cene nafty 1,1 Eur a paušálnej náhrady 0,183 Eur/1km predstavuje 66,10 Eur. Náhrada
cestovného pri účasti právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní 13. 07. 2009 na vyššie uvedenej trase

pri cene nafty 1,105 Eur predstavuje 66,70 Eur. Náhrada cestovného pri účasti na pojednávaní 25. 09.
2009 pri cene nafty 1,115 Eur za jeden liter, predstavuje 66,40 Eur, náhrada cestovného pri účasti na
pojednávaní29.09.2010pricenenafty1,129Eurpredstavuje66,68Euranáhradacestovnéhopriúčasti
na pojednávaní 28. 03. 2011 pri cene nafty za 1 liter 1,1359 Eur predstavuje 71,32 Eur. Spolu potom
predstavuje náhrada trov právneho zastúpenia, cestovného a náhrady za stratu času sumu 10 322,87

Eur čo po pripočítaní 20% DPH vo výške 2 064,57 Eur predstavuje sumu 12 387,44 Eur. Ďalej má súd
preukázané, že v konaní pred Okresným súdom Veľký Krtíš pod spisovou značkou 7Cb 48/2008 vznikli
žalobcovi ďalšie trovy konania, a to poplatok za podanie návrhu vo výške 12 763,99 Eur, ďalej náklady v
súvislosti s úhradou faktúr za preklad listín v celkovej výške 324,91 Eur (preukázané výdavky za preklad
listín podľa faktúr na č. l. 26 a č. l. 495 z pripojeného spisu 7Cb 48/2008), t. j. v celkovej výške 324,91 Eur.
Ďalej vznikol žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške zaplateného preddavku na znalecké

dokazovanie vo výške 250,- Eur. Celkovo potom predstavuje náhrada trov konania 13 338,90 Eur, čo
po pripočítaní náhrady trov právneho zastúpenia v sume 12 387,44 Eur predstavuje sumu 25726,34
Eur, ako náhrada trov prvostupňového konania, pričom náhrada trov súdneho konania sa považuje za
príslušenstvo pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Ďalej si žalobca v súhrnnej prihláške pod poradovým č. 3 uplatnil pohľadávku vo výške 2 797,88 Eur,

ktorá suma má predstavovať trovy exekúcie, a to na základe vyúčtovania trov právneho zastúpenia
v exekúcii vedenej pred exekútorom A.. P.. Š. pod č. k. EX1631/2012 na základe faktúry č. 13065 (v
spise na č. l. 25) a na základe vyčíslenia trov exekučného konania v spise na č. l. 26. Z pripojeného
exekučného spisu Okresného súdu Veľký Krtíš 4Er 354/2012 vyplýva, že na základe vyššie uvedených
právoplatného rozhodnutia si uplatnil žalobca voči žalovanému svoj nárok v rámci exekučného konania,

a to v celkovej výške 339 027,51 Eur pozostávajúci z istiny 210 936,10 Eur, trov odvolacieho konania
1 022,64 Eur, úrokov z omeškania vo výške 127 068,77 Eur, t. j. v sadzbe 14,25% ročne z istiny
210 936,10 Eur od 18. 02. 2008 do 09. 05. 2012. Tarifná odmena za jeden úkon právnej pomoci
z exekučnej veci sa v zmysle § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. znižuje o polovicu.
Z takto uplatnenej sumy v rámci exekúcie vo výške 339 027,51 Eur predstavuje tarifná odmena za

jeden úkon právnej pomoci 1 103,81 Eur, čo po jej znížení o 1 predstavuje 551,91 Eur. Z pripojených
spisov 4Er 354/2012 Okresného súdu Veľký Krtíš a exekučného súpisu súdneho exekútora A.. Š. EX
1631/2012 mal súd preukázané, že právny zástupca žalobcu v tejto exekúcií vykonal 5 úkonov právnej
pomoci. Dňa 09. 05. 2012 došlo ku spracovaniu a podaniu návrhu na vykonanie exekúcie, ďalej 29.
05. 2012 sa na strane 23 pripojeného exekučného spisu EX 1631/2012 nachádza návrh žalobcu na

