Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 17, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/37/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115202429
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5115202429.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci

navrhovateľa: Friendly Finance Slovakia s.r.o., so sídlom Hlavná 104, Košice, IČO: 47 243 368, právne
zast. Mgr. Henrich Schindler, advokát, Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, proti odporcovi: C. H.F., X..
XX.XX.XXXX, L. G. N. XXX, Ž., o zaplatenie 327,21 Eur prísl.,

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 262,21 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,25 % ročne zo sumy 262,21 Eur od 15.04.2014 do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobný návrh vo zvyšnej časti zamieta.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo
výške 11,70 Eur a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 39,95 Eur na účet právneho zástupcu

navrhovateľa v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 22.01.2015, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa
02.02.2015, domáhal voči odporcovi uloženia povinnosti na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 327,21 Eur
spolu s úrokmi z omeškania a náhrady trov konania. Uplatnený nárok navrhovateľ odôvodnil tým, že
právny predchodca navrhovateľa s odporcom uzavrel Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského
úveru a zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Odporca neplnil riadne povinnosti, na ktoré sa
zaviazal.

Následne súd nariadil v danej veci ústne pojednávanie na deň 17.04.2015, na ktoré bol predvolaný

navrhovateľ, jeho právny zástupca a odporca. Všetci boli predvolaní riadne a včas. Na pojednávanie sa
nedostavil nikto, preto súd vec prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu
a odporcu v zmysle § 101 ods.2 O.s.p.

Súd v zmysle § 122 a nasl. O.s.p. vykonal dokazovanie, a to prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria
obsah spisového materiálu, a to predovšetkým zmluvu o o poskytnutí spotrebiteľského úveru.

Z predloženej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 14.03.2014 mal súd preukázané, že
danú zmluvu uzavrel navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník dňa 14.03.2014, predmetom ktorej
bolo poskytnutie úveru. Výška úveru bola 200,- Eur, s odplatou cena úveru 262,21 Eur, s jednorázovýmčerpaním so splatením do 14.04.2014. Celkové náklady úveru tak činia sumu 62,21 Eur. V zmluve bola
uvedená aj RPMN.

Podľa § 261 ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na

povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Zmluvný vzťah sa spravuje aj ustanoveniami zák.č. 266/2005 Z.z. (zákon o ochrane spotrebiteľa pri
finančných službách na diaľku) a zák.č. 129/2010 Z.z., ktorým sú stanovené náležitosti zmluvy.

Súd poukazuje na to, že vzhľadom na právnu úpravu v čase uzavretia predmetnej zmluvy na tento

typ zmluvy sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), a je nutné aplikovať
aj smernicu č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V súvislosti s
implementáciou smernice č. 93/13/EHS treba dôsledne odlišovať problematiku a inštitút ochrany
spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek zmluvný vzťah, ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a
dodávateľom, od osobitného druhu spotrebiteľskej zmluvy. V každom prípade uzavierania zmlúv treba

chrániť spotrebiteľa, ktorého ochranu zabezpečuje jednak úprava spotrebiteľskej zmluvy a jednak aj
ostatná práva úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku a v ďalších zákonoch. Ochrana spotrebiteľa
sa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov, bez ohľadu na to, či uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa
Občianskeho zákonníka alebo iného predpisu.

To však nevylučuje, aby sa navrhovateľ domáhal svojich práv, pokiaľ boli spotrebiteľom - odporcami

porušené.

Ochrana spotrebiteľa totiž neznamená, že spotrebiteľ môže porušovať dohodnuté povinnosti a neplatiť
za poskytnuté služby.

Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje

uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.Nazákladeuvedenýchskutočnostísúdmázato,žeúčastnícikonaniaplatneuzavrelipredmetnúzmluvu,
ktorú súd zároveň posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu.

Navrhovateľ tvrdil poskytnutie úveru a jeho nesplatenie odporcom.

Odporca bol v konaní nečinný.

Navrhovateľ okrem sumy pozostávajúcej z poskytnutého úveru a odplaty za poskytnutý úver, požadoval
aj sumu 65,- Eur ako náhradu skutočne vynaložených nákladov v zmysle čl. IV bod 5 Rámcovej zmluvy,
ktorej uzatvorenie mal súd preukázané.

Podľa čl. IV., bod 5 Rámcovej zmluvy v prípade omeškania s úhradou je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi
skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o súvisiace personálne

náklady, náklady na prevádzku kancelárie, na písomné výzvy,... Náklady sú vyrátané - spracovanie
a urgencia pri omeškaní s úhradou vrátane vypracovania prvej upomienky 15,- Eur, spracovanie a
urgencia pri omeškaní s úhradou vrátane vypracovania druhej upomienky 10,- Eur, spracovanie a
urgencia pri omeškaní s úhradou vrátane vypracovania tretej upomienky 10,- Eur, spracovanie a
urgencia pri omeškaní s úhradou vrátane vypracovania štvrtej upomienky 30,- Eur.

Navrhovateľ predložil súdu - upomienku zo dňa 21.04.2014, 28.04.2014, 05.05.2014, 12.05.2014. (l.č.
10-13)

Súd jednak poukazuje na krátke časové odstupy medzi jednotlivými upomienkami a zároveň poukazuje
na to, že navrhovateľ nepreukázal ich doručenie. Teda nepreukázal, či skutočne boli upomienky
realizované.

Je nepostačujúce iba predložiť upomienky v písomnej forme bez preukázania, či skutočne boli
navrhovateľom odoslané, doručované.

