Rozsudok Judgement was issued on Thursday, June 24, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoKR/11/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114200214
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6114200214.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej
veci navrhovateľa Rebschule Tschida GmbH, Krotzen 1, A-7143 Apetlon, Rakúsko, zast. Advokátska
kancelária JUDr. Ladislav Magyerka, s.r.o., M. R. Štefánika 73, 940 01 Nové Zámky, IČO: 36 857 151
proti odporcovi AGROSPOL SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Olováry - Potočok 187, 991 22 Bušince, IČO:
36 039 276, zast. advokátom JUDr. Ing. Bernard Pekár, PhD., Kukučínova č. 24, 974 01 Banská Bystrica
o určenie pravosti pohľadávky, o odvolaní odporcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica
č.k. 61Cbi 1/2014-123 zo dňa 27. augusta 2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 61Cbi 1/2014-123 zo dňa 27. augusta 2014 v
napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania za právne zastúpenie vo výške
83,89 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím určil okresný súd, že pohľadávky prihlásené navrhovateľom prihláškou zo
dňa 30.10.2013 s poradovým číslom 1-4 do reštrukturalizačného konania úpadcu - odporcu vedeného
Okresným súdom Banská Bystrica pod sp.zn. 2R 5/2013, a to pod č. 1/ - istina vo výške 210.936,10
Eur, úroky z omeškania vo výške 169. 397,58 Eur, náklady z uplatnenia vo výške 1.022,64 Eur, pod
poradovým číslom 2/ - príslušenstvo k istine vo výške 25.726,34 Eur, pod poradovým číslom 3/ - trovy

exekúcie vo výške 2.797,88 Eur a pod poradovým číslom 4/ - trovy exekúcie vo výške 4.000,- Eur sú
čo do právneho dôvodu vzniku poradia, výšky a vymáhateľnosti oprávnené. Zároveň určil, že právnym
dôvodom vzniku pohľadávky pod poradovým číslom 1/ a 2/ je cena diela a jej príslušenstvo podľa
rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 7Cb 48/2008-497 zo dňa 18.04. 2011 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41Cob 161/2011 zo dňa 11. 04.2012. Určil tiež, že právnym
dôvodom vzniku pohľadávky pod poradovým číslom 3/ a 4/ je náhrada trov navrhovateľa v exekučnom
konaní vedenom pred Okresným súdom Veľký Krtíš č.k. 4Er 354/2012 a u súdneho exekútora JUDr.

Jozefa Štoreka pod č.k. EX 1631/2012. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol. Odporcu zaviazal
na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 795,45 Eur a k náhrade súdneho poplatku vo výške
99,50 Eur na účet Okresného súdu Banská Bystrica.

Rozhodnutie odôvodnil okresný súd tým, že navrhovateľom v reštrukturalizačnom konaní uplatnená
suma prihláškou zo dňa 30.10.2013 pre pohľadávky pod por.č. 1/ až 4/ v celkovej sume 413.880,54 Eur,
ktorú správca úpadcu poprel, bola na súde uplatnená včas, a to v 30-dennej lehote podľa § 124 ods.6
zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej ZoKR).Z pripojených spisov Okresného súdu Veľký Krtíš okresný súd zistil, že v konaní 7Cb 48/2008 bol vydaný
rozsudok dňa 18.04.2011, ktorým bol odporca zaviazaný k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi 210.936,10
Eur z dôvodu neuhradenej ceny diela za dodávku a výsadbu viniča a bol zaviazaný aj na zaplatenie

14,25% úroku z omeškania ročne z tejto sumy od 18.02.2008 do zaplatenia, vrátane náhrady trov
odvolacieho konania, keďže proti rozhodnutiu okresného súdu podal odporca odvolanie a Krajský súd v
Banskej Bystrici o ňom dňa 11.04.2012rozhodol rozsudkom č.k. 41Cob 161/2011 zo dňa 11.04.2012 tak,
že rozhodnutie okresného súdu potvrdil. Z právoplatného rozhodnutia okresného súdu v uvedenej veci
vyplýva, že suma 210.936,10 Eur bola uplatnená navrhovateľom voči odporcovi na základe dvoch zmlúv

o dielo, predmetom ktorých bol záväzok navrhovateľa dodať odporcovi vinič a zabezpečiť jeho výsadbu
v rozsahu uvedenom v kúpnych zmluvách. Zmluvné strany dňa 22.04.2005 uzavreli písomne zmluvu na
dodávku viniča v špecifikácii 43000 ks Frankovka modrá, 54000 ks Zweigelt, 22000 ks Tramín červený,
22000 ks Roesler za cenu 0,7 Eur / ks a za cenu strojovej výsadby na jar 2005 0,1 Eur za výsadbu 1
ks s platobnými podmienkami 50% v januári 2006 a 50% v decembri 2006. Dňa 21.05.2005 účastníci
konania podpísali písomne ďalšiu zmluvu, v ktorej prevzal navrhovateľ záväzok dodať a zabezpečiť

pre odporcu výsadbu viniča 53000 ks Portugalské modré, 27000 ks Rulandské, 32100 ks Burgundské
modré, 21500 ks Merlot, 6000 ks Veltlínske zelené, 6000 ks Burgundské biele pri cene 0,6 Eur /ks a pri
cene strojovej výsadby 0,1 Eur / ks s platobnými podmienkami do 31.12.2005. Tieto skutočnosti medzi
účastníkmi konania neboli sporné.

Navrhovateľ svoj záväzok dodať a zabezpečiť výsadbu predmetu plnenia splnil a faktúrou č. 5045/2008

zo dňa 09.02.2008 vyfakturoval odporcovi sumu 210.936,10 Eur s platobnými podmienkami zaplatenia
ihneď. Objednanie, dodanie, výsadba a vyúčtovanie ceny medzi účastníkmi konania pred Okresným
súdom Veľký Krtíš sporné neboli. Okresný súd posúdil záväzkový vzťah ako vzťah zo zmluvy o dielo,
pričomneprihliadolnanámietkyodporcuohľadomváddodanéhodielasodôvodnením,žetietosiuplatnil
neskoro, resp. nepreukázal včasné uplatnenie vád, s čím odporca nesúhlasil.

Okresný súd prejednal vec a rozhodol o nej na základe toho, že obidvaja zástupcovia účastníkov
konania pred Okresným súdom Veľký Krtíš do zápisnice z pojednávania dňa 21.01.2009 (kópia je na čl.
36-37) zhodne potvrdili voľbu rozhodného slovenského práva na daný právny vzťah, preto okresný súd
posudzoval vec podľa Obchodného zákonníka platného na území Slovenskej republiky. Okresný súd sa
zaoberalajotázkouprávomocirozhodovaťvecpodľačl.2bod1NariadeniaRadyč.44/2001oprávomoci

a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, podľa ktorého je právomoc súdu
toho štátu, na území ktorého sa nachádza bydlisko odporcu pre prejednanie veci záväzná. Odporca
nedostatok právomoci slovenského súdu vo veci konať, ako aj nesprávnu aplikáciu rozhodného práva
počas konania pred Okresným súdom Veľký Krtíš a ani v odvolacom konaní nenamietal, preto sa
odvolací súd s takouto námietkou odporcu nemohol zaoberať.