zriadenie exekučného záložného práva. Dňa 15. 06. 2012 na č. l. 90 pripojeného spisu 4Er 354/2012
sa nachádza vyjadrenie žalobcu k návrhu na zastavenie a odklad exekúcie. Zo dňa 10. 08. 2012 sa v
pripojenom spise 4 Er 354/2012 na č.l. 107 nachádza odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Veľkú
Krtíš a na č. l. 183 pripojeného súdneho exekučného spisu sa nachádza vyjadrenie právneho zástupcu
žalobcu k odvolaniu povinného zo dňa 27. 02. 2013. Za týchto 5 úkonov právnej pomoci preto patrí a

je preukázaná náhrada trov právneho zastúpenia 5x po 551,91 Eur, ďalej 4x režijný paušál za 4 úkony
vykonané v roku 2012 predstavuje 4x po 7,63 Eur sumu 30,52 Eur a 1x režijný paušál za úkon v roku
2013 predstavuje 7,81 Eur. Spolu potom predstavuje žalobcom uplatnená a v tomto konaní preukázaná
náhrada trov exekučného konania pozostávajúca z trov právneho zastúpenia sumu 2 797,89 Eur, ktoré
trovy predstavujú príslušenstvo k prihlásenej pohľadávke, a to k istine predstavujúcej cenu diela podľa §

121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Súhrnnou prihláškou pod poradovým č. 4 si uplatnil žalobca, ďalší
nárok vo výške 4 000,- Eur, ktorá má predstavovať vyplatené preddavky na trovy exekučného konania.
Podľa pripojeného exekútorského spisu EX 1631/2012 bol žalobca ako oprávnený vyzvaný exekútorom
na zloženie preddavku na trovy exekučného konania, a to faktúrou č. 45/2012 (v spise na č. l. 27).
Žalobca tento preddavok na trovy exekučného konania uhradil tak, ako to vyplýva z pripojeného dokladu

o úhrade v spise na č. l. 85 vo výške 4 000,- Eur dňa 23. 07. 2012.
Spolu si teda uplatnil žalobca súhrnnou prihláškou pod vyššie uvedeným poradovým č. 1 až 4 celkovú
pohľadávku vo výške 413 880,54 Eur.
Správca úpadcu poprel žalobcom prihlásenú pohľadávku z dôvodu pochybenia Okresného súdu Veľký
Krtíš a Krajského súdu Banská Bystrica pri vydaní ich právoplatných rozhodnutí. Na týchto dôvodoch

popretia pohľadávky trval aj žalovaný v priebehu celého konania, pričom tvrdil, že v pôvodnom súdnom
konaní nedošlo k žiadnej dohode o voľbe rozhodného práva, pričom vyjadrenie právnych zástupcov
na pojednávaní 21. 01. 2009 nie je vyjadrením účastníkov konania a súd nikdy neskúmal otázku voľby
práva. Podľa tvrdenia žalovaného nikdy nedošlo k voľbe rozhodného slovenského práva na daný právnyvzťahažalovanýodkázalnaNariadenieEurópskehoparlamentuaRadyč.593/2008orozhodnompráve
pre zmluvné záväzky Rím I. na článok IV. ods. 1 písm. a) a b), v zmysle ktorého v danom prípade sa
malo na daný vzťah použiť rakúske právo, t.j. krajiny obvyklého pobytu predajcu pri zmluve o predaji

tovaru, alebo právo krajiny obvyklého pobytu poskytovateľa služieb vzhľadom k tomu, že ku výslovnej a
jednoznačnej dohode o voľbe slovenského práva podľa článku III. bod 1 uvedeného nariadenia nedošlo.
V priebehu konania na upozornenie súdu následne zmenil žalobca argumentáciu pri odkaze na právnu
normu, a to na Rímsky dohovor o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z roku 1980. Ďalej žalovaný
poukazoval vo vyjadrení zo dňa 06. 02. 2014 na nesprávnu aplikáciu dvojročnej lehoty na uplatnenie

vád diela, pričom mala byť uplatnená 5 ročná lehota vzhľadom k tomu, že podľa tvrdenia žalovaného
predmetom diela bolo aj vytvorenie konštrukcie vinohradov, ktoré sa považujú za stavbu, čím malo
dôjsť k aplikácií 5 ročnej lehoty na notifikáciu vád diela. Toto tvrdenie žalovaného žiadnym spôsobom
preukázané nebolo, t. j., že predmetom záväzku žalobcu mala byť aj realizácia konštrukcií viniča.
Žalovaný ďalej v priebehu konania poukazoval na ďalšie skutkové okolnosti, z ktorých malo vyplývať,
že vady diela žalovaný uplatnil včas napriek vyššie uvedeným právoplatným rozsudkom Okresného

