Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 13, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/363/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112232659
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8112232659.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcov: 1. H. Q.,

bytom V., W. XX, 2. A. Q., bytom V., W. XX, obaja právne zastúpení JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou
so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovaným: 1. X. F., bytom V., V. S. O. XX, 2. Q. F., bytom V., V.
S. O. XX, obaja právne zastúpení: PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r.o., so
sídlom Prešov, Masarykova 13, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobca 1. je p o v i n n ý zaplatiť žalovaným 1. a 2. ako oprávneným spoločne a nerozdielne náhradu
trov právneho zastúpenia vo výške 135,49 € k rukám ich právneho zástupcu Advokátskej kancelárie
Palša a partneri do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Žalobca 2. je p o v i n n ý zaplatiť žalovaným 1. a 2. ako oprávneným spoločne a nerozdielne náhradu

trov právneho zastúpenia vo výške 135,49 € k rukám ich právneho zástupcu PALŠA A PARTNERI
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r.o. do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou došlou tunajšiemu súdu dňa 5.10.2012 sa žalobcovia domáhali na žalovaných určenia
vlastníckeho práva v petite bližšie špecifikovaného. Tohto určenia sa domáhali na základe vydržania s
tým, že odkazovali na rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 7C/173/2005-293 zo dňa 16.12.2008.

Žalovaní vo vyjadrení k žalobe uviedli, že so žalobou nesúhlasia a žiadajú ju zamietnuť.

Vzhľadom na to, že išlo o tzv. určovaciu žalobu musel sa súd zaoberať najprv otázkou naliehavého
právneho záujmu, najmä ak žalovaný tvrdili, že na požadovanom určení naliehavý právny záujem nie je.

Podľa § 80 písm. c) návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu

právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Určovacou žalobou
sa teda žalobca domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu
je (pozitívne určenie), alebo tu nie je (negatívne určenie). Takéhoto určenia sa však žalobca môže
domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie
žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté. Výrok súdu o určení potom ohrozenie, neistotu
alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, že by ukladalo splnenie nejakej
povinnosti. Z uvedeného teda vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tuaktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho
právneho postavenia a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Ak však k porušeniu práva
už došlo, a je teda možné žalovať na splnenie povinnosti, ktorá z porušenia vyplýva [§ 80 písm. b) OSP],

nemá preventívna ochrana poskytovaná podľa ustanovenia § 80 písm. c) OSP žiadny zmysel a význam.
Vo väčšine prípadov preto v takomto prípade nemôže mať žalobca naliehavý právny záujem na určení,
či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je.

Vzhľadom na to, že žalobcovia nie sú ako (spolu)vlastníci spornej časti pozemku vedení v katastri
nehnuteľností, svojim návrhom sa domáhajú uvedenia do súladu stavu právneho a stavu katastrálneho.

Vyhovujúci určovací rozsudok by bol podkladom na vykonanie zápisu do katastra nehnuteľností formou
záznamu, preto naliehavý právny záujem na požadovanom určení je nepochybne daný.

Čo sa týka námietky žalovaných, že naliehavý právny záujem tu nie je daný preto, že žalobcovia žalujú o
určenie podielového spoluvlastníctva a nie vydržania do bezpodielového spoluvlastníctva, súd uvádza,
že riešenie otázky, či k vydržaniu došlo jedným alebo druhým spôsobom, nie je otázkou naliehavého
právneho záujmu ale otázkou prejednania veci samej, a teda otázkou aktívnej vecnej legitimácie. Súd

teda má za to, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení je, pretože ten je daný vždy, ak by
v prípade úspechu žalobcov bol výsledkom určenia rozsudok, ktorý by bol spôsobilý zápisu do katastra
nehnuteľností.

Súd vykonal dokazovanie obsahom spisu, ako aj obsahom pripojeného spisu 7C/173/2005, z ktorého
zistil nasledujúce skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej.

Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 7C/173/05-293 právoplatným dňa 11.3.2009 zamietol žalobu
žalobcov Q. O., E. T., X. T. proti žalovaným H. Q. a A. Q. o vypratanie nehnuteľnosti definovanej
ako novovytvorená parcela č. CKN XXX/XX o výmere 73 m2, vyplývajúca z geometrického plánu
910634-5/2007, ktorý je súčasťou znaleckého posudku č. 5/2007 vypracovaného znalcom H.. B. P. vo
veci citovanej značky. V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol.

