Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 16, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/884/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114209349
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5114209349.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobcu: BECK
FINANC, s.r.o., so sídlom Rožňavská 1, 831 04 Bratislava, IČO: 35 830 522, právne zastúpeného
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA DVORECKÝ A BOHUNICKÝ, s.r.o., so sídlom Lermontovova 18, 811 05
Bratislava, proti žalovanej: Q. E., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XX, v konaní o zaplatenie 166,40 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 8C/114/2014-28 zo dňa
21. júla 2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žilina rozsudkom č.k. 8C/114/2014-28 zo dňa 21.07.2014 zamietol žalobu žalobcu o
zaplatenie 166,40 Eur s príslušenstvom. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca podanou žalobou sa domáhal žalovanej sumy s
príslušenstvom na tom skutkovom a právnom základe, že dňa 27.06.2007 uzatvoril so žalovanou
Nájomnú zmluvu s následnou kúpou prenajatej veci č. 17005891 (ďalej len „predmetná zmluva“) za
objednaný a riadne prevzatý tovar, za ktorý mala žalovaná zaplatiť 176,36 Eur. Žalovaná sa zaviazala
zaplatiť prvú splátku vo výške 66,39 Eur a zvyšnú časť v 6 mesačných splátkach splácať vo výške 16,70
Eur počnúc 27.07.2007. No žalovaná dňa 27.06.2007 uhradila 9,96 Eur a zvyšnú sumu vo výške 166,40

Eur neuhradila. Podľa čl. II b. 8 Zmluvy sa žalobca domáha aj zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % denne
do zaplatenia, ako aj zákonného úroku z omeškania z jednotlivých splátok.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním mal preukázané, že dňa 27.06.2007 uzatvoril žalobca
so žalovanou Nájomnú zmluvu s následnou kúpou prenajatej veci č. 17005891, ktorej predmetom bol
tovar - hrniec, porcelánová bábika a taška spolu (s uvedenou cenou 7.990,00 Sk a uvedenou zľavou
3.000,00 Sk) v cene 4.990,00 Sk (165,66 Eur), ktorý mala žalovaná zaplatiť zálohou vo výške 300,00
Sk (9,96 Eur) na mieste, mimoriadnou splátkou vo výške 2.000,0 Sk (66,39 Eur) do 7 dní, pričom
zostatok ceny 2.690,00 Sk s finančným navýšením 323,00 Sk (cena celkom 5.313,00 Sk, zostávajúca

cena „nájomného“ 3.013,00 Sk) mala žalovaná splatiť v ďalších 6 splátkach jednotlivo vo výške 502,00
Sk (16,66 Eur). Podľa čl. III ods. 1 predmetnej zmluvy (čl. II b. 8 neexistuje) pre prípad omeškania s
platením nájomného alebo jeho časti mal prenajímateľ právo na zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne
do zaplatenia.Súd prvého stupňa žalobu zamietol s poukazom na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. účinného od
01.05.2014, keď prihliadol na charakter premlčaného práva podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka
aj bez námietky premlčania zo strany žalovanej. Poukázal na to, že právo žalobcu spočívalo v práve

na zaplatenie sumy z predmetnej „nájomnej zmluvy s následnou kúpou prenajatej veci“ podľa skutkovej
koncepcie žalobu ako podnikajúceho dodávateľa vystupujúceho voči nepodnikajúcej žalovanej ako
spotrebiteľke. Tohto práva sa bolo možné domáhať v celom rozsahu po splatnosti poslednej takto
dojednanej splátky 28.12.2007, pravidelná premlčacia doba uplynula dňa 28.12.2010, teda v čase
začatia tohto konania podaním žaloby na súde, ktorá bola podaná 14.03.2014, už bolo právo žalobcu

premlčané. Zároveň súd prvého stupňa poznamenal, že si je vedomý skutočnosti, že ust. § 5b zákona
č. 250/2007 Z. z. nadobudlo účinnosť 01.05.2014, teda nemohlo byť dôvodom akejkoľvek úpravy
predchádzajúcehosprávaniažalobcu,ktorývpredchádzajúcomobdobímalprávouplatniťsipohľadávku
na súde s nádejou na úspech vo veci samej. Súd prvého stupňa si je zároveň vedomý, že uvedené
ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. nemá zakotvené prechodné ustanovenie (prechodné ustanovenie
k úpravám účinným od 01.05.2014 sa zaoberá výhradne iným ustanovením zákona - § 5a). Lenže

obsah citovaného ust. § 5b je materiálnou ochranou spotrebiteľov zo zákona, ktorý má kombinovanú
povahu, hmotnoprávnu v zmysle oslabenia práva veriteľa pre prípad uplynutia premlčacej doby a
zároveň procesnoprávnu povahu, ktorá v pravidelnom prípade spočíva v realizácii práva účastníka
podať námietku premlčania a tento postup upravuje činnosť súdu tak, že mu bráni priznať premlčané
právo. Po zakotvení tohto ustanovenia do nášho právneho poriadku za účelom materiálnej ochrany

spotrebiteľov sú v tomto zmysle spotrebitelia chránení nielen vo vzťahu k hmotným právam viažucim sa
na hmotnoprávny vzťah, do ktorého ako spotrebitelia vstúpili, ale aj vo vzťahu k ich procesnoprávnym
právam, ktoré ako pasívnejší účastníci právneho vzťahu využívajú spravidla v obmedzenej miere, t.j.
procesne, je podľa názoru prvostupňového súdu možné postupovať s predpokladom, ako by spotrebiteľ
námietku premlčania podal. Na základe takto posúdenej povahy uvedeného ustanovenia súd prvého