súdu Veľký Krtíš v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica. V tejto súvislosti súd
zdôrazňuje,žetvrdeniežalovanéhootom,žeOkresnýsúdVeľkýKrtíšvpôvodnomkonanísanezaoberal
otázkou rozhodného práva nezodpovedá skutočnosti vzhľadom k tomu, že práve na základe zhodného
vyjadrenia právnych zástupcov účastníkov konania v pôvodnom konaní, a to na pojednávaní 21. 01.
2009 došlo k zhodnému prejavu vôle advokátov, t. j. zástupcov s udelenou plnou mocou pre celé konania

na všetky úkony o tom, že došlo k voľbe rozhodného slovenského práva. Navyše súd zdôrazňuje,
že priamo v rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 7Cb 48/2008-497 na strane 6 v poslednom
odseku zdôvodňoval Okresný súd Veľký Krtíš jednak existenciu svojej právomoci na rozhodnutie vo
veci s odkazom na Nariadenie Rady č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov
v občianskych a obchodných veciach a zároveň sa zaoberal aj otázkou voľby rozhodného práva.

Nezodpovedá teda skutočnosti tvrdenie žalovaného o tom, že v pôvodnom konaní nebola predmetom
dokazovania otázka voľby rozhodného práva. Vzhľadom na sídlo žalovaného má súd jednoznačne
preukázané, že v pôvodnom konaní bola založená právomoc súdov Slovenskej republiky na rozhodnutie
vo veci podľa oddielu I článku II. bod 1 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001,a teda rozhodnutie bolo
vydané vo veci, v ktorej bola daná príslušnosť slovenských súdov. Súd nemá preukázané tvrdenie a

námietky žalovaného o tom, že v pôvodnom konaní súdi pochybili a nesprávne aplikovali slovenské
rozhodné právo práve vzhľadom na zhodné vyjadrenie právnych zástupcov účastníkov konania o voľbe
slovenského rozhodného práva, z ktorého zhodného vyjadrenia v súlade s § 118 ods. 2 O.s.p., súd
prvého stupňa pri vydaní svojho rozhodnutia vychádzal a náležite ho odôvodnil vo vyššie uvedenom
rozsudku.Súdtakistozdôrazňuje,žeajnámietkyohľadnenesprávnejaplikácievčasnostireklamácievád

dodaného diela boli predmetom rozsiahleho dokazovania a zdôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa
a rozsudku odvolacieho súdu. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že všetky žalovaným namietané
skutočnosti ohľadne voľby rozhodného práva, ohľadne posúdenia včasnosti reklamácie vád dodaného
diela boli predmetom rozsiahleho niekoľkoročného dokazovania a boli náležite odôvodnené v rozhodnutí
súdu prvého stupňa ako aj odvolacieho súdu. Pokiaľ žalovaný namieta, že rozsudok odvolacieho súdu

sa nezaoberá otázkou rozhodného práva súd v danom prípade konštatuje, že v odvolaní žalovaného
proti prvostupňovému rozsudku v konaní 7Cb 48/2008 žalovaný žiadne námietky o voľbe rozhodného
práva neuviedol, a preto nebol ani dôvodom aby odvolací súd sa touto otázkou zaoberal, ale naopak
z neho vychádzal. Navyše súd zdôrazňuje, že počas niekoľko ročného trvania tohto sporu, vrátane
odvolacieho konania, samotná obrana žalovaného bola postavená na aplikácií a použití slovenských

právnych noriem, pričom už aj z tohto postupu procesnej obrany žalovaného vyplýva, že sám žalovaný
považoval aplikáciu slovenského práva za správnu a na základe slovenského práva realizoval aj
svoju procesnú obranu. Tvrdenie žalovaného v tomto incidenčnom spore o absencii voľby rozhodného
slovenského práva, o nesprávnej aplikácii dvojročnej lehoty na reklamáciu vád dodaného diela, súd
preto považoval za účelovú obranu v rozpore s obsahom pripojeného spisu 7Cb 48/2008 Okresného