„Po zhodnotení všetkých dôkazov súd dospel k záveru, že žalovaní v 1. a 2. rade, resp. ich právni
predchodcovia nadobudli vlastnícke právo k spornej časti nehnuteľnosti vydržaním podľa § 134
Občianskeho zákonníka, pričom vydržacia doba začala plynúť na základe dobromyseľnosti právnych
predchodcov žalovaného v 1. rade, a to H. U. Q. Q., uzavretím kúpnej zmluvy v roku 1979, kedy
nadobudli časť parcely č. XXX/X v intraviláne o výmere 1200 m2 a parcely č. XXX/X od právnych

predchodcov žalobkyne v 1. rade. Stav, v akom v súčasnosti užívajú sporné nehnuteľnosti žalovaní, v
akom ju nadobudli právni predchodcovia žalovaného v 1. rade, svedčilo jednak zistenie znalca v ZP,
a to v prílohe č. 28, výsluch znalca ako aj výsluch právnych predchodcov H. Q. a Q. Q.. Skutočnosť,
že právni predchodcovia žalovaného v 1. rade odkúpili nehnuteľnosť a užívali ju v takom stave ako v
súčasnosti, bolo potvrdené výpoveďami, ktoré potvrdili, že v takom stave bola nehnuteľnosť v čase kúpy

aj oplotená, v akom sa nachádza oplotenie dnes. Vydržacia lehota mohla začať plynúť podľa platnej
právnej úpravy, a to zákona č. 131/1983 Zb. najneskôr od 1.4.1984 a končila v trvaní 10 rokov, pričom
do tejto doby je možné započítať aj dobu pred 1.4.1984, t.j. dobu od 14.11.1979 do 1.4.1984. Vydržacia
doba skončila 14.11.1989.“

V práve prebiehajúcom konaní sú odporcovia v 1. a 2. rade osobami, ktoré odkúpili nehnuteľnosť od

osôb, ktoré boli žalobcami v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 7C/173/05.

Súd sa musel predovšetkým zaoberať otázkou, či v prejednávanej veci v dôsledku toho, že bola
zamietnutá žaloba na plnenie spočívajúca v povinnosti vypratania spornej časti pozemku, nejde o
prekážku veci právoplatne rozhodnutej vo vzťahu k žalobe o určenie, keďže na strane účastníkov
konania ide o rovnaké osoby, pričom na tomto závere nemení nič, že na strane pôvodného žalobcu a

terajšieho žalovaného vystupujú právni nástupcovia.V tejto veci súd sa prikláňa k názoru veľkého senátu občianskoprávneho a obchodného kolégia NS ČR
sp. zn. 31Cdo/2740/2012, ktorý uviedol, že ak slúži spor o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je
alebo nie je, ako nutný podklad pre zmenu zápisu vecného práva k majetku v príslušnom verejnom

zozname, netvorí predchádzajúce právoplatné súdne rozhodnutie v spore o plody, úžitky a pôžitky z
takéhoto majetku alebo v spore o vypratanie takéhoto majetku prekážku veci právoplatne rozhodnutej
pre následný spor o určenie, či tu právny vzťah alebo právo k majetku je, či nie je.

Ako v predchádzajúcom konaní, tak aj v tomto konaní je pre rozhodnutie vo veci samej rozhodujúca
otázka, ktorá bola v konaní o vypratanie riešená ako otázka predbežná, a to či žalobcovia nadobudli

vlastníctvo k pozemku, ktorého vlastníctva sa domáhajú na základe vydržania.

Ústavný súd v ČR v jednom zo svojich rozhodnutí konštatoval, že pri opakovanom posudzovaní jednej
a tej istej predbežnej otázky súdom v inom konaní nemožno odhliadnuť od okolností, za ktorých
bola riešená v predchádzajúcom konaní a nemožno nebrať v úvahu legitímne očakávanie účastníka
oboch konaní, že akt štátu raz vyslovený je platný, a to vrátane riešenia predbežnej otázky podstatnej
pre vlastný výrok rozhodnutia. Pokiaľ súd, ako tomu bolo v tomto prípade, dospeje k záveru, že

tieto podmienky v zásade splnené sú, bude toto riešenie predbežnej otázky rešpektované. Súd, ktorý
jednu a tú istú predbežnú otázku novo posudzuje, musí teda brať ohľad na to, ako bola iným súdom
posudzovaná a pokiaľ sa chce od predchádzajúceho riešenia odchýliť, musí odôvodniť, prečo tak robí
(Nález Ústavného súdu ČR z 10.7.2008 sp. zn. 2 ÚS 2742/07).

