Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Liptovský Mikuláš

Judgement was issued by JUDr. Martina Mochnáčová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 22Csp/12/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118400978
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Mochnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2019:6118400978.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Martinou Mochnáčovou, v právnej veci žalobcu:

Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpený
spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova
13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovanému: W. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XXX,
XXX XX S., v spore o zaplatenie 3.000,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 07. 12.

2018 sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 3.000,- eur, s úrokom z omeškania vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 3.000,- eur od 30. 11. 2018 do zaplatenia, zmluvných úrokov vo výške 8,9
% ročne zo sumy 3.000,- eur od 30. 11. 2018 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Uviedol, že dňa
24. 04. 2012 bola medzi M.Š. S., a.s. a žalovaným uzavretá Zmluva o úvere č. 6360029787, súčasťou
ktorej boli Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky pre úver. Na základe zmluvy bol
žalovanému poskytnutý zo strany žalobcu úver, a to vo výške 5.950,- eur. Žalovaný sa podľa zmluvy
zaviazal vrátiť poskytnuté prostriedky v splátkach, s lehotou splatnosti tej ktorej splátky dohodnutou v

zmluve. V dobe od uzatvorenia zmluvy po vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru žalovaný splatil svoj
záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú uvedené v listine „Aktuálny
stav úveru“, resp. v zozname platieb v prípade, ak tieto boli poukázané po vystavení listiny „Aktuálny
stav úveru“. V zmysle Obchodných podmienok pre úver, ak sa žalovaný dostal do omeškania s platením
splátok,žalobcoviakoveriteľovipohľadávkytitulomúveruvznikolnárokpožadovaťoddlžníkapredčasné
splatenie úveru, vrátane príslušenstva. M. S., a.s. si právo požadovať predčasné splatenie istiny úveru v
súlade s obchodnými podmienkami uplatnila, a to na základe výzvy na úhradu dlžnej sumy adresovanej

žalovanému, následkom čoho sa stal celý úver, vrátane príslušenstva, splatným. Žalovaný ani napriek
zaslanej výzve zo strany banky nezaplatil dlžnú pohľadávku. Právnym titulom, na základe ktorého si
žalobca uplatňuje v spore svoju pohľadávku, je zmluva o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka. Žalobca si v spore uplatnil zákonné úroky z omeškania, ako aj zmluvné úroky vo výške 8,9 %
ročne. K návrhu na vydanie platobného rozkazu bola pripojená Zmluva zo dňa 24. 04. 2012, Všeobecné
obchodné podmienky, Obchodné podmienky pre úver, Výzva na zaplatenie zo dňa 27. 11. 2018, Zoznam
platieb žalovaného, Špecifikácia úrokov do predčasného zosplatnenia úveru, Prehľad sankčných úrokov

z omeškaných splátok, Prehľad vkladov na úroky a fotokópie doručenky a podacieho hárku.

2. Na základe výzvy Okresného súdu Banská Bystrica žalobca predložil podanie - Výzva na úhradu
dlžnej sumy zo dňa 05. 01. 2016.3. Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom zo dňa 12. 02. 2019 rozhodol o povinnosti
žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 3.000,- eur, vrátane úroku z omeškania vo výške 5,05 %

ročne zo sumy 3.000,- eur od 30. 11. 2018 do zaplatenia, ako aj náhrade trov konania. Pred vydaním
platobnéhorozkazubolžalobcapožiadaný,abyvyslovilsúhlassrozhodnutímlenvčasti,ktorejsanetýka
rozpor s právnymi predpismi. Vyslovením súhlasu zo strany žalobcu platí fikcia čiastočného späťvzatia
žaloby (§ 8 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní).

4. Žalovaný podal proti vydanému platobnému rozkazu v zákonnej lehote odpor, v ktorom uviedol, že
sa so žalobcom dohodol na zmieri s prísľubom splácať dlh v splátkach vo výške 65,- eur mesačne,
pravidelne až do vyplatenia dlhu.

5. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného v súlade s ustanovením § 14 zákona č. 307/2016 Z. z.
o upomínacom konaní navrhol pokračovať v konaní na príslušnom súde na prejednanie veci v zmysle

Civilného sporového poriadku. Zároveň uviedol, že nemá vedomosť o dohode o zmieri so žalovaným.
Žalovanýsvojímvyjadrenímnepoprelexistenciupohľadávkyatútonijakonenamietal,právenaopak,jesi
vedomý svojho dlhu a tento chce splácať. Tvrdenie žalovaného, že mal s pôvodným veriteľom uzatvoriť
zmier, pričom túto skutočnosť nijako nepreukázal, nemožno považovať za vecné odôvodnenie odporu.
Žalovaný nespochybnil pohľadávku žalobcu čo do dôvodu a výšky, pričom práve z odporu žalovaného

možno vyvodiť, že tento si je vedomý svojho záväzku. Je zrejmé, že v danom prípade nie je vo veci
pohľadávky žiadna spornosť. Mal za to, že odpor žalovaného nespĺňa zákonné náležitosti vecného
odôvodnenia odporu.

6. Okresný súd Banská bystrica následne postúpil vec Okresnému súdu Liptovský Mikuláš s odkazom

na ustanovenie § 14 ods. 1 a 2 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní.

7. Okresný súd vykonal dokazovanie v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku, pričom zistil
skutkový stav nasledovne.

8. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 24. 04. 2012 Zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie
finančných prostriedkov v sume 5.950,- eur, ktoré mali byť splatené v 120 mesačných splátkach po 83,27
eur. Poplatok za správu a vedenie účtu predstavoval 1,66 eur, výška úrokovej sadzby bola dojednaná
na 8,9 % ročne, výška splátky s poplatkom za správu úverového účtu dosiahla 84,93 eur, výška ročnej
percentuálnejmierynákladovpredstavovala10,36%,priemernáRPMNpredstavovala18,77%.Celková

výška nákladov dlžníka mala dosiahnuť 3.350,30 eur. Dátum prvej splátky bol stanovený na 15. 05. 2012
a dátum konečnej splatnosti úveru bol určený na 15. 04. 2022.

9. Z listiny Výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 05. 01. 2016 je zrejmé, že žalobca vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru ku dňu 05. 01. 2016 s tým, že v danom čase predstavovala jeho pohľadávka sumu

5.542,89 eur (istina 4.886,81 eur, úrok vo výške 542,- eur, poplatky za upomienky vo výške 39,65 eur
a poistné vo výške 74,43 eur).

10. Z predloženej Špecifikácie úrokov do predčasného zosplatnenia úveru vyplýva výška zmluvného
úroku do zosplatnenia úveru v sume 1.716,79 eur.

11. Z tabuľky „Sankčný úrok z omeškaných splátok“ je zrejmá výška úrokov z omeškania do zosplatnenia
v sume 12,06 eur.

12. Z ďalšej tabuľky „Vklady na úroky“ vyplýva úhrada úrokov do zosplatnenia úveru v celkovej sume

1.186,81 eur.

13. Z tabuľky „Zoznam platieb žalovaného“ je zrejmý zoznam platieb pod položkou Suma, pričom v
stĺpcoch Istina, Úroky, Ostatné poplatky, Trovy, Poplatky rozh. a Exek. kolky sa v každej položke uvádza
0 eur.

14. Žaloba predstavuje v civilnom procese podanie, ktorým žalobca žiada o poskytnutie ochrany jeho
právam. Zároveň týmto podaním vymedzuje rámec, v ktorom bude konanie prebiehať. Pre začatie
konania, ako aj jeho riadne pokračovanie sa vyžaduje podanie úplnej žaloby s jej náležitosťami v súlades § 127 a § 132 CSP. Z podania musí byť zrejmé, čoho sa žalobca domáha. Návrh na rozhodnutie
vo veci samej je ústredným pojmom a ťažiskom každého súdneho konania. Predovšetkým v sporovom
konaní petit určuje neprekročiteľný program konania a rozhodovania súdu (§ 216 ods. 1 CSP). Zo žaloby

musia byť zjavné základné skutkové okolnosti prípadu a požiadavka žalobcu na poskytnutie ochrany
jeho zákonným právam. Nie je potrebné, aby strana svoj uplatnený nárok aj právne kvalifikovala. Zo
žaloby však musí byť minimálne zrejmé, v čom bude spočívať základný predmet konania.

15. Presné vymedzenie skutkových okolností prípadu a konečný žalobný petit je nevyhnutnou

náležitosťou návrhu na začatie konania (žaloby); uvedené súvisí predovšetkým s tým, že ochranu
právam žalobcu možno poskytnúť len v spojitosti s predmetom konania vo veci samej. Súd musí mať
jasno od počiatku konania, v čom bude spočívať podstata sporu a aký má byť konečný verdikt súdu. Táto
požiadavka súvisí aj s otázkou riešenia zásady „nie dvakrát v tej istej veci“, keď vymedzenie sporu jeho
základnými znakmi - okruhom sporových strán, skutkových okolností prípadu a žalobného petitu vytvára
prekážku litispendencie (prekážku veci začatej), resp. prekážku res iudicata (prekážku veci skončenej).