stupňa sa priklonil k uplatneniu tohto ustanovenia na prejednávaný spor a toto sa stalo prekážkou
priznania práva žalobcu, a preto súd žalobu zamietol. Aj keď konštatovanie premlčaného práva je
systematicky prednostné pred akýmkoľvek ďalším meritórnym odôvodnením súdneho rozhodnutia,
súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že na prejednávaný spor je na mieste zodpovedne aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka o prejave vôle a zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa,

v rámci ktorých je možné ustáliť podľa § 7, § 8 zákona č. 250/2007 Z. z., že išlo o predaj na
prezentačnej akcii, teda v prostredí, ktoré vytvára priestorové a časové obmedzenia pri rozhodovaní sa
spotrebiteľa o samotnej transakcii. Preto podľa názoru prvostupňového súdu nie je spravodlivé prejav
vôle spotrebiteľa hodnotiť ako uzatvorenie dvoch zmlúv - nájomnej a kúpnej popri sebe, ale vzhľadom
na charakter nadobudnúť vlastníctvo k predmetu zmluvy iba ako uzatvorenej kúpnej zmluvy s výhradou

vlastníctva podľa ust. § 601 Občianskeho zákonníka. Navyše podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka ide o spor spotrebiteľského charakteru na základe zmluvy predloženej zo strany žalobcu ako
podnikajúceho dodávateľa žalovanej ako nepodnikajúcej spotrebiteľke. V tejto súvislosti sú predmetom
materiálneho prieskumu zmluvné podmienky z hľadiska ich prijateľnosti, podľa názoru prvostupňového
súdu prednostne, konkrétne zmluvná pokuta, ktorá podľa skutkovej koncepcie žalobcu mala narastať

v čase. Osobitne, pokiaľ došlo k odloženej platbe, ide o formu poskytnutia spotrebiteľského úveru
podľa zákona č. 258/2001 Z. z. účinného do 10.06.2010, u ktorého je veriteľom zakotvený náklad
úveru spočívajúci k navýšeniu povinnosti dlžníka nad rámec pôvodnej ceny tovaru, ktorá bola dlžníkovi
oznámená ako hlavná náležitosť zmluvy, okrem iného s povinnosťou veriteľa riadne informovať o ročnej
percentuálnej miere nákladov takéhoto úveru. Súd prvého stupňa zároveň konštatoval, že žalovaná

nepodala písomnú reklamáciu podľa ust. § 619 a nasl. Občianskeho zákonníka.

O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní uviedol, že
súd v rozsudku zamietol uplatnenie právneho nároku žalobcu, pričom po odôvodnení odkazoval na
schválený právny predpis zákon č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo

poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových
priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom poukázal na čl. VIII ods. 12
uvedeného zákona, ktorý novelizuje zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
č. 372/1990 Zb.. Uvedené ustanovenie do tohto zákona vkladá § 5b, no podľa odvolateľa predmetné
konanie je súdnym konaním, na ktoré sa nemôže vzťahovať uvedené novelizujúce ustanovenie, pretože

spätná účinnosť právnych noriem je prípustná iba v prípadoch, kedy zákon takú spätnú účinnosťpredpokladá. Preto podľa odvolateľa ust. § 5b nemôže mať žiadnu hmotnoprávnu povahu, nakoľko
neupravuje právny inštitút premlčania, podmienky jeho vzniku a ani jeho právne účinky. § 5b má
výlučne procesnoprávnu povahu, nakoľko iba upravuje postup súdu pri explicitne určených prípadoch

premlčania. Navrhol preto napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu
na ďalšie konanie.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ust.
§ 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a podľa

ust. § 156 ods. 3 O.s.p. vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust.
§ 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

Odvolací súd si osvojil skutkové zistenia okresného súdu, oboznámil sa s obsahom spisu, všetkými
podaniami predloženými účastníkmi konania a po preskúmaní dospel k rovnakému právnemu záveru
ako súd prvého stupňa. Stotožnil sa s jeho dôkazmi uvedenými v rozhodnutí a jeho rozhodnutie za
daných okolností považoval za správne a na tieto dôvody odvolací súd odkazuje. Okresný súd venoval

náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodujúcich skutočností a mal spoľahlivé a dostatočné poklady
pre správne rozhodnutie vo veci, keď rozhodol na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a
rozsudok je odôvodnený v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., ktoré odôvodnenie je presvedčivé a je z
neho dostatočne zrejmé, na základe akých preukázaných dôkazov okresný súd vo veci rozhodol a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Odvolací súd sa preto v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými

a právnymi závermi okresného súdu, v ktorých nezistil pochybenie, a preto rozsudok okresného súdu
potvrdil.

Odvolateľ v odvolacom konaní nebol úspešný, a preto mu postupom podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení
s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. nepatrí právo na náhradu trov odvolacieho konania, úspešná bola žalovaná,
ktorej v súvislosti s odvolacím konaním trovy nevznikli, preto bolo rozhodnuté, že sa žalovanej náhrada

trov odvolacieho konania nepriznáva.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.