Procesný súd teda konštatuje, že v tomto náleze Ústavný súd ČR správne netvrdí, že by posúdenie

predbežnej otázky nadobúdalo právoplatnosť, iba žiada, aby sa z tohto riešenia v ďalšom konaní
vychádzalo, a aby bol odklon od neho riadne odôvodnený. Vychádza pritom z legitímneho očakávania
účastníka, vychádzajúceho z dôvery v správnosť rozsudku.

RovnakozrozhodnutiaNSČRsp.zn.21Cdo/909/2003vyplýva,žemožnourobiťzáver,žeprávoplatnosť
rozhodnutia v spornom konaní sa nemôže týkať niečoho iného než toho, čo žalobca určil ako predmet

konania, pričom neodmysliteľnou súčasťou tohto vymedzenia je žalobný nárok vymedzený v tzv. petite,
ktorý súd preberá do výroku rozsudku. Správnu tézu o tom, že pri určení predmetu konania je treba
prihliadnuť i k odôvodneniu rozhodnutia, je treba chápať tak, že z odôvodnenia vyplýva, o čom bolo
rozhodované bez toho, aby niektoré časti odôvodnenia nadobúdali právoplatnosť.

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že súd pri prejednávaní terajšej veci nie je viazaný posúdením právnej

otázky tak, ako bola vyriešená ako predbežná otázka v skôr uvedenom konaní o vypratanie.

Súd sa predovšetkým musel zaoberať otázkou, či žalobcovia spornú časť nehnuteľnosti o rozmere 73
m2 vydržali za splnenia podmienok uvedených v Občianskom zákonníku. Tu súd považuje za potrebné
uviesť, že žalobcovia kúpili parcely č. XX/X a XX/X o výmere 407 m2 a 78 m2 , v rámci ktorých je
oplotená aj zabratá časť o výmere 73 m2 kúpnou zmluvou zo dňa 28.11.1998. Konanie vo veci sp.

zn. 7C/173/2005 začalo dňa 19.09.2005, teda pred uplynutím doby 10 rokov potrebných pre vydržanie.
Žalobcovia sa teda najneskôr v tomto konaní, (aj keď sami priznali, že už skôr boli zo strany žalobcov v
konaní vedenom pod sp. zn. 7C/173/2005 atakovaní s tým, že neoprávnene užívajú časť ich pozemku),
dozvedeli o tom, že pravdepodobne užívajú pozemok vo väčšej výmere, ako nadobudli kúpou, a teda
ako im patrí.

V rámci právnej argumentácie súd poukazuje na rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo/145/2003, z ktorého
vyplýva, že dobrá viera držiteľa zaniká okamžikom, keď sa zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne
museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec patrí; na tom nič nemení skutočnosť, že držiteľ
bude subjektívne naďalej v dobrej viere. Je ľahostajné, akým spôsobom bude držiteľ s takýmito
skutočnosťami zoznámený, podstatné je to, že budú takého charakteru, aby boli schopné u každého

vyvolať pochybnosti o vlastníctve veci. V danom prípade napriek tomu, že vo veci sp. zn. 7C/173/2005
došlo k zamietnutiu žaloby o vypratanie nehnuteľnosti, je zrejmé, že žalobcom 1. a 2. bolo iba potvrdené,
že došlo zo strany ich právnych predchodcov k neoprávnenému zabratiu nehnuteľností vtedajšíchžalobcov a terajších žalovaných o výmere 73 m2. Nič na tom nemení to, že uvedené nebolo uvedené
vo výroku rozsudku, ale že to bolo uvedené v jeho odôvodnení. Táto okolnosť musela bez pochyby
z objektívneho hľadiska u terajších žalobcov vzbudiť pochybnosť o tom, či spornú časť nehnuteľnosti

nadobudli zákonným spôsobom.