V rámci súhrnnej prihlášky pod por.č. 2 si navrhovateľ uplatnil v reštrukturalizačnom konaní voči
odporcovi sumu 25.726,34 Eur ako náhradu trov prvostupňového konania vo veci 7Cb 48/2008, o ktorej
rozhodol Okresný súd Veľký Krtíš dňa 08.06.2012, pričom na odvolanie odporcu takto priznané trovy
prvostupňového konania potvrdil Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí č.k. 41Cob 136/2012 dňa
04.09.2013. Z pripojeného spisu 7Cb 48/2008 vyplýva, že odporca prevzal rozhodnutie krajského súdu

dňa 10.10.2013, t.j. 3 dni po zverejnení uznesenia o povolení reštrukturalizácie na majetok odporcu
podľa § 118 ods. 4 zák.č. 7/2005 Z.z., preto rozhodnutie o priznaní trov prvostupňového konania
nenadobudlo právoplatnosť, v dôsledku čoho nie je navrhovateľom uplatnená pohľadávka pohľadávkou
judikovanou. Okresný súd sa preto zaoberal oprávnenosťou navrhovateľom uplatnenej pohľadávky
trov prvostupňového konania vo výške 25.726,34 Eur, pričom zistil, že takto vypočítaná suma trov

právneho zastúpenia zodpovedajúca čiastke 12.387,44 Eur a trovám konania v sume 13.338,90 Eur,
spolu 25.726,34 Eur je vypočítaná a uplatnená navrhovateľom v správnej výške, pričom náhrada trov
súdneho konania sa považuje za príslušenstvo pohľadávky podľa § 121 ods.3 OZ.

Navrhovateľ si uplatnil v súhrnnej prihláške pod por.č. 3 pohľadávku vo výške 2.797,88 Eur, ktorá
zodpovedá trovám exekúcie na základe vyúčtovania trov právneho zastúpenia v exekúcii vedenej

exekútorJUDr.Ing.Štorekompodč.k.EX1631/2012nazákladefaktúryč.13065anazákladevyčísleniatrov exekučného konania založenom v spise na čl. 26. Z pripojeného exekučného spisu Okresný súd
Veľký Krtíš 4Er 354/2012 súd zistil, že na základe uvedených právoplatných rozhodnutí si navrhovateľ
voči odporcovi uplatnil svoj nárok v rámci exekučného konania v celkovej sume 339.027,51 Eur a po

prepočítaní jednotlivých položiek súdom tento dospel k záveru, že navrhovateľom uplatnená pohľadávka
je vypočítaná v správnej výške. V správnej výške bola uplatnená navrhovateľom súhrnnou prihláškou
pod por.č. 4 aj suma 4.000,- Eur, ktorá zodpovedá vyplateným preddavkom na trovy exekučného
konania, čo okresný súd preskúmal z pripojeného exekučného spisu EX 1631/2012, ktorú sumu
navrhovateľ exekútorovi uhradil dňa 23.07.2012.

Správca úpadcu poprel navrhovateľom prihlásenú pohľadávku z dôvodu pochybenia Okresného súdu
Veľký Krtíš a Krajského súdu Banská Bystrica pri vydaní ich právoplatných rozhodnutí, keď súdy
neprihliadli na podstatný argument odporcu o tom, že neexistuje žiadna dohoda o voľbe rozhodného
práva, pretože vyjadrenie právnych zástupcov na pojednávaní pred Okresným súdom Veľký Krtíš dňa
21.01.2009 nie je vyjadrením účastníkov konania a súd nikdy otázku voľby práva neskúmal. Odkázal na
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky Rím

I, čl. 4 ods.1 písm. a/ a b/, v zmysle ktorého sa malo na daný vzťah aplikovať rakúske právo, t.j. právo
krajiny obvyklého pobytu predajcu pri zmluve o predaji tovaru alebo právo krajiny obvyklého pobytu
poskytovateľa služieb vzhľadom k tomu, že k výslovnej a jednoznačnej dohode o voľbe slovenského
práva podľa čl. III bod 1 uvedeného Nariadenia nedošlo. Neskôr odporca argumentoval aplikáciou
Rímskeho dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z roku 1980. Namietal tiež nesprávnu

aplikáciu 2-ročnej lehoty na uplatnenie vád diela súdom, pretože podľa neho mala byť táto lehota až 5-
ročná, keďže predmetom diela zo strany navrhovateľa bolo aj vytvorenie konštrukcie vinohradov, ktoré
sa považujú za stavbu. Toto tvrdenie odporca však žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal.

V tejto súvislosti okresný súd zdôraznil, že advokáti, ktorí prejavili na pojednávaní súhlas s aplikáciou
rozhodného slovenského práva mali udelené plné moci od účastníkov konania pre celé konanie na

všetky úkony a touto skutočnosťou sa zaoberal a zdôvodňoval ju aj Okresný súd Veľký Krtíš, a to aj
v súvislosti s riešením otázky právomoci slovenského súdu konať vo veci podľa Nariadenia Brusel I,
preto tvrdenie odporcu o tom, že v pôvodnom konaní otázka voľby rozhodného práva nebola predmetom
dokazovania nepovažoval za dôvodné. Všetky odporcom namietané skutočnosti už posudzoval okresný
súd a aj krajský súd v rámci odvolacieho konania, okrem otázky rozhodného práva, pretože v odvolaní

odporcu proti prvostupňovému rozsudku v konaní 7Cb 48/2008 odporca žiadne námietky o voľbe
rozhodnéhoprávaneuviedol.Okresnýsúdpretotvrdeniaodporcuvovyjadrenípovažovallenzaúčelové,
nedôvodné a nepreukázané. Odkázal tiež na uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 94/2013-14,
ktoré sa nachádza v pripojenom spise 7Cb 48/2008 na str. 627, z ktorého vyplýva, že tie isté dôvody,
ktoré odporca vzniesol v prejednávanej veci, boli obsahom jeho sťažnosti na Ústavný súd SR, ktorá

bola pre zjavnú neopodstatnenosť jeho tvrdení odmietnutá. Rovnako bol odložený aj podnet odporcu
na mimoriadne dovolanie, ktoré podal odporca na Okresnú prokuratúru Veľký Krtíš, odloženie ktorého
preskúmala Generálna prokuratúra dňa 12.04.2013, ktorá ho taktiež odložila bez opatrenia na podanie
mimoriadneho dovolania. Vzhľadom k tomu, že predmetom incidenčného konania nie je oprávnenie
súdu skúmať správnosť alebo nesprávnosť právoplatných rozhodnutí vydaných o nárokoch medzi

