Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 23, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/80/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112226371
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2112226371.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: Ředitelství silnic a dálnic ČR, Na Pankráci 545/56,
Praha, Česká republika, IČO: 65 993 390, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava,
proti žalovanému: F. A., nar. XX.XX.XXXX, I. XXX, zastúpený advokátom JUDr. Alexandrom Florišom,
Paulínska 24, Trnava o zaplatenie 23,14 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Trnava č.k. 7Cb/166/2012-97 zo dňa 15.04.2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdzuje.

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p. zastavil konanie po tom, ako mu bolo doručené späťvzatie
návrhu, ktorý úkon žalobca odôvodnil vznesenou námietkou premlčania žalovaným. Súčasne žalobca
žiadal o náhrade trov konania rozhodnúť tak, že žiadnemu z účastníkov súd právo na náhradu trov

konania neprizná. Návrh rozhodnutia o trovách konania odôvodnil žalobca poukazom na žalobcom
vznesenú námietku premlčania s tým, že jeho nárok je žalovateľný a legitímny, bol podaný dôvodne
a predmetná pohľadávka v celom rozsahu existuje. Súd ju ale nemôže priznať iba pre námietku
premlčania vznesenú žalovaným z čoho vyplýva, že zavinenie na späťvzatí nemožno pričítať žiadnemu
z účastníkov a preto má súd rozhodnúť podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania poukázal na znenie ust. § 146 ods. 2 veta
prvá O.s.p., podľa ktorého uložil žalobcovi povinnosť uhradiť žalovanému náhradu trov konania vo výške

87,87 eur na účet právneho zástupcu žalovaného do troch dní po právoplatnosti rozhodnutia a uviedol,
že prípade zastavenia konania pre späťvzatie žaloby platí zásada zodpovednosti za výsledok konania
a ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť trovy konania.
Zavinenie možno posudzovať len z procesného hľadiska, nie z práva hmotného a ak vzal žalobca návrh
späť, z procesného hľadiska platí, že zavinil zastavenie konania, preto je povinný zaplatiť náhradu trov
konania žalovanému.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa uloženej povinnosti zaplatiť náhradu trov
konania podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie a žiadal, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie
zmenil a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Odvolateľ opäť zdôraznil,
že jeho nárok je legitímny a žalovateľný až do vznesenia námietky premlčania a dal do pozornosti,
že sa vedie konanie o drobnom spore, kedy podľa § 150 ods. 2 O.s.p. je súd oprávnený nepriznať
náhradu trov konania vôbec alebo len z časti, pričom rozhodnutie prvostupňového súdu neobsahuje

žiadne odôvodnenie, podľa ktorého by bolo možné ustáliť, z akého dôvodu súd neaplikoval moderačné
právo, preto je takéto rozhodnutie nepreskúmateľné.Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne
potvrdiť, k čomu uviedol, že žalobca vzal návrh späť až po tom, ako bolo zrušené rozhodnutie
prvostupňového súdu na základe odvolania, pričom žalobca o námietke premlčania vedel už na základe

odpovede žalovaného vykonanej na tlačive C - tlačivo pre odpoveď pre európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu. Tovy konania, ktoré si žalovaný uplatňuje, predstavujú trovy právneho
zastúpenia a boli vynaložené účelne a hospodárne. K návrhu odvolateľa na aplikovanie § 150 ods.
2 O.s.p. žalovaný uviedol, že predmetné ustanovenie sa nevzťahuje na situáciu, keď nárok nebol
vôbec priznaný, pričom uvedené ustanovenie má slúžiť na ochranu dlžníka, ktorý by musel uhradiť

nielen pohľadávku priznanú súdom, ale i náhradu trov konania v prípade, ak by trovy niekoľkonásobne
prevyšovali priznanú istinu.

Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania
viazaný a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. o odvolaní rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania keď
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

V súvislosti s podanými opravnými prostriedkami odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah

prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.),
podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako
i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie
odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. II ÚS 78/2005 podľa ktorého
„odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu konštatuje,
že prvostupňový súd konal v medziach svojej právomoci, príslušné právne ustanovenia podstatné pre

posúdenie veci správne interpretoval a aplikoval, jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, ktoré
sú logické a právne akceptovateľné, rozhodnutie je náležite odôvodnené, preto odvolací súd odvolacie
dôvody označuje za zjavne neopodstatnené.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu i v súvislosti s potrebou vyporiadať sa
s odvolacími dôvodmi, na ktoré poukázal odvolateľ, odvolací súd uvádza, že súd by mal moderačné

právo odôvodňovať iba v prípade, ak ho použil. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že
moderáciu neaplikoval, preto nebolo potrebné ju zdôvodňovať, pričom odvolací súd zhodne s názorom
prvostupňového súdu vzal do úvahy konanie žalobcu, ktorý podal žalobný návrh voči pohľadávke, ktorá
už bola premlčaná, z toho dôvodu bola námietka premlčania vznesená žalovaným súdom akceptovaná.
Po vznesenej námietke premlčania došlo k späťvzatiu návrhu kedy podľa ustálenej judikatúry platí, že

ak je po začatí konania oprávnene žalovaným uplatnená námietka premlčania, z procesného hľadiska
platí, že zásadne zastavenie konania zavinil žalobca a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli
žalovanému (R II/1998). K námietke, že sa jedná o konanie s nízkou hodnotou sporu a v takom
prípade mal prvostupňový súd aplikovať ust. § 150 ods.2 O.s.p. odvolací súd poukazuje na to, že
cieľom zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby zo strany advokáta neprevažoval záujem na vedení konania

z hľadiska priznanej odmeny, nad výškou vymoženej pohľadávky v súdnom konaní, preto bola daná
možnosť súdu v drobných sporoch trovy konania nepriznať alebo znížiť. Nejedná sa ale o povinnosť aprvostupňový súd zrejme nepovažoval za vhodné trovy žalovaného znižovať, preto moderačné právo
neaplikoval a nebolo povinnosťou súdu takýto postup ( neaplikovanie moderačného práva) osobitne
zdôvodňovať. Súd môže alebo nemusí moderačné právo využiť a naviac, právny zástupca žalovaného

nekonal tak, že by bolo možné jeho úkony považovať za neefektívne, účelové vedené snahou získať
zvýšenie odmeny.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne
správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, keď sa v celom rozsahu stotožnil zo skutkovými zisteniami a
právnymi závermi prvostupňového súdu obsiahnutými v odôvodnení napadnutého uznesenia, na ktoré

odvolací súd v podrobnostiach odkazuje ( § 219 ods. 2 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 od. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.,
keď vzal do úvahy, že žalovaný návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania nepodal, preto
mu súd žiadne nepriznal.

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.