Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 13, 2012

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13Er/595/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4208212684
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vincent XXXSzabó
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2012:4208212684.3

Uznesenie

Okresný súd Komárno v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792
752, so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava, proti povinnému: nebohý Z. Z., nar. XX.X.XXXX, naposledy
bytom M. XX/XX, V. M., zomr. XX.X.XXXX, v konaní zastúpený opatrovníčkou Mgr. Janou Barancovou,
vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Nové Zámky, o zaplatenie pohľadávky vo výške 6.307,51
Eur s príslušenstvom, a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr. Patrícia Baďuru, Exekútorský úrad so sídlom
Bratislava, Viedenská cesta 5, pod sp.zn. 13Er/595/2008 (EX 496/08) v y h l a s u j eza n e p
r í p u s t n ú .

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

Súd oprávnenému u k l a d á p o v i n n o s ť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške
166,- Eur do 5 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 27.8.2008 domáhal voči povinnému vykonania
exekúcienazaplatenie6.307,51Eurspríslušenstvom,atrovexekúcie.Návrhnavykonanieexekúciebol
súdnemuexekútorovidoručenýdňa26.9.2008.Tunajšísúdvydaldňa3.10.2008poverenienavykonanie
exekúcie pod č. 5401*029999 pre súdneho exekútora JUDr. Patrícia Baďuru (EX 496/2008).

Dňa 6.2.2012 bol na tunajší súd doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie nakoľko
vykonaným šetrením bolo zistené, že povinný dňa XX.X.XXXX zomrel. Na základe tejto skutočnosti

dal súdny exekútor podnet exekučnému súdu na zastavenie exekúcie z dôvodu neodstrániteľnej vady
konania spočívajúcej v strate spôsobilosti účastníctva tohto konania u osoby povinnej v spojitosti s
ustanovením § 57 ods. 1. písm. h) Exekučného poriadku, t.j. že majetok osoby povinnej nestačí ani na
úhradu trov exekúcie.

Dedičské konanie po povinnom bolo uznesením Okresného súdu Komárno č.k. 10D/18/2011 (Dnot
265/2011) zo dňa 3.1.2012 zastavené pre nemajetnosť poručiteľa, ktorý zomrel bez zanechania

hnuteľného a nehnuteľného majetku.

Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú
účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o
trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.Podľa § 20 O.s.p. každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v
tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.

Predpokladom občiansko-procesnej spôsobilosti účastníka (spôsobilosti samostatne, osobne či

prostredníctvom zástupcu, vykonávať procesné práva a plniť procesné povinnosti) podľa ustanovenia
§ 20 Občianskeho súdneho poriadku je občiansko-procesná subjektivita upravená v § 19 Občianskeho
súdneho poriadku.

Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a
povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Citované ustanovenie § 19 Občianskeho súdneho poriadku upravuje jednu z hlavných procesných

podmienok, a to občiansko-procesnú subjektivitu účastníkov, t.j. spôsobilosť byť účastníkom
občianskeho procesu. Jej predpokladom je hmotnoprávna subjektivita vo význame spôsobilosti mať
právaapovinnostipodľahmotnéhopráva.Občianskyzákonníkriešiotázkuprávnejsubjektivityfyzických
osôb v § 7.

Podľa § 7 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti

vzniká narodením.

Podľa § 7 ods. 2 prvej vety Občianskeho zákonníka smrťou táto spôsobilosť zanikne.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti a z
nej aj vyplývajúca spôsobilosť fyzickej osoby byť účastníkom konania, zanikajú smrťou. Na základe toho,
povinný stratil procesnú subjektivitu aj procesnú spôsobilosť a nemôže ďalej vystupovať v exekučnom

konaní ako jeho účastník.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Keďže povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, ako aj spôsobilosť vykonávať procesné práva
a plniť procesné povinnosti, ide o dôvod, pre ktorý nemožno v exekúcii voči nemu pokračovať.

Dôležitejším dôvodom na zastavenie exekúcie ako nemajetnosť povinného je strata procesnej
subjektivity povinného, preto súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 druhej vety Exekučného poriadku oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov
potrebných na účelné vymáhanie nároku.Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

S poukazom na skutočnosť, že zo strany súdneho exekútora bola konštatovaná nemajetnosť povinného,

dospel súd k záveru, že pri rozhodovaní o trovách exekúcie je potrebné postupovať podľa § 203 ods. 2
Exekučného poriadku, a to aj napriek úmrtiu povinného. Hoci k strate procesnej subjektivity povinného
došlo skôr, ako bola zistená jeho nemajetnosť v dedičskom konaní, pri rozhodovaní o trovách exekúcie
je treba vychádzať práve zo skutočnosti, že majetok povinného - poručiteľa nestačil ani na úhradu trov
exekúcie.