účastníkmi konania, ale určiť či je alebo nie je daný právny dôvod, výška, poradie a vymáhateľnosť
navrhovateľom uplatnenej pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní, a to o to viac, že podľa § 159
ods.2 O.s.p. je výrok právoplatného rozsudku súdu záväzný pre účastníkov, ako aj pre všetky orgány,
a teda aj pre konajúci súd a tvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k určovacej žalobe
medzi tými istými účastníkmi konania a vo vzťahu k tomu istému skutku, ktorý už bol predbežne právne

kvalifikovaný v rozsudku na plnenie, dospel okresný súd na základe vykonaného dokazovania k záveru,
že už v pôvodnom konaní bola dostatočným spôsobom preukazovaná a zdôvodnená voľba rozhodného
práva, právomoc slovenského súdu vec prejednať a rozhodnúť, otázka včasnosti, resp. oneskoreného
reklamovania vád dodaného diela zo strany odporcu, preto okresný súd vychádzal z právoplatného
rozhodnutia Okresného súdu Veľký Krtíš v znení odvolacieho rozhodnutia Krajského súdu v Banskej

Bystrici, preto pohľadávku navrhovateľa pod por.č. 1/ - 4/ v celkovej výške 413.880,54 Eur posúdil čo
do právneho dôvodu, vzniku, poradia, výšky a vymáhateľnosti ako oprávnenú. Za oprávnenú považoval
aj pohľadávku navrhovateľa vo výške 169.397,58 Eur ako úroky z omeškania podľa § 369 Obch.
zák. v sadzbe 14,25% ročne z istiny 210.936,10 Eur od 18.02.2008 do 05.10.2013, ktoré vychádzajú
zo splatnosti faktúry č. 5045/2008 vystavenej dňa 09.02.2008, ktoré boli priznané právoplatným

rozhodnutím okresného súdu č.k. 7Cb 48/2008-497. Okresný súd určil aj pravosť pohľadávky vo výške1.022,64 Eur ako trovy odvolacieho konania priznané právoplatným rozsudkom Krajského súdu Banská
Bystrica 41Cob 161/2011 a aj pohľadávku vo výške 25.726,34 Eur ako trovy prvostupňového konania
prihlásené pod por.č. 2/ majúce charakter príslušenstva k pohľadávke, t.j. k istine cene diela podľa § 121

ods.3 OZ. Súd určil aj pravosť pohľadávky vo výške 2.797,88 Eur, ktorá zodpovedá trovám právneho
zastúpenia navrhovateľa v exekučnom konaní a tieto považoval za účelne vynaložené na vymáhanie
nároku voči odporcovi ako povinnému, a to bez ohľadu na to, že exekúcia bola zastavená z dôvodu
povolenia reštrukturalizácie. Súd určil aj pravosť pohľadávky vo výške 4.000,- Eur prihlásenej pod por.č.
4/ ako náhradu trov navrhovateľa v exekučnom konaní z titulu vyplateného preddavku na trovy exekúcie,

ktoré posúdil ako nevyhnutné a potrebné na účelné vymáhanie nároku, pretože bez zloženia preddavku
na trovy exekúcie by došlo z dôvodu jeho nezaplatenia k zastaveniu exekúcie. Okresný súd posúdil
odlišneprávnyzákladpohľadávkypodpor.č.3/a4/aurčil,žesajednáotrovyexekúcieakopríslušenstvo
k pohľadávke podľa § 121 ods.3 OZ a pokiaľ navrhovateľ žiadal určiť, že právnym dôvodom vzniku
pohľadávky pod por.č. 1/ a 2/ je rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Banskej Bystrici, určil súd ako právny dôvod pohľadávky pod por.č. 1/ a 2/ cenu diela a jej

príslušenstvo podľa vyššie uvedených citovaných rozsudkov.

Okresný súd zamietol návrh navrhovateľa v tej časti, v ktorej žiadal určiť, že ním uplatnená pohľadávka
sa považuje za zistenú a nespornú, pretože v prípade nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku je
s touto skutočnosťou spojený zákonný dôsledok zistenia tejto pohľadávky, čo znamená, že okamihom
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku sa zo zákona považuje pohľadávka za zistenú, preto by bolo

takéto rozhodovanie nadbytočné. Okresný súd zamietol návrh navrhovateľa aj v tej časti, v ktorej
sa domáhal určenia, že ním prihlásená pohľadávka je nesporná, pretože pokiaľ by sa jednalo o
nespornú pohľadávku, neexistoval by predmet tohto konania. Z tohto dôvodu bolo preto nevyhnutné
pre vysporiadanie vzájomných práv a povinností účastníkov konania určiť rozsudkom v jeho výroku
právny dôvod, výšku, vymáhateľnosť a oprávnenosť navrhovateľom prihlásenej pohľadávky s tým, že

právoplatnosťou tohto rozsudku sa takto určená pohľadávka súdom považuje zo zákona za zistenú. O
trovách konania rozhodol s poukazom na § 142 ods.3 O.s.p. tak, že priznal plnú náhradu trov konania
navrhovateľovi, avšak v inej výške, než si uplatnil, pretože pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval
§ 11 ods.1 písm.a/ vyhl.č. 655/2004 Z.z., podľa ktorého základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon
právnejslužbyje1/13výpočtovéhozákladu,keďžesajednáonárok,ktorýniejemožnévyčísliť.Náhradu

trov konania v celom rozsahu priznal navrhovateľovi z dôvodu, že jeho neúspech v konaní bol len v
nepatrnej časti. Keďže bol navrhovateľ oslobodený od povinnosti platiť súdny poplatok za návrh podľa
§ 4 ods.2 písm.r/ zák.č. 71/1992 Zb., určil v zmysle § 2 ods.2 cit. zák. povinnosť zaplatiť súdny poplatok
za podanie žaloby na účet súdu odporcovi.

S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil odporca a podal proti nemu v celom rozsahu odvolanie.