Uvádzané skutočnosti znamenajú esenciálne procesné podmienky pre vedenie sporu a nemožnosť ich
definovania už na začiatku konania znemožňuje pokračovať v súdnom spore.

16. V zmysle vyššie uvedených kritérií mal súd za to, že z formálneho hľadiska splnila žaloba žalobcu
všetkyzákonnépožiadavky,pretožedefinovalasporovéstrany,žalovanúsumu(počiastočnomspäťvzatí

žaloby uvedenom v odseku 3 tohto rozsudku 3.000,- eur spolu s úrokmi z omeškania), ako aj skutkové
okolnosti prípadu (dlh vznikol na základe presne definovanej zmluvy). V zmysle týchto záverov súd
následne žalobu prejednal z vecného hľadiska.

17. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§

132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku
konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania,
pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli
v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti
je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a

dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na
strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou
také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou
v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú
povinnosť.

18. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako
vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované
právomusítvrdiťžalobca,zatiaľčookolnostitotoprávovylučujúcesúzáležitosťoužalovaného.Bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu

sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pokiaľ strana určitú skutočnosť tvrdí, táto
sa považuje za preukázanú v dôsledku uplatnenia fikcie jej nespornosti (§ 151 ods. 1 CSP), alebo ju
strana preukáže príslušným dôkazom (§ 185 a nasl. CSP).

19. Keďže žaloba obsahovala len všeobecné skutočnosti znamenajúce odkaz na pripojené dôkazy súd

aplikoval postup v zmysle § 132 ods. 2 CSP, podľa ktorého opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno
nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žaloba neobsahovala elementárne skutočnosti pre posúdenie
žalovanej finančnej čiastky a jej skúmanie výlučne na základe predložených listinných dôkazov (bez
prezentovania skutkových tvrdení) nebolo v zmysle úpravy Civilného sporového poriadku možné. Súd
vo veci nariadil termín pojednávania na 09. 05. 2019, na ktorom sa žalobca nezúčastnil a tým stratil

príležitosťoboznámiťsaspredbežnýmprávnymnázoromsúdunaposudzovanúvecapoužiťtakvhodné
procesnénástrojescieľomdosiahnuťúspechvspore.Súdubolorovnakoznemožnenépožiadaťžalobcu
o doplnenie skutkových tvrdení. Uvedený stav nemohol viesť k odročeniu pojednávania, pretože na to
neboli splnené podmienky podľa § 183 CSP.

20. Na základe posúdenia obsahu žaloby dospel súd k presvedčeniu, že žalobca neuniesol bremeno
tvrdenia, ani dôkazné bremeno na preukázanie skutočností, ktoré prezentoval v podanom žalobnom
návrhu. Bolo na ňom, aby súdu uviedol dostatočný rozsah argumentov v nadväznosti na predložené
listiny, ktoré by umožňovali riadne preskúmať uplatnenú žalovanú sumu. Súd nemal povinnosť hľadaťv jednotlivých predložených listinách potrebné skutočnosti na posúdenie uplatňovanej sumy a keďže
samotná žaloba nedostatočným spôsobom vysvetlila žalovaný nárok, bol súd nútený žalobu v celom
rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Pre úplnosť sa žiada uviesť, že súd nepoužil znenie ustanovenia

§ 132 ods. 2 CSP bez zreteľa na jeho zmysel. Práve naopak sa pokúsil zistiť, či predložené dôkazy,
prípadne vyjadrenie žalovaného neposkytne súdu jasnú informáciu o výške splatených prostriedkov.
Táto suma však nevyplýva zo žiadnej predloženej listiny a k uvedenému sa nevedel vyjadriť ani žalovaný
na pojednávaní.

21. Napokon k námietkam žalobcu o absencii vecného odôvodnenia odporu proti platobnému rozkazu
súd uvádza, že tvrdenia žalovaného v odpore (pokiaľ by sa preukázali) mohli mať vplyv na aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu, pretože skoršia dohoda o splátkach by mohla znamenať nemožnosť uplatniť nárok
v súdnom konaní v celosti.

22. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, pričom

vychádzal z plného úspechu žalovaného v spore, ktorý si však trovy neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.