súdu Veľký Krtíš a túto obranu vo vzťahu k predmetu konania súd považoval za nedôvodnú a
nepreukázanú. V súvislosti s obranou a tvrdením žalovaného o nesprávnej aplikácii voľby rozhodného
slovenského práva a nesprávnej aplikácií lehoty na reklamáciu vád dodaného diela súd odkazuje
na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky spisová značka I. ÚS 94/2013-14 (v pripojenom
spise 7Cb 48/2008 na strane 627). Fakticky z tých istých dôvodov, ktoré prezentuje ako procesnú

obranu žalovaný v tomto incidenčnom konaní, podal ústavnú sťažnosť na Ústavný súd, pričom táto
jeho sťažnosť bola Ústavným súdom odmietnutá pre zjavnú neopodstatnenosť. V tejto súvislosti súd
odkazuje na odsek 21 tohto uznesenia, na strane 7, že v uvedených konaniach súd prvého ako aj
druhého stupňa ústavne konfortným spôsobom sa vysporiadal s právnou otázkou rozhodného práva,pričom ústavný súd nezistil v ich postupe nič, čo by signalizovalo porušenie základných práv žalovaného
ako sťažovateľa. Ďalej sa v tomto odseku výslovne udáva: „Nad rámec uvedeného Ústavný súd dopĺňa,
že nie je nevýznamnou ani skutočnosť, že sťažovateľka v konaní pred súdom prvého stupňa a

taktiež pred odvolacím súdom nikdy nenamietala nesprávnosť určenia rozhodného práva, respektíve
neexistenciu dohody medzi účastníkmi o voľbe práva, naopak jej obrana bola založená na právnej
argumentácií v intenciách slovenského právneho poriadku, konkrétne obchodného zákonníka. Práve
vychádzajúc z tejto skutočnosti potom nemôže obstáť ani jej argumentácia, že „ešte závažnejšie je
toto pochybenie zrejmé v konaní pred odvolacím súdom, ktorý sa otázkou rozhodného práva, ako to

vyplýva z rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica ani nezaoberal“. Krajský súd sa v odôvodnení
napadnutého rozsudku zaoberal predovšetkým námietkami sťažovateľky uvedenými v jej odvolaní a
keďže sťažovateľka nenamietala určenie rozhodného práva, nebol ani dôvod aby krajský súd túto
otázku bližšie analyzoval vo svojom odôvodnení, vzhľadom aj na to, že otázku rozhodného práva
posúdil okresný súd, ktorého rozsudok považoval odvolací krajskú súd za vecne správny. Okolnosť, že
sťažovateľka má odlišný názor, nezakladá porušenie označených základných práv a slobôd. Ústavný

súd, preto nemá dôvod zasahovať do záverov krajského súdu.“ Súd sa v celom rozsahu stotožňuje
s touto argumentáciou Ústavného súdu aj pri posudzovaní procesnej obrany žalovaného v tomto
incidenčnom konaní. Ďalej súd zdôrazňuje, že z vykonaného dokazovania má preukázané, že žalovaný
podal voči vyššie uvedenému rozhodnutiu súdu prvého stupňa v spojení s rozsudkom krajského súdu aj
podnet na mimoriadne dovolanie, pričom podľa vyjadrenia Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš v spise na

č. l. 86 tento podnet bol ako nedôvodný odložený a v zmysle písomného vyjadrenia krajskej prokuratúry
v spise na č. l. 87 dokonca aj opakovaný podnet žalovaného, ktorý žiadal preskúmať toto odloženie,
bol Generálnou prokuratúrou 12. 04. 2013 taktiež odložený bez opatrenia na podanie mimoriadneho
dovolania.
Nie je predmetom tohto incidenčného konania skúmať správnosť alebo nesprávnosť právoplatných

rozhodnutí vydaných o nárokoch medzi účastníkmi tohto konania, ale predmetom tohto konania je určiť,
či je daný právny dôvod, výška, poradie a vymáhateľnosť žalobcom uplatnenej pohľadávky v rámci
reštrukturalizačnéhokonania.Vtejtosúvislostisúdodkazujenaznenie§159ods.2O.s.p.,podľaktorého
výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o
osobnom stave je záväzný pre každého.