Nesúhlasil s argumentáciou okresného súdu k voľbe rozhodného práva, pretože k žiadnej dohode o
voľbe rozhodného práva medzi účastníkmi ústne ani písomne nedošlo. Vyjadrenia právnych zástupcov
účastníkov konania nemôžu suplovať voľbu rozhodného práva medzi zmluvnými stranami, ak na takýto
úkon nebol právny zástupca odporcu nikdy splnomocnený. Štatutárny zástupca odporcu na prvom
pojednávaní,naktorommalodôjsťkdohodeovoľberozhodnéhoprávanebolprítomný.Právnyzástupca

je len procesne splnomocneným zástupcom strany v spore, preto nemá právo robiť za klienta žiadne
hmotnoprávne úkony a ani vyjadrovať sa k voľbe rozhodného práva. Zotrval preto na svojom tvrdení,
že podľa čl. 4 ods.1 a 2 Rímskeho dohovoru, ako aj § 10 ods.1 a 2 písm.a/ zák.č. 97/1963 Zb. o
medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, keďže v zmluvnom vzťahu vystupujú zmluvné strany
s rozličnými miestami sídla a keď navrhovateľ je právnickou osobou so sídlom v Rakúsku a odporca je

právnickou osobou na území Slovenskej republiky, je rozhodným právom podľa názoru odporcu právo
rakúske,ktorémalokresnýsúdvprejednávanejveciaplikovať.Správcakonkurznejpodstatypretopoprel
pohľadávky navrhovateľa správne.

Zotrval na svojom tvrdení, že na základe zmluvy nemal navrhovateľ pre odporcu vykonať len dodávku a
výsadbu sadeníc viniča, ale tak ako to vyplynulo zo svedeckých výpovedí mu poskytnúť aj poradenskú

činnosť pri pestovaní viniča. Zmluva o dielo tak nebola ukončená zasadením sadeníc viniča, ale mala
pokračovať až do doby spracovania minimálne prvej úrody zo sadeníc dodaných navrhovateľom, čo
potvrdil aj štatutárny zástupca navrhovateľa a až vtedy bolo dielo podľa jeho názoru riadne ukončené a
odporcovi vzniklo právo reklamovať vady diela bezodkladne potom, ako sa o nich dozvedel. Nesúhlasilpreto s tým, že by bol vady diela reklamoval neskoro. Navyše sa o chorobe viniča, výskyt ktorej bol
v sadeniciach dodaných navrhovateľom preukázaný a ktorý sa začína prejavovať až od druhého roka
po výsadbe dozvedel zo znaleckého posudku, čo potvrdila aj svedecká výpoveď Ing. Gašpara Vaneka,

pričom na potvrdenie tejto choroby je potrebné vykonať špecializovaný toxikologický test. Výpadky v
raste a vývoji sadeníc bolo preto možné zistiť len v druhom a treťom roku výsadby. Navrhovateľ nikdy
odporcu neupozornil na možnosť výskytu takejto choroby sadeníc a neodporúčal mu ani vykonať testy,
ktoré by túto chorobu mohli v rannom štádiu odhaliť. Bol toho názoru, že navrhovateľ mohol ako odborník
rozpoznať, že sadenice sú napadnuté hubovitým ochorením najskôr v roku 2007, kedy bol objednaný

aj znalecký posudok u Ing. Vaneka. Nesúhlasil s tvrdením navrhovateľa, že sa s týmto znaleckým
posudkom oboznámil až počas konania pred Okresným súdom Veľký Krtíš, pretože ho už mal skôr, čo
potvrdil Ing. Knežovič. Svedčia o tom aj e-maily, ktoré zaslal odporca navrhovateľovi, v ktorých odporca
označil choroby viniča, preto považoval reklamáciu diela za riadnu a včasnú. Postup okresného súdu
považoval za nesprávny aj pri vykonávaní dôkazov, pretože napriek množstvu dôkazov týkajúcich sa
sporu, ktoré odporca predložil súdu tieto nevzal do úvahy a ani ich nevyhodnotil, preto rozhodnutie

okresného súdu považoval za neodôvodnené. Bol toho názoru, že okresný súd neúplne zistil skutkový
stav a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, v dôsledku čoho navrhol,
aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zmenil a návrh navrhovateľa zamietol, prípadne zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal mu právo na náhradu trov konania.

K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý považoval rozhodnutie okresného súdu za vecne

správne a navrhol ho v celom rozsahu potvrdiť. Zároveň si uplatnil aj právo na náhradu trov odvolacieho
konania, výšku ktorých vypočítal v sume 1.509,52 Eur. Vo vyjadrení poukázal na tú skutočnosť, že súd
prvého stupňa správne určil oprávnenosť pohľadávok navrhovateľa prihlásených do reštrukturalizácie
odporcu pod por. č. 1/ - 4/ a správne určil aj právny dôvod vzniku pohľadávok pod por.č. 3/ a 4/, pričom
vychádzal z právoplatných rozhodnutí Okresného súdu Veľký Krtíš a z exekučných spisov, v ktorých sú

navrhovateľom uplatnené exekučné trovy vyčíslené a preskúmateľné. Nesúhlasil s tvrdením odporcu o
tom, že rozhodným právom by malo byť právo rakúske, pretože niekoľkokrát a niekoľkými rozhodnutiami
bolo potvrdené, že rozhodným právom v prejednávanej veci je právo slovenské, na ktorom sa účastníci
sporu dohodli. Ak spochybňuje odporca takéto dojednanie, spochybňuje aj rozhodnutie súdov a aj
rozhodnutie Ústavného súdu SR, pričom takáto dohoda o voľbe slovenského právneho poriadku ako

rozhodného práva jednoznačne vyplýva zo zápisnice z pojednávania ešte zo dňa 21.01.2009. Po celú
dobu vykonávania dokazovania nikdy odporca túto skutočnosť nenamietal a ani mu nevadilo, že sa koná
podľa slovenského právneho poriadku, a nie podľa právneho poriadku rakúskeho. Podľa jeho názoru
preto súdy správne určili, že rozhodným právom je slovenský právny poriadok.

Odmietol tiež tvrdenie odporcu, že predmetom zmluvy o dielo bola aj poradenská činnosť pri pestovaní

viniča, predmetom diela bola iba dodávka sadeníc viniča, ktoré navrhovateľ dodal a odporca ich cenu
nezaplatil, pričom posledná splátka mala byť v decembri 2006. Z jeho konania preto vyplýva, že nemal
v úmysle za vykonané dielo zaplatiť. Ak malo dielo vady, bol povinný tieto včas a riadne reklamovať tak,
ako to vyplýva z § 562 ods.2 písm.a/ Obch. zák., najneskôr však do 2 rokov od vykonania diela podľa §
562 ods.2 písm.c/ Obch. zák., ktorú povinnosť nesplnil. Právne relevantným spôsobom si ani neuplatnil

voči navrhovateľovi konkrétny nárok z vadného plnenia a o možných vadách sa prvýkrát zmienil až dňa
04.04.2008 potom, ako ho navrhovateľ vyzval k úhrade faktúry pokusom o zmier pred podaním žaloby.