Rozhodnutie o trovách exekúcie nie je nevyhnutne viazané na konkrétny dôvod zastavenia exekúcie.

Dôvod, pre ktorý sa exekúcia zastavuje môže skôr indikovať, akým spôsobom bude rozhodnuté aj
o trovách exekúcie. To znamená, že použitie ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku pri
rozhodovaní o trovách exekúcie neznamená, že exekúcia musí byť zastavená výhradne podľa § 57 ods.
1 písm. h) Exekučného poriadku.

Preto v danom prípade, napriek tomu, že exekúcia bola vyhlásená za neprípustnú a zastavená podľa

§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, kvôli strate procesnej subjektivity povinného, je zrejmé, že
nemajetnosť povinného „nastala“ skôr ako došlo k strate jeho procesnej subjektivity.

Podstatnejším dôvodom na rozhodnutie o zastavení exekúcie ako nemajetnosť povinného (t.j. zákonný
dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1. písm. h) Exekučného poriadku) je síce smrť povinného
a s tým spojená strata jeho procesnej subjektivity (teda zákonný dôvod na zastavenie exekúcie podľa §

57 ods. 1. písm. g) Exekučného poriadku), avšak práve skutočnosť, že v dedičskom konaní po povinnom
bola zistená jeho nemajetnosť odôvodňuje použitie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku pri rozhodovaní
o trovách exekúcie.

Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie pozostávajúce z odmeny a náhrady hotových výdavkov sumou
166,- Eur.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, ak
je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho
exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej
činnosti najmenej 33,19 eura.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej

činnosti je 3,32 eura.

Podľa§15ods.1vyhláškyMSSRč.288/1995Z.z.paušálnousumousaodmeňujútietoúkonyexekučnej
činnosti:

a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,

b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,

c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,

d) doručenie exekučného príkazu,

e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,

f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,

g) každé zisťovanie bydliska povinného,h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,

i) každé zisťovanie účtu povinného,

j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Súdny exekútor si titulom paušálnej odmeny za úkony exekučnej činnosti vyúčtoval sumu 119,50 Eur
nasledovne:

- žiadosť o vydanie poverenia = 3,32 Eur,

- lustrácie prostredníctvom internetu za účelom zistenia bydliska a majetku povinného - (5 x 3,32 Eur)
= 16,60 Eur,

- upovedomenie o začatí exekúcie = 3,32 Eur

- upovedomenie o začatí exekúcie zrážkami zo mzdy = 3,32 Eur,

- príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy = 3,32 Eur,

- upovedomenie o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu = 3,32 Eur,

- žiadosti o poskytnutie súčinnosti pri zisťovaní bydliska, platiteľa mzdy a majetku povinného - (24 x 3,32
Eur) = 79,68 Eur,

- exekučný príkaz prikázaním pohľadávky z účtu - (2 x 3,32 Eur) = 6,64 Eur.

Súd po preskúmaní vyčíslenej odmeny zistil, že súdny exekútor si ju vyúčtoval v súlade s citovaným
ustanovením § 14 vyhlášky, preto mu ju súd v plnej výške priznal.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada
hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada

zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

V zmysle § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky si vyčíslil súdny exekútor hotové výdavky titulom poštovného
v sume 18,83 Eur. Keďže suma hotových výdavkov bola vyčíslená v súlade s citovaným ustanovením
vyhlášky, súd priznal súdnemu exekútorovi titulom náhrady hotových výdavkov požadovanú sumu 18,83
Eur.

Celková priznaná odmena súdneho exekútora spolu s náhradou hotových výdavkov činí 138,33 Eur,
a po započítaní 20 % DPH z uvedenej sumy vo výške 27,67 Eur predstavujú trovy exekúcie celkovo
sumu 166,- Eur.

Vzhľadom na vyššie uvedené, súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 166,- Eur a ich
náhradou zaviazal oprávneného tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde. V
odvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3)uviesť,protiktorémurozhodnutiusmeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno

odôvodniť len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.