Z citovaného ustanovenia § 159 ods. 2 O.s.p. teda vyplýva, že vyššie uvedený právoplatný rozsudok
7Cb 48/2008-497 v spojení s rozsudkom krajského súdu je záväzný nie len pre účastníkov tohto
incidenčného konania, ale aj pre konajúci súd. Jedná sa o prejav materiálnej stránky právoplatnosti
súdneho rozhodnutia, pričom ak bolo medzi tými istými účastníkmi právoplatne rozhodnuté o povinnosti
plniť, takýto výrok rozsudku tvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k určovacej žalobe

medzi tými istými účastníkmi konania vo vzťahu k tomu istému skutku, ktorý bol už predbežne právne
kvalifikovaný v rozsudku na plnenie (viď napr. Števček, Ficová a kolektív, občiansky súdny poriadok
komentár str. 425 C. H. Beck rok 2009). Rozhodnutie, v ktorom bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi
cenu diela s príslušenstvom, t. j. s úrokmi z omeškania a s náhradou trov tohto konania, vzhľadom na
osobitný majetkový režim žalovaného, na ktorého majetok bola povolená reštrukturalizácia a vzhľadom

na popretie pohľadávky, netvorí prekážku na podanie žaloby v rámci incidenčného konania, naopak súd
na základe podanej žaloby je povinný o nároku žalobcu rozhodnúť, avšak s prihliadnutím na
§ 159 ods. 2 O.s.p., pri rozhodovaní v danej incidenčnej veci súd vychádzal z právoplatne priznaného
nároku žalobcovi v súlade so zásadou materiálnej právoplatnosti súdneho rozhodnutia a so zásadou
právnej istoty. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že už v pôvodnom konaní

bola dostatočným spôsobom preukazovaná a zdôvodnená otázka voľby rozhodného práva, otázka
právomoci slovenských súdov, ako aj otázka včasnosti, respektíve oneskoreného reklamovania vád
dodaného diela zo strany žalovaného. Vzhľadom na účinky právoplatného rozhodnutia a zásadu právnej
istoty súd preto z tohto právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Veľký Krtíš potvrdeného krajským
súdom vychádzal a mal za to, že nárok žalobcu vo vzťahu k určeniu právneho dôvodu, výšky, poradia a

vymáhateľnosti pohľadávky je daný a bol judikovaný právoplatne vydaným rozsudkom Okresného súdu
Veľký Krtíš v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica. Pri tomto závere súdu, kedy v tomto
incidenčnom konaní súd vychádzal z právoplatného rozsudku, sa nejedná o prípad, že v pôvodnom
súdnom konaní neboli riešené otázky namietané žalovaným v rámci incidenčného konania, t. j. otázka
voľby rozhodného práva a aplikácia lehoty na reklamáciu vád. Týmito otázkami sa podrobne zaoberal

rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s odvolacím rozsudkom a všetky skutočnosti, ktoré žalovaný
namietal v rámci incidenčného konania mohol uplatniť v pôvodnom konaní. Vzhľadom k tomu, že s týmito
otázkami sa súd prvého stupňa ako aj odvolací súd náležite vysporiadal, tak ako to uviedol aj Ústavný
súd vo vyššie uvedenom uznesení, súd v tomto incidenčnom konaní nevidel žiaden dôvod odchýliťsa od právoplatne priznaného nároku žalobcovi, vychádzajúc zo zásady materiálnej vykonateľnosti
právoplatného rozhodnutia a zo zásady právnej istoty.
Podľa § 124 ods. 4 Zákona č. 7/2005 Z. z., veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia

lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod,
vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva
popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.
Podľa § 124 ods. 6 Zákona č. 7/2005 Z. z. rozhodnutie súdu o určenie popretej pohľadávky je účinné voči
každému. Právoplatnosťou rozhodnutia súdu o určení pohľadávky sa popretá pohľadávka v rozsahu

určenomsúdompovažujezazistenú;vozvyšnomrozsahunemožnopohľadávkuvočidlžníkovivymáhať.
Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu
dohodnutú v zmluve alebo určenú v spôsobom určeným v zmluve.
Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa § 200 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z. z. exekučný poriadok, trovami exekúcie sú odmena exekútora,

náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Oprávnený a exekútor
majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Na základe vykonaného dokazovania súd určil, že pohľadávka žalobcu pod poradovým číslom 1 až 4
v celkovej výške 413 880,54 Eur, je čo od právneho dôvodu vzniku, poradia, výšky a vymáhateľnosti
oprávnená. Z takto určenej pohľadávky predstavuje suma 210936,10 Eur istinu, t. j. dohodnutú cenu

diela podľa 2 zmlúv uzavretých v písomnej forme medzi účastníkmi konania dňa 22. 04. 2005 a 21. 05.
2005, ktorého cena diela bola vyúčtovaná faktúrou č. 5045/2008 vo výške 210 936,10 Eur. V základnom
konaní ani v tomto konaní nebola sporná existencia tejto zmluvy, dohoda o cene, dodanie predmetu
diela, a preto žalovanému vznikol záväzok zaplatiť žalobcovi dohodnutú cenu diela, pričom v ostatnom
súd odkazuje na zdôvodnenie právoplatného rozsudku 7Cb 48/2008-497 zo dňa 18. 04. 2011. Vo

vzťahu k námietke o nedostatku voľby rozhodného slovenského práva súd odkazuje na zdôvodnenie
uvedené vyššie, pričom vo vzťahu ku námietkam žalovaného o včas uplatnených vadách opätovne súd
odkazuje v celom rozsahu na rozsudok 7Cb 48/2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská
Bystrica 41Cob 161/2011. Z vyššie uvedených dôvodov súd nemá žiaden dôvod odchýliť sa od právneho
názoru uvedeného v týchto rozhodnutiach o oneskorenom uplatnení vád, a preto z týchto rozhodnutí

aj vychádzal. Súd len zdôrazňuje, že už predmetom základného konania bolo tvrdenie žalovaného o
reklamácií vád na konci roku 2006, pričom v danom prípade sa pôvodné rozhodnutie súdu prvého stupňa
s touto skutočnosťou vysporiadalo a konštatovalo oneskorené uplatnenie vád diela a od tohto záveru ani
súd v rámci incidenčného konania nemá dôvod sa odchýliť. Ďalšou časťou výroku je určenie pohľadávky
vo výške 169 397,58 Eur ako priznané úroky z omeškania podľa § 369 Obchod. zákonníka v sadzbe

14,25% ročne z istiny 210 936,10 Eur od 18. 02. 2008 vyčíslené do 05. 10. 2013. Vyššie uvedené úroky
z omeškania na základe právoplatného rozhodnutia 7Cb 48/2008-497 vychádzajú zo splatnosti faktúry
č. 5045/2008 vystavenej dňa 09. 02. 2008, pričom základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska
platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo ku omeškaniu predstavovala
4,25% a pri jej zvýšení o 10% potom predstavuje úrok z omeškania 14,25% ročne. Súd preto určil

uvedenú pohľadávku 169 397,58 Eur ako úroky, t. j. príslušenstvo k istine, ktorá predstavuje cenu diela
priznanú vyššie uvedeným právoplatným rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš v spojení s rozsudkom
Krajského súdu Banská Bystrica. Zároveň bola určená pravosť pohľadávky vo výške 1 022,64 Eur ako
trovy odvolacieho konania priznané právoplatným rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica 41Cob
161/2011 identifikované tak, ako bolo uvedené vyššie s tým, že v danom prípade sa jedná podľa § 121

ods. 3 Občianskeho zákonníka o príslušenstvo k pohľadávke, t. j. k istine ako cene diela. Pod poradovým
č. 2 súd ďalej určil pravosť pohľadávky vo výške 25 726,34 Eur ako trovy prvostupňového konania
vyčíslené a identifikované vyššie, pričom aj v tomto prípade sa jedná o príslušenstvo k pohľadávke, t.
j. k istine - cene diela podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Pod porad. č. 3 súd určil pravosť
pohľadávky vo výške 2 797,88 Eur, ktorá suma predstavuje trovy právneho zastúpenia žalobcu v rámci

exekučného konania, pričom aj tieto trovy právneho zastúpenia predstavujú príslušenstvo k pohľadávke
podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorých špecifikácia a právny základ je uvedená vyššie s
tým, že v danom prípade v zmysle § 200 ods. 1 Exekučného poriadku má oprávnený v rámci exekučného
konaniaprávonanáhradutrovpotrebnýchnaúčelnévymáhanienároku,atovočipovinnémubezohľadu
na to, že vyššie uvedená exekúcia bola zastavená z dôvodu povolenia reštrukturalizácie. Súd ďalej pod