Pokiaľ ide o vady diela, a teda Petriho chorobu na sadeniciach, poukázal navrhovateľ na výpoveď
svedka Ing. Knezoviča, ktorý uviedol, že prvé príznaky sa prejavili už na jeseň roku 2005, kedy už mohol
odporca vady diela reklamovať, čo nespravil. Dielo bolo vykonané navrhovateľom dňa 27.05.2005, preto

lehota na oznámenie vád uplynula odporcovi dňa 27.05.2007. Do dnešného dňa nie je navrhovateľovi
známy rozsah vád a ani výška škody spôsobená vadami. O tom, že dielo malo mať vady sa dozvedel
navrhovateľ až z posudku Ing. Vaneka počas konania pred Okresným súdom Veľký Krtíš, avšak k odberu
vzoriek týmto znalcom navrhovateľ prizvaný nebol, preto nevie posúdiť, či a aké vzorky znalec skúmal
a či sa týkali tých sadeníc viniča, ktoré dodal práve navrhovateľ.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods.2 O.s.p., pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonanéprvostupňovým súdom. Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods.2 a §
156 ods.1 a 3 O.s.p., čo bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici, pričom
dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že na majetok odporcu bola uznesením Okresného súdu
BanskáBystrica2R5/2013-153zodňa01.10.2013,zverejnenýmvObchodnomvestníkuč.OV193/2013
dňa 07.10.2013 povolená reštrukturalizácia, účinky ktorej s poukazom na § 199 ods.9 zák.č. 7/2005 Z.z.
okonkurzeareštrukturalizácii(ďalejZoKR)nastali nasledujúcideňpozverejnení,t.j.kudňu08.10.2013.

Navrhovateľ si do reštrukturalizačného konania prihlásil súhrnnou prihláškou dňa 30.10.2013
pohľadávku v celkovej výške 413.880,54 Eur, ktorú správca úpadcu poprel z dôvodu, že pri vydaní

právoplatných rozhodnutí, na základe ktorých si navrhovateľ uplatnil do reštrukturalizácie nimi priznané
pohľadávky došlo k pochybeniu Okresného súdu Veľký Krtíš, ako aj Krajského súdu Banská Bystrica, a
to z toho dôvodu, že v konaní vedenom pred Okresným súdom Veľký Krtíš č.k. 7Cb 48/2008 prejednal
a rozhodol okresný súd pohľadávku navrhovateľa voči úpadcovi podľa slovenského právneho poriadku
napriek tomu, že medzi nimi neexistovala dohoda o voľbe rozhodného práva. Právomoc slovenského

súdukonaťvoveciodvodilsúdzodd.1,čl.2bod1NariadeniaRadyč.44/2001oprávomociaouznávaní
avýkonerozsudkovvobčianskychaobchodnýchveciachpodľabydliskaodporcu.Nadôvodochpopretia
pohľadávky prihlásenej navrhovateľom do reštrukturalizačného konania trval odporca aj v podanom
odvolaní a tvrdil, že v konaní vedenom Okresným súdom Veľký Krtíš pod č.k. 7C 48/2008 nedošlo dňa
21.01.2009 k žiadnej dohode o voľbe rozhodného práva, pretože pojednávania sa zúčastnili len právni

zástupcovia, ktorí takéto oprávnenie na uzavretie dohody o rozhodnom práve nemali, preto okresný
súd voľbu rozhodného práva pri prejednaní a rozhodovaní tejto veci neskúmal. Podľa jeho názoru
sa s poukazom na Nariadenie Brusel I a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 593/2008 o
rozhodnom práve pre zmluvné záväzky Rím I malo postupovať podľa čl. 4 ods.1 písm.a/ a b/ a na
prejednávanú vec sa malo aplikovať rakúske právo, t.j. právo krajiny obvyklého pobytu predajcu pri

zmluve o predaji tovaru alebo právo krajiny obvyklého pobytu poskytovateľa služieb. Neskôr právny
zástupca odporcu zmenil právnu argumentáciu a poukázal na Rímsky dohovor o rozhodnom práve pre
zmluvné záväzky z roku 1980.

Z obsahu spisu 7Cb 48/2008, ako aj z rozhodnutia vydaného v tejto veci dňa 18.04.2011, ktoré bolo
potvrdené aj rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 41Cob 161/2011 dňa 11.04.2012

vyplýva, že v ňom si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi právo na zaplatenie sumy 210.936,10 Eur ako
cenudielazadodávkuavýsadbuviniča,úrokyzomeškaniavsume169.397,58Eur,naktorébolodporca
zaviazaný, v dôsledku čoho sa stalo rozhodnutie okresného súdu v spojení s rozhodnutím odvolacieho
súdu právoplatné a vykonateľné. Rozhodnutím odvolacieho súdu boli priznané navrhovateľovi aj trovy
odvolacieho konania vo výške 1.022,64 Eur. K dodaniu a výsadbe viniča došlo medzi navrhovateľom a

odporcom na základe písomnej Zmluvy zo dňa 22.04.2005, v ktorej bol predmet presne špecifikovaný
a následne uzavreli ďalšiu Zmluvu dňa 21.05.2005 o dodávke a zabezpečení výsadby viniča, ktorej
predmet bol tiež presne špecifikovaný. Faktúru za navrhovateľom dodané plnenie č. 5045/2008 zo
dňa 9.02.2008 na sumu 210.936,10 Eur odporca nezaplatil, preto okresný súd odporcu zaviazal
na zaplatenie sumy 210.936,10 Eur a 14,25% úroku z omeškania z tejto sumy od 18.02.2008 do

zaplatenia. Okresný súd vychádzal pri prejednaní veci zo súhlasného vyjadrenia obidvoch zástupcov
účastníkov konania zaprotokolovaného v zápisnici z pojednávania zo dňa 21.01.2009, ktorí potvrdili
voľbu rozhodného slovenského práva na daný právny vzťah, preto okresný súd pri rozhodovaní tejto veci
nemal o aplikácii slovenského práva žiadne pochybnosti. Žiaden z účastníkov ani v priebehu konania
túto skutočnosť nerozporovali. Okresný súd sa zaoberal aj otázkou právomoci slovenského súdu konať

o veci, a to z toho dôvodu, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi navrhovateľom a odporcom je
vzťahom s medzinárodným prvkom, ktorým sú rôzne sídla účastníkov zmluvy v členských štátoch
Európskejúnie,pretoprávomocslovenskéhosúduvecprejednaťodvodilzodd.1,čl.2,bod1Nariadenia
Brusel I. z titulu, že na území Slovenskej republiky sa nachádza bydlisko odporcu, čo odporca v konaní
nenamietal. Námietky nesprávnej aplikácie práva Slovenskej republiky, ako aj neskúmanie právomoci

súdu Slovenskej republiky konať o návrhu navrhovateľa neriešil ani odvolací súd vo svojom rozhodnutí
č.k. 41Cob 161/2011, ktorý je pripojený a ktorým bolo rozhodnutie okresného súdu potvrdené ako vecne
správne. Na základe uvedeného rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš a rozsudku Krajského súdu
BanskáBystricaakoprávoplatnýchavykonateľnýchtitulovsinavrhovateľpodpor.č.1uplatnilvprihláškeneuhradenú cenu diela, vypočítaný úrok z omeškania za obdobie od 18.02.2008 do 05.10.2013, t.j. ku
dňu predchádzajúcemu povolenia reštrukturalizácie na odporcu a sumu 1.022,64 Eur ako trovy, ktoré
vznikli v odvolacom konaní.