Taktiež nie je zrejmý ani výpočet danej sumy 85,- Eur vzhľadom na počet upomienok s poukazom na
zmluvné dojednania.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ nepreukázal opodstatnenosť sumy 65,- Eur, súd mu túto sumu

nepriznal. Súd nemal preukázané, že odporcovi boli skutočne zaslané upomienky.

Keďže navrhovateľ nepreukázal uplatnený nárok v danej časti, súd žalobný návrh v tej časti zamietol,
a to v časti sumy 65,- Eur.

Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby, je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré
sa opiera jeho právo alebo iný nárok. Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich

z hľadiska veci samej. Žalovaný ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré
vo svojej podstate znamenajú alebo znamenali, že právo (nárok) žalobcu nevzniklo, zaniklo, zmenilo
sa, prípadne je tu iná prekážka pre jeho súdne uplatnenie. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre
bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany. Neunesenie bremena
tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu toho účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia

o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania
obsiahnutého v právnej norme.

Dôkazné bremeno súvisí s dôkaznou povinnosťou, ktoré platné právo upravuje v § 120 ods.1 O.s.p.

Podľa § 120 ods.1 veta prvá O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená unesenie dôkazného bremena. Procesná strana môže splniť

dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že to nevedie k preukázaniu jej tvrdení, resp. splní ju
bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno neuniesla. Dôsledkom neunesenia dôkazného
bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkaznébremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, keďže neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také
dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti.

Dôkazné bremeno síce postihuje účastníka konania, ale obsah tohto procesného bremena má aj ďalší

význam, ktorý sa spája s tým, že napriek všetkým vo veci vykonaným dôkazom skutkový stav zostane
neobjasnený. Neobjasnené skutkové okolnosti sa považujú za nedokázané.

V zmysle § 153 ods.1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich
pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Súddospelkzáveru,ženavrhovateľnepreukázalopodstatnenosťuplatnenéhonárokuvovýške65,-Eur.

Je nepostačujúce iba preukázanie upomienok v listinnej podobe. Z toho dôvodu súd žalobný návrh v
tej časti zamietol.

Navrhovateľ si uplatnil aj úroky z omeškania zo sumy 262,21 Eur od 15.04.2014.

Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods.1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 3 ods.2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ak sa počas trvania omeškania zmení základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z
omeškaniajeo7percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

Vzhľadom na to, že odporca si svoju povinnosť zaplatiť dlžnú sumu nesplnil, dostal sa do omeškania ako
dlžník s platením svojho peňažného záväzku. Týmto vzniklo navrhovateľovi právo na úroky z omeškania.
Súd preto uznal úroky vo výške v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. z priznaných súm od
nasledujúceho dňa po splatnosti úveru. Výšku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky
platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu súd osobitne nedokazoval v zmysle § 121

O.s.p.

Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné
ustanovenia súd vyhovel návrhu v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Výrok o trovách konania sa opiera o § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech

len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov právo.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,

ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.Vzhľadom na to, že v časti súd žalobnému návrhu navrhovateľa vyhovel a v časti tento zamietol, bol
úspech navrhovateľa len čiastočný. Pri percentuálnom vyjadrení úspechu navrhovateľa, čo predstavuje
podiel medzi tým, čo bolo zo strany súdu navrhovateľovi priznané a tým, čoho sa domáhal (276,08 eur :

344,52 eur - pre potreby stanovenia rozsahu uplatneného a priznaného nároku súd vyčíslil priznanú
istinu s úrokmi z omeškania a žiadanú istinu s úrokmi z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku, t.j.
k 17.04.2015), predstavuje úspech navrhovateľa 80%, jeho neúspech teda predstavuje 20% a čistý
úspech navrhovateľa je 60% (80-60), teda navrhovateľ má voči v konaní neúspešnému účastníkovi
- odporcovi právo na náhradu uplatnených trov konania v rozsahu 60%. V danej veci súd nezistil

žiadne dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré by navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi o návrhu
navrhovateľa o zaplatenie sumy 262,21 eur s príslušenstvom nepriznal náhradu trov konania voči
neúspešnému účastníkom, t.j. odporcovi.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Navrhovateľ si v návrhu uplatnil v návrhu na začatie konania náhradu trov konania - trov právneho
zastúpenia vo výške 66,58 eur za 2 úkony právnej služby a náhradu súdneho poplatku za návrh v sume
19,50 eur.

V zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, súd preskúmal navrhovateľom uplatnené právo na náhradu trov konania a priznal mu titulom
trov konania - titulom súdneho poplatku za návrh na začatie konania sumu 11,70 eur (podľa pomeru
čistého úspechu v konaní, t.j. 60% zo sumy 19,50 eur) a titulom trov právneho zastúpenia sumu 39,95
eur (t.j. 60% zo sumy 66,58 eur podľa pomeru čistého úspechu navrhovateľa v danej veci) a to za úkony

právnej služby:

1/ za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia v sume 24,90 eur podľa § 10 ods. 1, § 13a
ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 8,39 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl.,

2/ za úkon právnej služby - podanie návrhu v sume 24,90 eur podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c)
cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 8,39 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Na základe uvedeného odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi titulom súdneho poplatku za návrh
sumu 11,70 eur a titulom trov právneho zastúpenia sumu 39,95 eur, na účet právneho zástupcu
navrhovateľa v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz

neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods.1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len
vtedy, ak

sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia
súdu,

mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci samej,

odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

ichúčastníkkonaniabezsvojejvinynemoholoznačiťalebopredložiťdorozhodnutiasúduprvéhostupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods.2 O.s.p. ustanovenie § 205a ods.1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).