Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 26, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/9/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119011116
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2119011116.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr.
Jozefa Piknu a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci obžalovaného J. O., nar. XX.X.XXXX pre zločin
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držania a obchodovania
s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Trnava, sp. zn. 3T/26/2019 zo dňa 4.11.2019, na verejnom zasadnutí konanom dňa

26.5.2020 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného J. O. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zo dňa 4.11.2019 Okresný súd Trnava pod sp. zn. 3T/26/2019 uznal
obžalovaného J. O. vinným zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona

na tom skutkovom základe, že
v presne nezistenom čase a na presne nezistenom mieste si neoprávnene zadovážil a až do 12.35
hod. dňa 26.01.2018 na poschodí rodinného domu v I. č. XXX v detskej izbe v skrini neoprávnene
prechovávalplastovévreckostlakovýmuzáveromktoréhoobsahombolpodľaznaleckéhoposudkuKEÚ
PZ Bratislava, ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2018/1168 biely práškový materiál s celkovou hmotnosťou 494
mgspriemernoukoncentráciou82,6%hmotnostnýchkokaínu,obsahujúci408mgabsolútnehokokaínu,

ktorého hodnota sa v 1. štvrťroku v Trnavskom kraji, podľa odborného vyjadrenia NAKA - národnej
protidrogovej jednotky pohybovala vo výške 44,46,- Eur, pričom kokaín je v zmysle zákona NR SR č.
139/1998Z.z.oomamnýchlátkach,psychotropnýchlátkachaprípravkochvzneníneskoršíchpredpisov
zaradený do II. skupiny omamných látok.
Za to obžalovanému prvostupňový súd uložil podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38
ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky. Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného

zákona súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky
a zároveň uložil nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe probačný dohľad. Podľa § 51 ods. 4
Trestného zákona prvostupňový súd obžalovanému prikázal v skúšobnej dobe jedenkrát za 3 mesiace
od právoplatnosti rozhodnutia dostaviť sa na Okresný súd Trnava pred probačného a mediačného
úradníka a oboznamovať ho so spôsobom vedenia života a rešpektovať všetky príkazy a povinnosti,
ktoré mu probačný a mediačný úradník uloží. Podľa § 51 ods. 4 Trestného zákona prvostupňový súd

obžalovanému tiež prikázal v skúšobnej dobe podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným
úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že spáchanie skutku bolo obžalovanému Ľubošovi
Jánošíkovi dostatočne preukázané. Na hlavnom pojednávaní nebola produkovaná žiadna taká
presvedčivá skutočnosť, ktorá by dôvodnosť trestnoprávnej zodpovednosti u obžalovaného
spochybňovala. Prvostupňový súd poukázal na výsledok domovej prehliadky zo dňa 26.01.2018, kde sa

na poschodí rodinného domu v Bučanoch č. 644 v detskej izbe obžalovaného nachádzali odňaté veci
patriace obžalovanému, expertízou ktorých bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný si minimálnezadovážil a prechovával omamné a psychotropné látky, kde sa v jeho izbe našlo plastové vrecko,
v ktorom sa nachádzal biely práškový materiál s hmotnosťou 494 mg s priemernou koncentráciou
82,6 % hmotnostných kokaínu a toto množstvo obsahujúce 408 mg absolútneho kokaínu, pričom

neobstojí obhajoba obžalovaného, že tieto drogy neboli jeho a mohol ich tam ktokoľvek doniesť,
nakoľko znaleckým posudkom Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, odboru
kriminalistickej identifikácie znalecký posudok č. PPZ-KEU-BA-EXP-2018/1168 zo dňa 17.04.2018
bolo rovnako konštatované, že na predložených steroch z rúk obžalovaného bola zistená prítomnosť
stôp kokaínu, rovnako ako aj zo sterov na bankovkách, ktoré boli zaistené v izbe obžalovaného,

konkrétne stopa č. 6. - 2 ks 100,- eurových bankoviek, 5 ks 50,- eurových bankoviek, 1 ks 20,-
eurovej bankovky, 1 ks 10,- eurovej bankovky, spolu 480,- eur. Bolo by nelogické, aby niekto, súdu
neznámym spôsobom, naniesol na ruky obžalovaného stopy kokaínu, rovnako niekto doniesol do skrine
obžalovaného drogy a ešte aj doniesol kontaminované peniaze v celkovej sume 480,- eur. Rovnako
neunikli pozornosti prvostupňového súdu dve sklenené fajky, ktoré boli použité pri fajčení konope.
Vina obžalovaného je ďalej preukázaná zaznamenanou telefonickou komunikáciou obžalovaného z