Okresný súd Veľký Krtíš sa vo vyššie uvedenej veci zaoberal aj námietkou odporcu o vadnosti diela
vykonaného navrhovateľom, s ktorým sa vysporiadal okresný súd tak, že odporca neuplatnil včas
vady, čo namietol aj navrhovateľ, preto na jeho tvrdenia ohľadom vadnosti a reklamácie navrhovateľom
poskytnutého plnenia neprihliadol. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp.zn. IÚS 94/2013-14, ktoré je
pripojené v spise 7Cb 48/2008 na str. 627 vyplýva, že ústavná sťažnosť, ktorú podal v prejednávanej

veci odporca na Ústavný súd SR bola pre zjavnú neopodstatnenosť odmietnutá, pričom v ods.21 tohto
uznesenia (str. 7) Ústavný súd SR konštatoval, že ako súd prvého, tak aj druhého stupňa sa ústavne
konformnýmspôsobomvysporiadalisprávnouotázkourozhodnéhopráva,pretokporušeniuzákladných
práv odporcu ako sťažovateľa nedošlo. Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie
uznesenia Ústavného súdu SR. Podľa vyjadrenia Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš založeného v spise
na čl. 86 podal odporca aj podnet na mimoriadne dovolanie, ktorý bol ako nedôvodný odložený, rovnako

ako bol odložený aj opakovaný podnet odporcu, ktorým žiadal preskúmať odloženie jeho podnet na
mimoriadne dovolanie okresnou prokuratúrou, keďže Generálna prokuratúra SR dňa 12.04.2013 bez
opatrenia na podanie mimoriadneho dovolania podnet odporcu odložila.

Pohľadávka uplatnená navrhovateľom pod por.č. 2 sa týka príslušenstva k istine vo výške 25.726,34
Eur, zodpovedajúceho náhrade trov prvostupňového konania vo veci 7Cb 48/2008, o ktorých rozhodol

Okresný súd Veľký Krtíš dňa 08.06.2012 a ktoré boli rozhodnutím odvolacieho súdu zo dňa 04.09.2013
spolu s istinou a príslušenstvom potvrdené rozhodnutím zo dňa 04.09.2013. Keďže rozhodnutie
odvolacieho súdu prevzal odporca až dňa 10.10.2013, t.j. 3 dni po zverejnení uznesenia o povolení
reštrukturalizácie na jeho majetok. Keďže došlo zo zákona k prerušeniu tohto konania ku dňu
08.10.2013, nestala sa navrhovateľom uplatnená pohľadávka na náhradu trov prvostupňového konania

vo výške 25.726,34 Eur právoplatne judikovanou pohľadávkou, v dôsledku čoho ju okresný súd čo
do základu a výšky preskúmal. Dospel k záveru, že právnemu zástupcovi navrhovateľa bola súdom
priznaná odmena v súlade s vyhl.č. 655/2004 Z.z. vo výške 12.387,44 Eur. Správne mu bola priznaná
aj náhrada súdneho poplatku vo výške 12.763,99 Eur, náklady za preklad listín vo výške 324,91 Eur a
zaplatený preddavok na znalecké dokazovanie vo výške 250,- Eur, čo vyplýva aj z pripojeného spisu

7Cb 48/2008. Trovy konania v celkovej sume 13.338,90 Eur posúdil súd podľa § 121 ods.3 OZ ako
príslušenstvo pohľadávky.

Navrhovateľ si v súhrnnej prihláške pod por.č. 3 uplatnil pohľadávku vo výške 2.797,88 Eur ako
trovy exekúcie v exekučnom konaní EX 1631/2012 za 5 úkonov právnej pomoci, pričom aj tieto trovy
predstavujú príslušenstvo k prihlásenej pohľadávke podľa § 121 ods.3 OZ k istine, ktorá predstavuje

cenu diela, čo preskúmal aj podľa exekučného spisu Okresného súdu Veľký Krtíš 4Er 354/2012. Ako
poslednú pohľadávku si prihlásil prihláškou pod por.č. 4 sumu 4.000,- Eur za vyplatené preddavky na
trovy exekučného konania, na ktoré bol vyzvaný exekútorom a ktoré mu zaplatil dňa 23.07.2012.

Po podrobnom preskúmaní veci okresný súd dospel k záveru, že pohľadávka navrhovateľa pod por.č. 1
až 4 v celkovej výške 413.880,54 Eur je čo do právneho dôvodu vzniku, poradia, výšky a vymáhateľnosti

oprávnená v časti nároku týkajúceho sa úrokov z omeškania vo výške 169.397,58 Eur, ktoré boli
priznané podľa § 369 Obch. zák. v sadzbe 14,25% ročne z dlžnej sumy a vyčíslené od 18.02.2008
do 05.10.2013 určil okresný súd ako príslušenstvo k istine predstavujúce cenu diela priznanú vyššie
uvedeným právoplatným rozsudkom okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu ako súdu
odvolacieho, preto okrem istiny, úrokov a nákladov vzniknutých navrhovateľovi v súvislosti s uplatnením

práva vo výške 1.022,64 Eur a pre pohľadávku pod por.č. 2 označenú ako príslušenstvo k istine vo výške
25.726,34 Eur určil okresný súd okrem oprávnenosti ich právny dôvod vzniku, cenu diela a príslušenstvo
podľa rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 7Cb 48/2008 zo dňa 18.04.2011 a rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici č.k. 41Cob 161/2011 zo dňa 11.04.2012. Ako právny dôvod vzniku pohľadávky
pod por.č. 3 a 4 určil exekučné konanie, ktoré bolo vedené pred Okresným súdom Veľký Krtíš pod č.k.

4Er 354/2012 a u súdneho exekútora JUDr. Jozefa Štoreka pod č.k. EX 1631/2012. Podľa posúdenia
okresného súdu sa jednalo o trovy exekúcie ako príslušenstvo k pohľadávke podľa § 121 ods.3 OZ včasti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal určenia, že ním uplatnená pohľadávka sa považuje za zistenú a
nespornú okresný súd jeho návrh zamietol, pretože v prípade nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia
v prejednávanej veci zákonný dôsledok zistenia pohľadávky nastane právoplatnosťou tohto rozhodnutia.