Súdnepopiera,žezáverzrozsudku7C/173/2005onadobudnutíspornejčastinehnuteľnostiovýmere73
m2vydržanímprávnymipredchodcamižalobcovmôžebyťsprávny,avšaktentozáverterajšímžalobcom
neprospieva. Súd znova odkazuje na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22 Cdo/2128/2005, z ktorého vyplýva,
že námietka držiteľa, že sporný pozemok vydržal už jeho právny predchodca nemôže mať kladný vplyv

na výsledok konania o určenie, že vlastníkom pozemku je držiteľ, ak právni predchodcovia na držiteľa
sporný pozemok nepreviedli (neoznačili ho v zmluve) a previedli na neho iba pozemky iné v hraniciach
a výmere danej príslušným katastrálnym operátom. Je zrejmé, že v prípade prevodu pozemkov XX/X
U. XX/X v k.ú. Š. boli z právnych predchodcov žalobcov na žalobcov prevádzané pozemky polohovo
a geometricky zobrazené na katastrálnej mape o výmere tam uvedenej. Je zrejmé, že súčasťou týchto
pozemkov nebol záber pozemku žalovaných o výmere 73 m2, preto ani prípadný záver, že tento záber

pozemku bol vydržaný právnymi predchodcami žalobcov, žalobcom neprospieva.

Je teda zrejmé, že súd dospel k záveru, že k vydržaniu spornej časti pozemku žalobcami 1. a 2. nedošlo
a zároveň to, že aj keby k tomuto vydržaniu došlo zo strany ich právnych predchodcov, nemôže byť v
prospech žalobcov.

Ďalej súd uvádza, že taktiež by nemohol vyhovieť petitu tak, ako je formulovaný s poukazom na to,

čo uviedol právny zástupca žalovaných. Súd má za to, že v prípade, ak užívali spornú časť pozemku
o výmere 73 m2 žalobcovia ako manželia spolu s parcelami, ktoré nadobudli do bezpodielového
spoluvlastníctva, tak aj sporná časť pozemku by bola nadobudnutá do bezpodielového spoluvlastníctva.
V takom prípade, aj keby boli dané podmienky vydržania, súd by nemohol žalobe vyhovieť a priznať
žalobcombezpodielovéspoluvlastníctvo,pretožebyimpriznalniečoiné,akosapetitomžalobydomáhali

(teda vlastnícke právo k celému pozemku obmedzené vlastníckym právo druhého manžela a nie iba
spoluvlastnícke právo k 1 pozemku v pomere k celku).

Pokiaľ ide o námietku žalovaných týkajúcu sa nepresnosti petitu žaloby, k tomu súd uvádza, že
žalobcovia nie sú povinní formulovať petit návrhu tak, aby bol presne v jeho znení prevzatý do výroku
rozsudku. Súdu vzhľadom na obsah spisu a vyjadrenie právneho zástupcu žalobcov bolo zrejmé, čo

požadujú, preto bolo možné vec prejednať a rozhodnúť o nej.

Pokiaľideotrovykonania,priznalichsúdvkonaníúspešnýmžalovanýmpodľa§142ods.1O.s.p.Keďže
odporcovia boli žalovaní ako bezpodieloví spoluvlastníci spornej veci, trovy konania im patria spoločne.

Trovy konania spočívajú v trovách právneho zastúpenia podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.

Pri správnom vyčíslení trov konania sa malo postupovať podľa § 13 ods.2 Vyhlášky (Základná sadzba

tarifnej odmeny sa zníži o 50%, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.) a
jeden úkon právnej služby mal mať v roku 2012 hodnotu 58,68 € + 29,34 €, teda 88,02 € a v roku 2014
hodnotu 61,86 € + 30,93 €, teda 92,79 €.

Úkony právnej služby boli

1. Prevzatie a príprava zastúpenia - 88,02 € + RP - 7,63 €,

2. Vyjadrenie k žalobe - 88,02 € + RP - 7,63 €,

3. Účasť na pojednávaní - 92,79 € + RP - 8,04 €.Trovy právneho zastúpenia tak predstavujú sumu 292,13 € + 20% DPH = 350,56 €. Vzhľadom na to,
že na strane žalovaných išlo o nerozlučné spoločenstvo (vec, ku ktorej sa žalobcovia domáhali určenia
spoluvlastníctva je v BSM žalovaných) sú z náhrady trov konania oprávnení spoločne a nerozdielne.

Vzhľadom na to, že súd je viazaný predloženým vyčíslením, nemohol u žalovaných pri priznaní náhrady
trov konania prekročiť požadovanú sumu 2 x 135,49 € = 270,98 €.

Keďže žalobcovia mali postavenie samostatných spoločníkov, pretože každý z nich sa domáhal určenia
spoluvlastníckeho práva v rozsahu 1 v pomere k celku, sú povinní hradiť trovy žalovaných každý v
rozsahu 1.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia písomne v 3 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať
náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p..

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.