jeho mobilného telefónu, kde viedol rozhovory ako aj sms komunikáciu so stotožnenými osobami,
predovšetkým svedkom Miroslavom Jánošíkom, ktorý chcel od obžalovaného „kokosa voľajakého,
voľajakú čardu“, ktorý by chcel niečo „pohulkať“, ako aj so svedkom Petrom Galovičom, ktorý sa ho
pýtal či ešte predáva poštové známky, zároveň ako sa medzi sebou bavili o účinkoch na iných ľudí,
napríklad mladé dievča, ako si treba priplatiť za vyšší level, zároveň pri vyššom predaji „Makytiek“ ako

sa dá pekne zarobiť. Taktiež prvostupňový súd poukázal na zaznamenaný hovor medzi obžalovaným
a svedkom Radúzom Voštinárom, predmetom ktorého bolo „voľačo oné do cigarety“. Tieto záznamy
komunikácieobžalovanéhobolizískanézákonnýmspôsobomakoajpostupom,pretonámietkyzostrany
obžalovaného prvostupňový súd považoval za neopodstatnené a len ako súčasť obrany obžalovaného.
Čo sa týka námietok obžalovaného ohľadom priebehu samotnej domovej prehliadky, jej zákonnosti,

prvostupňový súd o jej zákonnosti nemal žiadne pochybnosti, pričom námietky ohľadne zásahovej
jednotky, ktorá vstúpila do rodinného domu ako prvá a až následne vyšetrovateľ a nezúčastnená osoba,
je štandardný postup pri výkone takéhoto úkonu, pričom najskôr musí zásahová jednotka zabezpečiť
priestor, až následne sa začnú vykonávať procesné úkony. Tento postup bol opodstatnený aj z toho
dôvodu, že v rodinnom dome bývali osoby, ktoré boli držiteľmi zbrojného preukazu ako aj vlastníkmi

zbraní.
Čo sa týka nestrannosti, resp. zaujatosti, manipulácie zo strany Jána Lukáča, ktorý je príslušník
kriminálnej polície, toto nebolo obžalovaným žiadnym spôsobom preukázané, pričom obžalovaným
predložené listinné dôkazy, konkrétne uznesenie zo dňa 14.9.2018 Ministerstva vnútra SR, sekcia
kontroly inšpekčnej služby, nič také nepotvrdzuje, pričom toto rozhodnutie má povahu procesného

rozhodnutia, kde bola celá vec odovzdaná na prešetrenie riaditeľovi Okresného riaditeľstva policajného
zboru Trnava, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo postupu podľa § 197 ods. 2
Trestného poriadku.
Vo vzťahu k výroku o treste prvostupňový súd uviedol, že v priestupkovom registri má obžalovaný za
sledované obdobie 15 priestupkov, pričom v 14 prípadoch sa jednalo o priestupky na úseku cestnej

premávky a 1 x o priestupok proti verejnému poriadku a z aktuálneho odpisu z registra trestov vyplýva, že
obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný. Pri nezistení žiadnej poľahčujúcej ani priťažujúcej okolnosti
uložil prvostupňový súd obžalovanému podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2
Trestného zákona, podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov (t. j. na samej dolnej trestnej
sadzbe trestného činu podľa 172 ods. 1 Trestného zákona, keď trest mohol ukladať v sadzbe od 3

rokov do 10 rokov). Nakoľko obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, prvostupňový súd nepovažoval
za potrebné, resp. by bolo neprimerane prísne ukladanie nepodmienečného trestu s prihliadnutím na
osobu obžalovaného. Zároveň však podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona prvostupňový súd
obžalovanému uložil nad jeho správaním v skúšobnej dobe v trvaní 3 rokov probačný dohľad, ako aj
primerané povinnosti, a to v skúšobnej dobe jedenkrát za 3 mesiace od právoplatnosti rozhodnutia

dostaviť sa na Okresný súd Trnava pred probačného a mediačného úradníka a oboznamovať ho so
spôsobom vedenia života a rešpektovať všetky príkazy a povinnosti, ktoré mu probačný a mediačný
úradník uloží, ako aj podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným
odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu, aby takto uložený trest
malnaobžalovanéhoprevýchovnýúčinok.Taktouložený trestpovažujeprvostupňovýsúdzaprimeraný,