Nevyhovel ani návrhu navrhovateľa v tej časti, aby určil, že ním prihlásená pohľadávka je nesporná,
pretože ak by sa jednalo o nespornú pohľadávku, nebol by dôvod podávať určovaciu žalobu na súd.
Právoplatnosťou rozhodnutia v prejednávanej veci sa zo zákona považuje súdom určená pohľadávka
za zistenú.

Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ak účastníci

nezvolia rozhodujúce právo, ich záväzkové vzťahy sa spravujú právnym poriadkom, použitie ktorého
zodpovedá rozumnému usporiadaniu daného vzťahu.

Podľa ods. 2, písm. a) cit. ust. vzhľadom na to, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak, sa spravidla
spravujú kúpne zmluvy a zmluvy o diele právom miesta, kde je sídlo (bydlisko) predávajúceho alebo
zhotoviteľa diela v čase uzavretia zmluvy.

Podľa čl. 3, bod 1 Nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní

právomoc na začatie konkurzných konaní majú súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza
centrum hlavných záujmov dlžníka. Pri obchodných spoločnostiach a u právnických osôb sa v prípade
neprítomnosti dôkazu o opaku za centrum hlavných záujmov považuje miesto, kde majú svoje
registrované sídlo.

Podľa čl. 4, bod 1 cit. Nariadenia, ak v tomto nariadení nie je stanovené inak, konkurzné konania a ich

účinky sa riadia právom členského štátu, na území ktorého sa toto konanie začne; tento štát sa ďalej
označuje ako "štát, v ktorom sa konanie začne."

Podľa § 124 ods.4 zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej ZoKR) v znení ku dňu
08.10.2013 veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok
žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku,

zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v
žalobe sa veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

Podľa ods.6 cit. ust. rozhodnutie súdu o určení popretej pohľadávky je účinné voči každému.
Právoplatnosťou rozhodnutia súdu o určení pohľadávky sa popretá pohľadávka v rozsahu určenom
súdom považuje za zistenú; vo zvyšnom rozsahu nemožno pohľadávku voči dlžníkovi vymáhať.

Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd správne zistil skutkový stav a vec
právne správne posúdil, keď vyhovel incidenčnej žalobe podanej navrhovateľom v reštrukturalizačnom
konaní na určenie právneho dôvodu vzniku, poradia, výšky a vymáhateľnosti pohľadávok, ktoré si
prihlásil do reštrukturalizácie povolenej na majetok dlžníka. Správne určil aj právny dôvod vzniku
pohľadávky uplatnenej navrhovateľom pôvodne v konaní pred Okresným súdom Veľký Krtíš titulom ceny

diela vrátane úroku z omeškania, ktorého výšku stanovil okresný súd v súlade s § 369 ods.1 Obch.
zák. v sadzbe 14,25% ročne z istiny 210.936,10 Eur od 18.02.2008 do 05.10.2013, keď vychádzal zo
základnej úrokovej sadzby NBS platnej v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k
omeškaniu stanovenej vo výške 4,25%, čo pri jej zvýšení o 10% zodpovedá výške úroku 14,25% ročne.
Navrhovateľ si prihlásil pohľadávky do reštrukturalizácie na základe právoplatných a vykonateľných

rozhodnutí okresného súdu v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu tak, ako to správne okresný súd
v konaní zistil. Správne zistil aj tú skutočnosť, že odporca bol povinný na základe zmluvy, ktorú uzavrel s
navrhovateľom zaplatiť za ním dodané dielo cenu, na ktorej sa dohodol, čo bolo predmetom rozsiahleho
dokazovania v konaní pred Okresným súdom Veľký Krtíš vedenom pod č.k. 7Cb 48/2008.

Vo vzťahu k námietke odporcu o nedostatku dohody o voľbe rozhodného slovenského práva, ako aj

ohľadom jeho argumentácie o včas uplatnených vadách správne odkázal okresný súd v prejednávanejveci na rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš 7Cb 48/2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
Banská Bystrica č.k. 41Cob 161/2011, právny názor ktorých bol pre okresný súd v prejednávanej veci
záväzný, preto nemal žiaden dôvod sa od nich odchýliť. Námietku o tom, že slovenské právo, podľa

ktorého okresný súd rozhodoval nie je v prejednávanej veci platne dohodnutým rozhodným právom
vzniesol odporca až v exekučnom konaní tak, ako to tvrdil navrhovateľ, pričom počas celého konania na
súde prvého, ale ani druhého stupňa týmto tvrdením neargumentoval. Okresný súd nemal preto žiaden
relevantný dôvod neaplikovať na prejednávanú vec slovenský právny poriadok, keď proti jeho aplikácii
a proti dohode účastníkmi splnomocnených právnych zástupcov vykonanej pred okresným súdom pred

začatím prvého pojednávania žiaden z účastníkov nenamietal. Tvrdenia odporcu v prejednávanej veci
o tom, že sa Okresný súd Veľký Krtíš pri rozhodovaní o nároku navrhovateľa na zaplatenie istiny
210.936,10 Eur s prísl. nevysporiadal s otázkou voľby rozhodného práva a právomocou vo veci konať
nie je preto pravdivé.

Účastníci konania, ako aj okresný súd boli zhodného názoru v tom, že prejednávaná vec je tzv. vecou
s európskym medzinárodným prvkom, preto je pri posudzovaní medzinárodnej právomoci slovenských

súdov na prejednanie a rozhodnutie incidenčnej žaloby, ako aj na aplikáciu rozhodného práva podstatné
poukázaťajnavýkladčánkov3a4NariadeniaRady(ES)okonkurznomkonaníč.1346/2000,ktorémajú
prednosť pred aplikáciou § 10 ods.1 a 2 písm.a/ zák.č. 97/1963 Zb.o medzinárodnom práve súkromnom
a procesnom, ktorý sa ako vnútroštátny právny predpis použije len vtedy, ak daný vzťah neupravujú
priamo použiteľné predpisy Európskej únie, medzi ktoré pre konkurzné, ako aj reštrukturalizačné

konanie, vrátane konaní incidenčných patrí najmä Nariadenie o konkurznom konaní.