poradovým č. 4 určil pravosť pohľadávky vo výške 4 000,- Eur ako náhradu trov žalobcu v exekučnom
konaní z titulu vyplateného preddavku na trovy exekúcie, pričom aj táto časť pohľadávky predstavuje
príslušenstvo k pohľadávke, a to náklady spojené s jej uplatnením podľa § 121 ods. 3 Občianskeho
Zákonníka. Keďže súd má preukázané uhradenie žalobcom v rámci uvedeného exekučného konaniapreddavku na trovy exekúcie vo výške 4 000,- Eur jedná sa o jeho nevyhnutné trovy potrebné na účelné
vymáhanie nároku, pretože bez zloženia preddavku na trovy exekúcie, dôsledkom jeho nezaplatenia
by bolo zastavenie exekúcie a preto je nevyhnutné považovať reálne vyplatený preddavok za účelné

vynaložené trovy exekúcie. Na náhradu trov exekúcie potrebných na účelné vymáhanie nároku, pritom
podľa § 200 ods. 1 druhá veta Exek. poriadku má nárok popri exekútorovi aj oprávnený, pričom povinný
len za splnenia zákonných podmienok podľa tretej vety tohto ustanovenia. Pokiaľ v žalobnom petite,
ktorý súd pripustil uznesením č. k. 61 Cbi 1/2014-92 určil žalobca pohľadávku pod poradovým č. 3 a 4
ako istinu a vzhľadom k tomu, že priložil všetky nevyhnutné doklady, súd odlišne posúdil tento právny

základ a určil, že v danom prípade sa jedná o trovy exekúcie ako príslušenstvo k pohľadávke podľa
§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ďalej žiadal žalobca určiť, že právnym dôvodom vzniku
pohľadávky pod poradovým číslom 1 a 2 je rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici, keďže jednoznačne žalobca odkázal na uvedené rozhodnutia, súd
určil ako právny dôvod pohľadávky pod poradovým č. 1 a 2 cenu diela a jej príslušenstvo podľa vyššie
uvedených citovaných rozsudkov.

Pokiaľ sa vo svojom výroku domáhal žalobca určenia, že ním uplatnená pohľadávka sa považuje za
zistenú a nespornú, v tejto časti súd žalobu zamietol, pretože v prípade nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozsudku, je s touto skutočnosťou spojený zákonný dôsledok zistenia tejto pohľadávky. Znamená
to, že okamihom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku sa zo zákona považuje pohľadávka za zistenú
a preto bolo nadbytočné konštatovať tento zákonný dôsledok priamo vo výroku súdu. Takisto súd

zamietol žalobu v časti, v ktorej sa domáhal žalobca určenia, že ním prihlásená pohľadávka je
nesporná, pretože toto konštatovanie nezodpovedá skutkovému stavu, pretože pokiaľ by sa jednalo o
nespornú pohľadávku, neexistoval by ani predmet tohto konania. Pre vysporiadanie vzájomných práv
a povinností účastníkov konania je preto nevyhnutné určiť rozsudkom v jeho výroku právny dôvod,
výšku, vymáhateľnosť a oprávnenosť žalobcom prihlásenej pohľadávky s tým, že právoplatnosťou tohto

rozsudku sa takto súdom určená pohľadávka považuje zo zákona za zistenú.
Vzhľadom k tomu, že žalobca bol úspešný v konaní v rozhodujúcej časti, vznikol mu nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu podľa § 142 ods. 3 O.s.p. Žalobca si uplatnil náhradu trov tohto konania
vo výške 6 518,68 Eur ako náhradu trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej pomoci vrátane
cestovného a náhrady za stratu času. Súd v danom prípade zdôrazňuje, že žalobca vychádzal pri určení

tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci z výšky ním uplatnenej pohľadávky. Podľa názoru súdu
je však nevyhnutné aplikovať ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky č. 655/2004 Z. z., v zmysle
ktorého základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/13 výpočtového základu,
ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch alebo ju možno zistiť len s nepomernými
ťažkosťami.Súdzdôrazňuje,žepredmetomtohtokonaniaježalobaourčeniepravostipohľadávkystým,