zákonný a spravodlivý.
Voči predmetného rozsudku podal obžalovaný ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní
odvolanie čo do viny aj trestu, ktoré následne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Imricha
Hrebíčka. Obhajoba v odôvodnení odvolania uviedla, že zhodnotením všetkých dôkazov a to jednotlivo,ako i vo vzájomných súvislostiach, nemožno spoľahlivo vysloviť záver, že skutok opísaný v napadnutom
rozsudku spáchal obžalovaný. Vo vzťahu k vykonanej domovej prehliadke je obhajoba toho názoru
že tvrdenie prvostupňového súdu o tom, že nájdený kokaín v detskej izbe rodinného domu, kde má

obžalovaný trvalé bydlisko je jeho, nie je ničím a žiadnym iným dôkazom doložené. Dom obývajú viaceré
osoby, pričom sa v ňom prechodne zdržiavajú aj sestra obžalovaného, jej priatelia, ako aj iné osoby
spriaznené s rodinou. Na obale, v ktorom sa nachádzal kokaín, neboli zistené žiadne stopy, ktoré by
obžalovaného spájali s nájdenou drogou. Vo vzťahu k zaisteným stopám na rukách a bankovkách, kde
bola zistená prítomnosť kokaínu je treba opakovane zdôrazniť, že obžalovaný je majiteľom kaderníctva

v Obchodnom centre TESCO Hlohovec, denne preberá tržbu od zamestnancov, čo sa stalo aj v deň,
kedy došlo k zadržaniu obžalovaného. Je dokázané z iných trestných konaní v podobných veciach,
kde sa znalci vyjadrili, že osoba môže byť kontaminovaná prenosom z kontaminovaných bankoviek.
Papierové bankovky sú obeživom, preto nie je možné jednoznačne konštatovať, že práve obžalovaný
manipuloval s drogou, konkrétne s kokaínom. Vo vzťahu k zaznamenaným hovorom medzi obžalovaným
a svedkami je, okrem skutočností, ktoré uviedol obžalovaný, treba uviesť, že orgány činné v trestnom

konaní zaznamenali počas doby nasadenia ITP niekoľko tisíc hovorov obžalovaného, pričom len osem
z nich bolo vykonaných na hlavnom pojednávaní ako dôkaz. Z obsahu hovorov opätovne obhajoba
zdôraznila, že orgány činné v trestnom konaní, ako aj prvostupňový súd, z dôvodu dôkaznej núdze
interpretujú výrazy svedkov ako komunikáciu o drogách. Nie je predsa možné nahrádzať objektívne
dôkazy domnienkami a úsudkami, ktoré sú pre každú trestnú vec individuálne. Z uvedeného dôvodu nie

je možné akceptovať úvahu súdu o tom, že práve komunikácia medzi obžalovaným a svedkami je tým
slangom a žargónom, ktorý používajú užívatelia drog. Vo vzťahu k uloženému trestu je potrebné uviesť,
že vzhľadom k tomu, že obžalovanému nebola trestná činnosť uvedená v obžalobe okresnej prokuratúry
preukázaná, má obhajoba za to, že uložený trest a povinnosti obžalovanému sú neodôvodnené.
Obžalovaný bol podrobený aj vyšetreniu na prítomnosť omamných a psychotropných látok v jeho

moči. Nebola zistená prítomnosť žiadnej drogy. Obžalovaný popiera akékoľvek užívanie drog, ich
držanie, nedovolenú výrobu alebo obchodovanie s nimi. K nájdeným skleneným fajkám uvádza, že
tieto boli nájdené v garáži rodinného domu, nemal vedomosť o tom, že sa tam nachádzajú, v garáži
rodinného domu sa nachádza sklad rôznych vecí, ktoré používa celá rodina vrátane osôb, ktoré sú
spriaznené s rodinou. Na zaistených fajkách neboli zaistené žiadne stopy, ktoré by obžalovaného spájali

s ich používaním. Orgánom činným v trestnom konaní a ani súdu sa v rámci dokazovania nepodarilo
jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázať vinu obžalovaného, neexistuje žiaden priamy
dôkaz a ani sled nepriamych dôkazov, ktoré by obžalovaného usvedčovali zo zločinu podľa obžaloby
okresného prokurátora. S poukazom na uvedené obhajoba navrhla odvolaciemu súdu napadnutý
rozsudok zrušiť a obžalovaného v celom rozsahu oslobodiť spod obžaloby okresného prokurátora, s

poukazom na ustanovenie § 285 písm. c) Trestného poriadku.
Prokurátor sa vzdal práva na podanie odvolania.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 (podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala
alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo

podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné) alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 (súd
rozhodol v nezákonnom zložení, obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby,
alebo hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené
zákonné podmienky), preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby,

ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1.
Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným vo vyššie citovanom ustanovení Trestného
poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená,
pričom tak urobila v lehote ustanovenej v zákone.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 26.5.2020, na ktoré sa dostavila prokurátorka
krajskej prokuratúry, obžalovaný a obhajca obžalovaného. Prokurátorka krajskej prokuratúry na
verejnom zasadnutí navrhla odvolanie obžalovaného v zmysle § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné
zamietnuť a obhajoba zotrvala na svojej argumentácii uvedenej v odôvodnení odvolania.
Pri plnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že okresný súd, po obdržaní obžaloby vykonal všetky

dôkazy potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie, tieto dôkazy vyhodnotil individuálne a v ich
súhrne podľa pravidiel uvedených v § 2 odsek 12 Trestného poriadku a následne sa dopracoval k
správnemu rozhodnutiu čo do (napadnutého) výroku o vine ako i treste.Následne v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods. 1
Trestného poriadku správne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové
zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom

odporujú. Z odôvodnenia je zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou a akými právnymi úvahami sa
spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny
a trestu.
Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé, preto proti nemu
nemá podstatné výhrady a odôvodnenie napadnutého rozsudku si v podstatných častiach osvojuje.

Odvolací súd sa teda nestotožňuje s argumentáciou obhajoby uvedenou v odôvodnení odvolania, že
zhodnotením všetkých dôkazov a to jednotlivo ako i vo vzájomných súvislostiach nemožno spoľahlivo
vysloviť záver, že skutok opísaný v napadnutom rozsudku spáchal obžalovaný a teda že neexistuje
žiaden priamy dôkaz a ani sled nepriamych dôkazov, ktoré by obžalovaného usvedčovali zo zločinu
podľa obžaloby okresného prokurátora.
Práve naopak, prítomnosť plastového vrecka v izbe obžalovaného, v ktorom sa nachádzal biely

práškový materiál s hmotnosťou 494 mg s priemernou koncentráciou 82,6 % hmotnostných kokaínu
a toto množstvo obsahujúce 408 mg absolútneho kokaínu, prítomnosť stôp kokaínu na steroch z rúk
obžalovaného ako aj na steroch z bankoviek, dve sklenené fajky nájdené pri domovej prehliadke, ktoré
boli použité pri fajčení konope a zaznamenaná telefonická komunikácia obžalovaného, spolu vytvárajú
neprerušenú reťaz dôkazov, ktoré bez akýchkoľvek rozumných pochybností usvedčujú obžalovaného

zo spáchania žalovaného skutku.
Obrana obžalovaného, že dom obývajú viaceré osoby, pričom sa v ňom prechodne zdržiavajú aj
sestra obžalovaného, jej priatelia, ako aj iné osoby spriaznené s rodinou, že obžalovaný je majiteľom
kaderníctva v Obchodnom centre TESCO Hlohovec, denne preberá tržbu od zamestnancov a preto
mohli byť bankovky kontaminované, že nie je možné akceptovať úvahu prvostupňového súdu o tom,

že práve komunikácia medzi obžalovaným a svedkami je slangom a žargónom o drogách a že fajky
boli nájdené v garáži rodinného domu a nie v jeho izbe, vyznieva aj podľa odvolacieho súdu v kontexte
všetkých vykonaných dôkazov ako účelová a nie uveriteľná. To že na obale, v ktorom sa nachádzal
kokaín, neboli zistené žiadne stopy a že v moči obžalovaného nebola zistená prítomnosť žiadnej drogy,
ani podľa odvolacieho nevyvracia dokazovaním preukázanú vinu obžalovaného.

Čo sa týka tvrdenia obhajoby, že orgány činné v trestnom konaní zaznamenali počas doby nasadenia
ITP niekoľko tisíc hovorov obžalovaného, pričom len osem z nich bolo vykonaných na hlavnom
pojednávaní ako dôkaz, odvolací súd zistil, že obhajoba nemala pripomienky k oboznámeným prepisom
záznamov telekomunikačnej prevádzky a na hlavnom pojednávaní nenavrhovala doplniť dokazovanie o
oboznámenie ďalších záznamov telekomunikačnej prevádzky (č. l. 398 - 399) a preto odvolací súd túto

odvolaciu námietku obhajoby považuje za bezpredmetnú.
Vo vzťahu k výroku o treste sa odvolací súd stotožnil s odôvodnením prvostupňového súdu, že uložený
trest je primeraný, zákonný a spravodlivý.
Vzhľadom k tomu, že odvolací súd považuje napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa čo do
napadnutého výroku o vine ako i treste za správny a zákonný, a za správne a zákonné považuje aj

konanie, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo, odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného
poriadku ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.