Okresný súd postupoval správne, keď vychádzal pri prejednaní tejto veci z dohody účastníkov
zmluvného vzťahu o voľbe rozhodného práva, ktorá má prednosť pred inými spôsobmi jeho určenia.
Je však dôležité poukázať aj na čl. 4 Nariadenia o konkurznom konaní, ktorý je vyjadrením obsahu
bodu 23 jeho Preambuly, keďže Nariadenie o konkurznom konaní stanovuje v oblasti svojej pôsobnosti

jednotné pravidlá pre kolízne normy jednotlivých štátov, ktoré nahrádzajú predpisy medzinárodného
práva súkromného, ktoré v nich platia. Z čl. 4 Nariadenia o konkurznom konaní, ktorý upravuje kolíznu
problematiku z hmotnoprávneho hľadiska a určuje, ktoré hmotné právo je výlučne rozhodné pre dané
konkurzné, či reštrukturalizačné konanie a v rámci neho prebiehajúce incidenčné konania preto vyplýva,
že pokiaľ nie je stanovené inak, mali by byť v konkurznom, ale aj reštrukturalizačnom konaní použité

právne predpisy štátu, ktorý tieto konania začal (lex concursus).

Keďže reštrukturalizačné konanie, v rámci ktorého prebieha incidenčné konanie o pravosť pohľadávky
bolo začaté v Slovenskej republike, riadia sa pravidlá týkajúce sa incidenčného konania, vrátane
procesných pravidiel, ktoré určujú, že ide o incidenčný spor, na prejednanie kterého je príslušný
konkurzný, resp. reštrukturalizačný súd, slovenským právom (lex concursus). Lex concursus určuje

procesné, ale aj hmotnoprávne účinky konkurzného, resp. reštrukturalizačného konania na osoby a
právne vzťahy a upravuje podmienky pre jeho začatie, vedenie a skončenie. (Výklad pojmu začatie
konkurzného konania podal Súdny dvor EÚ v rozsudku zo dňa 2. mája 2006 v prípade Eurofood IFSC
Ltd., C-341/04). Aj keby nebola uzavretá dohoda o voľbe rozhodného práva, bolo by pre preto pre
prejednanie incidenčnej žaloby rozhodným právom právo Slovenskej republiky.

Odvolací súd neprihliadol ani na argumenty odporcu o tom, že sa okresný, ako aj krajský súd
nevysporiadali s jeho námietkou týkajúcou sa ním tvrdenej včasnej reklamácie vád navrhovateľom
dodaného plnenia, pretože tak, ako to v konaní pred súdom prvého stupňa vyšlo najavo, bol odporca
povinný zaplatiť za vykonané dielo navrhovateľovi cenu diela v troch splátkach, a to k 31.12.2005, k
januáru 2006 a k decembru 2006, čo doteraz nesplnil. Pokiaľ odporca neoznámil navrhovateľovi vady

diela bez zbytočného odkladu tak, ako to pre neho vyplývalo z § 562 ods.2 písm.a/ Obch.zák. najneskôr
do dvoch rokov od vykonania diela podľa § 562 ods.2 písm.c/ Obch. zák. právne relevantným spôsobom,
a to napriek tomu, že o Petriho chorobe na viniči, prvé príznaky ktorej sa prejavili už na jeseň roku
2005 vedel minimálne od tohto obdobia a ani ich nereklamoval, domáhanie sa práv zo zodpovednosti
za vadné plnenie po uplynutí zákonom stanovenej 2-ročnej lehote už možné nie je, čo navrhovateľ v

súdnom konaní namietol.Odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že predmetom incidenčného konania je len určiť, či je daný
ten právny dôvod veriteľom uplatneného nároku v reštrukturalizácii, aký uviedol v prihláške, či je správne
požadovaná výška, poradie a vymáhateľnosť navrhovateľom uplatnenej pohľadávky, a nie preskúmavať

vecnú správnosť právoplatných rozhodnutí súdov, ktorými už bola navrhovateľovi pohľadávka voči
odporcovi raz priznaná, a to aj preto, že ich výrokmi sú viazaní nielen všetci účastníci, ale aj všetky
orgány tak, ako to vyplýva z § 159 ods.2 O.s.p.. Výrok právoplatných rozhodnutí, ktorými sa rozhodlo
medzi tými istými účastníkmi o povinnosti odporcu plniť síce tvorí z hľadiska materiálnej vykonateľnosti
súdneho rozhodnutia vo vzťahu k určovacej žalobe medzi tými istými účastníkmi konania a vo vzťahu

k tomu istému predmetu, ktorý už bol predbežne právne kvalifikovaný v rozsudku na plnenie prekážku
právoplatne rozhodnutej veci, avšak rozhodnutie, v ktorom bol odporca zaviazaný k povinnosti zaplatiť
navrhovateľovi cenu diela s príslušenstvom nie je prekážkou na podanie žaloby v rámci incidenčného
konania a súd pri rozhodovaní o nároku uplatnenom navrhovateľom v reštrukturalizácii s prihliadnutím
na § 159 ods.2 O.s.p. z neho vychádza.

Záver okresného súdu, že je daná mezinárodná právomoc, ako aj miestna a vecná príslušnosť

slovenských súdov pre prejednanie a rozhodnutie incidenčnej žaloby a že je na prejednávanú vec
potrebné aplikovať právo Slovenskej republiky je vo výsledku vecne správny a odvolanie, a to ani z
ostatných, odporcom uvádzaných dôvodov nie je opodstatnené.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v odvolaním napadnutej časti
podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že aj keď odporca podal odvolanie proti všetkým výrokovým
vetámrozhodnutiaokresnéhosúdu,preskúmalrozhodnutielenvčastiprvej,druhej,tretej,piatejašiestej
výrokovej vety, keďže štvrtou výrokovou vetou, ktorou bol návrh navrhovateľa čiastočne zamietnutý
nemohla byť odporcovi na jeho právach spôsobená žiadna ujma.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods.1 a § 142 ods.1 O.s.p. tak, že ich

náhradu priznal navrhovateľovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. Aj keď si navrhovateľ uplatnil
za vyjadrenie k odvolaniu odmenu za jeden úkon právnej pomoci vo výške 1.509,52 Eur, pričom pri
určenítarifnejodmenyvychádzalzvýškynímuplatnenejpohľadávky,odvolacísúd,atoajsprihliadnutím
na ustálenú judikatúru súdov Slovenskej republiky priznal navrhovateľovi právo na odmenu podľa § 11
ods.1 písm.a/ vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov len vo výške 1/13 výpočtového

základu, pretože predmetom incidenčnej žaloby je určenie pravosti pohľadávky, a nie určenie výšky
peňažného nároku, keďže predmet tohto konania nie je možné vyjadriť hodnotou veci a ani práva v
peniazoch. ( Uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS 534/2011-8 zo dňa13. decembra 2011) Odmena pre
právneho zástupcu za vyjadrenie k odvolaniu odporcu doručené súdu dňa 03.11.2014 zodpovedá sume
61,87 Eur, režijný paušál je v sume 8,04 Eur a s pripočítaním 20% DPH z týchto súm je celková odmena

vo výške 83,89 Eur, a to v súlade s § 11 ods.1, § 13a ods.1, písm.c), § 16 ods.3 a § 18 ods.3 cit. vyhl.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.