že samotné uspokojenie navrhovateľa je v danom prípade viazané na schválenie reštrukturalizačného
plánu, a keďže predmetom konania je určovacia žaloba v rámci incidenčného konania, v danom prípade
sa jedná o nárok, ktorý nie je možný vyčísliť. Súd preto vychádzal pri určení výšky tarifnej odmeny za
jeden úklon právnej pomoci z 1/13 výpočtového základu. V tejto súvislosti súd odkazuje na rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 325/2009 ako aj napríklad na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR

spisová značka 4Obo 39/2006, v zmysle ktorých rozhodnutí v prípade incidenčných žalôb je nevyhnutné
aplikovať výšku tarifnej odmeny z 1/13 jeho výpočtového základu. 1/13 výpočtového základu v roku 2014
predstavuje sumu 61,87 Eur, za 4 úkony právnej pomoci, a to za prípravu a prevzatie zastúpenia, za
podanie žaloby, za účasť na pojednávaní dňa 25. 06. a 27. 08. 2014, preto patrí žalobcovi náhrada trov
právneho zastúpenia 4x po 61,87 Eur, pričom žalobca si uplatnil 3x režijný paušál po 8,04 Eur spolu vo

výške 24,12 Eur. Trovy právneho zastúpenia bez DPH potom predstavujú 271,6 Eur. Žalobca si ďalej
uplatnil náhradu cestovného za použitie osobného motorového vozidla pri účasti na vyššie uvedených 2
pojednávaniach 25. 06. 2014 a 27. 08. 2014, 2x po 97,08 Eur vychádzajúc z použitia motorového vozidla
na trase Nové Zámky- Banská Bystrica a späť pri dĺžke trasy 320 km, priemernej spotrebe použitého
motorového vozidla 7l na 100 km, cene pohonných hmôt 1,334 Eur a paušálnej náhrady za 1km jazdy

0,21 Eur. Súd konštatuje, že podľa opatrenia Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny č. 632/2008
Z. z. predstavuje paušálna náhrada za 1 km jazdy 0,183 Eur. Na základe vyššie uvedeného potom
vyplýva, že pri dĺžke trate 320 km, spotrebe 7 litrov na 100 km a cenne pohonných hmôt 1,334 Eur a
paušálnej náhrade 0,183 Eur za jeden km jazdy, potom predstavuje náhrada cestovného 88,44 Eur za
jednu jazdu s tým, že za účasť na dvoch pojednávaniach patrí potom žalobcovi 2x cestovné po 88,44

Eur spolu vo výške 176,88 Eur. Náhrada za stratu času pri účasti na vyššie uvedených 2 pojednávaniach
predstavuje 8 polhodín po 13,40 Eur, t. j. 2x po 107,20 Eur spolu vo výške 214,40 Eur. Spolu potom
predstavuje náhrada trov tohto konania, vrátane cestovného a náhrady za stratu času sumu 662,88Eur čo po pripočítaní 20% DPH predstavuje 795,45 Eur. Uvedenú náhradu trov právneho zastúpenia je
žalovaný povinný nahradiť na účet právneho zástupcu žalobcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p.
Keďže žalobca bol v tomto konaní oslobodený od povinnosti platiť súdny poplatok podľa § 4 ods. 2 písm.

r) Zákona č. 71/1992 Zb. v zmysle § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zb. vznikla žalovanému povinnosť
zaplatiť súdny poplatok za podanie žaloby vzhľadom k tomu, že mal úspech v konaní len v nepatrnej
časti, t. j. vznikla mu povinnosť zaplatiť celú výšku súdneho poplatku. Súd preto zaviazal žalovaného na
zaplatenie súdneho poplatku na podanie žaloby podľa § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zb. vo výške 99,50
Eur podľa položky 1 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov ako prílohy k Zákonu č. 71/1992 Zb. tak,

ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho
písomného doručenia vo vyhotovení dvojmo na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, akej veci sa týka, čo sa ním

sleduje, uvedenie rozhodnutia proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v
čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha a musí byť
podpísané a datované.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ak

ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, ak účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, ak v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
podľa zákona bol potrebný, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát, ak súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie
navrhované dôkazy, ak konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, ak súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ak súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú

tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), ak rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak si povinný nesplní dobrovoľne povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z. z..